Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-16-2023.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Bujňákom v spore žalobcu: Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, so sídlom Rínok 334/48, 951 35 Veľké Zálužie, Slovenská republika, IČO: 00 607 274, právne zastúpeného: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Palánok 3, 949 01 Nitra, proti žalovanej: A. B. C., nar.: 05.09.1985, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, miestom podnikania Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, o zaplatenie 10.188,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou na tunajší súd postúpením veci z Okresného súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 10.188,15 eura s 5 % ročným úrokom zo sumy 10.188,15 eura od 01.07.2022 do zaplatenia na tom skutkovo základe, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 30.09.2013 pracovný pomer. Na základe Dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 28.01.2014, uzatvorenej medzi, na jednej strane ako zamestnávateľ - Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, na druhej ako zamestnanec - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa žalobca zaviazal umožniť zamestnancovi získanie špecializácie v odbore psychiatria na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a zamestnanec sa touto dohodou zaviazal po získaní diplomu o špecializácií zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere 5 rokov. Žalobca žalovanej poskytol v rámci predmetnej dohody pracovné voľno a náhradu mzdy v sume priemerného zárobku v čase potrebnom na zvýšenie kvalifikácie. Žalovaná dňa 27.04.2022 doručila žalobcovi výpoveď, na základe ktorej skončil jej pracovný pomer dňa 30.06.2022. Touto skutočnosťou bola porušená predmetná dohoda, na základe ktorej bola žalovaná zaviazaná zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere do 03.06.2025. Uvedeným konaním žalovanej vzniklo žalobcovi právo na úhradu skutočne vynaložených nákladov v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie žalovanej. Žalovaná ani po opakovaných výzvach neuhradila náklady vynaložené žalobcom na jej vzdelávanie vo výške 10.188,15 eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 15.05.2023 platobný rozkaz sp.zn. 15Up/765/2023 zhodný s petitom žaloby.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu bol podaný odpor s odôvodnením, že Dohoda o zvýšení kvalifikácie podľa ustanovenia § 155 zákonníka práce zo dňa 28.01.2014 (ďalej ako „dohoda“) neobsahuje všetky zákonom požadované obsahové náležitosti v zmysle ustanovenia §155 ods. 2 zákonníka práce. Dohoda síce obsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2, písm. b) a
c) zákonníka práce, avšak neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2, písm. a) a d) zákonníka práce. Druh kvalifikácie a najmä spôsob jej zvýšenia nie je v predmetnej dohode dostatočne, resp. vôbec špecifikovaný. Dohoda obsahuje iba vágne ustanovenie o tom, že zamestnávateľ umožní zamestnancovi získanie špecializácie. Takáto špecifikácia nespĺňa požiadavky na dostatočnú určitosť obsahovej stránky právneho úkonu a nie je zrejmé, čo je týmto spôsobom vyjadrenia myslené. Dôsledkom nedostatočnej určitosti je vada spočívajúca v absolútnej neplatnosti dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 28.01.2014. Kým druh kvalifikácie je síce v dohode vyjadrený, avšak neurčito, tak spôsob zvýšenia kvalifikácie nie je v dohode vyjadrený vôbec. Dôsledkom absencie uvedenej obsahovej zložky dohody je vada spočívajúca v neplatnosti tohto právneho úkonu ako celku. Dohoda rovnako tak neobsahuje jasné a určité vymedzenie druhu nákladov a ich celkovú sumu, ktorú je zamestnanec povinný uhradiť. Znenie článku 111 bod 2 dohody nenapĺňa zákonnú požiadavku na vymedzenie tejto obsahovej náležitosti dohody. Nemožno súhlasiť s názorom, že znenie „je povinný uhradiť všetky náklady“ spĺňa zákonnú dikciu vymedzenia druhu nákladov, ktoré je zamestnanec povinný uhradiť. Ide o absolútne nekonkrétne a neurčité vymedzenie, ktoré zamestnancovi neumožňuje poznať skutočný rozsah nákladov, ktoré bude povinný uhradiť. Dohoda nijakým spôsobom nedefinuje pojem „náklady“ alebo pojem „všetky náklady“ čo má za následok neurčitosť tohto dojednania. Bolo povinnosťou žalobcu, ako predkladateľa dohody zabezpečiť, aby obsahové znenie dohody bolo dostatočne určité a nevzbudzovalo pochybnosti o tom, náhradu akých nákladov bude žalobca od žalovaného požadovať. Dôsledkom nedostatočnej určitosti je vada spočívajúca v absolútnej neplatnosti dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 28.01.2014. Kým druh nákladov je síce v dohode vyjadrený, avšak neurčito, tak celková suma nákladov nie je v dohode vyjadrená vôbec. Dôsledkom absencie uvedenej obsahovej zložky dohody je vada spočívajúca v neplatnosti tohto právneho úkonu ako celku. Celková suma nákladov je imanentnou a neopomenuteľnou obsahovou náležitosťou dohôd uzatváraných v zmysle ustanovenia § 155 zákonníka práce. Ďalej žalovaná poukázala na ustanovenie § 155 ods. 3 zákonníka práce podľa ktorého ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, tak povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Toto zákonné ustanovenie je reflektované aj v znení prvej vety článku 111 bod 2 dohody. Zamestnávateľ, teda žalobca však podľa predloženej dokumentácie túto skutočnosť v rámci vyčísľovania svojej pohľadávky nijakým spôsobom nereflektoval, čím porušil samotnú dohodu o zvýšení kvalifikácie ako aj ustanovenia zákona. Nakoniec uviedla, že zo žiadneho z predložených dokumentov nie je možné určiť akým spôsobom dospel žalobca k sume, ktorú vymáha súdnou cestou. Žalobca neponúka žiadnu zrozumiteľnú kalkuláciu žalovanej sumy, ktorá by preukazovala jej dôvodnosť a opodstatnenosť. Je povinnosťou žalobcu uviesť v žalobe, resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti a predložiť o nich dôkazy. Žalobca však neuvádza akým spôsobom vyčíslil výšku žalovanej sumy a správnosť výpočtu nepreukazuje nijakým dôkazom.
4. Žalobca k odporu uviedol, že zvýšenie kvalifikácie zamestnanca je jasne a určito uvedené ako „špecializácia v špec. odbore psychiatria“, ktoré bude zamestnanec vykonávať na Slovenskej zdr. univerzite v BA, ďalej čl. IV Zmluvy obsahuje detailnejšie vymedzenie špecializácie. Obdobie špecializácie, t.j. atestácie nie je možné v týchto prípadoch vopred presne definovať. K druhu nákladov a ich celkovej sume, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi uvádzame, že aj keď zamestnávateľ neustanovil presne vymedzenú hodnotu nákladov na špec. štúdium, je jasné, že spôsob výpočtu tejto hodnoty je daný ako súčet hodnôt pracovného voľna, náhrady mzdy v sume priemerného zárobku a odvody zamestnávateľa. Tieto všetky informácie zamestnávateľ uvádza v Zmluve. Zamestnávateľ nemal záujem zavádzať zamestnanca, t.j. žalovanú uvádzaním predpokladaných hodnôt nákladov rôznymi nepresnými výpočtami a dohadmi. Nárok zamestnanca tak ako stojí v žalobe je pomerne prepočítaný na zostávajúce obdobie nesplnenia záväzku zotrvať v PP v PNVZ. Celkové náklady pozostávajúce z už uvedeného výpočtu predstavujú sumu prevyšujúcu 17.000,- eur, to však žalobca v žiadnom prípade od žalovanej nepožaduje. Tu opäť žalovaná aplikuje vlastný výklad k veci, ktorý však naráža na jasnú a presnú kalkuláciu nákladov čo do výšky a pomerného vyjadrenia k času zotrvania v pracovnom pomere. Žalovaná mala aj má možnosť si overiť nárok žalobcu prostredníctvom mzdových dát, ktoré má k dispozícii (výplatné pásky, mzdové listy). Žalovaná nikdy nevyvinula snahu o konzultáciu a vysvetlenie žalobcovho nároku, keďže ako teraz sa vyjadruje, mu nerozumie. Alternatívne je nutné rozhodnúť o nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie v prípade, že by súd posúdil platnosť dohody v neprospech žalobcu.
5. S poukázaním na súhlas s pokračovaním v konaní na príslušnom súde bola vec postúpená na Okresný súd Bardejov, pričom tento postúpil vec na Okresný súd Poprad, ktorý s postúpením nesúhlasil. Krajský
súd v Prešove rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Poprad je dôvodný a na konanie je príslušný Okresný súd Prešov.
6. Žalovaná v duplike uviedla, že v rámci špecializačného štúdia absolvovala povinnú praktickú časť štúdia na školiacom mieste špecializačného štúdia v špecializačnom odbore psychiatria vykonávala prácu, nemala pracovné voľno. Prácu vykonávala v postavení zamestnanca, keďže v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. výkon zdravotníckeho povolania (aj počas špecializačného štúdia) nie je možné vykonávať v postavení stážistu, študenta alebo v inom obdobnom postavení. Za výkon tejto práce žalovanej prináležala mzda. Keďže žalovaná v období praktickej časti štúdia vykonávala prácu, je nesprávny názor, že jej bola poskytovaná náhrada mzdy. Vrátenie mzdy za výkon práce by v konečnom dôsledku znamenalo, že za výkon závislej práce (aj keď s miestom výkonu práce v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) by žalovaná nedostala žiadnu odmenu, čo je neakceptovateľné s poukazom na čl. III základných zásad Zákonníka práce a § 118 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj smernice EU 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií. Tento názor potvrdzuje rozhodnutie Okresného súdu Poprad zo dňa 29.5.2019 č.k. 7Cpr/17/2018-273 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 22CoPr/l/2020, v zmysle ktorého je neplatné dojednanie umožňujúce zamestnávateľovi uplatňovať si náhradu mzdy za čas špecializačnej prípravy spočívajúcej vo výkone odbornej praxe/stáže v inom zdravotníckom zariadení. Podľa uvedeného rozhodnutia na zamestnanca nie je možné preniesť náklad zamestnávateľa na mzdu zamestnanca, počas výkonu odbornej zdravotníckej praxe zamestnanca na pracovisku iného zdravotníckeho zariadenia, keďže aj v takomto prípade vždy ide o výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, len na inom mieste, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Za takýto výkon práce patrí zamestnancovi príslušná mzda, bez možnosti jej zahrnutia pod dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. Ďalej uviedla, že Obligatórnou náležitosťou dohody o zvyšovaní kvalifikácie je vymedzenie druhu nákladov, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi a ich celková suma. V čl. V ods. 2 dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou o zvyšovaní kvalifikácie sa uvádza, že v prípade skončenia pracovného pomeru je žalovaná povinný uhradiť zamestnávateľovi všetky náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho zvyšovanie kvalifikácie, resp. ich pomernú časť. Z dôvodu, že náklady nie sú inak v dohode o zvyšovaní kvalifikácie druhovo vymedzené, dohoda neobsahuje všetky podstatné náležitosť a je neplatná. V dohode o zvyšovaní kvalifikácie absentuje aj celková suma nákladov, ktoré majú byť uhradené. Vyjadrenie, že sa jedná o všetky náklady je neurčitú a nedostačujúce. Žalobca žalovanej nikdy nedoručil podrobné vyčíslenie vynaložených nákladov. Žalovaná nepozná presný rozpis požadovanej úhrady, nevie z akých nákladov pozostáva. Zákonník práce vyžaduje, aby v dohode o zvýšení kvalifikácie uviedli nielen druhy nákladov, ale aj celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť pri nesplnení svojho záväzku. Poukázala na to, že žalobca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR. V zmysle ustanovenia§ 39a ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. uplatňujúc nepravú retroaktivitu, ktorá je v právnom poriadku SR prípustná, s účinnosťou od 01.01.2023 žalobca nemôže na základe dohody o zvyšovaní kvalifikácie uzatvorenej podľa Zákonníka práce od žalovanej vyžadovať vrátenie nákladov za údajne poskytnutú náhradu mzdy vrátane odvodov za pracovné voľno poskytnuté na praktickú časť špecializačného štúdia. Nakoniec z dôvodu právnej istoty žalovaná vznáša námietku premlčania v prípade, ak by súd posúdil žalobou uplatňovaný nárok žalobcu ako bezdôvodne obohatenie.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 30.09.2013 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná nastúpila ako zamestnanec do pracovného pomeru, v ktorom od 01.10.2013 vykonávala prácu lekár.
9. Na základe Dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 28.01.2014, uzatvorenej medzi, na jednej strane ako zamestnávateľ - Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, na druhej ako zamestnanec - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa žalobca zaviazal umožniť zamestnancovi získanie špecializácie v odbore psychiatria na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a zamestnanec sa touto dohodou zaviazal po získaní diplomu o špecializácií zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere 5 rokov.
10. Podľa článku V dohody sa zmluvné strany sa dohodli, že ak zamestnanec nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa podľa čI. III (t.j. 5 rokov od získania diplomu o špecializácii), je povinný uhradiť všetky náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho zvyšovanie kvalifikácie, resp. je povinný uhradiť ich pomernú časť (pri čiastočnom porušení tohto záväzku). Obdobne
ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom v priebehu zvyšovania kvalifikácie bez uvedenia dôvodu v zmysle § 67 Zákonníka práce je povinný uhradiť zamestnávateľovi všetky náklady, ktoré vynaložil na zvýšenie jeho kvalifikácie. Úhrada vynaložených nákladov je splatná zo strany zamestnanca ku dňu skončenia pracovného pomeru.
11. Dňa 27.04.2022 dala žalovaná výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer sa skončil 30.06.2022.
12. Žalobca dňa 25.05.2022 vyzval žalovanú na úhradu nákladov vynaložených na vzdelávanie (náhradu mzdy súvisiacu so vzdelávaním) vo výške 10.188,15 eura.
13. Žalobca v konaní predložil súhlasy s poskytnutím pracovného voľna v období od 05.11.2015 do 22.11.2019.
14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.
15. Podľa čl. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce (ďalej aj ako „ZP“), zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
16. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
18. Podľa § 155 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
19. Podľa § 155 ods. 2 ZP, Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
20. Podľa § 155 ods. 3 ZP, celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
21. Podľa § 155 ods. 6 ZP, povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,
e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
22. Podľa § 37 ods. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej podľa § 42 ods.1 Zákonníka práce zo dňa 30.09.2013. Medzi sporovými stranami bola dňa 28.01.2014 uzavretá Dohoda o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ZP. Podľa uvedenej dohody sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej získanie špecializácie v odbore psychiatria na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a zamestnanec sa touto dohodou zaviazal po získaní diplomu o špecializácií zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere 5 rokov. Pracovný pomer skončil výpoveďou z pracovného pomeru zo strany žalovanej dňom 30.06.2022. Žalobca si v predmetnej veci uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10.188,15 eura s príslušenstvom, čo má predstavovať podľa žaloby skutočne vynaložené náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie žalovanej. Súd v danom prípade preskúmal uvedenú dohodu. „Dohoda musí byť pod sankciou neplatnosti uzatvorená v písomnej forme (§ 17 ZP). Ak dohoda o zvýšení kvalifikácie neobsahuje všetky potrebné podstatné obsahové náležitosti, je neplatná, pretože tzv. doložka neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 17 sa vzťahuje v tomto prípade len k forme právneho úkonu, nie k obsahu právneho úkonu“. (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022). Po preskúmaní dohody súd dospel k záveru, že táto je neplatná. Jednou z náležitosti dohody sú druhy nákladov a ich celková suma, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Podľa názoru súdu dohoda neobsahuje určité a zrozumiteľné vyjadrenie nákladov. Podľa čl. V bod. 2 dohody je zamestnanec povinný uhradiť všetky náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho zvyšovanie kvalifikácie, resp. je povinný uhradiť ich pomernú časť. Takéto vyjadrenie nákladov, ktoré má zamestnanec uhradiť je nedostatočné. Súd v danom prípade nepopiera, že celková suma nákladov zamestnávateľa môže byť vyjadrená iným než číselným vyjadrením určitej sumy (R 10/1980), avšak jednotlivé náklady musia byť presne a úplne konkretizované, čo v dohode vyjadrené slovným spojením ako „všetky náklady“ nespĺňa. Už pri uzatváraní dohody zamestnanec musí vedieť, aké konkrétne druhy nákladov, spojených so zvýšením kvalifikácie, bude musieť nahrádzať. V danom prípade sa tak nestalo. Preto súd má za to, že kvalifikačná dohoda neobsahuje zákonné náležitosti o druhoch nákladov, a preto je neplatným právnym úkonom.
25. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že alternatívne je nutné rozhodnúť o nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie v prípade, že by súd posúdil platnosť dohody v neprospech žalobcu.
26. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu obohateného. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, teda ten, ktorý na súde žiada žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného. Ten, kto získal bezdôvodné obohatenie je povinný ho vydať a to bez ohľadu na to, či získaním tohto prospechu vznikla niekomu škoda a aká bola jej výška. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch.
27. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
28. V danom prípade žalobca v konaní nepreukázal, aby na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca v konaní predložil iba súhlasy s poskytnutím pracovného voľna v období od 05.11.2015 do 22.11.2019, pričom žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z čoho má suma 10.188,15 eura pozostávať. Žalobca iba uviedol, že spôsob výpočtu tejto hodnoty je daný ako súčet hodnôt pracovného voľna, náhrady mzdy v sume priemerného zárobku a odvody zamestnávateľa, bez číselného vyúčtovania a preukázania jednotlivých zložiek. Súd v danom prípade konštatuje, že bez bližšej identifikácie nie je možné takto uplatnený nárok preskúmať. Nie je povinnosťou súdu vyzývať na bližšiu špecifikáciu nároku. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ani preskúmať námietku premlčania. Na pojednávaní bolo dané predbežné právne posúdenie a teda bolo na žalobcovi, aby navrhol dokazovanie. Keďže zo strany žalobcu nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie, súd konštatuje neunesenie dôkazného bremena.
29. S poukazom na neplatnosť dohody a neunesenie dôkazného bremena v časti bezdôvodného obohatenia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP zo spisu nevyplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).