Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-84-2020.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2021 o odvolaní Okresného prokurátora Revúca proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/45/2020 zo dňa 1. júla 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/45/2020 zo dňa 1. júla 2020 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného V. O. nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom F. XXX/X, E., okres K., t. č. bytom E., E. XXX, o d s u d z u j e podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. § 39 ods. 4 Tr. zák. per analógiám, § 41 ods. 1 ods. 2, Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa uložený trest odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný V. O. povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. ukladá obžalovanému V. O. povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu poškodenému E. C., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom H. XXX/ XX, E. vo výške 2 633,80 Eur.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému V. O. povinnosť sa osobne alebo verejne ospravedlniť poškodenej X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom 9. mája XXX/X, E., okres K..
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súčasne u obžalovaného V. O. zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 19. 02. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 2020, ktorým bol obžalovanému V. O. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/45/2020 zo dňa 1. júla 2020 bol obžalovaný V. O. spoločne s obžalovaným H. L. uznaný vinným prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona., na tom skutkovom základe, že
dňa 13. 10. 2019 okolo 20.00 hod. v meste E., okres K. na X.. republiky spoločne fyzicky napadli E. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že najskôr obž. H. L. sotil E. C. na zem, následne spoločne sa E. vyhrážali rozkopaním, vulgárne mu nadávali do buzerantov, žobrákov, pričom po tom, čo sa E. C. postavil, ho obž. H. L. kopol do chrbta, po čom E. C. znova spadol na zem, kde ho opakovane spoločne kopali do celého tela a udierali päsťami do oblasti tváre, čím svojim spoločným konaním spôsobili E. C. vnútrokĺbnu zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo bez posunu, zlomeninu prednej a vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu veľkého krídla klinovej kosti lebky vľavo a pomliaždenie ľavej časti tváre s pomliaždením okoloočných tkanív s hematómom spojivky ľavého oka, ktoré z medicínskeho hľadiska ľahké poranenia si vyžiadali celkovú dobu liečenia v trvaní 49 dní s obmedzením obvyklého spôsobu života po dobu 5 týždňov, pričom obž. V. O. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozkazom o uložení sankcie Okresného úradu Rimavská Sobota sp. zn. OU-RS-OVVS-2019/007360 zo dňa 15. 03. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 04. 2019 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur.
Za to bol obžalovaný V. O. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím 49 ods. l písm. a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť sa osobne alebo verejne ospravedlniť poškodenému E. C..
Okresný súd súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 19. 02. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 2020, a ktorým bol obžalovanému V. O. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad, a tiež zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovaným H. L. a V. O. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. C., škodu vo výške 2 633,80 eur. Proti citovanému rozsudku podal dňa 7.7.2020 intervenujúci prokurátor odvolanie do výroku o treste u obžalovaného V. O., ktoré dodatočne písomne odôvodnil dňa 6.8.2020. V podanom odvolaní uviedol, že Okresný súd v Revúcej správne rozhodol, keď uznal vinu obžalovaného V. O. za skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, avšak s trestom uloženým V. O. nesúhlasí. Poukázal, že V. O. nie je prvotrestaný páchateľ, keď v minulosti bol už opakovane odsúdený za trestnú činnosť, a to prevažne majetkového charakteru. Rovnako bol aj opakovane priestupkovo postihnutý, a to za majetkové priestupky, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Napriek tomu, že okresný súd páchateľovi ukladal trest za viac trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, využil v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona inštitút mimoriadneho zníženia trestu a mimoriadne znížil V. O. trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, ktorá predstavovala štyri roky. Vyslovil názor, že pri využití § 39
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody musí súd dôsledne posúdiť okolnosti samotného prípadu, alebo pomery páchateľa. K okolnostiam tohto prípadu uviedol, že obžalovaný V. O. nespáchal žalované skutky, ktoré sa mu kladú za vinu pod žiadnym tlakom závislosti, podriadenosti, hrozby alebo nátlaku. Rovnako V. O. žalované skutky nespáchal pod vplyvom žiadnych ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktorý si sám nezavinil. Oba žalované skutky sú skutkami násilného charakteru, kedy V. O. využil svoju fyzickú prevahu a bezdôvodne hrubým spôsobom fyzicky napadol a tiež vydieral svoju družku X. P. a rovnako fyzicky napadol poškodeného E. C., ktorému spôsobil zranenie s dobou liečenia až 49 dní. V prípade obžalovaného V. O. teda neexistuje žiadna mimoriadna okolnosť prípadu, ktorá by v tomto smere odôvodňovala pri zákonnej trestnej sadzbe 4 roky až 10 rokov využiť inštitút mimoriadneho zníženia trestu. K osobným pomerom obžalovaného uviedol, že tento je bez pracovného pomeru, nie je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, je bez príjmu, z miesta trvalého bydliska je hodnotený ako osoba, ktorá na verejnosti vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, v minulosti bol trikrát súdom trestaný a opakovane bol priestupkovo postihnutý, je slobodný. Má zato, že v jeho prípade ani v tomto smere nejde o pomery takého charakteru, ktoré by prípadne z týchto dôvodov odôvodňovali pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod zákonnú trestnú sadzbu, ako to urobil okresný súd. Záverom navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému V. O..
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v intenciách podaného odvolania, napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby § 189 ods. 2 Tr. zák. a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný V. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s trestom, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Revúca a navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 1.7.2020 obžalovaný V. O. v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.
Odvolací súd ďalej preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, keď aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, tak ako na to poukázal v podanom odvolaní prokurátor. Keďže v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, preto podľa § 321
ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Revúca vo výroku o treste a rozhodol o treste sám.
Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal u osoby obžalovaného do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal a trestný čin oľutoval. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že v prejednávanom prípade spáchal viac trestných činov. Odvolací súd obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. V prípade obžalovaného O. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 189 ods. 2 Tr. zákona vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na štyri až desať rokov. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe danej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a súd toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%XXXXPXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, ods. 4 Tr. <aspi://module='C.'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXPX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. <aspi://module='C.'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXPXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Na základe uvedeného preto krajský súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Krajský súd má za to, že pri použití danej analógie na nápravu obžalovaného postačí znížený trest, a to na tri roky.
Odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu osoby obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, ako sa domáha prokurátor. Preto podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody u osoby obžalovaného podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní štyroch rokov. Krajský súd záverom pripomína, že pokiaľ obžalovaný nesplní povinnosti, ktoré mu boli uložené, alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel, môže súd v priebehu skúšobnej doby rozhodnúť, že sa obžalovaný neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Krajský súd súčasne rozhodol podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona o zrušení výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 19. 02. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 2020, ktorým bol obžalovanému V. O. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad, pretože obžalovaný O. prejednávaný trestný čin, spáchal skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené cit. rozhodnutie.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutia bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.