Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/58/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. G.. G. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., a 2. G.. W. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., obaja zastúpení JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom, Liptovská 2/A, Bratislava, IČO: 50 035 594, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Nám. Rodiny 1, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doučenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 09.07.2020, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali uloženia povinnosti žalovanej konať vo veci navrhovaného nariadenia bezodkladných úprav stavby oporného múru, povolenej rozhodnutím žalovanej č. 2019-18/1711/5/Ro z 20.02.2019.

2. V žalobe argumentovali listom zo dňa 04.07.2019, v ktorom žalovanú žiadali o nariadenie bezodkladných úprav stavby oporného múru a to alternatívne, buď odstránením terajšej konštrukcie a vybudovaním nového oporného múru, alebo ďalším ukotvením terajšej konštrukcie oporného múru a jeho dobudovaním do výšky 110 cm nad rastlinný terén. Žalovanú urgovali listom zo dňa 26.11.2019, v ktorom žiadali, aby o ich žiadosti zo dňa 04.07.2019 urýchlene rozhodla. V reakcii na list žalobcov žalovaná dňa 19.12.2019 oznámila, že vlastníkovi stavby bezodkladné úpravy oporného múru nenariadila, keďže na takýto postup nezistila dôvody. Žalobcovia preto na postup podľa ust. o správnom konaní (ďalej len „“) následne vyzvali odvolací správny orgán žalovanej. Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán listom zo dňa 21.05.2020 oznámil, že konanie podľa ust. resp. podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“), nie je navrhovým konaním a zároveň neboli zo strany štátneho stavebného dohľadu zistené také skutočnosti, ktoré by navrhovaný postup odôvodňovali. Žalobcovia však namietajú, že nežiadali o postup podľa zmienených ustanovení resp. podľa a , ale o uloženie povinnosti vykonania nevyhnutných stavebných úprav podľa ust. .

3. Žalovaná sa na základe výzvy krajského súdu zo dňa 16.07.2020 k žalobe vyjadrila podaním doručeným dňa 03.08.2020, v ktorom vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcov o nečinnosti v namietanom konaní, poukázala na viacero úkonov, o ktorých boli obaja žalobcovia riadne informovaní a vykonanie ktorých vyplýva aj z predloženého administratívneho spisu. Keďže z vykonaného štátneho stavebného dohľadu ani z vyžiadaných stanovísk od projektanta spoločnosti LERAC Projekt s.r.o. a dodávateľa stavby spoločnosti ART-BAU s.r.o. nebolo zistené, že by stavba oporného múru nezodpovedala základným požiadavkám na stavby a ohrozovala, alebo obťažovala by tým užívateľov a okolie stavby, nenariadila vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe.

4. Podľa (ďalej aj „SSP“ alebo „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

5. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

6. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

7. Podľa , odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

8. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

9. Podľa , prokurátor môže podať žalobu podľa , ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

10. Podľa o územnom plánovaní (stavený zákon), ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

11. Podľa , účastníkmi konania podľa až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

12. Podľa č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), Táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť.

13. Podľa , návrhom podľa je

a/ návrh na vydanie územného rozhodnutia, b/ žiadosť o stavebné povolenie, c/ žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, d/ žiadosť o povolenie terénnych úprav, e/ žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení, f/ návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, g/ návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby, h/ žiadosť o povolenie na odstránenie stavby, i/ žiadosť o poskytnutie štátneho stavebného príspevku, j/ návrh na overenie dokumentácie skutočného realizovania stavby a zjednodušenej dokumentácie skutočného realizovania stavby, k/ návrh na vyvlastnenie.

14. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

15. Správny súd pred samotným vecným prieskumom zákonnosti tvrdenej nečinnosti žalovanej skúmal, či žalobkyni svedčí aktívna žalobná legitimácia, splnenie ktorej je po ustálení prípustnosti súdneho prieskumu, základnou podmienkou vyžadovanou na prístup k správnemu súdu. Ten vo vzťahu k podaniu správnej žaloby neoprávnenou osobou, rozlišuje dve procesné situácie. Jednou je, keď je správna žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou a ďalšia predpokladá situáciu, keď správny súd až po vyhodnotení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že žalobca nemôže byť napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich verejných subjektívnych právach. V prvom prípade, ktorý je relevantný aj pre preskúmavanú vec, je kľúčovým slovom tzv. zjavnosť, ktorú treba vykladať tak, že neoprávnenosť osoby na podanie správnej žaloby bude súdu zrejmá okamžite a nesporne, bez ďalšieho meritórneho preskúmania veci. Správny súd potom nemá inú možnosť, ako žalobu podľa ust. odmietnuť, bez nutnosti prejednania veci ako takej. 16. Osobitná úprava účastníctva a aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy odlišuje situáciu, či žalobca namieta nečinnosť v začatom administratívnom konaní, alebo namieta nečinnosť začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. Zatiaľ čo odstránenia nečinnosti v už začatom administratívnom konaní podľa ust. sa môže domáhať fyzická či právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania, namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu (prípadne podnet na prokuratúru), na druhej strane, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa ust. , teda žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, priznáva výlučne iba prokurátorovi. Z uvedeného je zrejmé, že možnosť domáhať sa odstránenia nečinnosti v administratívnych konaniach ovládaných zásadou oficiality, je zo zákona daná výlučne prokurátorovi. Takáto úprava reflektuje skutočnosť, že v konaniach ovládaných zásadou oficiality prevažuje verejný záujem na riadnom prešetrení a náležitom rozhodnutí orgánu verejnej správy. 17. V uvedenom prípade žalobcovia namietajú nečinnosť v administratívnom konaní podľa ust. , začatie ktorého iniciovali listom zo dňa 04.07.2019. Žalovaná ako aj odvolací orgán verejnej správy vyhodnotili podanie žalobcov ako návrh na postup podľa ustanovení , resp. . V oboch prípadoch sa však jedná o administratívne konania ovládané zásadou oficiality, začatie ktorých je výlučne v ingerencii orgánu verejnej správy. Na účely podania žaloby podľa ust. vo vzťahu k nezačatiu administratívneho konania, je pritom právne irelevantné, či ho bolo možné začať aj na návrh resp. žiadosť účastníka konania. Takúto podmienku totiž neustanovuje. Podstatné je, že administratívne konanie začaté vôbec nebolo.

18. Z ust. č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia a ktorá obsahuje výpočet všetkých druhov návrhov, resp. žiadostí spolu s ich obligatórnymi náležitosťami, nepriamo vyplýva, ktoré konania upravené v sú ovládané dispozičnou zásadou, t.j. kedy ich začatie môže na základe návrhu alebo žiadosti iniciovať iný subjekt ako správny orgán. Ostatné konania, upravené napríklad aj v ust. a nasl. , sú potom ovládané výlučne zásadou oficiality, ktorá vylučuje uplatnenie dispozičnej zásady. Tieto konania sú špecifické najmä tým, že ich výsledkom môže byť imperatívne nariadenie vykonať určitú úpravu, opravu alebo odstránenie stavby, ktoré priamo zasahuje do práv a právom chránených záujmov konkrétneho účastníka konania - vlastníka stavby. V týchto prípadoch je preto namieste, aby konanie vo verejnom záujme inicioval jedine orgán verejnej správy (s výnimkou žiadosti o nariadenie odstránenia stavby, ktorú môže podať sám vlastník stavby) a nie ktorýkoľvek iný subjekt, ktorý tvrdí, že mu ako účastníkovi konania svedčí aktívna legitimácia na podanie takejto žiadosti. Táto úprava sleduje predovšetkým zámer, že práve sám stavebný úrad ako orgán verejnej správy, ktorý by mal najlepšie poznať právo a môže si zaobstarať všetky podklady pre náležité rozhodnutie, sám posúdi, či je na mieste začať konanie, ktorého výsledkom bude zásah do práv a právom chránených záujmov osoby a či je taký zásah dôvodný.

19. Žalobcovia by v zmienených konaniach (ak by boli začaté) mohli mať eventuálne postavenie účastníkov konania, ktoré im priznáva ust. , no toto nemožno zamieňať s možnosťou disponovať konaním v pozícii navrhovateľa.

20. Návrh na začatie konania zo strany žalobcov mohol byť podľa jeho obsahu vyhodnotený iba ako podnet, na základe ktorého však orgánu verejnej správny nevzniká povinnosť konať. Žalovaný orgán verejnej správy v tomto duchu žalobcov vyrozumel a oznámil im, že konanie o nariadenie nevyhnutných úprav vlastníkovi stavby nezačal. Rovnako postupoval aj odvolací orgán žalovaného.

21. Krajský súd má z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu náležite preukázané, že žalobcovia sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhajú odstránenia nečinnosti, spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, na ktoré dali podnet. V zmysle ust. , môže takúto žalobu podať jedine prokurátor, po vyčerpaní upozornenia prokurátora, ktorému nebolo vyhovené. Zo žaloby pritom nevyplýva ani skutočnosť, že by žalobcovia podnet príslušnému prokurátorovi adresovali a oboznámili ho so skutkovým stavom, na základe ktorého by mohol prokurátor prípadne ďalej konať a uplatniť niektorý z právnych prostriedkov dozoru prokurátora.

22. Keďže je zrejmé, že žalobcovia v preskúmavanej veci podali žalobu ako osoby, ktoré sú na jej podanie zjavne neoprávnené, krajský súd rozhodol, že žalobu podľa ust. odmieta.

23. O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.