Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

53C/59/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: BYTOSPOL.S.S., s.r.o., IČO: 35 774 363, Drieňová 11, 821 02 Bratislava, zast.: JUDr. Marta Michalková, advokátka so sídlom Konventná 11, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: X/ J. F., F.. XX.XX.XXXX a X/ D. M., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 7.286,04 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 07.11.2023 sa žalobca domáha vo veci samej uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7.286,04 Eur s príslušenstvom ako aj trovami konania titulom vzniknutých nedoplatkov na zálohových platbách v súvislosti s užívaním bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. posch., vo vchode C. XX, T., v bytovom dome so súpisným číslom XX, postavený na parc. reg. ,,B.“ č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie o výmere 474 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. S..

2. Dňa 18.03.2024 podal žalobca na súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd v prospech žalobcu ako záložného veriteľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam a súčasne uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v petite návrhu a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní a to až do právoplatného skončenia sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. vo veci samej. Zároveň žiadal, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V prípade, ak má súd za to, že nie sú dané dôvody pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalobca navrhuje súdu, aby do právoplatného ukončenie predmetného sporu na ochranu jeho subjektívnych práv nariadil neodkladné opatrenia, ktorým by uložil žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v petite návrhu a to vrátane ich prevodu,

zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní. Zároveň žiadal, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

3. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi (každý o veľkosti 1/6) k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v podanom návrhu, ktorej vlastníctvo nadobudli v dedičskom konaní na základe

uznesenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX, C. XX/XXXX zo dňa 25.10.2021, ktoré bolo zapísané v katastri nehnuteľností pod č. W.-XXXXX/XX. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. S., je podielovým spoluvlastníkom (o veľkosti X/X) aj zosnulá J. M., ktorá zomrela dňa 26.07.2023 a dedičské konanie po zosnulej aktuálne prebieha u súdnej komisárky D.. D. H. pod č. C. XX/XXXX. Uviedol, že dňa 06.11.2023 podal prostredníctvom právneho zástupcu na Mestský súd Bratislava IV návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha, aby súd zaviazal žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.286,04 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených zálohových platieb v zmysle Zmluvy o výkone správy zo dňa 15.01.2000. Tvrdil, že od podania návrhu do dnešného dňa žalovaní neposkytli žalobcovi žiadne čiastočné úhrady a zálohové platby spojené s ich nehnuteľnosťou naďalej nehradia. K dnešnému dňu ich dlh činí sumu 8.384,04 Eur. Dodal, že so žalovanou 1/ mal viacero stretnutí, v rámci ktorých prisľúbila, že celú dlžnú sumu uhradí, pričom na poslednom osobnom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 05.03.2024 mu žalovaná 1/ uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť idú predávať. Ďalej žalovaná uviedla, že na predmetnú nehnuteľnosť majú kupujúceho, ktorý im má poskytnúť záloh, z ktorého chcela žalobcovi čiastočne uhradiť dlžnú sumu vo výške 5.000,- Eur do 08.03.2024. Žalovaní sľúbenú čiastočnú úhradu vo výške 5.000,- Eur, ktorú sa žalovaná 1/ zaviazala zaplatiť do 08.03.2024, neuhradili a neposkytli ani žiadnu inú čiastočnú úhradu. Podotkol, že podľa verejne dostupných informácii zistil, že na predmetnej nehnuteľnosti aktuálne prebieha na príslušnom katastrálnom úrade vkladové konanie týkajúce sa zriadenia záložného práva na podiel žalovaného 2/ - plomba vyznačená na základe R. - XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva). Na základe uvedených skutočností má dôvodnú obavu, že môže dôjsť k zmareniu uspokojenia jeho nároku a že exekúcia bude ohrozená prevedením ich podielov na nehnuteľnosti na tretiu osobu prípadne ďalším zaťažením nehnuteľnosti. V nadväznosti na doposiaľ uvedené má za to, že na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky je potrebné zriadiť záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá aktuálne ešte nie je zaťažená žiadnou ťarchou, vecným bremenom ani inou poznámkou, ktorá by mohla zmariť uspokojenie jeho nároku z tejto nehnuteľnosti. Zopakoval, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ síce aktuálne prebieha vkladové konanie o zápis záložného práva pod č. R.-XXXX/XXXX, ale toto ešte nie je zapísané, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ nie je zatiaľ zaťažený žiadnym záložným právom. Zároveň dodal, že žalovaní budú jediní dedičia v dedičskom konaní po neb. podielovej spoluvlastníčke - J. M. a preto vydanie zabezpečovacieho opatrenia mu pomôže zabezpečiť, aby nedošlo zo strany žalovaných k prípadnému ohrozeniu jeho exekúcie.

4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné listiny: nedoplatok na zálohových platbách o výške 8.384,04 Eur za obdobie 01/2023-03/2024, záznam zo dňa 05.03.2024, záznam zo dňa 24.10.2023, výpis z LV č. XXXX čiastočný.

5. Podľa až 3 , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

16. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už

bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

17. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.

18. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy o budúcnosť marenia exekúcie.

19. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

20. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

21. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Postihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom zabezpečenia budúcej vymožiteľnosti pohľadávok, ktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ustanovenia je tak zrejmé, že záložné právo možno zriadiť iba k veciam, právam, či iným majetkovým hodnotám, ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky patria dlžníkovi, t.j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť ako záloh.

22. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, má súd za to, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, poukazujúc pritom na Zmluvu o výkone správy zo dňa 15.01.2000 (č.l. 9-16), čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. S., nedoplatok na zálohových platbách vo výške 7.286,04 Eur (pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu č.l. 98) a ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výške 8.384,04 Eur (č.l. 115), či záznam zo dňa 24.10.2023 (č.l. 118) a záznam

zo dňa 05.03.2024 (č.l. 117), z ktorých vyplýva skutočnosť, že žalovaná 1/ berie dlh žalobcu na vedomie, ktorý sa v dohľadnej dobe pokúsi splatiť. Žalobca taktiež v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázal aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom záložného práva má byť nehnuteľnosť, ktorej podielovými spoluvlastníkmi (každý o veľkosti X/X) sú obaja žalovaní.

23. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka/ov, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v súlade s ust. musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného. Primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať a žalobca povinný osvedčiť. Zriadením záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza k zásahu do právneho postavenia žalovaného/ých z hľadiska obmedzenia, resp. sťaženia možnosti nakladať s jeho majetkom zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle ust. záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri jeho prevode alebo prechode. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo. V danom prípade pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 8.384,04 Eur, pričom hodnotu nehnuteľnosti, ktorú žalobca žiada podaným návrhom zaťažiť záložným právom, súdu neosvedčil. Z uvedeného dôvodu súd nemal osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď nemal žalobcom osvedčenú ani približnú hodnotu navrhovaného zálohu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu, aby v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k osvedčovanej pohľadávke žalobcu voči žalovaným. Približný odhad ceny nehnuteľností sa dá preukázať napríklad nezávislým stanoviskom niektorej z realitných kancelárií na obdobné byty v uvedenej lokalite, kde sa nachádza aj byt, ktorý žalobca žiada zaťažiť záložným právom na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorú eviduje voči žalovaným.

24. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka/ov, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho/ich majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho/ich majetkové pomery. Žalobca neosvedčil správanie žalovaných, ktoré vedie k znižovaniu reálnej hodnoty ich majetku tým, že sa ho žalovaní zbavujú jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu budúcej exekúcie. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by malo opísané konanie žalovaných ohroziť vymožiteľnosť

pohľadávky žalobcu v prípadnom exekučnom konaní. Za zbavovanie sa majetku nemožno považovať, ak by žalovaní majetok scudzili za primeranú protihodnotu, čím by nijakým spôsobom neohrozili vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, nakoľko predajom dochádza len k zmene formy vlastníctva z vlastníctva nehnuteľnosti na vlastníctvo peňažných prostriedkov v hodnote zodpovedajúcej predanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobca nijako neosvedčil

a ani len netvrdil, že by žalovaní chceli nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve scudzovať pod cenu, prípadne za neprimerané protiplnenie či darovaním, kedy by bolo možné hovoriť o zbavovaní sa majetku. Naopak zo záznamu zo dňa 05.03.2024 vyplýva, že žalovaná 1/ má záujem predmetný dlh na zálohových platbách splatiť, pričom uviedla aj spôsob, akým by ho chcela splatiť.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za použitia citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, nakoľko žalobca dostatočne neosvedčil dôvodnosť obavy z exekúcie a taktiež nepreukázal hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

26. Podľa a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko je nesporné, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha proti žalovaným zaplatenia peňažnej pohľadávky, pričom zo zákona jednoznačne vyplýva, že v takomto prípade je potrebné na zabezpečenie pohľadávky žalobcu použiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorý má prednosť pred neodkladným opatrením s poukazom na ustanovenie . Účel, ktorý sledoval žalobca podaním návrhu na neodkladné opatrenie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorého dôvodnosť však žalobca nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.