Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2024 v Banskej Bystrici takto

rozhodol:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom C. C.,

je vinný,

že v Banskej Bystrici a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca júl 2021 do 11.04.2024 si riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére B. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vyplývala priamo zo Zákona o rodine a ktorej rozsah a spôsob plnenia bol v žalovanom období určený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 28.05.2014 vo výške 130,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. E., pričom vyživovaciu povinnosť si neplnil s výnimkou mesiacov august 2021, kedy zaplatil 60,- €, december 2021, kedy zaplatil 130,- €, júl 2023, kedy zaplatil 150,- €, október 2023, kedy prostredníctvom obhajcu zaplatil spolu 300,- € a december 2023, kedy zaplatil spolu 450,- € a takto konal aj napriek tomu, že v uvedenom období mal príjem z pracovnej činnosti a pokiaľ nepracoval, nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a ani neprejavil primeraný záujem nájsť si zamestnanie, čím mu vznikol dlh na výživnom voči dcére B. vo výške 3.330,- €

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas

čím spáchal

prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 04.08.2023 voči obžalovanému obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2024 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 301) priznal, že výživné svojej maloletej dcére neplatil, avšak určite tak nerobil úmyselne. Po vykonaní trestu odňatia slobody sa zaevidoval na úrade práce a bolo veľmi ťažké nájsť si zamestnanie. Našiel si aj prácu, a keď pracoval, výživné platil. S matkou maloletej dcéry žili asi 1 až 3 mesiace v spoločnej domácnosti a vtedy dával celú výplatu partnerke na jej účet. Zarobil okolo 800,- € v hrubom. Vtedy jej kúpil aj gauč za 600,- €, zaplatil rodinný výlet a prispel jej na pneumatiky. Následne nastal nejaký problém v komunikácii. Pripustil, že to možno bral na ľahšiu váhu. Sám má problém s bývaním. Do minulého týždňa býval v Banskej Bystrici v ubytovni Červeného kríža za 1,- €. Momentálne už jeden týždeň býva u kamaráta. Predtým pracoval v Bratislave, vtedy poslal dcére výživné 450,- €. Dával jej aj vreckové, kupoval jej darčeky na narodeniny a Vianoce. Veci a darčeky, ktoré kúpil, nie sú výživné, nedohodli sa, že by to malo byť výživné, je to jeho chyba. V minulosti pracoval vo firme s lešeniami, odkiaľ odišiel, pretože mal problém s výškami. Zamestnanie v Komunálnom podniku v Bratislave ukončil, pretože má problém so zimou. V roku 2023 robil pol roka brigádnicky, avšak len za stravu a bývanie. V súčasnosti nie je evidovaný na úrade práce, pretože nemá na cestu do Bratislavy, kde si potrebuje vyzdvihnúť doklady o skončení pracovného pomeru, ktoré potrebuje pre evidenciu na úrade práce. Momentálne nemá záujem pracovať brigádnicky, pretože radšej preferuje prácu na trvalý pracovný pomer. Bol sa informovať aj v dopravnom podniku, mohol by robiť šoféra autobusu. Príslušné vodičské oprávnenie nemá, ale môže kedykoľvek nastúpiť a firma mu ho preplatí. Nemá žiadne zdravotné problémy. Človek, ktorý nemá strechu nad hlavou, má problém nájsť si zamestnanie. Navyše od neho všade pýtajú výpis z registra trestov.

Svedkyňa D. E. (matka dieťaťa) na hlavnom pojednávaní (č.l. 303) uviedla, že obžalovaný v žalovanom období zaplatil časť výživného, a to v auguste 2021 vo výške 60,- €, v decembri 2021 vo výške 130,- €, v júli 2023 vo výške 150,- €, v decembri 2023 v celkovej výške 450,- €. V októbri 2023 jej obhajca obžalovaného poslal 300,- €, ktoré bolo určené na výživné jej dcéry.

Dcéra je alergička, má astmu, mala gynekologické problémy. Taktiež navštevuje psychológa. Náklady na dcéru má zhruba 150,- € mesačne. Svedkyňa je zamestnaná, jej príjem je 800,- € až 1.000,- € mesačne, je taktiež poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 176,- € mesačne. Výdavky na domácnosť má 600,- € mesačne a navyše dopláca za hospic svojmu otcovi 100,- € mesačne.

Svedkyňa ďalej uviedla, že s obžalovaným žila v januári 2022 asi tri týždne v jednej domácnosti. Potom ho vyhodila, pretože obžalovaný predstieral, že pracuje, čo nebola pravda a len sa na nej priživoval. Nekúpil jej žiadny gauč, ani iný nábytok. Nezaplatil žiadny výlet. Vtedy jej nedal žiadne peniaze. Keď obžalovaný býval so svojou matkou, dal dcére 100,- € na narodeniny a kúpil jej nejaké oblečenie. Keď žil obžalovaný v nájme, neplatil a vznikol mu dlh.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z rodného listu je zrejmé, že obžalovaný je otcom maloletej B. B. (č.l. 40).

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 28.05.2014 mal súd preukázané, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu svojej dcéry vo výške 130,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 09.07.2014 (č.l. 35).

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že mal. B. B. je žiačkou základnej školy (č.l. 41).

Zo správy ÚPSVR bolo zistené, že matka mal. B. B., D. E., je poberateľkou náhradného výživného vo výške 130,- € mesačne (č.l. 42). Obžalovaný v súčasnosti nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Obžalovaný bol v minulosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 22.06.2021 do 24.10.2021, kedy mu vznikol pracovný pomer a od 01.12.2021 do 01.05.2022, kedy bol taktiež vyradený z evidencie úradu práce z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Obžalovaný nie je poberateľom žiadnej dávky v hmotnej núdzi. V júni 2021 bol obžalovanému vyplatený resocializačný príspevok vo výške 85,- €. Obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od 12.09.2011 do 21.06.2021 (č.l. 44, 269).

Zo správy spoločnosti Cresto Safety s.r.o. mal súd preukázané, že obžalovaný bol v ich spoločnosti zamestnaný od 02.05.2022 do 15.03.2023. V apríli 2022 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce na 24 hodín. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny (neospravedlnená neprítomnosť v práci). Obžalovaný bol zamestnaný ako operátor výroby. Obžalovaný neposkytol údaje o vyživovaných nezaopatrených deťoch. Obžalovaný mal v uvedenom období čistý príjem z pracovnej činnosti, a to v apríli 2022 vo výške 86,51 €, v máji 2022 vo výške 634,05 €, v júni 2022 vo výške 704,34 €, v júli 2022 vo výške 687,04 €, v auguste 2022 vo výške 715,76 €, v septembri 2022 vo výške 715,76 €, v októbri 2022 vo výške 717,85 €, v novembri 2022 vo výške 745,58 €, v decembri 2022 vo výške 512,20 €, v januári 2023 vo výške 729,47 € a vo februári 2023 vo výške 787,15 € (č.l. 49 – 63).

Zo správy spoločnosti IRONAL, spol. s r.o. je zrejmé, že obžalovaný bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 25.10.2021 do 30.11.2021. Pracovná zmluva bola pôvodne uzatvorená na dobu určitú, t.j. od 25.10.2021 do 30.04.2022 so skúšobnou dobou tri mesiace. Pracovný pomer bol však ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa k 30.11.2021. Dôvodom bola nesamostatnosť zamestnanca pri plnení pracovných úloh. Vyživovaciu povinnosť voči dcére nenahlásil. Čistá mzda obžalovaného za uvedené obdobie bola vo výške 848,40 € (č.l. 64 – 67).

Z oznámenia Komunálneho podniku Bratislava bolo zistené, že obžalovaný je ich zamestnancom od 02.11.2023. Jeho čistý príjem za mesiac november 2023 bol vo výške 964,60 € a december 2023 vo výške 135,58 €. Od 12.12.2023 je vedený v absencii, vo výpovednej lehote (č.l. 278).

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od 12.09.2011 do 21.06.2021, kedy bol z výkonu trestu podmienečné prepustený (č.l. 68).

Z poštových poukazov a potvrdení mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil výživné v zhode s výpoveďou svedkyne D. E. učinenej na hlavnom pojednávaní (č.l. 85, 254 – 258).

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti a nepoberá ani nemocenské a dôchodkové dávky (č.l. 264).

Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný v minulosti pracoval u zamestnávateľov, ktorých správy boli oboznámené na hlavnom pojednávaní (č.l. 298).

Zo správy Mesta Banská Bystrica bolo zistené, že obžalovaný nespáchal žiadny priestupok, ktorého prejednanie je v kompetencii miestnej samosprávy (č.l. 93).

Z lustrácie GP SR mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo skončené (č.l. 292).

Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaný v minulosti nespáchal žiadny priestupok (č.l. 291).

Z odpisu registra trestov na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdne trestaný za úmyselný trestný čin a to vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. . Obžalovaný v tejto veci vykonával trest odňatia slobody uložený mu vo výmere 13 rokov do 21.06.2021, kedy bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba dva roky. Predmetné odsúdenie nie je zahladené. Jedno trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. (č.l. 300).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dcére vyplýva priamo zo zákona ( ). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodného listu (č.l. 40), pričom obžalovaný svoje otcovstvo ani nepopieral.

Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci ( ), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam a možnostiam obžalovaného. Vychádzajúc z ustanovenia Zákona o rodine možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojej dcére v takej výške, ako mu bolo určené v civilnom procese.

Obžalovaný už od začatia trestného stíhania nepopiera spáchanie skutku, avšak podľa jeho názoru nekonal úmyselne. Dôvodom jeho konania má byť podľa jeho vyjadrenia nedostatok finančných prostriedkov. Takáto argumentácia obžalovaného však neobstojí. Obžalovaný dlhodobo preukázateľne nikde riadne nepracuje. Pokiaľ aj bol zamestnaný, pracovný pomer bol vždy ukončený z dôvodu na strane obžalovaného. Zo spoločností Cresto Safety s.r.o. a Komunikálny podnik Bratislava bol pracovný pomer ukončený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny (neospravedlnená neprítomnosť v práci). V spoločnosti IRONAL, spol. s r.o. bol pracovný pomer ukončený počas skúšobnej doby zo strany zamestnávateľa, pričom dôvodom bola nesamostatnosť obžalovaného pri plnení pracovných povinností. Obžalovaný odôvodňoval ukončenie pracovných pomerov tým, že má problém s výškami, resp. so zimou, čo však nezodpovedá objektívnej skutočnosti, keďže s obžalovaným bol opakovane ukončený pracovný pomer z dôvodu absencie v práci. Aj vyjadrenie obžalovaného, že nemá záujem pracovať brigádnicky, ale len na trvalý pracovný pomer, potvrdzuje, že obžalovaný nemá záujem nájsť si stabilné zamestnanie. Dôvod pritom nie je súdu známy, keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne objektívne príčiny, ktoré by mu bránili zamestnať sa a zabezpečiť si stabilný príjem (napr. nepriaznivý zdravotný stav a i.). V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný je schopný nájsť si zamestnanie, keďže v žalovanom období pracoval a mal príjem. Pracovný pomer bol pritom trikrát ukončený z dôvodov na strane obžalovaného. Súd preto konštatuje, že vyjadrenia obžalovaného o jeho vôli plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť sú len čisto formálne, bez akéhokoľvek náznaku ich naplnenia. Obžalovaný navyše počas doby páchania skutku nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie, odhliadnuc od obdobia po prepustení z výkonu trestu (od 22.06.2021 do 24.10.2021) a následne pár mesiacov po ukončení pracovného pomeru (od 01.12.2021 do 01.05.2022). Zo správania obžalovaného je teda zrejmé, že celú starostlivosť ako aj výživu o jeho dieťa prenechal na matku dieťaťa.

Ohľadom rozsahu konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení obžalovaného, ako aj matky dieťaťa, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný v žalovanom období zaplatil len časť výživného vo výške 1.090,- €, z čoho 300,- € zaplatil za obžalovaného jeho obhajca.

Obžalovaný mal za žalované obdobie od mesiaca júl 2021 do vyhlásenia rozsudku (11.04.2024) zaplatiť svojej dcére výživné vo výške 4.420,- €, ktoré zaplatil len čiastočne a to vo výške 1.090,- €.

Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovaného tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu, keďže v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že obžalovaný je povinný platiť určené výživné aj počas tohto obdobia. Súd preto upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu ( ) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná ( ).

Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnos- ti (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné riadne a včas neplatí. Obžalovaný mal príjem z pracovnej činnosti a teda objektívne mohol (a môže) platiť bežné mesačné výživné. Pokiaľ príjem z pracovnej činnosti nemal, bolo to len z dôvodu jeho nezáujmu nájsť si stabilné zamestnanie a tým si zabezpečiť pravidelný príjem. Takéto jeho konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný svojim konaním skutočne naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný

takto konal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas (§ 138 písm. b) Tr. zák.). Súd teda akceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., tak ako učinil v trestnom rozkaze, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním, a to ani formálne.

Rovnako súd neprihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. b), g), h) Tr. zák. tak ako to navrhoval obhajca v rámci záverečnej reči (č.l. 306). Nebolo totiž zistené, že by obžalovaný konal v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností (§ 36 písm. b) Tr. zák.). Obžalovaný vie, že je otcom maloletej dcéry a sú mu známe jeho rodičovské povinnosti. Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaný konal v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil (§ 36 písm. g) Tr. zák.), resp. pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil (§ 36 písm. h) Tr. zák.). Z vykonaného dokazovania bolo práve naopak preukázané, že dôvodom skončenia pracovných pomerov, boli okolnosti na strane obžalovaného. Obžalovaný je pritom osoba v produktívnom veku a neboli zistené také objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný bol v minulosti odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu a toto odsúdenie nemá ešte zahladené (Okresný súd Banská Bystrica sp.zn. ).

Súd uložil obžalovanému najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený účel trestu.

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:1) súd v zmysle Tr. zák. upravil trestnú sadzbu určenú v osobitnej časti za spáchaný trestný čin (1 – 5 rokov) tak, že zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest v takto upravenej trestnej sadzbe (28 mesiacov – 5 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby (28 mesiacov), a to aj napriek tomu, že obžalovaný začal páchať trestný čin ihneď po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd považuje takýto trest na nápravu obžalovaného za dostatočný.

Okrem vyššie uvedených úvah súd uvádza, že výkon uloženého trestu ani nemohol podmienečne odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný totiž tento úmyselný trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. .

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu (vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.