Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sa-22-2021.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Subarea
8Sa/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. X/XX, XXXXX I., F., štátny občan F., zastúpený advokátskou kanceláriou KRION Partners s.r.o., so sídlom Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia (o zákonnosť opatrenia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/08821-004 zo dňa 13.01.2021 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-187-008/2020-AV zo dňa 01.12.2020) a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 25.02.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/08821-004 zo dňa 13.01.2021 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ktoré mu predchádzalo č. PPZ-HCP-BA6-187-008/2020-AV zo dňa 01.12.2020. Napadnutým opatrením (vo forme listu), žalovaný odmietol odvolanie žalobcu zo dňa 15.12.2020, podané proti prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-187-008/2020-AV zo dňa 01.12.2020 o administratívnom vyhostení žalobcu podľa ust. § 82 ods. 2 písm. o/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a o uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov Európskej únie na obdobie jedného roka. Zároveň mu bola uložená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 15 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
2. Žalobca namietal, že keď žalovaný odmietol jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-187-008/2020-AV zo dňa 01.12.2020 o administratívnom vyhostení ako neprípustné a oznámil mu, že sa údajne mal vzdať svojho práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti. Prejav vzdania sa práva na podanie odvolania mal vyplývať zo zápisnice o podanom vyjadrení zo dňa 01.12.2020, v súvislosti s ktorou namietal, že bola vyplnená už pred samotným výsluchom a teda nezohľadňuje reálny obsah jeho výpovede. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že by sa dobrovoľne a vedome vzdal svojho zákonného práva na odvolanie, keďže jeho vzdanie sa bolo ovplyvnené viachodinovým zadržaním v cele predbežného zadržania a prekladom tlmočníčky, ktorý bol veľmi stručný a účelový. Poukázal na zachovanie zásady materiálnej pravdy, v súlade s ktorou sa mal žalovaný v súvislosti s podaným odvolaním zaoberať aj neprípustným odvolaním a to z toho hľadiska, či nevytvára základ na obnovu konania alebo zmenu, či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
3. Súčasne so správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zmysle ust. § 237 ods. 2 v spojení s ust. § 185 až 189 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V jeho odôvodnení argumentoval tým, že okamžitým výkonom napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, by utrpel nenapraviteľnú ujmu na rodinnom, osobnom a partnerskom živote, pričom by boli ovplyvnené aj práva jeho manželky, ktorá napriek oprávneniu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, by ju v záujme zachovania rodinných väzieb mala opustiť spolu s ním. Okrem uvedeného by došlo aj k hmotnej ujme žalobcu, ktorý by stratil prácu v spoločnosti Alvaro s.r.o., ktorá je jeho jediným zdrojom príjmu.
4. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril písomným podaním doručeným dňa 12.03.2021 a trval na tom, že žalobca naplnil dôvody pre administratívne vyhostenie, keďže opakovane porušoval všeobecne záväzné právne predpisy tým, že bez potrebných pracovných povolení pracoval v skladových priestoroch spoločnosti Hommel Hercules France s.r.o., pričom pobyt na účel zamestnania mu bol povolený pre výkon práce v spoločnosti Alvaro s.r.o., čo bolo potvrdené príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
5. Keďže vykonaným šetrením orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil prekážky administratívneho vyhostenia, čo bolo potvrdené aj vyjadrením žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia č. p. č. PPZ- HCP-BA6-187-007/2020-AV zo dňa 01.12.2020, v ktorej uviedol, že mu v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie, mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest smrti, vydal dňa 01.12.2020 podľa ust. § 82 ods. 2 písm. o/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA6-187-008/2020-AV o administratívnom vyhostení žalobcu. Uvedené rozhodnutie si žalobca prevzal osobne, ešte v ten deň, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom na rozhodnutí. Súčasne po poučení vyjadril do zápisnice vedenej pod č. p. PPZ-HCP-BA6-187-009-AV svoju vôľu a v súlade s ust. § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), sa vzdal práva na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení. Rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť okamihom vyhlásenia žalobcu o vzdaní sa odvolania. Napriek tomu dňa 15.12.2020 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu na poštovú prepravu odvolanie. Žalovaný však zistil, že toto nespĺňa podmienku prípustnosti, a preto žalobcu neformálnym listom upovedomil o vybavení jeho odvolania, v ktorom ozrejmil, že z dôvodu vzdania sa práva na podanie odvolania, nemôže podané odvolanie vybaviť postupom podľa ust. § 59 resp. § 60 Správneho poriadku. V ďalšom poprel argumentáciu žalobcu, že by mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a nedal mu možnosť na uplatnenie a účinnú obhajobu svojich práv. Námietky žalobcu považoval žalovaný za nepodložené, tvrdiac, že žalobca nimi chce iba zlepšiť svoje postavenie v konaní o správnej žalobe, keďže si je vedomý porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a rovnako je tomu aj v prípade tvrdení o zásahu do jeho rodinného a súkromného života, keďže sám v zápisnici vyhlásil presný opak. Žalobu navrhol zamietnuť.
6. K podanému návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nesúhlasí s jeho priznaním, keďže žalobca opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy, čo vyplýva aj z predloženého administratívneho spisu.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. d/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
9. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Správny súd predtým, ako pristúpil k samotnému vecnému prieskumu zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného skúmal, či má právomoc, tak pozitívnu ako aj negatívnu, vo veci konať.
12. Právna úprava právomoci správnych súdov vyplýva z čl. 142 Ústavy SR, podľa ktorého „súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon“. Správny súdny poriadok nadväzuje na túto úpravu v § 6 a § 7, ktorými vymedzuje rozsah právomoci správneho súdnictva tak pozitívne, ako aj negatívne. Do právomoci správnych súdov v prvom rade patrí (okrem iného) preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, avšak nie bezvýnimočne.
13. Správny súdny poriadok v prípade rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vyžaduje kumulatívne naplnenie štyroch podmienok prípustnosti prieskumu. V prvom rade musí ísť o rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe správnych žalôb, všeobecne vymedzených ust. § 3 ods. 1 písm. b/ SSP. V druhom rade musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Ďalej musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z ust. § 7 písm. a/ SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Inými slovami, musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, ak ho bolo prípustné v správnom konaní využiť. V neposlednom rade nejde o rozhodnutie, ktorého prieskum je vylúčený podľa ust. § 7 SSP.
14. V súvislosti s podanou žalobou sa do popredia dostáva posúdenie, či je naplnená tretia podmienka prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia, a to, či žalobca účinne vyčerpal opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok predtým, ako sa účastník obráti na správny súd, je tým najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva. Účastníci konania sú v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku v prvom rade povinní za účelom nápravy vyčerpať všetky dostupné prostriedky administratívneho konania a až následne, v prípade neúspechu, podať príslušnú správnu žalobu. Zo znenia ust. § 7 písm. a/ SSP táto podmienka síce vyslovene nevyplýva, avšak predpokladá sa, že účastník konania musí vyčerpať riadny opravný prostriedok, ktorý je v zmysle príslušných ustanovení osobitného právneho predpisu prípustný a zároveň musí byť podaný riadne a včas, keďže iba na takomto základe môže vyvolať odkladný účinok.
15. Jedným z atribútov na určenie, či bol opravný prostriedok podaný riadne, je okrem včasnosti aj posúdenie oprávnenosti osoby, ktorá ho podáva. V uvedenom prípade žalobca síce podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy na prvý pohľad včas, avšak ešte predtým sa vzdal svojho práva na jeho podanie.
16. Z vyjadrení oboch účastníkov konania, ako aj z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca sa výslovným vyhlásením, ktorého obsah je zaznamenaný v zápisnici o podanom vyjadrení č. p. PPZ-HCP-BA6-187-009/2020-AV zo dňa 01.12.2020, dobrovoľne vzdal práva na podanie odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení. Z takéhoto znenia vyplýva jednoznačný prejav vôle a zároveň vylúčenie jeho ďalšieho tvrdenia, že by len podpísal nejakú zápisnicu, ktorá bola vyhotovená predtým bez toho, aby bol riadne oboznámený s jej obsahom. Žalobca v priebehu administratívneho konania nijakým spôsobom nenamietal ani ustanovenie tlmočníčky a jej tlmočenie, práve naopak podľa jeho vlastných vyjadrení obsiahnutých v zápisnici o podanom vyjadrení č. p. PPZ- HCP-BA6-187-007/2020-AV a č. p. PPZ-HCP-BA6-187-009/2020-AV opakovane uviedol, že jej prekladu plne rozumie a súhlasí s tlmočením do ukrajinského jazyka. Z uvedeného dôvodu sú preto irelevantné aj ďalšie jeho tvrdenia vo vzťahu k nedostatočnému tlmočeniu vykonávaných úkonov zo strany žalovaného.
17. Zo zápisnice o podanom vyjadrení č. p. PPZ-HCP-BA6-187-009/2020-AV ďalej vyplýva, že žalobca bol náležite oboznámený s možnosťou podať voči rozhodnutiu o vyhostení odvolanie a rovnako bol poučený aj o možnosti, význame a právnych následkoch vzdania sa tohto práva. Napriek tomu, bez
akýchkoľvek ďalších výhrad svoje právo využil a ako sám uviedol, dobrovoľne sa vzdal práva na odvolanie.
18. Správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by jeho prejav vôle nemal vyvolať právne následky a zbaviť ho zodpovednosti za vlastné konanie. Podmienkou právne účinného vzdania sa odvolania je, aby k nemu došlo na základe výslovného prejavu vôle oprávnenej osoby, urobeného voči správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to buď písomným podaním, alebo ústne do zápisnice, pričom dôvody vzdania sa odvolania nemusí účastník konania uvádzať. Platne sa vzdať svojho práva podať odvolanie, môže účastník konania po oznámení rozhodnutia - prevzatí jeho písomného vyhotovenia (§ 51 ods. 1 Správneho poriadku). Napriek tvrdeniam o spôsobe zadržania, v oboch zápisniciach o podanom vyjadrení žalobca opakovane uviedol, že naňho nebol vyvíjaný nátlak a teda je vylúčené, aby takýto prejav vôle urobil v tiesni a bez predchádzajúceho uváženia.
19. Vzdanie sa odvolania žalobcom teda vyvolalo zákonom predpokladaný následok, ktorým je, že aj keď bolo odvolanie podané, nespĺňa podmienku včasnosti a ani podmienku prípustnosti. Inými slovami, aj keď žalobca odvolanie skutočne podal, na účely súdneho prieskumu naň nemožno prihliadať ako na „vyčerpaný opravný prostriedok“, keďže rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť ešte predtým, a to v momente vzdania sa odvolania. O tejto skutočnosti bol preto vyrozumený už iba listom žalovaného. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, správny súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu.
20. Keďže napadnuté opatrenie a aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy sú podľa ust. § 7 písm. a/ SSP vylúčené z prieskumu správnym súdom, následkom je odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.
21. Z dôvodu neprípustnosti prieskumu predmetu konania, je rozhodovanie o ďalších námietkach žalobcu obsiahnutých v žalobe ako aj o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, irelevantné. 22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.