Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/210/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. X, XXX XX E., 2/ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. X, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr. Jaroslav Pilát, s. r. o., IČO: 55 258 689, so sídlom: Balkánska 1423/106, 851 10 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Jaroslav Pilát, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: H. I. X, XXX XX E., 2/ A. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: H. I. X, XXX XX E., 3/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 811 01 Bratislava, 4/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: L. XX, XXX XX E., 5/ Krajská prokuratúra Bratislava, IČO: 00 166 448, so sídlom: Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 205/2014, č. 27524/2014/D220-SLP/74660-M zo dňa 23.12.2014, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 205/2014, č. 27524/2014/D220-SLP/74660-M zo dňa 23.12.2014 a rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 17442/2014/B622-SV/50172 zo dňa 03.09.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Žaloba

1. Žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podanou dňa 23.02.2015 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) spoločne domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej aj „minister/správny orgán“) č. 205/2014, č. 27524/2014/D220-SLP/74660- M zo dňa 23.12.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), právoplatného dňa 05.01.2015, v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) č. 17442/2014/B622-SV/50172 zo dňa 03.09.2014 (ďalej aj „prvostupňové

rozhodnutie“, ďalej spolu s napadnutým rozhodnutím aj ako „predmetné/preskúmavané rozhodnutia“), ktorým žalovaný ako rozkladový orgán podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozklad žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým pôvodný žalovaný ako prvostupňový orgán podľa Správneho poriadku vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 222/14/1100-3 zo dňa 09.05.2014, zrušil protestom napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2013/993-KOL zo dňa 09.12.2013 a uložil Okresnému úradu Bratislava vo veci opätovne konať a rozhodnúť v súlade so zákonom.

2. V bližšom odôvodnení podanej žaloby žalobcovia uplatnili žalobné dôvody podľa až písm. d) , keďže podľa nich napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci. Nezákonnosť postupu a vydaného napadnutého rozhodnutia žalobcovia videli najmä v tom, že:

- napadnuté rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí lehoty podľa , Správneho poriadku, o prokuratúre v znení neskorších predpisov,

- na napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dátum jeho vydania, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2, § 47 ods. 5 Správneho poriadku,

- napadnuté rozhodnutie je obsahovo svojvoľné a nezákonné, chýba v ňom akákoľvek správna úvaha či úvahy, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní riadil, a absentuje v ňom vyjadrenie k námietkam žalobcov,

- v konaní došlo k porušeniu základných princípov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správny orgán mal preskúmavať len porušenie zákona a nezákonnosť postupu, nie voľnú úvahu Okresného úradu Bratislava, ktorá úvaha zahŕňala odborné posúdenie veci technického charakteru. Minister prevzal len argumentáciu z protestu prokurátora, bez riadneho odôvodnenia a vykonaného dokazovania, pričom s argumentami v rozklade sa nevysporiadal,

- správny orgán porušil zásadu materiálnej pravdy, pretože pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal len z obsahu spisu, navyše otázky odborného charakteru posudzoval organizačný útvar pôvodného žalovaného, ten však nie je možné považovať za dôkaz v správnom konaní, keďže nejde o nezávislý a nestranný subjekt,

- v rámci konania o proteste prokurátora ani v rámci konania o rozklade sa žiaden orgán nezaoberal odborným stanoviskom, vyhotoveným autorizovaným architektom a autorom územného plánu, z ktorého je zrejmé, že jednotlivé regulatívy nevystupujú nezávisle od seba, ale je potrebné posudzovať ich vo vzájomnom spolupôsobení, pričom podľa neho je bytový dom postavený v súlade s územným plánom. Pôvodný žalovaný bez rozumného dôvodu uprednostnil názory prokurátora, ktorý sám uvádzal, že sú neodborné,

- pôvodný žalovaný nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie v rozpore s § 34 ods. 5 Správneho poriadku,

- na podanie protestu neexistoval dôvod, pretože z neho nevyplývajú konkrétne porušenia zákona a nebol podaný v zmysle príslušných zákonov, pričom analógia podľa je neprípustná,

- došlo k porušeniu princípu koncentrácie námietok v stavebnom konaní,

- pôvodný žalovaný pri svojom rozhodovaní postupoval formalisticky a len mechanicky porovnával zmiešané číselné údaje z územného plánu a skutočne zamerané údaje, a vôbec nerešpektoval správnu úvahu stavebného úradu a Okresného úradu Bratislava, ktorá bola v súlade a v medziach zákona. Pôvodný žalovaný skutkový stav posudzovali len z predloženej dokumentácie,

- súčasný stav je výsledkom nečinnosti ďalšieho účastníka konania v rade 3/, ktorý mal územný plán už dávno opätovne preskúmať z hľadiska potreby vykonania jeho zmien a doplnkov,

- pôvodný žalovaný sa pri rozhodovaní nedostatočne vysporiadal s otázkou uličného domoradia, členenia fasády a strešnej roviny a iné,

- došlo k porušeniu zásady predvídateľnosti, právnej istoty a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

- žalobcovia vystupovali v priebehu celého konania v dobrej viere a dobromyseľne.

3. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť pôvodnému žalovanému na ďalšie konanie, pri plnom priznaní náhrady trov konania.

II.

Stručný priebeh administratívneho konania

4. Príslušný stavebný úrad Mestská časť Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „stavebný úrad“) vykonal dňa 24.01.2012 štátny stavebný dohľad na mieste novostavby „Bytový dom – Beblavého, Bratislava“, miesto stavby: E. M., E., pozemok registra „C“ – KN parc. č. 662/40 v katastrálnom území Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „predmetná stavba“), v priebehu ktorého bolo zistené, že stavebníci (žalobcovia) uskutočňujú stavbu v rozpore s projektovou dokumentáciou, podľa ktorej bola stavba právoplatne povolená stavebným povolením zo dňa 27.07.2010.

5. Na základe zistení štátneho stavebného dohľadu stavebný úrad z úradnej povinnosti začal konanie o zmene rozostavanej stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby, podľa , . V následnom konaní stavebníci predložili projektovú dokumentáciu a príslušné podklady, súčasťou ktorých bolo aj záväzné stanovisko Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „Hlavné mesto“) zo dňa 30.05.2012 o nesúhlase s dodatočným povolením stavby z dôvodu, že táto nespĺňa záväzné regulatívy pre výšku zástavby v územnom pláne.

6. Stavebný úrad po vykonaní potrebných úkonov a preskúmaní veci rozhodnutím č. 748/40743/2013/ STA zo dňa 23.09.2013 dodatočne povolil zmenu rozostavanej stavby a určil podmienky pre jej dokončenie v zmysle . Na základe odvolania Hlavného mesta proti rozhodnutiu stavebného úradu Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/993- KOL zo dňa 09.12.2013 odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

7. Právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny stavby napadol prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava protestom zo dňa 09.05.2014 z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon.

8. Okresný úrad Bratislava protestu prokurátora nevyhovel, preto o proteste rozhodol nadriadený orgán Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej aj „Ministerstvo“) ako orgán prvostupňový, ktorý rozhodnutím zo dňa 03.09.2014 (prvostupňové rozhodnutie) protestu vyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zrušil. V odôvodnení poukázal na stanovisko a vyjadrenie Odboru územného plánovania Ministerstva, podľa ktorých neboli v danom prípade dodržané príslušné regulatívy a stavba nie je v súlade s územným plánom. Ministerstvo konštatovalo, že okresný úrad sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami a nevyhodnotil súlad stavby s územným plánom v celom rozsahu.

9. Na základe rozkladu žalobcov rozhodol minister žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.12.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie Ministerstva potvrdil a rozklad zamietol. V odôvodnení vychádzal z podkladov Odboru územného plánovania Ministerstva a stotožnil sa s názorom prokurátora v tom, že príslušné orgány sa dostatočne nevysporiadali so všetkými skutočnosťami.

III.

Priebeh konania pred súdom

10. Po podaní žaloby na krajský súd bola veci pridelená pôvodná spisová značka a boli vykonané prvotné procesné úkony, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane zaplatenia súdneho poplatku, doručovania písomností všetkým účastníkom konania a pribratia ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 4/ (uznesenie krajského súdu č. k. -237 zo dňa 26.05.2017, právoplatným 14.06.2017).

11. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 17.04.2015. Uviedol, že so žalobou sa nestotožňuje. Po rekapitulácii priebehu administratívneho konania zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia a zotrval na svojich záveroch. K prekročeniu lehoty na rozhodnutie o proteste dodal, že táto bola predĺžená na základe žiadosti súhlasom ministra s poukazom na § 32 Správneho poriadku, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v tejto lehote. Rovnako podľa neho došlo v zákonom stanovenej lehote aj k vydaniu napadnutého rozhodnutia ( Správneho poriadku). V ďalšej časti vyjadrenia sa pôvodný žalovaný stotožnil s tým, že analógia v zmysle nie je v danom prípade použiteľná a uzavrel, že k porušeniu

práv žalobcov v administratívnom konaní nedošlo, ich námietky sú účelové a nesmerujú k podstate veci. Žalobu navrhol zamietnuť podľa ustanovení .

12. Krajská prokuratúra Bratislava ako ďalší účastník konania v rade 5/ oznámila krajskému súdu svoj vstup do konania dňa 13.06.2017 a zároveň sa vyjadrila k veci. Uviedla, že protest prokurátora bol založený jednak na argumente nezákonného prelomenia záväzného stanoviska Hlavného mesta, jednak na nedostatočnom odôvodnení záveru, prečo konajúce orgány v rozpore s týmto stanoviskom posúdili predmetnú stavbu ako súladnú so záväznými regulatívmi, teda na dôvode nepreskúmateľnosti, a navrhla žalobu zamietnuť.

13. Hlavné mesto sa vyjadrilo k veci podaním doručeným krajskému súdu 15.08.2017, v ktorom odkázalo na svoje záväzné stanovisko s podrobnými dôvodmi. Reflektujúc žalobné dôvody uviedlo, že v územnom pláne ide len o formálnu, zjavnú technickú chybu, ktorá sa nachádza iba vo výkrese, pričom spracovateľ územného plánu bol opakovane urgovaný na opravu tejto chyby, na čo však nereagoval. Vzhľadom na uvedené navrhlo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Žalobcovia sa ďalej k veci vyjadrili replikou doručenou krajskému súdu 17.08.2017. Na podanej žalobe zotrvali v celom rozsahu. Postoj Krajskej prokuratúry Bratislava označili za jednostranný, nechrániaci verejný záujem a práva nadobudnuté v dobrej viere. Zdôraznili, že všetky úkony realizovali na základe v tom čase právoplatných právnych aktov, v dobrej viere, pričom prokuratúra neuskutočnila žiadne kroky, ktoré by prinútili Hlavné mesto odstrániť chybu v územnom pláne. Podľa ich názoru neprišlo k prelomeniu záväzného stanoviska Hlavného mesta, keďže stavba sa začala realizovať na základe právoplatného stavebného povolenia, avšak s ohľadom na prevzatie chyby územného plánu do projektovej dokumentácie ju nebolo možné dokončiť. Žiaden z rozhodujúcich orgánov pritom neposkytol žiadny návod, ako danú problematiku riešiť. Zmena konštrukčných výšok je dôsledkom chyby v územnom pláne, ktorá bola prevzatá do právoplatného stavebného povolenia. Stavebník nezískal žiadnu ďalšiu úžitkovú plochu a k úprave konštrukčných výšok prišlo len z dôvodu nemožnosti realizácie prvotného projektu. Uvedená skutočnosť sa riešila počas celej doby konania, pričom stavebné úrady tento problém riešili veľmi detailne. So záverom, ktorý sa prijal, sa stotožnili všetci zúčastnení, s výnimkou Hlavného mesta, ktoré neponúklo alternatívu ani nezjednalo nápravu. Žiadne iné dôvody nesúhlasného stanoviska neboli formulované, tvrdenia prokuratúry sú preto nekonkrétne.

15. Dňa 26.04.2018 sa na krajskom súde uskutočnilo vo veci verejné pojednávanie, ktoré bolo predčasne ukončené z dôvodu nahlásenej bomby. Pojednávania sa zúčastnili žalobca 1/, právny zástupca žalobcov, pôvodný žalovaný a prokuratúra. V rámci daného časového priestoru sa vyjadrili žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý zdôraznil, že žalobcovia v danej veci kúpili projekt, na ktorý už bolo vydané právoplatného územné rozhodnutie, preto za predchádzajúce podklady nenesú zodpovednosť. Súčasný právny stav je spôsobený skutočnosťou, ktorú zistil stavebník, teda žalobcovia, až keď sa stavba začala realizovať, pretože sa zistila chyba v územnom pláne, spočívajúca v nesprávnom označení spodnej časti terénu, v dôsledku čoho sa projekt nedal realizovať. Zdôraznil dobromyseľnosť žalobcov a potrebu posudzovať rozhodujúce koeficienty vo vzájomných súvislostiach. Dodal, že ani pôvodné stavebné povolenie nerešpektovalo výšku rímsy. Zhrnul, že je neakceptovateľné, aby takto postupovali orgány verejnej správy v právnom štáte.

16. Dňa 30.08.2018 sa uskutočnilo druhé verejné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil rovnaký okruh účastníkov. Vyjadril sa žalobca 1/, ktorý zdôraznil, že ide o problém v rovine odbornej i sociálno-morálnej. Zdôraznil, že k stavbe pristupoval svedomito od počiatku a snažil sa o súlad so zákonom. Predmetná chyba pretrváva a nebola odstránená napriek urgenciám. Pôvodný žalovaný bez ďalšieho prevzali argumentáciu Hlavného mesta bez toho, aby sa zaoberali skutočným stavom veci, čím ignorovali 4- ročnú prácu oboch stavebných úradov a všetkých odborníkov. Ich vyjadrenia sú neodborné. Žalobca 1/ poukázal na to, že v právoplatnom stavebnom povolení bola povolená výška, ktorá je vyššia ako susedná rímsa, napriek tomu, že to bolo neskôr vytýkané. Nie je reálne, aby sa od stavebníkov vyžadovalo dodržanie zásad, ktoré predtým Hlavné mesto neuvádzalo. Hlavné mesto podľa neho vyžaduje plniť podľa chybného územné plánu. Konanie dotknutých orgánov hrubo narúša právnu istotu. Táto situácia žalobcom spôsobila aj finančné škody. Pôvodný žalovaný v rámci vyjadrenia na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a dodal, že napadnuté rozhodnutie bolo dôvodné a opodstatnené. Trval na tom, že koeficienty musia byť splnené každý osve. Protest prokurátora považoval za dôvodný. Prokurátor na pojednávaní zopakoval dôvody, pre ktoré bol protest podaný, a zdôraznil požiadavku

presvedčivosti správnych rozhodnutí. V rámci ďalších prednesov na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch.

17. Krajský súd na pojednávaní dňa 30.08.2018 rozhodol rozsudkom č. k. -282, ktorým napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobcom priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

18. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že „...napadnuté rozhodnutia žalovaného trpia vadou nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia a ako také je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ňom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať rozhodnutie, ktoré bude dostatočne odôvodnené, s dôrazom na skutočnosti a dôvody uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude jeho úlohou dôsledne zvážiť, či dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcov nebudú jeho rozhodnutím neprimerane dotknuté. Musí v tomto smere podrobiť problém testu proporcionality, odpovedať na otázku, či zmena stavby (výška rímsy) je s ohľadom na všetky okolnosti prípadu v rozpore s verejným záujmom a poskytnúť účastníkom konania uspokojivé odôvodnenie obsahujúce relevantnú právnu úvahu o potrebe vyhovieť, či nevyhovieť protestu prokurátora. Musí pritom zobrať do úvahy stanoviská všetkých dotknutých orgánov, hlavne zhotoviteľa územného plánu a KPÚ BA a tieto posúdiť v ich vzájomných súvislostiach. Nie je možné len formalisticky vytrhnúť z kontextu jeden technický regulatív a jedno stanovisko Hlavného mesta a konštatovať na základe nich rozpor zmeny stavby s územným plánom a s verejným záujmom. Prejednávaný prípad je totiž súbor komplexných otázok a uprostred všetkých stoja súkromné osoby, ktorých práva boli rozhodnutiami žalovaného dotknuté. Súd opakuje, že uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality. Účastníci konania postupovali počas celého správneho konania v súlade s pokynmi správneho orgánu, preto je nutné, aby sa žalovaný týmto aspektom zaoberal, poskytol riadnu správnu úvahu, teda aby svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil.“

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe kasačnej sťažnosti pôvodného žalovaného, rozsudkom sp. zn. zo dňa 20.08.2020, právoplatným 23.06.2021, zrušil právoplatný rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zamietol návrh pôvodného žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

20. Kasačný súd v prejednávanej veci svoje závery odôvodnil nasledovne: „50. Kasačnému súdu sa javí, že ak krajský súd ako dôvod zrušenia rozhodnutí žalovaného vzhliadol vadou ich nepreskúmateľnosti z nedostatku dôvodov, súčasne vzhliadol vadu nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutí v tej istej otázke a v rozsudku prijal záver o súlade stavby s územným plánom ( bod 95 odôvodnenia rozsudku ), v tomto smere je rozsudok krajského súdu nepreskúmateľný. Okrem toho neuviedol ustanovenia podľa ktorých vlastne došlo k zrušeniu rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd ako zrušovací dôvod rozhodnutí orgánov verejnej správy aplikoval popri relevantnom ust. pís. c) ( nesprávne právne posúdenie veci ) aj dôvod v pís. d) ( nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ) a to bez posúdenia vhodnosti zlučovania týchto dvoch zrušovacích dôvodov.“

21. Po zhrnutí významu a dôležitosti odôvodnenia rozhodnutia zo strany súdu a tiež účelu a funkcie protestu prokurátora, i predmetu prieskumu súdu v prípade konania o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým vyhovel protestu prokurátora, kasačný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. (317/2005 Sb. NSS), podľa ktorého „pokiaľ súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, uvedie iba dôvody, v ktorých túto nepreskúmateľnosť vidí, ďalšie námietky už nepreskúmava.“ Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatoval, že „rozsudok správneho súdu v tomto smere je nepreskúmateľný a kasačný súd v tomto vzhliadol dôvod zrušenia rozsudku správneho súdu s poukazom na pís. f) ( krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu oráva na spravodlivý proces ) aj keď v zásade takto presne žalovaný ako sťažovateľ takto kasačnú námietku nešpecifikoval, na takúto vadu rozhodnutia správneho súdu poukázal ďalší účastník konania v rade 5/, ktorý podával protest proti uvedeným rozhodnutiam. Kasačný súd poukazuje na to, že je potrebné preskúmať žalobu

žalobcov na základe vyššie uvedených kritérií, zdôvodniť rozhodnutie najmä vo vzťahu k popri sebe uplatneným dôvodom zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy ( a , či takto prichádzajú do úvahy alebo nie, v konkrétnej prejednávanej veci.“ Uzavrel, že: „63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zo strany kasačného súdu je možné konštatovať, že je dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu s poukazom na ustanovenie a preto bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s poukazom na 64. V ďalšom konaní s poukazom na správny súd riadne do odôvodnenia rozsudku špecifikuje, konkrétne uvedie ust. podľa ktorého došlo k zrušeniu rozhodnutí orgánov verejnej správy, posúdi vhodnosť zlučovania uvedených dvoch zrušovacích dôvodov ( pís. c) a ) v konkrétnej preskúmavanej veci a opätovne vo veci rozhodne v naznačenom smere.“

22. Po vrátení veci z kasačného súdu bola na krajskom súde veci pridelená spisová značka .

23. V zmysle , ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov prešla s účinnosťou od 01.01.2023 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ( označeného zákona), súd preto v predmetnej právnej veci od 01.01.2023 konal s Úradom pre územné plánovanie ako so žalovaným.

24. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal v súlade so v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s tým, že veci bola pridelená spisová značka .

25. Za splnenia procesných podmienok správny súd vec prejednal dňa 11.04.2024 na verejnom pojednávaní. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu (plná moc zo dňa 14.12.2023) a poverený zamestnanec žalovaného (JUDr. Hana Konôpková, poverenie zo dňa 03.04.2024), i zástupkyňa ďalšieho účastníka konania v 5/ rade (Krajskej prokuratúry Bratislava) Mgr. Helga Šufliarska (oneskorený príchod). Pojednávanie prebehlo v neprítomnosti ďalších účastníkov konania v 1/ až 4/ rade za splnenia podmienok podľa , keď sa označení účastníci nedostavili bez ospravedlnenia a doručenie predvolania bolo riadne vykázané.

26. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) na pojednávaní využil svoje právo vyjadriť sa k veci, pričom sa v celom rozsahu pridržal doterajších vyjadrení. Zdôraznil svoju dobromyseľnosť, súlad stavby s právoplatne vydanými rozhodnutiami a tiež prezumpciu správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Doplnil, že dňa 19.10.2020 bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo podložené aj súhlasným stanoviskom Hlavného mesta zo dňa 16.05.2019, teda stavba je v súčasnosti skolaudovaná a užívaná. Zároveň krátkou cestou predložil súdu predmetné kolaudačné rozhodnutie (rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. /STA/Škr z 19.10.2020) a zhrnutie svojej argumentácie. Žalovaný sa v rámci vyjadrenia na pojednávaní v celom rozsahu pridržal svojich doterajších vyjadrení a návrhov a zdôraznil, že predmetom daného konania sú výlučne rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora. Krajská prokuratúra Bratislava rovnako zotrvala na svojich predchádzajúcich podaniach vrátane podaného protestu a navrhla žalobu zamietnuť.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava

27. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa , , , , , , , konajúc (s ohľadom na podanie žaloby za účinnosti ) podľa a v zmysle prechodného ustanovenia podľa procesného predpisu, ,

v znení účinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a obsahovala zákonom stanovené náležitosti ( a nasl. v spojení s ), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia ( ), žaloba smerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku ( ) s tým, že v priebehu konania došlo k prechodu kompetencií na strane žalovaného ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa [pri neexistencii dôvodov podľa , ] a skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy podľa , zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), viazaný právnym názorom kasačného súdu ( ), za splnenia procesných podmienok podľa vec prejednal na verejnom pojednávaní s verejným vyhlásením rozsudku ( ), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

28. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

29. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

30. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.“

31. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.“

32. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

33. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“

34. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“

35. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa .“

36. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo

opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.“

37. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

38. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

39. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

40. Podľa § 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.10.2017 „(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“

41. Podľa § 46 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.10.2017 „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

42. Podľa § 47 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.10.2017 „(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.“

43. Predmetom daného konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného, ktorými bolo vyhovené protestu prokurátora a bolo zrušené potvrdzujúce rozhodnutie Okresného úradu Bratislava o dodatočnom povolení zmeny stavby, identifikovanej v bode 4. tohto rozsudku (predmetná stavba). Správny súd preskúmal rozhodnutia pôvodného žalovaného po tom, ako bol rozsudok krajského súdu vydaný v tejto veci v pôvodnom konaní (vedenom pod sp. zn. ) kasačným súdom zrušený z dôvodu podľa , teda že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konkrétne kasačný súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu a pri viazanosti názorom kasačného súdu, zohľadniac všetky žalobné dôvody v danej veci, dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu podľa v spojení s , .

44. Správny súd predovšetkým skúmal, či správne orgány postupovali v konaní o proteste prokurátora v súlade so zákonom, keď protestu vyhoveli a zrušili pôvodne vydané rozhodnutia stavebného a okresného úradu, ktoré boli vydané v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby. Pokiaľ ide o samotný protest, správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že bol podaný prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava ako oprávneným subjektom, v zákonom stanovenej lehote ( a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ďalej len „“) a v súlade s platnou právnou úpravou, za účelom posúdenia, či protestom napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu zákona. Správny súd však zároveň dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti, konkrétne vadou nedostatku dôvodov [ ]. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí má potom vplyv aj na posúdenie ďalších žalobných dôvodov, uplatnených žalobcami s poukazom na až písm. d) , teda že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci [tieto žalobné dôvody je možné s poukazom na , podradiť pod dôvody podľa , , ], ktoré dôvody v dôsledku vady nepreskúmateľnosti rozhodnutí nie je možné relevantne preskúmať. Správny súd sa preto k žalobným dôvodom podľa , a s poukazom na prekážku nepreskúmateľnosti nevyjadroval (por. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 08.03.2005).

45. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatnenie možnosti sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov daného konania. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom

vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

46. Rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu v danom konaní, a ktorými na základe protestu prokurátora boli zrušené rozhodnutia vydané v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby, sú založené na tom, že pôvodný žalovaný v prvom aj druhom stupni konštatoval, že Okresný úrad Bratislava sa v konaní o dodatočnom povolení stavby nedostatočne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a nevyhodnotil súlad stavby s územným plánom v celom rozsahu. Ministerstvo v odôvodnení svojich rozhodnutí zhrnulo priebeh administratívneho konania, uviedlo podstatné momenty skutkového stavu, pričom sa stotožnilo s tvrdeniami prokurátora a na potvrdenie týchto záverov dalo vypracovať odborné stanovisko vnútorného Odboru územného plánovania Ministerstva (vnútorný list č. 04069/2014/B630-SV/41973 zo dňa 10.07.2014).

47. V odbornom stanovisku z 10.07.2014 Odbor územného plánovania Ministerstva uviedol, že v rámci ním vykonaného porovnávania projektovej dokumentácie so záväznou časťou územného plánu dospel k záveru, že neboli dodržané regulatívy regulačnej jednotky V22 (vo vzťahu k uličnému domoradiu, strešnej rovine a maximálnej povolenej výšky zástavby), a konštatoval, že stavba nie je v súlade s územným plánom zóny Podhradie. V reakcii žalobcov na odborné stanovisko Odbor územného plánovania Ministerstva podal vyjadrenie (vnútorný list č. 04069/2014/B630-SV/52982 zo dňa 28.08.2014), ktorým sa s námietkami vysporiadal v neprospech žalobcov a v závere uviedol, že predmetom stanoviska neboli ostatné skutočnosti týkajúce sa procesu obstarávania územného plánu alebo povoľovania stavby.

48. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje skutočnosť, že predmetom daného konania je dodatočné povolenie (zmeny) stavby, teda dodatočné preskúmanie jej súladnosti s verejným záujmom v zmysle . Vo všeobecnosti, výsledkom takéhoto konania je buď dodatočné povolenie stavby alebo nariadenie jej odstránenia, v závislosti od preukázania či nepreukázania súladu stavby s verejným záujmom ( ). Z hľadiska aplikácie je potrebné rozlišovať dôvody, ktoré ku konaniu viedli a ktoré predstavujú skutkové okolnosti konkrétnej veci. V praxi totiž pod postup podľa spadajú nielen prípady nelegálnych, tzv. čiernych stavieb, ktoré boli realizované bez stavebného povolenia, ale i prípady stavieb, ktoré boli začaté na základe riadne vydaného stavebné povolenia stavebného úradu, v priebehu realizácie stavebných prác však došlo k zmene, resp. odchýleniu sa stavebníka od stavebného povolenia. Táto skutočnosť má vplyv na rozsah prieskumu správneho orgánu [por. R 30/2022, v zmysle ktorého „Ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže v tomto konaní voľne prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia. Je však jeho úlohou posúdiť, či odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej častí, ktoré samy osebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni ( alebo

5 )“] i celkové hodnotenie spoločenskej závažnosti a dodržiavanie zákona zo strany stavebníka. Pokiaľ ale ide o zákonom predpokladaný následok nepreukázania súladnosti stavby s verejným záujmom, ten je vo vzťahu k obom prípadom rovnaký. Vzhľadom k uvedenému a so zreteľom na skutočnosť, že nariadenie odstránenia stavby ako potenciálny (hroziaci) následok nepreukázania jej súladu s verejným záujmom je tak závažným zásahom do vlastníckeho práva stavebníka, ako jedného zo základných ľudských práv chránených i medzinárodnými dohovormi, je v konaniach podľa potrebné vo zvýšenej miere dbať na vyváženosť a proporcionalitu posudzovania protichodných záujmov (hodnôt), ktorých sa týkajú a ktoré je potrebné chrániť. Takýto zásadný zásah do práv fyzických osôb zároveň odôvodňuje zvýšené požiadavky na zrozumiteľnosť, presvedčivosť a dostatočnú argumentačnú vybavenosť všetkých rozhodnutí, vydaných v takomto i naň nadväzujúcich konaniach, a vyžaduje adekvátne poskytovanie odpovedí na nastolené skutkové a právne otázky v danej veci, vrátane všetkých námietok účastníkov konania.

49. Správny súd má za to, že hoci predmetom súdneho prieskumu nie je rozhodnutie nariaďujúce odstránenie stavby, v celkovom kontexte prejednávanej veci, pri zohľadnení skutkových okolností prípadu a potenciálne hroziaceho zásahu do vlastníckych práv žalobcov, je potrebné na uvedených požiadavkách kladených na odôvodnenie vydaných rozhodnutí dôsledne trvať. O to zvlášť, ak ide o výnimočnú situáciu, v ktorej hrá rolu možné pochybenie dotknutého orgánu v kontraste s dobromyseľne nadobudnutými právami účastníkov konania a ich konaním v dobrej viere, ktoré boli predmetom úvah správnych orgánov v priebehu celého administratívneho konania. Správny súd, bez ašpirácie na hodnotenie predchádzajúcich rozhodnutí vydaných v danej veci, ktoré nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu, tak len zdôrazňuje význam rozhodovacieho procesu a jeho výsledku (vydaného rozhodnutia a jeho odôvodnenia) z hľadiska závažnosti dopadu na celkovú situáciu žalobcov a zásahu do ich práv.

50. Nedostatok odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí správny súd vzhliadol najmä v ich vnútornej rozpornosti a nezrozumiteľnosti, spočívajúcej v tom, že pôvodný žalovaný zdôvodnil zrušenie protestom napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Bratislava jeho nepreskúmateľnosťou pre absenciu vysporiadania sa so všetkými skutkovými okolnosťami (čo bolo zároveň predmetom námietok obsiahnutých v proteste prokurátora), na druhej strane však vyslovil skutkové a právne závery, ktorými zaviazal Okresný úrad Bratislava rozhodnúť konkrétnym spôsobom (odborným stanoviskom konštatoval rozpor stavby s verejným záujmom). Nevysporiadal sa pritom s kompatibilitou vyslovených záverov, ktoré si v konečnom dôsledku protirečia. Vyslovenie vady nepreskúmateľnosti (nedostatku dôvodov) totiž predpokladá, že rozhodnutie nie je možné preskúmať pre absenciu zaujatia stanoviska k určitej skutkovej či právnej otázke (v tomto konkrétnom prípade bolo vytknuté, že okresný úrad sa vo vzťahu k súladnosti stavby s územným plánom zaoberal len výškovým regulatívom a opomenul posúdiť všetky záväzné regulatívy územného plánu), ktoré konštatovanie vylučuje následné hodnotenie správnosti právneho posúdenia danej veci. Napriek tomu správny orgán na základe vypracovaného odborného stanoviska vyslovil, že stavba nie je v súlade s územným plánom, pretože neboli dodržané regulatívy pre regulačnú jednotku, čím de facto priamo nahradil úvahu okresného úradu a vyslovil právne závery vo vzťahu k tejto otázke. Uvedeným postupom zapríčinil zmätočnosť svojho rozhodnutia.

51. Medzi ďalšie podstatné konsekvencie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia patrí skutočnosť, že správny orgán diametrálne odlišne prehodnotil skutkové a právne závery protestom napadnutých rozhodnutí v neprospech žalobcov. Učinil tak bez toho, aby zohľadnil predchádzajúce konanie pred okresným úradom, ním zistený a ustálený skutkový stav či vykonané dokazovanie, a bez adekvátnej a argumentačne rozvinutej polemiky s jeho závermi, ktorú si takýto zásadný obrat v prijatých záveroch vyžaduje, najmä s ohľadom na predmet konania, prelomenie právoplatne vydaných rozhodnutí (vyhovením protestu prokurátora), na základe ktorých stavebníci konali v dobrej viere a stavbu dokončili, skolaudovali a v súčasnosti ju užívajú. Správny orgán bez ďalšieho prevzal právnu argumentáciu prokurátora, s ktorou sa stotožnil, neponúkol však vlastné úvahy k nastoleným otázkam a nepodrobil námietky prokurátora obsiahlejšej analýze pri komplexnom zhodnotení skutkového a právneho stavu danej veci. Takýto postup pôvodného žalovaného a napadnuté rozhodnutie sa potom javia ako arbitrárne až svojvoľné, porušujúce práva účastníkov konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní v danom konaní.

52. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a jeho záverov bolo odborné stanovisko Odboru územného plánovania Ministerstva k súladnosti stavby s územným plánom a jeho vyjadrenie k námietkam žalobcov vzneseným voči odbornému stanovisku. Tento podklad bol vypracovaný

vnútorným organizačným útvarom Ministerstva a predstavoval novo zabezpečený dôkaz v správnom konaní (prebiehajúcom až po podaní protestu prokurátora), nebol však vyhodnotený v jeho celkovom posúdení s ostatnými zabezpečenými dôkazmi, najmä so stanoviskom spoločnosti AUREX, spol. s r.o. č. 048/2012 zo dňa 02.03.2012 a č. 048/2013 zo dňa 20.03.2013, v ktorom sa vyjadril Ing. arch. Ľubomír Klaučo ako spracovateľ územného plánu. Pôvodný žalovaný sa vo vzťahu k novému dôkazu nezaoberal a nevyhodnotil ani skutočnosť, či príčinou potenciálneho nesúladu stavby s územným plánom, resp. jej nerealizovateľnosti, je nesprávnosť samotného územného plánu, čo naznačuje metodické usmernenie Okresného úradu Bratislava č. A/2011/2227-2 HOM zo dňa 30.09.2011 i odpoveď Hlavného mesta č. MAGS ORM 54844/2011/350932 zo dňa 16.12.2011, a aký má vplyv na celkové posúdenie súladnosti stavby s verejným záujmom, pričom táto skutočnosť bola pre výsledok konania rozhodujúca. Zabezpečením nového dôkazu až v rámci konania o proteste prokurátora a nevysporiadaním sa s tým, aký má vplyv na ostatné, v pôvodnom konaní pred okresným súdom zabezpečené dôkazy, resp. ich vzájomné vyhodnotenie v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku, vytvoril stav, keď vec uzavrel na základe jediného podkladu, čo vzhľadom k objemu zabezpečených dôkazov v pôvodnom konaní a jeho časovej náročnosti, nie je možné bez riadnej argumentácie akceptovať.

53. Pôvodný žalovaný sa nevysporiadal ani s procesnou obranou žalobcov v rozkladovom konaní, keď reagoval len na časť nimi uplatnených námietok. V napadnutom rozhodnutí sám uviedol, že k ostatným námietkam, resp. k podaniu odvolateľov zo dňa 21.10.2014 (označenom ako Právne rozvinutie uplatnených dôvodov) sa vyjadrovať nebude vzhľadom k tomu, že konanie nie je právoplatne skončené. Správny súd pritom zistil, že uvedené podanie je prvým podaním žalobcov po tom, ako si zvolili v konaní právneho zástupcu (v súlade s ich právom podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku). Toto podanie tak predstavovalo prvú kvalifikovanú procesnú obranu v danom konaní, ktorá mala byť zo strany pôvodného žalovaného rešpektovaná a riadne reflektovaná v napadnutom rozhodnutí, keďže neexistoval zákonný dôvod na jej nezohľadnenie (Správny poriadok neviaže doplnenie rozkladovej/ odvolacej argumentácie na dodržanie lehoty na podanie opravného prostriedku).

54. Celkovo pôvodný žalovaný neponúkol vlastnú, komplexnú správnu úvahu k nastoleným skutkovým a právnym otázkam a obmedzil sa len na tvrdenia prokurátora a jeden podklad rozhodnutia zabezpečený až po tom, ako bol podaný protest prokurátora. Správny súd dodáva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje vlastná úvaha o tom, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

55. Podľa (veta prvá) v znení účinnom do 30.06.2023 „Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.“

56. Podľa (veta druhá) v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“

57. Vzhľadom na vytknuté nedostatky bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní opätovne vec posúdiť zo všetkých naznačených hľadísk a pri vydaní nového rozhodnutia, ktoré bude riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak po skutkovej, ako i právnej stránke, vrátane poskytnutia odpovedí na všetky vyvstávajúce otázky, žalovaný prihliadne nielen na princípy právnej istoty, legitímnych očakávaní, dobromyseľnosti, konanie v dobrej viere, princíp proporcionality, rozumné usporiadanie pomerov a princípy dobrej verejnej správy, ale aj na nové skutočnosti (súčasný faktický stav), ku ktorým v priebehu konania došlo - v podobe žalobcom predloženého rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. /STA/Škr zo dňa 19.10.2020. Uvedeným rozhodnutím bolo povolené užívanie predmetnej stavby, s ktorým v podobe záväzného stanoviska (č. MAGS OZP 45464/2019-275000/KHK zo dňa 16.05.2019) vyjadrilo súhlas aj Hlavné mesto.

58. O trovách konania vo vzťahu k úspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ správny súd rozhodol podľa (v spojení s ), keď im v súlade so zásadou úspechu priznal úplnú náhradu účelne vynaložených celkových trov konania (v konaní pred krajským a správnym súdom, ako i v konaní

pred kasačným súdom), pričom prihliadol na ich celkový (konečný) dosiahnutý úspech v danom konaní. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady podľa , keďže žiadnemu z nich nebola v konaní uložená povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy boli vznikli, a správny súd nevzhliadol ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania týmto účastníkom.

59. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [, , , v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom, s výnimkou, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [, , , v znení účinnom do 30.06.2023].

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, v znení účinnom do 30.06.2023).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( v znení účinnom do 30.06.2023)

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (, v znení účinnom do 30.06.2023).