Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 16. marca 2021 v trestnej veci obžalovaného J. I. takto

rozhodol:

Obžalovaný J. I., nar. X.X.XXXX L. P. P., B. P. Q. - E. X., N. XXX/X, B. Č. Q.Š. - O., Š. B. XXX/XX, C. E. E. I. - X. Y.,

je vinný, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna J. I., nar. XX.XX.XXXX, a rozsudkom Okresného súdu Košice 1 č.k.: -24 zo dňa 8.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2008, bol zaviazaný s účinnosťou od 1.1.2007, prispievať na jeho výživu sumou 1.000 Sk (33,19 eur) mesačne vždy vopred od 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa R. Š.I. a neskôr rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.: -63 - zo dňa 4.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2011, bola vyživovacia povinnosť s účinnosťou od 1.9.2010 zvýšená na sumu 60 eur mesačne, vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa R. Š., plneniu tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbal v Prievidzi, v Košiciach ako aj všade tam, kde sa nachádzal, v období od 1.1.2007 až do 16.3.2021 tým, že od 29.7.1992 bol živnostníkom, teda poberal príjem dostačujúci na úhradu výživného, pričom od 24.12.2015 do 31.12.2017 mu živnosť bola pozastavená a následne k 16.8.2018 mu bolo zrušené živnostenské oprávnenie z dôvodu porušenia podmienok ustanovených živnostenským zákonom, následne od 17.8.2018 až doposiaľ je nezamestnaný a nie je evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, teda nemá vážny záujem získať zamestnanie a pracovať, čím zostal dlhovať na výživnom R. Š. okrem uhradených súm 8.205,88 eur sumu vo výške 660 eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) ,

a za to sa

odsudzuje:

Podľa s použitím , , k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa písmeno a) sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného J. I. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu - poškodenú R. Š. (ďalej len poškodená), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že mal s poškodenou dohodu, že nebude syna kontaktovať a tak nemusí platiť výživné. V duchu tejto dohody aj postupoval, a teda výživné neplatil. Pôvodne podnikal v stavebníctve, a to až do zrušenia predmetnej živnosti, z dôvodu, ako je to uvádzané v skutkovej vete obžaloby. Od 17.8.2018 si však prácu hľadal, pracoval na rôznych brigádach, pre kolegu, s ktorým predtým spolupracoval. Je poberateľom dôchodku, asi 3 mesiace dozadu pred pojednávaním, ten má vo výške 408,70 eur, z dôchodku mu strhávajú, na bežné výživné 60 eur, na dlh na výživnom po 87,70 eur. On dodatočne uhradil 2.165,19 eur, tak ako je to uvádzané v obžalobe a prevodom z účtu dňa 23.7.2020 sumu 5.680,69 eur. Odvtedy sú mu len strhávané sumy z dôchodku.

Poškodená potvrdila vo svojej výpovedi, že obžalovaný riadne a včas, v období, ako mu to kladie za vinu skutková veta obžaloby, neplnil si vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená na dcéru. Uhradil však dodatočne ešte do podania obžaloby sumu 2.165,19 eur a po podaní obžaloby dňa 24.7.2020 sumu 5.680,69 eur. Zaslal jej aj exekútor na jej účet dvakrát sumu 60 eur. Žiadnu dohodu, o ktorej vo výpovedi hovoril obžalovaný, nemali. Neplnenie vyživovacej povinnosti riadne a včas však na dieťa nemalo trvalo nepriaznivé dôsledky.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rodným listom na č.l. 80, rozsudkom na č.l. 10-11,12-13 z ktorých vyplýva vyživovacia povinnosť obžalovaného na syna J. vo výške od 1.1.2007 - 1.000,- Sk k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, ako i zvýšenie tejto určenej vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 1.9.2010 na sumu 60 eur mesačne, na č.l. 90-202 - listinné dôkazy, preukazujúce existenciu a dobu, odkedy živnosť prevádzkoval, resp. zánik živnostenského oprávnenia obžalovaného z dôvodov konštatovaných podanou obžalobou, neevidenciu jeho osoby ako uchádzača o zamestnanie, listinnými dôkazmi na č.l. 33-49, 57-61, 220-230 - vkladmi hotovosti na účet v banke a poštové poukážky, výpisy z účtu, preukazujúce uhradenie súm výživného spolu vo výške 2.165,19 eur, listinné dôkazy, preukazujúce konanie exekúcie voči obžalovanému na vymoženie pohľadávky ohľadne bežného ako i zameškaného výživného v prospech oprávneného syna J. - upovedomenie o začatí exekúcie na č.l. 87-89, na č.l. 299-301 - vyjadrenie exekútora, potvrdzujúce uhradenie na zameškané výživné sumy 5.680,69 eur, ako i postupné rozúčtované platby od povinného Sociálna poisťovňa dňa 25.9.2020 - 60 eur a 134 eur, odvod oprávnenému - poškodenej bežné výživné dňa 28.9.2020 vo výške 60 eur, 23.10.2020 - 60 eur a 134 eur, odvod oprávnenému - poškodenej bežné výživné dňa 26.10.2020 vo výške 60 eur, 25.11.2020 - 60 eur a 87,70 eur, odvod oprávnenému - poškodenej bežné výživné dňa 26.11.2020 vo výške 60 eur (dňa 25.11.2020 ako výdaj vedená odmena exekútorovi suma 87,70 eur), 23.12.2020 - 60 eur a 87,70 eur, odvod oprávnenému - poškodenej istina, výživné dňa 30.12.2020 vo výške 60 eur (dňa 23.12.2020 ako výdaj vedená odmena exekútorovi suma 87,70 eur), dňa 25.1.2021 vo výške 60 eur a 93,57 eur, odvod oprávnenému - poškodenej istina, výživné 60 eur, dňa 26.1.2021 (dňa 25.1.2021 ako výdaj vedená odmena exekútorovi suma 93,57 eur), dňa 25.2.2021 vo výške 60 eur a 93,57 eur, odvod oprávnenému - poškodenej istina, výživné 60 eur dňa 26.1.2021 (dňa 25.2.2021 ako výdaj vedená odmena exekútorovi suma 93,57 eur).

Vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, no predovšetkým na výpoveď poškodenej, ako i oboznámené listinné dôkazy mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pretože, hoci mal živnosť, z ktorej poberal príjem, z ktorej mal dostatočný príjem na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, tejto sa nemôže zbaviť prípadným

vyhlásením, že keď sa nebude stretávať s dieťaťom, tak výživné platiť nemusí, výpoveďou matky dieťaťa

- poškodenej, mal však súd túto jeho obranu i vyvrátenú, živnosť od 31.12.2017 mal pozastavenú, tá mu pre nesplnenie podmienok živnostenského zákona nakoniec bola až zrušená, teda svojím zavinením sa pripravil o živnosť ako trvalý zdroj príjmov, si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil, vyživovaciu povinnosť síce dodatočne čiastočne uhradil, stanovené výživné uhradil sám poukázaním dlžnej sumy, resp. bolo obžalovanému strhávané vykonávanou exekúciu, no nie v plnej sume, riadne a včas, a na výživnom tak ostal dlhovať, napriek uhradenej sume vo výške 8.205,88 eur, sumu 660 eur. Súd obžalovanému ako uhradenú sumu zameškaného výživného nepriznal zrazenú sumu z jeho dôchodku, ktorá bola súdnym exekútorom po jej poukázaní si odvedená ako suma odmeny exekútora v jednotlivé mesiace november 2.020 eur, 87,70 eur, 25.1.2021 suma 93,57 eur, a dňa 25.2.2021 suma tiež 93,57 eur, pretože obžalovaný mal možnosť tieto sumy uhradiť riadne a včas sám, musel a bol si vedomý trov prebiehajúcej exekúcie a trovy exekúcie nemôžu byť, podľa názoru súdu, na ťarchu oprávnenému na vyplatenie výživného. V neposlednom rade i v prípade priznania týchto súm by vznikol na výživnom dlh, nebolo by výživné uhradené v plnej výške, a teda u obžalovaného nenastali účinky účinnej ľútosti v zmysle písmeno a) . Týmto svojím konaním potom má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo a súhrnne, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, úvahy, tak po stránke subjektívne ako i objektívnej, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) .

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov, potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osobu obžalovaného, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku 1-krát súdne trestaný - odpis registra trestov na č.l. 239 pre inú trestnú činnosť - rozsudkom Okresného súdu Košice 1 sp. zn. zo dňa 30.10.2017, právoplatným dňa 30.10.2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podľa , ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, 6 mesiacov. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti bol postihnutý priestupkovým orgánom za rôzne priestupky - správa z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 238. V mieste bydliska sú o ňom známe evidenčné údaje - správa o povesti na č.l. 237.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia , pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , však nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle , pretože mu nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle písmeno m) - že už bol za trestný čin odsúdený, pretože je nesporné, že pri ukladaní trestu súd musel prihliadnuť a prihliadol na ustanovenie , a to skutočnosť, že nemohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pretože spáchal danú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. , teda u obžalovaného pri ukladaní trestu použil ustanovenia , zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby za použitia Trestného

zákona, teda trest v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ho na výkon tohto trestu odňatia slobody v zmysle písmeno a) zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd pre uloženie iného, alternatívneho trestu u obžalovaného nemal splnené zákonné podmienky. Potom je súd názoru, že trest uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.