Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-14-2021.pdf
PDF · 83.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12P/12/2021
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, dieťa rodičov - matky: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX a otca: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.Š. XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa: K. R., nar. XX.XX.XXXX na zastupovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého K. sa návrhom zo dňa 26.02.2021 doručeným Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 08.03.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého K. R. do osobnej starostlivosti otca a matke by uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že maloletý pochádza z rozvedeného manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. 10P/106/2012- 55, ktorým bol mal. K. zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec sa s maloletým pravidelne stretáva, trávi u neho čas cez víkendy a majú spolu vytvorená dobrý vzťah. Maloletý K. je v zlom psychickom stave v dôsledku psychického i fyzického týrania jeho matkou. Maloletý sa musí starať o svojich dvoch mladších súrodencov, musí robiť domáce práce neprislúchajúce jeho veku ani fyzickej kondícii, musí strážiť deti, učiť sa s nimi, zabávať ich, musí rúbať drevo, prikladať do kotla a musí robiť všetky domáce práce. Nemá sa kedy učiť. Niekoľkokrát sa pred otcom vyjadril, že si praje bývať u neho, kde by mu bolo lepšie, kde má vlastnú izbu a viac voľného času. Podľa vyjadrenia otca by mu so starostlivosťou o maloletého ochotne pomohli starí rodičia, ktorí majú vytvorený s maloletým dobrý vzťah a majú ho radi.
2. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému dňa 15.03.2021.
3. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10P/106/2012 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozsudkom zo dňa 16. mája 2013, právoplatným 18.06.2013 rozvedené a maloletý K. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky.
4. Podľa § 31 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Kolízneho
opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
5. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za kolízneho opatrovníka na zastupovanie mal. K. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).
12. Podľa § 328 ods. 1,2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (4). Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa
19. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu ako ho navrhuje vydať, nie je možné vyhovieť, pretože otec neosvedčil ani tie najzákladnejšie skutočnosti, vďaka ktorým by súd poskytol ochranu maloletému K., ktorého práva by boli ohrozené. Tvrdenia o psychickom a fyzickom týraní maloletého zo strany jeho matky neboli žiadnymi dôkazmi preukázané, pričom súd nemôže vychádzať iba z jednostranného tvrdenia otca v návrhu. Otec neoznačil, nenavrhol ani nepredložil súdu žiaden dôkaz aspoň osvedčujúci jeho tvrdenie o okamžitej potrebe úpravy pomerov na strane maloletého. Jeho konštatovanie, že si dá urobiť posudok u detskej psychologičky až po zverení dieťaťa do jeho starostlivosti nemôže v tomto štádiu konania obstáť, pretože pokiaľ sa otec domáha dočasnej úpravy pomerov a zmeny zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, je jeho povinnosťou preukázať dôvody tejto zmeny hodnoverným dôkazom, k čomu však nedošlo. Navyše pokiaľ má otec podozrenie z týrania maloletého K. jeho matkou, je potrebné, aby sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní a podal trestné oznámenie, k čomu zrejme taktiež nedošlo, keďže otec žiadny takýto dôkaz súdu nepredložil.
20. Nadväzujúc na vyššie uvedené súd dáva podporne do pozornosti rozhodnutia slovenských súdov v obdobných veciach. Uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co 45/2018 zo dňa 28. 3. 2018 Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12CoP/55/2017 zo dňa 23. 10. 2017 Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy
konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nemal osvedčenú potrebu okamžitého zásahu do ohrozených práv a chránených záujmov dieťaťa, neostalo mu iné ako návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.