Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16Csp-12-2021.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Subarea
16Csp/12/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľ: F.. G. E., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpený: Sympatia Legal, s.r.o., so sídlom Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava, IČO: 47 256 834, proti odporcovi: SilverBlue Projects, a.s., so sídlom Laskomerská ulica 518/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 950 072, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.02.2021 domáhal voči odporcovi, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 110.000,- Eur, vyplývajúcej z porušenia Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom.
2. Navrhovateľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutočnosťami, že navrhovateľ v postavení spotrebiteľa a odporca ako podnikateľ dňa 07.11.2018 uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bola dohoda medzi budúcim predávajúcim (odporcom) a budúcim kupujúcim (navrhovateľom), že uzavrú kúpnu zmluvu na základe ktorej odporca prevedie na navrhovateľa vlastnícke právo k bytu č. 9 na 2.poschodí s celkovou podlahovou plochou bytu 92,24 m2 (90,47 m2 podlahová plocha bytu + 1,77 m2 pivničná kobka, ako príslušenstvo k bytu) (ďalej len „Byt“) v bytovom dome na ulici X. XXX/X, G. G., postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, o výmere 466 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území G. G., obec G. G., okres G. G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor (ďalej len „Bytový dom“). Navrhovateľ dňa 22.11.2018 v zmysle bodu 3.1. Zmluvy uhradil na účet odporcu prvú časť budúcej kúpnej ceny vo výške 20.000,- Eur. Zvyšnú časť kúpnej ceny, sumu 112.000,- Eur bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v lehote 14 dní od právoplatnosti kolaudácie Bytu, pričom odporca bol povinný bezodkladne informovať navrhovateľa o právoplatnosti kolaudácie. Navrhovateľ a odporca sa v zmysle bodu 2.4 Zmluvy dohodli, že sú povinní uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe výzvy odporcu. Výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy bol odporca povinný zaslať navrhovateľovi po kumulatívnom splnení nasledovných podmienok:
- Byt bude riadne skolaudovaný
- Byt bude riadne zapísaný v katastri nehnuteľností
- a kúpna cena bude navrhovateľom riadne uhradená v plnej výške odporcovi. Navrhovateľ sa o kolaudácii Bytu dozvedel z č. LV XXXX pre k. ú. G. G., že Bytový dom bol skolaudovaný na základe Kolaudačného rozhodnutia č. OVZ SU 138303/20994/2020/HOM zo dňa 06.08.2020. O tejto skutočnosti však odporca navrhovateľa neinformoval a ani ho nevyzval na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny. Navrhovateľ sa z predmetného č. LV XXXX tiež dozvedel, že vlastnícke právo k Bytu už bolo prevedené na tretiu osobu. Navrhovateľ bezodkladne po tom ako sa dozvedel o tejto skutočnosti kontaktoval odporcu a dožadoval sa zjednania nápravy. Odporca však žiadnym spôsobom na výzvy navrhovateľa nereagoval. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle Zmluvy bola kúpna cena za Byt dohodnutá vo výške 132.000,- Eur, čo pri výmere 92,24 m2 predstavuje sumu 1.431,- Eur/m2. Preskúmaním súčasných ponúk nehnuteľností v Bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj Byt navrhovateľa zistil, že trhová cena za m2 podlahovej plochy bytov v Bytovom dome sa pohybuje v rozmedzí od 2.411,76 Eur/m2. Z uvedeného vyplýva, že súčasná trhová cena Bytu je najmenej vo výške 222.000,-Eur. Odporca svojím konaním spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške najmenej 110.000,- Eur. Skutočnou škodou je navrhovateľom zaplatená prvá časť kúpnej ceny Bytu, suma 20.000,- Eur. Ušlým ziskom navrhovateľa je rozdiel medzi hodnotu Bytu, ktorú má Byt v súčasnosti a kúpnou cenou za Byt dohodnutou v Zmluve, keďže navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k Bytu v hodnote najmenej 222.000,- Eur za kúpnu cenu, ktorá bola v Zmluve dohodnutá medzi navrhovateľom a odporcom vo výške 132.000,- Eur. Navrhovateľ žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu nachádzajúce sa v katastrálnom území G. G., obec: G. G., okres: G. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom G. G., katastrálnym odborom:
- byt č. X na X. poschodí s celkovou podlahovou plochou bytu 82,69 m2 v bytovom dome, nachádzajúcom sa v G. G. na ulici X., č. vchodu X, súpisné č. obytného domu XXX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 466 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8269/118765
- byt č. X na X. poschodí s celkovou podlahovou plochou bytu 56,93 m2 v bytovom dome, nachádzajúcom sa v G. G. na ulici X., č. vchodu X, súpisné č. obytného domu XXX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 466 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 5693/118765
- byt č. XX na X. poschodí s celkovou podlahovou plochou bytu 92,44 m2 v bytovom dome, nachádzajúcom sa v Banskej Bystrici na ulici X., č. vchodu X, súpisné č. obytného domu XXX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 466 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 9244/118765
- byt č. XX na X. poschodí s celkovou podlahovou plochou bytu 84,96 m2 v bytovom dome, nachádzajúcom sa v G. na ulici X., č. vchodu X, súpisné č. obytného domu XXX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 466 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8496/118765
- nebytový priestor v suteréne s celkovou podlahovou plochou priestoru 309,98 m2 v bytovom dome, nachádzajúcom sa v G. G. na ulici X. č. vchodu X, súpisné číslo obytného domu XXX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, par. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 466 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 30998/118765. Navrhovateľ nemá vedomosť o žiadnom inom majetku odporcu. Odporca pritom v súčasnosti uvedené nehnuteľnosti predáva. Ak odporca predá všetky nehnuteľnosti, nebude mať žiaden iný majetok. Podľa verejne dostupných informácií má odporca voči daňovému úradu aktuálne záväzky po splatnosti vo výške 98.165,77 Eur. Pričom daňový úrad môže zriadiť na nehnuteľnostiach záložné právo, v takom prípade by navrhovateľ nemohol na nehnuteľnosti (aj v prípade predaja) viesť exekúciu. Navrhovateľ zastáva názor, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by mohla navrhovateľovi vzniknúť závažná a značná ujma, dokonca neodstrániteľná. Navrhovateľ má za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu k nehnuteľnostiam s ohľadom na hroziaci zásah do majetkových práv navrhovateľa.
3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy: Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2018, potvrdenie o úhrade zo dňa 22.11.2018, LV XXXX pre k. ú. G. G. a prehľad o firme odporcu uverejnený na www.finstat.sk
4. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
5. Podľa § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu.
6. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
7. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorý má zo zákona prednosť pred neodkladným opatrením, pričom súd môže ním na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Záložným právom sa zabezpečuje veriteľova pohľadávka, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Účelom vydania zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu k titulu záložného práva a vznikajú im práva a povinnosti vyplývajúce zo záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie právo možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
12. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že odporca sa zbavuje svojho majetku, o čom svedčí aj zápis na LV č. XXXX, k. ú. G. G., obec: G. G., okres: G. G., kde sa nachádza obytný dom na X. ulici XXX/X, kde odporca vlastní 4 byty (3 byty vo výlučnom vlastníctve + 1 byt s plombou) a 1 nebytový priestor. V čase podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie odporca vlastnil 4 byty a 1 nebytový priestor vo výlučnom vlastníctve. Dňa 10.03.2021 navrhovateľ oznámil súdu nové skutočnosti, a to že jeden z uvedených bytov v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má plombu na základe V XXXX/XXXX, z ktorého je zrejmé, že na predmetný byt je uzatvorená kúpna zmluva. Podľa predloženého výpisu z dostupného portálu finstat.sk vyplýva, že odporca má dlhy na daňových nedoplatkoch vo výške 128.731,66 Eur ku dňu 23.02.2021. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že na webovom portáli nehnuteľnosti.sk má odporca inzeráty, kde ponúka zvyšné nehnuteľnosti napredaj. Súd z dostupných lustrácií zistil, že odporca vlastní celkom 3 bytové jednotky a 1 nebytový priestor v obytnom dome na X. ulici XXX/X, G. G.. Každá ponúkaná nehnuteľnosť sa pohybuje v sumách nad 200.000,-Eur, z čoho vyplýva, že ak by odporca predal všetky nehnuteľnosti, mal by vzhľadom k vyčíslenému nároku navrhovateľa dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potenciálnej pohľadávky navrhovateľa a aj na pokrytie daňových nedoplatkov.
13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Hoci existencia takejto obavy nie je prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej majetku v smere zbavenia sa ho, ale aj z iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach.
14. Potreba zabezpečovacieho opatrenia by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že v čase rozhodovanie je tu dôvodná obava, že bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude neskôr nútený výkon jej (osvedčeného) práva (na peňažné plnenie), teda jeho exekúcia, reálne ohrozená. Nestačí teda osvedčiť len to, že veriteľ má voči dlžníkovi eventuálne (hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), a neistotu o úhrade potenciálneho dlhu, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Z predložených dokladov, momentálne vyplýva potenciálny dlh 20.000,- Eur, ktoré navrhovateľ zaplatil odporcovi na základe zmluvy dohodnutej medzi odporcom a navrhovateľom, zvyšnú časť predstavuje nárok, ktorý si chce navrhovateľ uplatniť súdnou cestou do budúcna. Súd však konštatuje, že o dlhu v sume 20.000,- Eur ako aj o zvyšnej časti, nebolo doposiaľ súdne rozhodnuté. Ďalším predpokladom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie obavy, že budúca exekúcia tejto pohľadávky je vzhľadom na konkrétne skutočnosti s ich možným negatívnym vplyvom na prípadný nútený výkon práva (odlišné od samotných dôvodov vzniku pohľadávky) ohrozená, t.j. osvedčiť obavu, že nútené vymoženie peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, bude ohrozené. Nestačí teda len neistota, že exekúcia bude ohrozená, ale musí ísť o odôvodnenú obavu.
15. Zabezpečovacie opatrenie má byť primerané k výške dlhu. Keďže ide o skrátené konanie bez vyjadrenia druhej strany a jeho predbežnú vykonateľnosť je možné vydať len vtedy, ak je to na základe osvedčených tvrdení jeho navrhovateľa neodkladne potrebné a len v nevyhnutnej miere. Zabezpečovacím opatrením nemožno autoritatívne upravovať pomery (majetkové a vecné práva) akéhokoľvek potenciálneho dlžníka len preto, že navrhovateľ má voči nemu potenciálnu pohľadávku, o ktorú ešte nezačal ani súdny spor. Samotné preukázanie potenciálnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, nie je dôvodom pre zriadenie akéhokoľvek záložného práva.
16. Predmetný návrh (ktorým je súd viazaný) je formulovaný bez dostatočného vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky, pretože táto je špecifikovaná len uskutočnenou platbou navrhovateľa na účet odporcu a vyčíslenia si spôsobenej potenciálnej škody za nedodržanie zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom (bez priznania súdnym rozhodnutím, napr. právoplatným platobným rozkazom, alebo právoplatným rozsudkom) a navyše predmetný návrh smeruje k zriadeniu záložného práva na všetok nehnuteľný majetok odporcu, ktorý odporca vlastní, čím ide o zjavne neprimerané zabezpečenie pohľadávky.
17. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie splnený predovšetkým predpoklad naliehavosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal dostatočným spôsobom výšku pohľadávky, keďže ide len o potenciálnu výšku pohľadávky. Ak by súd priznal záložné právo každému navrhovateľovi po preukázaní sa potenciálnym dlhom voči odporcovi, a preukázaní z toho vyplývajúcej potenciálnej obavy z neuhradenia len potenciálneho dlhu, zabezpečovacie opatrenie by nemalo význam a absentovalo by aj právne odôvodnenie na zriadenie záložného práva. Na základe uvedených skutočností súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho práva zamietol
18. Súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech. Keďže odporca nevedel o predmetnom konaní, a teda nemohol do konania vstúpiť, nemohli mu vzniknúť trovy konania, súd preto o trovách odporcu nerozhodoval. Na základe uvedeného súd rozhodol o nároku na náhradu trov tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), a to písomne na Okresný súd Banská Bystrica v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).