Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-165-2020.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Subarea
7S/165/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: DER SERVICE s.r.o,. so sídlom Južná trieda 1553/8, Košice, IČO: 50 690 868, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD., advokát, so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 41 721 519, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101006108/2020 zo dňa 08.06.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.08.2020 bola Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu DER SERVICE s.r.o., ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101006108/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým tento na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 100464595/2020 zo dňa 19.02.2020, ktorým mu bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 41 856,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.
2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 10.08.2020 navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia nastala zamestnancom a dodávateľom daňového subjektu závažná ujma, značná hospodárska škoda čím daňovému subjektu hrozí nenapraviteľný následok. Samotný daňový subjekt sa môže dostať do rizika s vyplácaním mzdy a odvodov zamestnancov a svojich daňových povinností. Priznanie odkladného účinku je v súlade s verejným záujmom a určite nie je v rozpore s ním. Tieto tvrdenia potvrdil faktami bližšie špecifikovanými v návrhu. Na základe uvedeného žiada, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe priznať odkladný účinok.
4. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 10.08.2020 písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdu
dňa 27.01.2021. Vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za preukázaný a opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe žalobcu odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Podľa § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil uvedením argumentov (bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia). Podľa žalobcu tieto argumenty slúžia na preukázanie, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastala a navyše určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje vo forme nemožnosti plnenia si svojich povinností voči štátu a dodávateľom.
11. Tvrdenia žalobcu o tom, že ujma u žalobcu už nastala a že aj na ďalej je tu existencia hrozby ujmy v podobe závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody je podložené len jeho hypotetickou úvahou o takomto možnom následku v prípade exekúcie. Žalobca len uviedol argumenty, ktoré podľa neho spôsobujú hrozbu vzniku takéhoto následku, avšak ani jeden z týchto argumentov ničím neosvedčil. Neosvedčil tak svoje tvrdenie o tom, že táto ujma už nastala a ani tvrdenie o tom, že hrozí vo forme rizika s vyplácaním miezd a odvodov zamestnancov a vo forme neplnenia si svojich povinností voči štátu a dodávateľom. Zároveň má súd za to, že hrozbu ujmy vo forme hospodárskej škody žalobca ani nijako bližšie nešpecifikoval napríklad jej vyčíslením a ani ju ničím neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy ako aj hospodárskej škody a aj finančnej škody je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Pokiaľ ide o hospodársku škodu vo vzťahu k tomuto argumentu ani žalobca neuviedol a ani neosvedčil aká je jeho finančná a majetková situácia. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti má súd za to, že argumenty žalobcu ohľadom ujmy ostali iba v rovine hypotetického tvrdenia a neboli ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenia žalobcu bez ďalšieho nie sú právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c) SSP).