Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/217/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 (adresa na doručovanie: Regionálne riaditeľstvo, Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen), proti žalovanému G. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. N. X. XX, XXX XX N. X., zastúpenému Mgr. Milanom Kantuľákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na pažiti 19, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 1.022,54 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia voči žalovanému z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu celého konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 26.08.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.09.2010 mu bolo oznámené hlásenie škodovej udalosti od jeho poisteného VB Leasing SK spol. s r.o. Bratislava prostredníctvom spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra - havarijné poistenie motorového vozidla, v ktorom mu bolo oznámené, že dňa 12.09.2010 došlo k poškodeniu čelného skla autobusu EČV: J. XXXDK, ktoré podľa nahlásenia poistnej udalosti mal spôsobiť žalovaný, keď mal stáť v uličke autobusu pod vplyvom alkoholu a pri nepredvídanom brzdení preletel cez uličku a nárazom ramena a hlavy poškodil čelné sklo autobusu. Aj napriek tomu, že sedadlo je vybavené bezpečnostným pásom, žalovaným nebolo použité. Na základe vyjadrenia vodičov autobusu si svoje zavinenie uznal s tým, že škodu po príchode domov uhradí. K zraneniu osôb vrátane žalovaného v autobuse nedošlo. V zmysle zaregistrovanej poistnej udalosti č. PU 1041042009 dňa 01.10.2010 za opravu poškodeného čelného skla poukázal na účet opravcu EUROP AUTOSKLO SK, s.r.o., Nitra po odpočítaní spoluúčasti sumu vo výške 1.022,54 Eur. Právne zdôvodnil žalobu ustanoveniami a . Žalovaného na to listom zo dňa 29.09.2010 vyzval, aby mu zaplatil pohľadávku vo výške 1.022,54 Eur, ktorú žalovaný odmietol uhradiť. Preto podal voči nemu žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. -28 zo dňa 25.10.2011, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu č.k. -28 zo dňa 25.10.2011 podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej.

4. Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. -28 zo dňa 25.10.2011 podal včas odpor žalovaný, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona tento platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa prvá veta (ďalej len ), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 18.11.2011, ktorý bol doručený súdu dňa 18.11.2011 uviedol, že považuje uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Žaloba žalobou od neho požaduje nahradiť škodu podľa s tým, že táto bola spôsobená jeho nárazom ako cestujúceho do čelného skla autobusu po náhlom nepredvídanom brzdení. Tento dopravný prostriedok prevádzkuje spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., so sídlom Štúrova 1436/24, 949 01 Nitra, IČO: 43893 376 (ďalej len „prevádzkovateľ“). Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je upravená v ustanoveniach a nasl. a je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu podľa spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. V záujme ochrany tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej právnej veci vzniknutá škoda, a táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná, vznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Pri prechádzaní uličkou medzi sedadlami v príčinnej súvislosti s náhlym prudkým zabrzdením narazil do čelného skla. Jedná sa preto o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Z ustanovenia vyplýva, že za vzniknutú škodu zodpovedá prevádzkovateľ. Pokiaľ žalobca plnil z poistnej zmluvy, je vecou posúdenia vzťahov medzi žalobcom a prevádzkovateľom, či plnil dôvodne alebo nie. Táto otázka však nie je predmetom tohto konania. Preto má za to, že právo na akékoľvek plnenie žalobcovi voči nemu nevzniklo, práve naopak, on má právo na náhradu ujmy na zdraví mu spôsobenej prevádzkovateľom. Tvrdenia žalobcu o vplyvoch alkoholu, nepoužití bezpečnostných pásov a uznaní záväzku sú účelové lživé tvrdenia bez právneho významu uvádzané v snahe preniesť svoju zodpovednosť na neho a tým sa vyhnúť objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu podľa ustanovenia . Podľa jeho názoru neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by ho zaväzoval k uhradeniu žalovanej sumy, preto žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Okresný súd (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k. -146 zo dňa 16.11.2012, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a trovy konania 61,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,50 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia zamietol (druhý výrok). Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že za škodu, ku ktorej došlo dňa 12.09.2010 v Poľsku na motorovom vozidle, autobuse EČV: J. XXXDK (poškodenie čelného skla autobusu) zodpovedá žalovaný, ktorý porušil zákonnú právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), nakoľko svojim správaním ohrozoval bezpečnosť cestnej premávky tým, že pri jazde autobusu nezotrvával ako prepravovaná osoba na zahraničnom zájazde do Estónska na svojom sedadle, nachádzal sa v prednej časti autobusu, stál v „uličke“ autobusu a to bezdôvodne resp. bez opodstatneného dôvodu, pričom pri náhlom prudkom a nepredvídateľnom brzdení autobusu preletel hlavou a plecom do čelného skla z vnútra autobusu, keď týmto nárazom došlo k poškodeniu („rozbitiu“) čelného skla autobusu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , prvá veta, , Nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších predpisov, .

7. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaný podal odvolanie. O odvolaní žalovaného proti rozsudku prvoinštančného súdu rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením Sp.zn.: -189 zo dňa 29.07.2020. Týmto uznesením odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia (časť prvého výroku) a v závislom výroku o trovách konania (časť prvého výroku), zrušil a vec prvoinštančnému súdu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd v uznesení konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou voči žalovanému uplatnil nárok podľa s poukazom na to, že v pozícii poisťovateľa poskytol poistenému (VB Leasing SK spol. s r.o. Bratislava) poistné plnenie vo výške 1.022,54 Eur za poškodenie čelného skla poisteného autobusu EČV: J. XXX O., ktoré mal spôsobiť žalovaný, keď mal stáť v uličke autobusu pod vplyvom alkoholu a pri nepredvídanom brzdení preletel cez uličku a nárazom ramena a hlavy poškodil čelné sklo autobusu. V posudzovanej veci tak ako ďalej uvádza odvolací súd v zrušujúcom uznesení z vykonaného dokazovania pred prvoinštačným súdom vyplynulo, že k vymršteniu žalovaného a následne k nárazu do čelného skla autobusu došlo v dôsledku prudkého zabrzdenia motorového vozidla (autobusu), pričom na uvedenú kardinálnu okolnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neprihliadol. Súd prvej inštancie ďalej neskúmal, či príčinou zabrzdenia autobusu bolo správanie sa žalovaného, či práve žalovaný bol tou osobou, ktorá obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu, v dôsledku čoho vodič musel prudko zabrzdiť, či zo strany zamestnanca prevádzkovateľa vozidla (vodiča) boli dané žalovanému pokyny v zmysle ustanovenia zákona o cestnej premávke. Podľa judikatúry je škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená prudkým brzdením motorového vozidla i v prípade, ak pred ním idúce motorové vozidlo neočakávane zastalo. Ak teda súd prvej inštancie ustálil, že „ku vzniku škody nedošlo okolnosťami spočívajúcimi v osobitnej povahe prevádzky dopravného prostriedku, autobusu, ale ku škode došlo porušením zákonnej, teda nie zmluvnej právnej povinnosti žalovaným, keď tento za túto škodu zodpovedá podľa “, išlo o nesprávny právny záver prvoinštančného súdu. Odvolací súd ďalej v uznesení konštatuje, že v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného je treba súhlasiť so žalovaným, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný bol upozornený vodičmi autobusu v zmysle NV SR č. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určených kategórií, ktoré sa vzťahuje na používanie bezpečnostných systémov vo vozidlách kategórie M2, M3, pričom žalovaný v čase vzniku škodovej udalosti bol osobou stojacou a nie sediacou osobou. Zo skutkových okolností doposiaľ zistených prvoinštančným súdom vyplýva, že žalovaný bol účastníkom zájazdu na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen. Podľa názoru odvolacieho súdu od cestujúcich na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen nie je možné spravodlivo vyžadovať (prihliadnuc už len na základné potreby človeka), aby po celú cestu sa v autobuse ani len nepostavili, resp. sa neprešli, keďže v autobuse sa nachádzajú priestory na státie. Odvolací súd ďalej dodal, že ak vodič zistí, že niektorá z prepravovaných osôb ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky, a to najmä tým, že nerešpektuje jeho pokyny na vlastnú bezpečnú prepravu a svojim správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí vodič tohto motorového vozidla urobiť také účinné opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla, aby takému správaniu zabránil (viď judikát publikovaný pod R43/1998). Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok prvoinštačného súdu v odvolaním napadnutom výroku zrušiť podľa , (ďalej len „“) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu podľa a ani na jeho zmenu podľa . Úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o žalobnom nároku v zmysle ustanovenia prihliadnuc na to, že ide o osobitný nárok poisťovne proti subjektom, ktoré za škodu zodpovedajú, pričom súd prvej inštancie najprv ustáli, či žalovaný zodpovedá za vznik škody, a to po vyriešení kardinálnej otázky, či k vzniku škody (ne)došlo v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky autobusu podľa a či k náhlemu zabrzdeniu autobusu došlo práve správaním sa žalovaného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci.

9. V súdenej veci súdne konanie začalo na základe žaloby žalobcu, ktorá bola doručená prvoinštančnému súdu dňa 26.08.2011, teda ešte za účinnosti Občiansky súdny

poriadok, ktorý bol ku dňu 30.06.2016 zrušený („CSP“). Tento nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Z ustanovenia vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa druhá veta , ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Nakoľko v predmetnej veci síce konanie začalo za účinnosti , po vrátení veci prvoinštančnému súdu odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie pokračoval ďalej v konaní aplikujúc príslušné ustanovenia s odkazom na a .

11. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Do odvolacieho konania prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako strany sporu, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov F. G., S. S., F.. Z.Á. G., Z.. S. I., F.. S. N., F.. M.. K. V., V. N., keď zistil nasledovný skutkový stav:

13. Dňa 20.09.2010 žalobcovi ako poisťovateľovi bolo oznámené hlásenie škodovej udalosti od jeho poisteného spoločnosti VB Leasing SK, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 31378528 prostredníctvom spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra, IČO: 43893376 a to havarijné poistenie motorového vozidla, v ktorom táto spoločnosť žalobcovi oznámila, že dňa 12.09.2010 v Poľsku došlo k poškodeniu motorového vozidla, konkrétne autobusu, EČV: J. XXXDK (ďalej len „autobus“), a to tým spôsobom, že žalovaný počas jazdy autobusu v autobuse chodil údajne pod vplyvom alkoholu, pričom vodič autobusu ubrzdil a žalovaný nárazom vletel do čelného skla autobusu, čím došlo k poškodeniu čelného skla autobusu (čl. 10 - 14 spisu).

14. Dňa 20.09.2010 sa uskutočnila ohliadka poškodeného autobusu, o čom svedčí Zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti z PZ, číslo: PU 1041042009 za účasti spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra, obsahujúci i nákres poškodeného čelného skla autobusu (čl. 5 spisu).

15. Dňa 20.09.2010 spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra udelila žalobcovi ako poisťovateľovi súhlas k úhrade poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 12.09.2010, číslo poistnej udalosti: 1041042009 na motorovom vozidle továrenskej značky Mercedes Benz 0350, EČV: J. XXXDK priamo zmluvnému opravcovi poisťovne, a zaviazala sa uhradiť opravcovi rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením poistiteľa (čl. 4 spisu).

16. Podľa Výpočtu výšky poistného plnenia a výslednej kalkulácie poistného plnenia žalobcu zo dňa 28.09.2010, číslo PU: 1041042009 bola vyčíslená výsledná kalkulácia poistného plnenia v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou na sumu 1.022,54 Eur takto: náklady na opravu 1.354,48 Eur, spoluúčasť: - 331,94 Eur, spolu k výplate: 1.022,54 Eur, keď k tomuto bol doložený doklad, faktúra za opravu autobusu, EČV: J. XXXDK č. 420010939 dodávateľa EUROP AUTOSKLO SK, s.r.o., Nitra, IČO: 35922273, vystavená pre spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra dňa 20.09.2010, splatná dňa 04.10.2010 na sumu 1.611,83 Eur s DPH, bez DPH na sumu 1.354,48 Eur, keď išlo o faktúru za opravu čelného skla autobusu EČV: NR 455DK (čl. 6, čl. 17 spisu).

17. Žalobca listom zo dňa 28.09.2010 označeným ako Vec: Likvidácia škodovej udalosti, škodová udalosť číslo: 1041042009, dátum a miesto vzniku škody: 12.09.2010, EČV motorového vozidla: J. XXXDK oznámil spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra, že škodu na motorovom vozidle, autobuse EČV: J. XXXDK likvidoval podľa doložených dokladov za opravu v zmysle ustanovených procesných Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní s tým, že sumu 1.022,54 Eur po odpočítaní DPH a spoluúčasti poukázal priamo na účet opravcu. Náklady na opravu boli vyčíslené celkom na sumu 1.354,48 Eur, od čoho bola odrátaná spoluúčasť 10 %, min. 331,94 Eur, keď potom výsledné poistné plnenie predstavovalo sumu 1.022,54 Eur (čl. 7 spisu).

18. Žalobca na to listom zo dňa 29.09.2010 označeným ako Vec: číslo: 1041042009, žalovanému oznámil, že ohľadne poistnej udalosti zo dňa 12.09.2010 v Poľsku ku dňu 28.09.2010 poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla EČV: J. XXXDK poistenému (poškodenému) poistné plnenie vo výške 1.022,54 Eur. Pri jeho výpočte ako východisková hodnota vozidla bola použitá suma 316.006,11 Eur. Ďalej v liste oznámil žalovanému, ako došlo k poistnej udalosti s tým, že podľa neho za škodu spôsobenú pri tejto poistnej udalosti zodpovedá on, teda žalovaný, a to podľa , pričom podľa na neho ako poisťovateľa prešlo právo poisteného na náhradu škody do výšky vyplateného poistného plnenia. Súčasne ho vyzval na úhradu sumy 1.022,54 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto listu na jeho účet (čl. 9 spisu).

19. Žalovaný na tento list žalobcu reagoval listom zo dňa 05.10.2010 označeným ako: Vec: Vyjadrenie, pričom tento list bol žalobcovi doručený dňa 06.10.2010, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že vo veci poškodenia čelného skla autobusu považuje jeho nárok za nedôvodný a to v celom rozsahu s tým že poukázal na osobitné ustanovenie v spojení s ustanovením , ktoré uzákoňuje zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla ako objektívnu zodpovednosť, ktorej sa môže zbaviť len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. K skutkovému priebehu škodovej udalosti uviedol, že vodič autobusu svojou neopatrnou jazdou v rýchlosti neprispôsobenej predvídateľným okolnostiam náhle prudko zabrzdil, čoho následkom došlo k jeho zraneniam hlavy a chrbtice, ktoré vyžadujú dlhodobé liečenie. Náhle zníženie rýchlosti spôsobilo taktiež vymrštenie ostatných cestujúcich, ktorí narazili do sedadiel. Takáto situácia bola spôsobená neopatrnou jazdou, pričom nebola ojedinelá (čl. 18 spisu).

20. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladoval výpis zo svojho účtu v peňažnom ústave o poukázaní sumy 1.022,54 Eur dňa 01.10.2010 opravcovi poškodeného autobusu (čl. 23 spisu) a Poistku číslo: 700284640, číslo návrhu: 9941764633, poistenie vozidiel - havarijné poistenie ohľadne motorového vozidla, EČV: J. XXXDK zo dňa 08.12.2008, k tomu príslušnú Poistnú zmluvu, číslo návrhu: 9941764633 zo dňa 03.12.2008, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú a dodatok k poistnej zmluve číslo: 700284640, číslo návrhu: 9941764633 zo dňa 15.12.2008 (čl. 49 - 54 spisu), tiež fotodokumentáciu ohľadne poškodenia autobusu (čl. 65, 67 spisu).

21. Podľa výpisu z evidencie vozidiel Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Nábrežie mládeže 1, 950 08 Nitra zo dňa 11.06.2012 zaslaného súdu ako prílohy sprievodného listu, číslo: ORPZ- zo dňa 11.06.2012 ohľadne motorového vozidla, EČV: J. XXXDK Mercedes Benz - autobus, od dňa 17.12.2008 je evidovaný ako držiteľ tohto motorového vozidla spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra. Odo dňa 17.05.2006 do dňa 04.05.2010 ako vlastník tohto motorového vozidla bola evidovaná spoločnosť VB Leasing SK, spol. s r.o., Bratislava, keď od 05.05.2010 ako vlastník tohto motorového vozidla je evidovaná spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra. Súčasne k tomuto bola doložená i aktuálna karta, evidenčná karta tohto motorového vozidla, a to zo dňa 11.06.2012, podľa ktorej vlastníkom i držiteľom motorového vozidla, EČV: NR 455DK v súčasnom období je spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra.

22. Z výsluchu žalovaného, ako účastníka konania súd zistil, že bol účastníkom zájazdu do Estónska, keď tento zájazd organizoval „vidiecky parlament“ a to Banskobystrického kraja. Nepamätal si presne čas zájazdu, ale bolo to asi od 12.09.2010 do 17.09.2010. K skutkovej okolnosti vypovedal, že v Poľsku bola svetelná križovatka, bolo to niekde mimo mesta, na diaľnici, na križovatke zasvietila červená, vodič autobusu si nevšimol červenú, a až potom, čo druhý vodič, ktorý sedel vedľa zakričal „brzdi!“, tak vodič autobusu prudko zabrzdil, na čo sa on už neudržal, pretože brzdenie bolo príliš prudké a preletel hlavou a plecom do čelného skla z vnútra autobusu, pričom sa toto sklo rozbilo. Pritom si udrel hlavu a plece. Ostatní účastníci zájazdu si tiež viac menej udreli hlavy, pretože brzdenie bolo prudké. On pred brzdením autobusu stál v uličke autobusu. Stál v uličke autobusu preto, že zájazd, resp. cesta zájazdu bola dlhá, preto sa občas aj prešiel po uličke autobusu. Po tejto udalosti sa ostatní účastníci zájazdu pýtali, čo bude ďalej, bol to len začiatok zájazdu, preto povedal, aby išli ďalej. Polícia k tomuto privolaná nebola, tiež nevyhľadal po tomto lekárske ošetrenie, lekárske ošetrenie vyhľadal až potom, čo sa vrátil na územie SR. Mal podvrtnutú krčnú chrbticu, nebol však práceneschopný, keďže je podnikateľ. Žiadne nároky z tohto poškodenia si neuplatnil. Čo sa týka požívania alkoholu, trochu sa v autobuse popíjalo, ale nie veľa. Bol to v podstate začiatok cesty. Či bol autobus vybavený bezpečnostnými pásmi, to si nespomínal. Vodiči ich nepoučili o tom, že sedadlá sú vybavené bezpečnostným pásom. Či v autobuse boli nálepky o poučení, že sedadlá sú vybavené bezpečnostnými pásmi, to si s odstupom času nespomínal. Po tomto náraze

vodič pokračoval v jazde, kým nenašiel odstavné parkovisko. On bol po tejto udalosti mierne otrasený, dali si preto prestávku asi hodinu, keď vtedy niektorý z vodičov sa ho pýtal, čo ďalej. On na to povedal, že nechce pokaziť zájazd, teda aby pokračovali ďalej. Vtedy sa o škode nerozprávali. Zájazd trval pár dní, otázka škody sa niekedy počas tohto zájazdu otvorila. Vodiči sa ho pýtali, či má poistku. On povedal, že má nejaké poistky, ale nepotreboval záležitosť riešiť cez neho, lebo sa necítil byť vinný. Potom sa už k celej udalosti nevracal, až po čase mu začal volať majiteľ spoločnosti NITRANS a vyhrážal sa mu nejakým platobným rozkazom, žiadal uhradiť celú škodu. Poslal mu aj nejakú faktúru, ktorú mu vrátil s tým, že ju neuznáva. Následne sa mu vyhrážal právnikmi, tak povedal, že nech to riešia právnici. Akou rýchlosťou išiel autobus pred škodovou udalosťou, teda predtým, než začal brzdiť, to nevedel uviesť. Či bola snaha vodičov autobusu riešiť škodovú udalosť aj tak, aby bola privolaná polícia, k tomu uviedol, že ak takáto snaha bola, bolo to tesne po tom náraze, ale presne si nespomínal, lebo bol otrasený.

23. Z výpovede svedka F.. Z. G., G. W. S. XXXX/XX, X. súd zistil, že tiež bol účastníkom zájazdu. Pri ceste autobusom sedel asi v piatej rade v smere za vodičom, ale na pravej strane autobusu, nie na ľavej strane autobusu. Pred danou škodovou udalosťou v autobuse on sedel. Nebol pripútaný pri tejto jazde bezpečnostným pásom. Nevedel, že sedadlo autobusu, na ktorom sedel je vybavené bezpečnostným pásom. Ani na okne autobusu si nevšimol o tom nálepku. Ani vodiči nespomínali, žeby bol autobus vybavený bezpečnostnými pásmi. Žalovaný predtým, než došlo k nárazu stál v uličke, asi na úrovni vodičov autobusu. K predmetnej udalosti došlo v Poľsku. Pamätal si, že zrazu vodič autobusu začal prudko brzdiť, keď po tomto brzdení niektoré veci v autobuse, ktoré boli poukladané hore popadali a ich cestujúcich, teda konkrétne aj jeho po tomto brzdení hodilo na prednú sedačku pred ním. Neutrpel pri tom žiadne zranenie. Čo sa týka situácie na ceste pred touto udalosťou, teda aká bola dopravná situácia, k tomu sa vyjadriť nevedel. Len po udalosti sa dozvedel, nevie či už od účastníkov zájazdu, alebo od vodičov, že tam bola križovatka, a že vodiči museli prudko zabrzdiť. Po tomto brzdení žalovaného, tak ako všetkých v autobuse hodilo dopredu, žalovaný pri tom narazil do čelného skla autobusu, ktoré sa po tomto náraze rozbilo. Následne sa pokračovalo v ceste, neriešila sa situácia, či sa zavolá lekárska služba, alebo polícia. Videl však, že žalovaný si držal hlavu. Čo sa týka požívania alkoholu v autobuse, tak ako pri každom zájazde, tak aj na ich zájazde sa bežne alkohol ponúkal, ale nie výnimočne veľa. Sám konkrétne nevidel žalovaného predtým, ako došlo k škodovej udalosti, žeby požil alkohol. Jemu z autobusu po náraze sa nik nesťažoval, žeby sa po prudkom brzdení zranil. Čo sa týka rýchlosti autobusu, podľa neho šoféri dodržiavali predpísanú rýchlosť, lebo za porušenie rýchlosti sa dávali v Poľsku dosť vysoké pokuty. Žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť situáciu, ktorá nastala na križovatke.

24. Z výpovede svedkyne Z.. S. I., G. J.. Š.. S.. O. XXXX/XX, V. N., súd zistil, že tiež bola účastníčkou predmetného zájazdu do Estónska. Sedela v zadnej časti autobusu na ľavej strane. Keď došlo k incidentu, sedela na sedadle na svojom mieste. V jednom momentne pocítila prudké zabrzdenie autobusu, pričom potom narazila hlavou do sedadla pred ňou. Čo sa týka dopravnej situácie pred touto udalosťou, túto nevnímala, začala ju vnímať až po tomto incidente. Išlo však o veľmi prudké zabrzdenie, predtým autobusom išli plynule. Len následne sa dozvedela, že autobus pribrzdil preto, že pred ním bolo nejaké auto. Čo sa týka žalovaného, ten bol pred nárazom v prednej časti autobusu, sedel, alebo stál. Nevidela ho, a nevidela priamo ani či po brzdení narazil do čelného skla autobusu. Po tejto udalosti sa rozprávala ona s vodičmi autobusu. Pýtala sa, čo sa vlastne stlalo, prečo tak prudko vodič pribrzdil, ale nepamätala si, čo jej na to povedali. Tiež nevedela, že sedadlá sú v autobuse vybavené bezpečnostnými pásmi, nebola o tom poučená. Počas jazdy nebola pripútaná v autobuse bezpečnostným pásom. Ani si nevšimla na skle autobusu ohľadne tohto upozornenia, teda že sedadlá sú vybavené bezpečnostnými pásmi. Po náraze sa rozprávala i so žalovaným, pýtala sa ho na jeho zdravotný stav. Pribrzdenie bolo prudké, preto všetci zostali v šoku. Predtým ako došlo k tejto udalosti videla, že v autobuse sa požíval alkohol, videla, že ho požíval i žalovaný. Požívali ho však aj ostatní účastníci zájazdu. Samotná cesta trvala nejakých 20 až 21 hodín, počas tejto cesty účastníci zájazdu sa po autobuse pohybovali voľne, ju osobne žiaden z vodičov nenapomenul, že sa nemôže prechádzať po autobuse, či tak urobili u ostatných, to nevedela uviesť. Čo sa týka samotnej jazdy, nešlo v tomto prípade o prvý prípad, keď vodiči počas jazdy prudko zabrzdili. Aj po tejto udalosti účastníci zájazdu sa naďalej prechádzali počas jazdy po autobuse. Po tejto udalosti sa určite medzi sebou účastníci zájazdu bavili o tom, či pre zdravotný stav žalovaného privolajú záchrannú službu. Či pri tom boli i vodiči, to nevedela uviesť.

25. Z výpovede svedka F.. S. N., G. V. XX, súd zistil, že tiež bol účastný zájazdu do Estónska. Podľa jeho názoru išlo o najhorší zájazd, čo sa týka organizovania týchto zájazdov a to vzhľadom na posádku autobusu, konkrétne vodičov, ktorí hneď spôsobili nervozitu v autobuse. Keďže viezli osádku 40 až 50

ľudí, nebolo dôvodom cez mikrofón ich okrikovať, keď mal niekto potrebu ísť na toaletu, ale mali robiť pravidelné prestávky. Tiež to bolo spôsobom jazdy, išli do Estónska, už po prvých 100 km zablúdili a viedli ich dobre že nie cez poľnú cestu. On mal v autobuse sedadlo v smere jazdy na pravej strane, bola to posledná sedačka za dverami autobusu. Teda išlo o poslednú sedačku pred prvými dverami autobusu. Sedel tak asi v polovici. Sedel v uličke, teda na sedadle v uličke, nie pri okne. Či sedačka bola vybavená bezpečnostným pásom, to nevie ani doteraz. Cestujúci počas jazdy autobusu chodili po autobuse, minimálne chodili oslovovať vedúceho zájazdu, aby vodiči pustili nejakú hudbu. Pred rozbitím čelného skla autobusu v autobuse on sedel na svojom mieste. Čo sa týka žalovaného, všimol si, že pred týmto sa postavil a išiel do prednej časti autobusu. Alkohol sa pri jazde požíval, pri takýchto zájazdoch sa alkohol požíva vždy, ale nikto nebol opitý. So žalovaným si spolu pripili na šťastnú cestu a šťastný návrat. Pred udalosťou išli po nejakej štvorprúdovej ceste, podľa neho to bola diaľnica, čo jeho zaujalo bolo to, že na takejto ceste nikdy nevidel semafory, a tu semafory boli. V smere ich jazdy svietilo červené svetlo na semaforoch, ešte hovoril svojmu spolusediacemu „máme červené svetlo, neuberá“. Približovali sa k semaforu konštantnou rýchlosťou, autobus išiel stále rovnakou rýchlosťou bez akéhokoľvek pribrzdenia. Keď už boli dosť blízko, tak ani nie pre semafory, ale pre nejaké auto, ktoré bolo pred nimi a ktoré zastalo na semaforoch pred nimi počul druhého vodiča vykríknuť „stoj, zastaň, brzdi!“, na čo vodič autobusu začal prudko brzdiť. Všetkých ich potom „oplieskalo“, nie však nejako vážne. Po tomto žalovaný narazil do čelného skla autobusu. Po tomto náraze čelné sklo na autobuse zostalo dosť vážne popraskané. Bezprostredne po tomto nezastali, ale zastali následne na nejakom parkovisku. Vodiči hneď skontaktovali dopravnú spoločnosť, tiež nejaký servis, či im vedia podať informáciu, kde sa nachádza v smere ich jazdy nejaký servis. Jeden z vodičov tiež skonštatoval, že s takýmto sklom nemôžu ísť ďalej. Po tomto incidente bola všeobecná nervozita, lebo vodič ich obvinil, že sú všetci opití. Dokonca to povedal aj niekomu do telefónu. Na to počul len krik a nadávky ostatných spolucestujúcich, ako to mohol povedať. Žalovaného sa pýtal na jeho subjektívne pocity, v podstate bol prvým, kto mu poskytoval pomoc. Pýtal sa ho, či majú privolať záchranku, na čo on povedal, že nie, že to nie je také vážne. Vyjadril sa, že môžu pokračovať ďalej v ceste. Padla tu však aj alternatíva, či sa nevrátia na Slovensko. O polícii neuvažovali, že ju privolajú, to mali riešiť vodiči. Autobus zastal na červenú na križovatke po výkriku spoluvodiča, zastal však tesne na červenú pred križovatkou. Vtedy došlo k nárazu žalovaného o čelné sklo. Autobus bol vybavený toaletami, ale tie boli zamknuté a vodiči ich do nich nepúšťali. Nemohli ich teda jednoducho používať. S týmto bol všeobecný nesúhlas. Za danej situácie nebola možnosť, aby žalovaný zabránil kolízii, ktorá nastala, nijakým spôsobom on neovplyvňoval jazdu vodiča. I po tomto incidente bol znovu stav taký, že účastníci zájazdu sa voľne pohybovali po autobuse, i on sám tak robil. Išlo o cestu 1400 km dlhú, nedalo sa len pri ceste sedieť. Vodiči ich ani pred incidentom, ani po incidente nenapomínali, aby sedeli na svojich miestach.

26. Z výpovede svedka F.. M.. K. V., G. G. XXXX/X, G. G. súd zistil, že tiež bol účastníkom zájazdu. Bol organizátorom, zastupoval organizáciu, ktorá zájazd organizovala. Pri ceste autobusom sedel na druhej sedačke na pravej strane. Bezprostredne predtým, ako došlo k rozbitiu čelného skla na autobuse, žalovaný stál vedľa vodiča, ktorý nešoféroval, stál v uličke autobusu. Dôvodom, prečo žalovaný stál v uličke autobusu bolo to, že chcel niečo povedať cestujúcim do mikrofónu. Vodič, ktorý v tom čase viedol autobus jazdil nekoncentrovane, nesústredne. Prejavovalo sa to jeho neprofesionálnou reakciou na situáciu na ceste. Teda mal zohľadňovať to, že vezie osoby, a nie náklad. To znamená, že pri jazde sa rozbieha plynule a plynule i brzdí a nestrháva sa volant. Sám dopravnú situáciu pred danou škodovou udalosťou na ceste nevnímal. Cestu nesledoval. Pred incidentom pocítil však prudké zabrzdenie. Po tomto žalovaný vletel do predného skla autobusu, lebo sa neudržal sedadla, pri ktorom stál. On pri ceste nebol pripútaný bezpečnostným pásom, nevedel, že autobus je vybavený bezpečnostným pásmi. Ani vodiči ich na to neupozornili. Podľa neho počas jazdy nebol nikto pripútaný v autobuse bezpečnostným pásom. Alkohol sa v autobuse požíval, ale nikto nebol opitý, ani žalovaný nebol opitý. Čo si pamätal potom, vodiči, keď zastali, tak telefonovali svojmu majiteľovi a povedali mu, že všetci účastníci zájazdu sú opití, čo sa dotklo všetkých účastníkov zájazdu. Po brzdení on sedel, po brzdení narazil do predného sedadla pred ním. Žalovaný po náraze vypovedal, že sa mu trochu točí hlava, ale že nemusí ísť k lekárovi. S vodičmi sa následne rozprávali po tomto len v tom duchu, či budú pokračovať v ceste ďalej a to vzhľadom k tomu, že sklo na autobuse bolo prasknuté, bola urobená i fotodokumentácia. Podľa neho to nebolo také prasknutie, žeby sa nedalo pokračovať v jazde. V tomto duchu sa preto aj s vodičmi dohodli, že zavolajú majiteľovi, aby zohnal po ceste nejaký servis na výmenu skla. K výmene skla však počas zájazdu nedošlo, pretože žiaden servis po ceste nemal k dispozícii takéto sklo. Počas zájazdu bol problém s toaletami, práve preto za ním chodili cestujúci, keď chceli, aby to povedal vodičom, toaleta v autobuse bola, ale vodiči im povedali, aby ju využívali len v krajom prípade, že im na toalety budú robiť

zastávky. Takže toaletu v autobuse nevyužívali. Keď nastúpili do autobusu, vodiči boli veľmi žoviálni, milí, mysleli si, že to bude dobrý zájazd. Ale počas zájazdu sa vyskytli problémy, a to preto, že neboli tak často zastávky na toaletu, ako ľudia potrebovali, tiež sa im zdalo, že trasa nie je zvolená najvhodnejšie a najkvalitnejším smerom, pričom po tomto incidente nastali veľmi zlé vzťahy medzi cestujúcimi a vodičmi. Jeden vodič bol kvalitný, ale druhý bol menej kvalitný. Ten menej kvalitný bol ten, ktorý viedol autobus pred škodovou udalosťou. Po škodovej udalosti skorej uvažovali o tom, ako sa ďalej bude pokračovať a za akých podmienok, a či je to reálne. Čo si spomenul, nakoľko bol vedúci zájazdu, vodiči ho informovali o tom, že majiteľ spoločnosti zistil po ceste 3 alebo 4 servisy na výmenu čelného skla autobusu, ale ani v jednom čelné sklo na výmenu nemali. Preto zájazd absolvovali i s prasknutým sklom.

27. Z výpovede svedka V. N., G. S.. V.. Š. XXXX/XX, X. súd zistil, že tiež bol účastníkom zájazdu do Estónska. V autobuse sedel zhruba v polovici na pravej strane pri okne. Nevedel, že autobus je vybavený bezpečnostnými pásmi. Počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Pásy neboli viditeľné, a ani ho na to nikto neupozornil, že sa má pripútať. Určite nikto zo zájazdu nebol pripútaný bezpečnostným pásom v autobuse. On v autobuse sedel vedľa F.. S. N.. Pred škodovou udalosťou mu tento niekoľkokrát zopakoval, že sa vodič nejako rúti pred križovatkou, kde svietila červená. Po nejakom čase počuli výkrik od vodiča, ktorý sedel za ním „brzdi! brzdi!“. Na to vodič autobusu dupol na brzdu, všetci urobili pohyb smerom dopredu, ktorý každému spôsobil, kto nebol pripravený na danú situáciu nejaký úder, takže sa poudierali. On sám sa udrel na sedačku pred ním. Žalovaného nevidel pred týmto brzdením. V podstate nevedel ani, kde mal sedadlo. Nepamätal si, či pred týmto brzdením stál žalovaný v uličke, alebo sedel na sedačke. Po tomto incidente však videl, že bolo prasknuté čelné sklo na autobuse. Vysvitlo, že vodič autobusu prudko zabrzdil, evidentne sa nemohol venovať dopravnej situácii a tak sa stalo, že žalovaný narazil do čelného skla. Alkohol sa počas jazdy požíval. Všetci popíjali. Teda takmer všetci. Žalovaného priamo nevidel, žeby požíval pred touto udalosťou alkohol. Ale určite sa niečo v autobuse popíjalo, určite však nikto nebol opitý. Po tomto incidente žalovaný bol otrasený. On sa zvlášť však o jeho zdravotný stav nezaujímal. Následne autobus zastavil za križovatkou niekde na benzínovej pumpe. Následne išli zisťovať skutkový stav ohľadne čelného skla autobusu, teda či sa v zájazde môže pokračovať alebo nie. On sa však na tomto riešení nepodieľal. Výsledok bol taký, že pokračovali v jazde. Autobus nevpálil do križovatky, keby vpálil do križovatky, tak sa mohlo stať oveľa väčšie nešťastie. Vodiči ich nikdy neupozorňovali, ani nevyzývali, že musia sedieť v autobuse na svojich miestach. Ľudia sa po autobuse presúvali jeden k druhému, bolo tam viacej vzájomne známych, bolo to tiež za účelom toalety. Aj sám sa za týmto účelom pohyboval v autobuse. Aj po tejto udalosti sa ľudia určite pohybovali po autobuse, i keď to bolo v menšom množstve. Ani po tomto ich vodiči neupozorňovali, že majú sedieť na svojich miestach.

28. Z výpovede svedka S. S., G. O. W. XXX/XX, Z. súd zistil, že dňa 12.09.2010 bol zamestnancom spoločnosti NITRANS MG, s.r.o. ako vodič, keď bol jedným z vodičov autobusu. Odo dňa 11.01.2011 nie je už zamestnancom tejto spoločnosti. Čo si pamätal z udalosti k tomu uviedol, že v Poľsku pri meste „Čestachowa“ došlo k poškodeniu čelného skla autobusu, on v tom čase autobus neriadil, riadil ho vodič F. G.. Pred škodovou udalosťou zastali na semafore na červenej. Toto zastavenie bolo pred križovatkou. Pred nimi však boli ešte nejaké motorové vozidlá, a oni autobusom zastali za nimi. Na križovatke svietila červená. Zastavenie bolo bežné. Čo sa týka rýchlosti autobusu pred zastavením, išlo vlastne o oblasť mesta, križovatky tu boli jedna za druhou, určite sa nešlo viacej ako 50 km/ hod. Žalovaného si pamätal ako účastníka tohto zájazdu. Tento stál pred škodovou udalosťou v uličke autobusu na jeho úrovni, teda na úrovni, kde on sedel ako druhý vodič autobusu. Všetky sedadlá autobusu boli vybavené bezpečnostnými pásmi. Účastníkov zájazdu nepoučovali o tom, že každá sedačka v autobuse je vybavená bezpečnostným pásom, avšak na skle pri každej sedačke bola o tomto poučení zodpovedajúca nálepka. Takéto poučenia nevykonávali. Pri rozjazde na zelenú následne vodič autobusu zaradil rýchlosť jednotku, pretože rozjazd ďalej bol do kopca. Potom nastala taká situácia, že motorové vozidlo pred autobusom, ale nie to bezprostredne pred ním jazdiace, ale až ďalšie z nejakých dôvodov zastalo, pričom vodič autobusu musel riešiť túto situáciu a teda náhle zabrzdil. Sám by inak túto situáciu neriešil, riešil by ju takisto. Žalovaný stál v uličke, táto situácia ho prinútila zaprieť sa spätne do cesty, jeho snahou bolo zostať rovno, ale autobus pribrzdil, u žalovaného nastalo bezvládie a celou váhou narazil do čelného skla autobus, sklo na autobuse sa rozbilo. Situáciu do vnútra autobusu nesledoval, takže sa nevedel vyjadriť, či aj niektorí ďalší cestujúci pred týmto brzdením v autobuse stáli. Alkohol v autobuse sa požíval, v podstate sa požíval počas celej cesty. Videl, že alkohol požíval i žalovaný. Po tejto udalosti následne zostali stáť blízko križovatky. U žalovaného zisťovali, či sa mu niečo nestalo. Po vzájomnej dohode medzi nimi ako vodičmi a žalovaným, ako aj ostatnými účastníkmi zájazdu odstavili autobus na najbližšej odstavnej ploche, teda parkovisku. Tu zostali asi hodinu. Ponúkli

žalovanému, že zavolajú sanitku povedal, že nebude treba. Rana na jeho hlave bola dosť veľká, tiež neskôr sa sťažoval, že ho hlava bolí. Navrhli volať i políciu, tiež volali svojho šéfa, po x vzájomných telefonátoch medzi ním a nimi, tiež účastníkmi zájazdu dospeli k vzájomnej dohode, že sanitku, ani políciu nie je treba volať. Hneď na mieste žalovaný si vyhradil to, že si je vedomí, že to, čo sa stalo, že za to bude znášať všetky dôsledky. Neriešili to však hneď, aby im dal všetky doklady, ako to požadoval ich šéf, ale ostatní účastníci zájazdu sa zaručili, že všetko bude v poriadku. Na mieste zájazdu ho následne oslovili, keď už bol absolútne triezvy, a keď si bol vedomí všetkého čo sa stalo, keď im prisľúbil, že im dá doklady o svojej totožnosti, keď pred odchodom z Estónska im tieto údaje z dokladov poskytol. Mal počas trvania zájazdu, ktorý trval 10 dní čas na to, aby si všetko rozmyslel, mohol to zaprieť, ale neurobil to tak, naopak postavil sa k situácii ako chlap. Vyslovene síce nepovedal, že škodu nahradí, ale povedal, že keď sa vrátia zo zájazdu, takže sa ozve a že sa záležitosť dorieši. Žalovaný neuznal svoje zavinenie písomne, ale podľa neho tým, že im poskytol údaje z dokladov a sľúbil, že sa ozve, takže prisľúbil, že sa to bude ďalej riešiť. V podstate cesta, ktorou išli pred danou situáciou v Poľsku bola diaľnica cez obec, v Poľsku je to inak, ako u nás. Aj cez takéto cesty sa zriaďujú križovatky, prechody pre chodcov, u nás to nie je možné. On by túto cestu v Poľsku prirovnal k ceste prvej triedy u nás, ale v Poľsku to bola diaľnica. Keď vodič autobusu rozbiehal autobus po zapnutí zelenej svetelnej signalizácie a videl situáciu, tak ako reflex, ako automatickú reakciu povedal „bacha“, ale bolo to v momente, keď situáciu už riešil vodič autobusu. Príčinou náhleho zabrzdenia autobusu bola situácia, ktorá nastala po rozbehnutí sa autobusu po zasvietení zelenej svetelnej signalizácie, teda že druhé auto v poradí pred autobusom náhle zastalo, zastalo potom aj auto pred autobusom, na čo reagoval vodič autobusu tiež náhlym zabrzdením. Jeho odhad bol taký, že medzi autobusom a predchádzajúcim motorovým vozidlom bola vzdialenosť asi 1 meter, teda do 1 metra. Žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť situáciu, ktorá nastala v tomto čase na ceste. Či bol niekto z ďalších účastníkov zájazdu pripútaný v autobuse, to nekontroloval. Po škodovej udalosti nikto za ním neprišiel s nejakou sťažnosťou, žeby sa udrel, samozrejme boli sťažnosti na to, čo to malo byť, lebo to bola samozrejme „rana“.

29. Svedok S. S. podal i písomné Hlásenie o nehode zo dňa 21.11.2010 (čl. 60 - 61 spisu), v ktorom uviedol, že nehoda sa stala dňa 12.09.2010 v Poľsku pri meste Czestachowa, približne 20 km severne od mesta smerom na Varšavu okolo 17.00 hod. Všetky tieto údaje zaznamenal tachograf, čo je prístroj uznaný vo všetkých štátoch EÚ pre určenie tak rýchlosti pred dopravnou nehodou, tak aj pre určenie všetkých časových úsekov. V tomto čase sedel na sedačke č. 2 za vodičom. Autobus musel ostať stáť na svetelnej križovatke, keďže dostali červenú. Po rozjazde pred autobusom bezdôvodne prudko pribrzdil osobný „voz“, a aby nedošlo ku kolízii, tak jeho kolega, ktorý riadil autobus, musel sa tiež prispôsobiť k situácii a dupol na brzdu. Autobus sa v tomto momente zastavil, čím predošli zrážke. Lenže sa stalo niečo, s čím nepočítali, teda že v autobuse pohybujúci sa ľudia to „neustanú“. Napriek tomu, že autobus od výrobcu bol vybavený na každej sedačke bezpečnostným pásom a na každom okne na to bolo aj upozornenie nálepkou znázorňujúcou nutnosť sa pripútať, cestujúci v tomto prípade pripútaní neboli. Dokonca voľne sa pohybovali v uličke medzi sedačkami. Cieľom presúvania jednotlivcov bola konzumácia alkoholu, ponúkanie druhým, alebo dôjsť pre nové zásoby. Autobus pri rozjazde sa pohyboval možno 20 km/hod. rýchlosťou, po náhlom brzdení dotyčný človek sa už nemal ako chytiť, stál v inkriminovanú dobu medzi sedačkami, pričom spadol na čelné sklo autobusu. Keď videli, že sklo je rozbité, zaujímali sa o stav pasažiera. Ponúkli mu, že ho dovezú do najbližšej nemocnice, ale aj možnosť privolania sanitky. Ani na naliehanie ostatných spolucestujúcich nechcel ani počuť o možnosti, žeby musel byť ošetrený. Na najbližšom parkovisku počkali asi hodinu, kým ich utvrdil v tom, že je v poriadku, keď po dohode s vedúcim zájazdu a s ostatnými cestujúcimi následne pokračovali v ceste za cieľom. Samozrejme celý dej a postup konzultovali s vedením spoločnosti a postupovali podľa dohody. Dotyčný pasažier v plnej miere uznal mieru zavinenia a na dôkaz tohto poskytol i svoje osobné údaje, ktoré po návrate odovzdali vedeniu spoločnosti.

30. Z výpovede svedka F. G., G. H. XX súd zistil, že na žalovaného ako účastníka zájazdu si spomína preto, lebo tento bol viackrát upozorňovaný ním, i jeho kolegom, aby si išiel sadnúť, lebo stál v prednej časti autobusu a mal telefón. Z telefónu púšťal nejaké pesničky do mikrofónu. V čase škodového deja on riadil autobus ako vodič. Sledoval cestu a nemal čas sledovať, čo sa deje za ním v autobuse. Dopravná situácia bola nahustená, ešte hovoril kolegovi, aby upozornil žalovaného, aby si išiel sadnúť. K udalosti došlo tak, že na križovatke sa pohol na zelenú, na to pred autobusom asi tretie auto v poradí náhle prudko zabrzdilo, na čo nastala reakcia, že za ním nasledujúce motorové vozidlá tiež zabrzdili, a tak musel zabrzdiť náhle i on ako vodič autobusu. Nešlo však o prudké zabrzdenie, ale nakoľko išlo o autobus, autobus sa zakymácal a žalovaný spadol do okna autobusu. V danom prípade išlo o pribrzdenie asi

na jednom metri, preto nešlo o prudké zabrzdenie. Následne zastali s autobusom, keď hovoril druhému kolegovi, že zavolajú sanitku, aj políciu, žalovaný to odmietol. Povedal, že všetky náklady uhradí, vie prečo, lebo tiež bol troška v opitom stave. On ako vodič nechcel pokračovať v jazde, lebo mal obavy o žalovaného. Žalovaný však tvrdil, že chce pokračovať v ceste. Potom sa telefonovalo majiteľovi, ktorý povedal, že to so žalovaným prejedná a tým bola kapitola uzavretá. V jazde sa potom pokračovalo. Sedadlá autobusu boli vybavené bezpečnostnými pásmi. Vpredu je i napísané, že sedadlá sú vybavené bezpečnostnými pásmi, vždy sa to aj hovorí, že cestujúci na vlastnú bezpečnosť sa majú pripútať, on v tomto prípade nehovoril, aby sa cestujúci pripútali bezpečnostnými pásmi, či to hovoril jeho kolega, to on nevie. Po tejto udalosti chceli spísať i papier, žalovaný na to povedal, že je na to ešte čas, že budú spolu 10 dní, tiež sa vyjadril, že to všetko nahradí. Počas 10 dní zájazdu žalovaný však nemal nikdy čas, aby sa spísal záznam, ale potom aspoň nejaká iniciatíva z jeho strany bola, keď im dal iniciály a občiansky preukaz, aby vlastne zistili o koho ide. Pred touto škodovou udalosťou ani vedúci zájazdu, ani nikto z cestujúcich sa nesťažoval na techniku jazdy, žeby táto nebola dobrá. Po škodovej udalosti bolo vytýkané, či sa muselo tak prudko zabrzdiť, bolo však vysvetlené, že či je lepšie naraziť do pred idúcim autom, alebo či je lepšie prudšie pribrzdiť. Podľa neho nešlo o prudké zabrzdenie, žalovaný mal trošku viacej promile v sebe, takže keby to bolo aj zakymácanie autobusu, tak žalovaný mal problém udržať stabilitu tela. V danom prípade nešlo o pribrzdenie šmykom. Keby žalovaný si išiel na výzvu jeho kolegu sadnúť, tak by sa táto situácia nemusela stať. Každé motorové vozidlo, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, tak osoba v ňom má byť pripútaná bezpečnostnými pásmi. To nie je však v Poľsku. Na výkrik svojho kolegu pred danou situáciou si spomenul, vykríkol niečo ako „pozor!“, ale bola to sekundová reakcia, on už v čase tohto výkriku brzdil.

31. Svedok F. G. podal i písomné Vyjadrenie zamestnanca k nehodovému deju zo dňa 15.11.2010 (čl. 20 spisu), v ktorom uviedol, že k udalosti došlo počas cesty autobusom na trase Zvolen - Estónsko

- Zvolen, konkrétne dňa 12.09.2010 na území Poľska v meste približne 10 km za Czestachowou, kde svetelná signalizácia ukázala zelenú, kolóna áut sa pohla na prejazd a v tom tretie auto pred autobusom prudko zabrzdilo, na čo reagoval rovnako a to pre odvrátenie možnej zrážky s iným vozidlom. Počas tejto dopravnej situácie G. G., účastník zájazdu stál v uličke autobusu pri prvých sedadlách. Pri nevyhnutnom zabrzdení G. G., ktorý počas jazdy požíval alkoholické nápoje neustál toto zabrzdenie, spadol a rozbil predné čelné sklo s najväčšou pravdepodobnosťou ramenom a chrbtom, pričom si udrel aj hlavu. Odmietol odbornú zdravotnú prvú pomoc, lebo neustále tvrdil, že mu nič nie je. Rovnako odmietol aj zaevidovanie udalosti príslušným policajným orgánom, nakoľko prehlásil, že bude niesť sám zodpovednosť za svoje konanie, ktoré viedlo ku vzniku škody na majetku NITRANS MG, s.r.o. Žalovaný počas celého zájazdu nepožadoval odborné zdravotné ošetrenie z dôvodu tejto udalosti, nakoľko nejavil žiadne zranenia.

32. Žalobca po odvolacom konaní poukazoval na to, že v zmysle záverov odvolacieho súdu v tejto veci má prvoinštančný súd po odvolacom konaní skúmať, či k náhlemu zabrzdeniu autobusu došlo v dôsledku správania sa žalovaného (ktorá okolnosť musela byť odvolaciemu súdu známa), keďže zo súdneho spisu a výsluchu svedkov vyplýva, že k zabrzdeniu autobusu došlo v dôsledku náhle vzniknutej kolíznej dopravnej situácie na križovatke pred autobusom jeho poistenca a či k vzniku škody (ne)došlo v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky autobusu podľa . A tu si práve žalobca dovolil dať do pozornosti súdu, že k vzniku škody nedošlo v súvislosti „so zvláštnou povahou prevádzky autobusu“ podľa , ale ku vzniku škody došlo výhradne z dôvodu nedisciplinovaného správania sa žalovaného počas jazdy autobusom. Pokiaľ aj došlo k náhlemu zabrzdeniu autobusu, žiaden z cestujúcich účastníkov zájazdu, ktorí riadne sedeli na svojich miestach, neutrpel škodu a tiež žiaden z cestujúcich účastníkov zájazdu, ktorí riadne sedeli na svojich miestach, nespôsobil škodu na autobuse. Jedinou príčinou vzniku škody na autobuse bolo svojvoľné a nedisciplinované správanie sa žalovaného počas jazdy pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ škoda vznikla bez súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, nie je daná zodpovednosť za škodu podľa , tak ako to uvádza odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Ďalej poukázal, že odvolací súd ďalej uviedol, že k vzniku zodpovednosti prevádzateľa autobusovej dopravy podľa nestačí, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, avšak jej podmienkou je to, aby bola vyvolaná zvláštnosťami jeho prevádzky. Vzhľadom na uvedené má za to, že škoda na čelnom skle autobusu bola spôsobená bez súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, nebola vyvolaná zvláštnosťami jeho prevádzky, ale vznikla výlučne v dôsledku správania sa žalovaného v rozpore s a v rozpore s , . Ak by aj súd pripustil, že škoda vzniknutá na čelnom skle autobusu vznikla v súvislosti s prevádzkou a bola vyvolaná

zvláštnosťami tejto prevádzky, čo on však namieta, potom v tejto súvislosti poukázal na stanovisko NS SR publikované pod R3/1984 v zmysle ktorého „prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Výlučné zavinenie poškodeného môže viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods. 1), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ak však zavinený protiprávny úkon poškodeného je len jednou z príčin škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky určitého dopravného prostriedku, a ak bolo treba hľadať ďalšiu príčinu na strane prevádzkovateľa, potom môže znášať poškodený škodu len pomerne a sčasti za ňu zodpovedá prevádzateľ“. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Nad rámec uvedeného žalovaný porušil aj , ako aj uvedeného zákona. Z výpovede svedka F. G. vyplýva, že žalovaný bol viackrát upozorňovaný ním, i jeho kolegom, aby si išiel sadnúť, lebo stál v prednej časti autobusu a mal telefón. Z uvedeného vyplýva, že na škode spôsobenej na čelnom skle sa vo výraznej miere podieľalo správanie sa samotného žalovaného. V tomto smere žalobca poukázal i na rozsudok NS SR, Sp.zn. zo dňa 29.11.2005. Za príčinu následku treba pritom považovať každé konanie, bez ktorého by následok nenastal. Určitá okolnosť nestráca povahu príčiny len preto, že okrem nej k následku viedli aj ďalšie príčiny. Príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, alebo by aspoň nenastal spôsobom, akým nastal. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca ďalej na to, že na vzniku uvedenej škody sa bezpochyby podieľal aj sám žalovaný svojim nedisciplinovaným správaním sa v rozpore s , a o cestnej premávke, ak nie v celom rozsahu, tak určite vo výraznej miere. Na základe týchto skutočností mal za to, že dôkazné bremeno v spore uniesol a preto i po odvolacom konaní žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. pri rozhodovaní zohľadniť výraznú mieru zavinenia za vzniknutú škodu na strane žalovaného. Poukázal i na technický preukaz autobusu, ktorý bol doložený do súdneho konania ešte pred odvolacím konaním, a ktorý je súčasťou súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že počet miest na státie je v technickom preukaze autobusu uvedený ako „0“. Z uvedeného je potom zrejmé, že samotný výrobca autobusu nepripúšťa státie v autobuse, ale každá prepravovaná osoba má počas jazdy autobusu sedieť na svojom sedadle. Preto s názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, že počas jazdy autobusu cestujúci ako prepravované osoby môžu chodiť v uličke autobusu, i keď v danom prípade sa jednalo o dlhú cestu presahujúcu 20 hodín, nesúhlasil. Pre takéto prípady sú určené prestávky, kedy vodiči autobusu sú povinní zastaviť a poskytnúť takéto prestávky. Navyše, ak sa žalovaný postavil v autobuse do uličky, mal povinnosť sa riadne držať madiel, ktoré boli namontované na každom operadle sedadla autobusu. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil po odvolacom konaní dôkaz zadovážený z internetovej stránky www.mobile.de <http://www.mobile.de>, keď ide o internetový portál ohľadne predaja starších motorových vozidiel na európskom trhu (č.l. 254 spisu). Z tohto dôkazu jednoznačne podľa neho vyplýva, že autobus, ktorý bol použitý pri danej jazde mal namontované na každom sedadle madlá. Na tomto dôkaze, ktorý predložil po odvolacom konaní je uvedený rok výroby autobusu 2005, a ide o presný typ autobusu, ktorý bol použitý pri jazde v danom prípade. Predložil ďalej výňatok z manuálu na použitie takéhoto typu autobusu (č.l. 255 spisu), z ktorého podľa neho vyplýva, že na takomto type autobusu, ktorý bol použitý i v danom prípade bola namontovaná svetelná kontrolka zdôrazňujúca použitie bezpečnostných pásov, po naštartovaní autobusu sa signalizácia na použitie bezpečnostných pásov na 5 minút zapla, po 5 minútach sa vypla. Žalovaný pri jazde mal tak sedieť na svojom sedadle, mal byť pripútaný bezpečnostným pásom, a pokiaľ sa v autobuse postavil, bolo jeho povinnosťou sa riadne držať madiel, nakoľko autobus bol vybavený madlami na držanie. Toto sa nestalo a vzhľadom aj na použitie alkoholu žalovaným mal za to, že žalovaný mal oslabené motorické schopnosti a preto z týchto dôvodov došlo k vzniku škody na autobuse. Z ustanovenia , vyplýva, že prepravované osoby nesmú svojim správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky, najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvávaním na miestach, kde by boli ohrozené a vyhadzovaním predmetov z vozidla. Ide o povinnosť ustanovenú zákonom, kde sa nevyžaduje osobitné upozornenie. Iné dôkazy žalobca po odvolacom konaní nepredložil a žiadne iné nežiadal vykonať v rámci doplnenia dokazovania.

33. Žalovaný po odvolacom konaní k novým skutkovým tvrdeniam žalobcu uviedol, že nevie, odkiaľ žalobca vzal istotu, že sa v autobuse nedržal. Tiež nevie odkiaľ berie istotu ohľadne sily nárazu vzhľadom na jeho hmotnosť a rýchlosť autobusu. V autobuse nestál vpredu, ale „obďaleč“ vzhľadom na odstup 11 rokov od udalosti si presne na to nespomínal. Nestál však pri vodičovi. Nenarúšal vodičovi prácu svojim státím. Vodič sa nevenoval riadne premávke na komunikácii, nevšimol si semafor a po upozornení viacerými pasažiermi opozdene veľmi prudko brzdil, čím došlo k nehode. Spomenul si,

že po tejto nehode mal poškodenú chrbticu. Postupoval ľudsky, keď to neriešil, vyliečil sa sám doma bez práceneschopnosti. Rozporoval dôkazy predložené žalobcom po odvolacom konaní, fotografie, ktoré žalobca doložil do súdneho konania po odvolacom konaní a na ktorých je znázornený autobus rozporoval preto, že tieto fotografie, nie sú fotografiami autobusu, ktorý bol použitý pri danej jazde. Príčinou nehody bola neschopnosť vodiča riadne sa venovať premávke a prevádzke autobusu. Ako aj krajský súd poznamenal, na ceste, ktorá trvala nejakých 28 hodín, nie je možné neísť na toaletu, nie je možné nevystrieť sa. Tie paragrafy, ktoré používa žalobca neobviňujú jeho, že škodu spôsobil. Aj krajský súd poznamenal, že za prevádzku autobusu je zodpovedný ten, kto ho prevádzkuje. Nesúhlasil však s názorom krajského súdu, že je bezpredmetné zisťovanie, či bolo povinnosťou v Poľsku byť pri jazde autobusom pripútaný, keďže bol účastníkom premávky, rovnako ako i autobus v Poľskej republike. Jazda sa preto mala riadiť dopravnými predpismi platnými v tom čase v Poľsku. Žalobu žiadal preto v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania po odvolacom konaní, navrhol znalecké dokazovanie na zistenie, či pri tej váhe resp. hmotnosti, ktorú v tom čase mal, približne 100 kg mohol sa udržať v stoji v autobuse pri takej sile nárazu. Tiež navrhol predložiť fotky resp. fotodokumentáciu toho autobusu, ktorý bol použitý pri danej jazde, lebo výbava autobusu sa môže líšiť. Tým spochybnil fotodokumentáciu predloženú žalobcom, ktorá sa netýkala autobusu použitého pri konkrétnej danej jazde, žalobca len tvrdil, že práve takýto typ autobusu, aký je znázornený na fotodokumentácii bol použitý pri danej prevádzke.

34. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

35. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

36. Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

37. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

38. Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

39. Podľa , ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie .

40. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre a/ vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby, ak si to vyžaduje plnenie ich úloh, b/ inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva výcvik na vedenie motorového vozidla alebo skúšku z odbornej spôsobilosti, c/ osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise, d/ vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci, e/ osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla.

41. Podľa , prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.

42. Podľa , cestujúci vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie vstupovať na vozovku, okraj nástupišťa alebo do bezpečnostného priestoru nástupišťa zastávky vyznačeného dopravnou značkou, a to až do zastavenia vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla.

43. Podľa Nariadenia vlády SR č. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií, vodič vozidla alebo sprievodca skupiny je povinný informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných systémov vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. Verbálnu informáciu možno doplniť použitím audiovizuálnych prostriedkov umiestnených vo vozidle. Každé miesto na sedenie musí byť označené viditeľne umiestneným piktogramom, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.

44. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému nie je dôvodná.

45. Žalobca v konaní žalobou voči žalovanému uplatnil nárok podľa s poukazom na to, že v pozícii poisťovateľa poskytol poistenému (VB Leasing SK spol. s r.o. Bratislava) poistné plnenie vo výške 1.022,54 Eur za poškodenie čelného skla poisteného autobusu EČV: J. XXX O., ktoré mal spôsobiť žalovaný tým, že mal stáť v uličke autobusu pod vplyvom alkoholu a pri nepredvídanom brzdení autobusu preletieť cez uličku a nárazom ramena a hlavy poškodiť čelné sklo autobusu, keď k poškodeniu došlo dňa 12.09.2010 pri zahraničnom zájazde do Estónska. Žalovaný bol účastníkom tohto zájazdu na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen. K škodovej udalosti došlo na území Poľskej republiky. Žalovaný nebol pripútaný bezpečnostným pásom, nesedel na mieste určenom pre neho na sedenie v autobuse, ale stál v uličke autobusu.

46. Žalovaný v konaní argumentoval, že jeho zodpovednosť za škodu nie je daná, pretože za škodu zodpovedá prevádzateľ autobusu, nakoľko škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky autobusu a to v zmysle .

47. Žalobca súhlasil s tým, že pokiaľ škoda vznikla v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, tak je daná zodpovednosť za škodu prevádzateľa autobusu podľa , tak ako to uviedol odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Mal však za to, že škoda na čelnom skle autobusu bola spôsobená, tak ako vyplynulo podľa neho z vykonaného dokazovania, bez súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky autobusu, nebola vyvolaná zvláštnosťami jeho prevádzky. Vznikla výlučne v dôsledku správania sa žalovaného v rozpore s a v rozpore s , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

48. V zmysle záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení bolo úlohou prvoinštančného súdu po odvolacom konaní riadnym spôsobom ustáliť, či žalovaný zodpovedá za vznik škody, a to po vyriešení kardinálnej otázky, či k vzniku škody (ne)došlo v súvislosti zo zvláštnou povahou prevádzky autobusu podľa a či k náhlemu zabrzdeniu autobusu došlo práve správaním sa žalovaného.

49. V ustanovení je upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky ( ). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla ( ).

50. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa a nasl. je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody.

51. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa je osoba vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. Organizáciami vykonávajúcimi dopravu uvedenými v ustanovení sú mienené len dopravné organizácie, ktorých hlavnou hospodárskou činnosťou je riadenie a uskutočňovanie cestnej, železničnej, vodnej a vzdušnej dopravy osôb a nákladov. Tieto organizácie zodpovedajú vždy za škodu spôsobenú prevádzkou ich dopravných prostriedkov všetkého druhu podľa ustanovenia , teda na základe zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky bez zreteľa zavinenie. Rovnakú zodpovednosť ako osoba prevádzajúca dopravu (dopravca) má podľa iný prevádzateľ, ktorý prevádzkuje niektoré z týchto dopravných prostriedkov: a/ motorové vozidlá (ide o cestné motorové vozidlá podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vozidlá dráhy podľa o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohyblivé pracovné stroje), b/ motorové plavidlá (vrátane plavidiel na motorový, ako aj nemotorový pohon), c/ motorové, ako aj nemotorové lietadlá.

52. Subjektom zásadne zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je prevádzateľ motorového vozidla.

53. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú: a/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody.

54. Základnou podmienkou zodpovednosti podľa je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu ( ), ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku.

55. V danej veci možno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa ustanovenia len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nie vtedy, ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ak nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku (R20/1975).

56. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Na vznik zodpovednosti prevádzateľa autobusovej dopravy podľa teda nestačí, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, ale jej podmienkou je, aby bola vyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky.

57. V súdenej veci súd nepochybne zistil, že ku škode na autobuse došlo pri prevádzke autobusu, ktorého prevádzateľom bola spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra, ktorá skutočnosť v konaní medzi stranami nebola sporná. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že táto spoločnosť je dopravcom vykonávajúcim autobusovú dopravu, ktorá skutočnosť napokon je známa z verejného registra, ktorým je Obchodný register Okresného súdu Nitra. Táto spoločnosť v predmete činnosti má okrem iného vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú dopravu a medzinárodnú nepravidelnú autobusovú dopravu. Ide tak o právnickú osobu vykonávajúcu dopravu (dopravcu), ktorý zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravy podľa .

58. Z vykonaného dokazovania pred súdom ďalej vyplynulo, že pred tým ako žalovaný narazil z vnútra autobusu na čelné sklo autobusu, v dôsledku nárazu ktorého došlo k rozbitiu čelného skla autobusu, vodič autobusu F. G. autobusom náhle a prudko tiež nepredvídane pribrzdil, keď následne došlo k vymršteniu žalovaného, ktorý stál v uličke autobusu vo vnútri autobusu do čelného skla autobusu a v dôsledku tohto nárazu k poškodeniu tohto čelného skla. Tieto skutočnosti boli súdom nepochybne zistené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z výpovedí všetkých svedkov vypočutých v súdnom konaní, účastníkov zahraničného zájazdu a vodičov autobusu vyplynulo, že k vymršteniu žalovaného do čelného skla autobusu došlo v dôsledku činnosti vodiča autobusu, ktorý pri vedení

dopravného prostriedku reagoval na náhle vzniknutú kolíznu dopravnú situáciu na križovatke pred autobusom (pribrzdenie, resp. zastavenie pred ním nie bezprostredne idúcim motorovým vozidlom) náhlym a prudkým, tiež nepredvídaným zabrzdením autobusu. Príčinou zabrzdenia autobusu teda nebolo správanie sa žalovaného. V konaní nebolo zistené a napokon ani žalobcom tvrdené, že by práve žalovaný bol tou osobou, ktorá by obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu, v dôsledku čoho by vodič musel prudko zabrzdiť. Príčinou zabrzdenia autobusu tak jednoznačne bola náhle vzniknutá kolízna dopravná situácia na križovatke pred autobusom, čo napokon pripustil i samotný žalobca na základe dôkazov (výsluchov svedkov), ktorí boli vypočutí v súdnom konaní na príčinu vymrštenia žalovaného do čelného skla autobusu.

59. Podľa judikatúry, tak ako dôvodí aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, je škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená prudkým brzdením motorového vozidla i v prípade, ak pred ním idúce motorové vozidlo neočakávane zastalo. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k vymršteniu žalovaného došlo prudkým brzdením autobusu pre kolíznu dopravnú situáciu, pred ním nie bezprostredne idúce motorové vozidlo prudko pribrzdilo resp. nepredvídane zastalo. Na základe potom uvedených skutočností súd uzatvára, že k náhlemu zabrzdeniu autobusu nedošlo pre správanie sa žalovaného. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, žiadne také správanie sa žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s náhlym a prudkým zabrzdením autobusu. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukazoval, že by žalovaný, tým že stál v uličke autobusu, obmedzoval vodiča autobusu vo vedení autobusu, v dôsledku čoho by vodič musel prudko zabrzdiť. Žalovaný v tomto smere neporušil žiadnu povinnosť.

60. Žalobca v konaní mal za to, že ku vzniku škody nedošlo v súvislosti „so zvláštnou povahou prevádzky autobusu“ podľa , ale že ku vzniku škody došlo výhradne z dôvodu nedisciplinovaného správania sa žalovaného počas jazdy autobusom. Preto nemôže byť daná zodpovednosť za škodu prevádzateľa autobusu podľa . Poukazoval i na závery odvolacieho súdu, že k vzniku zodpovednosti prevádzateľa autobusovej dopravy podľa nestačí, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, keď podmienkou tejto zodpovednosti je to, aby bola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky.

61. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa ustanovenia len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, a nie vtedy, ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ak nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku (R 20/1975).

62. Ako súd už dôvodí, predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa je okrem iného i udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.

63. Nakoľko žalobca namietal, že škoda na čelnom skle autobusu bola spôsobená bez súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, nebola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky, ale vznikla výlučne v dôsledku správania sa žalovaného v rozpore s a v rozpore s , , súd sa v konaní zaoberal touto námietkou žalobcu.

64. Z ustanovenia vyplýva, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

65. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v ukladá každému, znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Použitie ustanovenia (tzv. generálna prevencia) prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Podľa tohto ustanovenia nemožno napríklad posudzovať správanie sa účastníkov cestnej premávky, pretože pravidlá cestnej premávky sú podrobne upravené právnymi predpismi (, o cestnej premávke).

66. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že škoda vznikla výlučne v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý porušil zákonné povinnosti uvedené v , , teda konkrétne zákonom stanovené povinnosti zákonom o cestnej premávke, podľa názoru súdu aplikácia ustanovenia (tzv. generálna prevencia) sa v danom prípade neaplikuje.

67. Z ustanovenia o cestnej premávke vyplýva, že osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť (prvá veta pred bodkočiarkou).

68. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil vyššie uvedenú zákonnú povinnosť, keď pri jazde autobusu nesedel na svojom mieste ako cestujúci (účastník zahraničného zájazdu) a nebol pripútaný na tomto mieste bezpečnostným pásom, hoci autobus bol vybavený tým zadržiavacím zariadením.

69. Z vykonaného dokazovania pred súdom vyplynulo, že v čase škodovej udalosti žalovaný nebol pripútaný bezpečnostným pásom a nesedel na sedadle určenom pre neho na prepravu. Stál v uličke autobusu. Táto skutočnosť napokon medzi stranami v konaní nebola sporná a vyplynula i z dôkazov vykonaných súdom, a to z výpovedí svedkov, ktorí boli v konaní na tieto skutočnosti vypočutí. Z vykonaného dokazovania však ale ďalej vyplynulo aj to, že žalovaný nebol upozornený vodičmi autobusu v zmysle Nariadenia vlády SR č. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórii, ktoré sa vzťahuje na používanie bezpečnostných systémov vo vozidlách kategórie M2, M3 o tom, že každé miesto na sedenie v autobuse je vybavené bezpečnostným pásom a že je tak potrebné používanie bezpečnostného pásu motorového vozidla (autobusu) počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. Žiaden z vodičov pri svedeckej výpovedi nepotvrdil, že by žalovaného na túto skutočnosť upozornil. Žalovaný tak ako osoba sediaca na sedadle vybavenom bezpečnostným pásom bol síce povinný podľa o cestnej premávke tento bezpečnostný pás použiť, avšak túto zákonnú povinnosť mohol splniť, keby bol vodičmi autobusu upozornený v zmysle Nariadenia vlády SR č. o povinnom používaní bezpečnostného pásu na svojom sedadle autobusu pri preprave v premávke na pozemných komunikáciách. Vodiči autobusu, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to zo samotnej výpovede vodičov, si túto povinnosť nesplnili. Žalovaný tak nemohol mať vedomosť o tom, že sedadlo, na ktorom je prepravovaný, je vybavené v autobuse bezpečnostným pásom, a keďže túto vedomosť preukázateľne nemal, lebo vodiči autobusu ho o tom preukázateľne neinformovali, nemohol ani porušiť zákonnú povinnosť vyplývajúcu z , teda povinnosť pri jazde v premávke v autobuse pripútať sa bezpečnostným pásom na sedadle určenom na jeho prepravu. Boli to práve vodiči autobusu, ktorí zanedbali túto povinnosť vyplývajúcu pre nich z Nariadenia vlády SR č. . Pokiaľ žalobca po odvolacom konaní dokazoval, že typ autobusu, ktorý bol použitý pri prevádzke autobusu bol vybavený svetelnou signalizáciou upozorňujúcou na použitie bezpečnostných pásov, ktorá signalizácia sa po naštartovaní autobusu na 5 minút zapne a po 5 minútach vypne, súd k uvedenému dopĺňa, že z ustanovenia Nariadenia vlády SR č. tiež vyplýva, že povinnosť vodiča informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných pásov vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách ako verbálnu (slovnú) informáciu možno síce doplniť použitím audiovizuálnych prostriedkov umiestnených vo vozidle, ale uvedené neznamená, že použitie audiovizuálnych prostriedkov umiestnených vo vozidle, teda aj tvrdená signalizácia upozorňujúca na použitie bezpečnostných pásov v autobuse, nemôže nahradiť verbálne, teda slovné informovanie prepravovaných osôb o potrebe používania bezpečnostných pásov vodičmi autobusu. Svetelná signalizácia upozorňujúca na použitie bezpečnostných pásov v autobuse je len doplnkovým upozornením, ktoré nezbavuje povinnosti vodičov autobusu slovne (verbálne) informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných pásov vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. Teda, ak by autobus i bol bez pochyby vybavený takouto svetelnou signalizáciou, vodiči autobusu aj tak mali povinnosť slovne informovať prepravované osoby, teda aj žalovaného, o potrebe používania bezpečnostného pásu, ktorým bolo vybavené sedadlo žalovaného. Vodiči preukázateľne túto povinnosť nesplnili, a preto žalovaný nemohol porušiť zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia . Navyše v tomto smere judikatúra uvádza, že vodič vozidla nesmie okrem iného podľa svojich možností pripustiť, aby prepravované osoby porušili povinnosti pre nich ustanovené napríklad aj pripútať sa bezpečnostným pásom. Samotné

upozornenie zo strany vodiča na povinnosť pripútať sa bezpečnostným pásom nie je tak bez ďalšieho dostatočným splnením si tejto povinnosti.

70. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný porušil ustanovenie , a to tým, že ako prepravovaná osoba zotrvával pri prevádzke autobusu v premávke na pozemných komunikáciách na mieste, kde nebol oprávnený zotrvávať, keďže stál v uličke autobusu vedľa vodiča autobusu v prednej časti a to pod vplyvom alkoholu bez opodstatneného dôvodu nedržiac sa madiel sedadla, ktorými bol vybavený daný typ autobusu, ktorú skutočnosť žalobca preukazoval fotodokumentáciou obdobného typu autobusu, aký bol použitý pri danej prevádzke a to po odvolacom konaní, ktorý dôkaz však žalovaný rozporoval, súd dodáva, že ani táto námietka žalobcu v konaní nebola opodstatnená a preukazujúca tvrdenie žalobcu, že škoda na čelnom skle autobusu nebola spôsobená v príčinnej súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, ale že bola spôsobená nedisciplinovaným správaním sa žalovaného.

71. Z ustanovenia o cestnej premávke vyplýva, že prepravované osoby nesmú svojim správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky a to najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla a zotrvávaním na miestach, kde by boli ohrozené.

72. Z vykonaného dokazovania pred súdom síce vyplynulo, že žalovaný bezprostredne pred prudkým a náhlym brzdením autobusu nesedel na svojom sedadle, ktoré bolo určené na jeho prepravu, napokon túto skutočnosť potvrdil i sám žalovaný pri výsluchu, a táto skutočnosť vyplynula i zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v konaní, keď žalovaný stál v uličke autobusu, vedľa vodiča, ktorý neriadil autobus, pričom súdom možno uzavrieť, že stál v uličke a to bez preukázaného opodstatneného dôvodu, keď zo svedeckej výpovede svedka účastníka zahraničného zájazdu F.. M.. K. V. bolo zistené, že žalovaný stál vedľa vodiča autobusu, ktorý však nešoféroval (išlo o druhého vodiča autobusu), stál v uličke autobusu, keď dôvodom jeho státia v uličke bola skutočnosť, že chcel niečo povedať ostatným cestujúcim do mikrofónu (svedok F. G., vodič riadiaci autobus vypovedal, že „púšťal nejaké pesničky do mikrofónu“), avšak v konaní žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, aké prípadné pokyny na zabránenie takémuto správaniu sa žalovaného boli vodičmi autobusu žalovanému dané, aké účinné opatrenia vodiči autobusu vykonali, aby zabránili takémuto správaniu sa žalovaného, ak mali za to, že takýmto nedisciplinovaným správaním znemožňuje motorové vozidlo bezpečne ovládať, a to vrátane okamžitého zastavenia vozidla a nepokračovania v jazde. Už odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že ak vodič zistí, že niektorá z prepravovaných osôb ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky, a to najmä tým, že nerešpektuje jeho pokyny na vlastnú bezpečnú prepravu a svojim správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí vodič tohto motorového vozidla urobiť také účinné opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla, aby takémuto správaniu zabránil (v tomto smere odvolací súd poukázal na judikát publikovaný pod R 43/1998). Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy a ani neoznačil na vykonanie na preukázanie, aké účinné opatrenia vodiči autobusu vykonali, ak mali za to, že žalovaný takýmto správaním znemožňuje bezpečnú prepravu. V tomto ohľade je právne bezvýznamné, či žalovaný pri tomto správaní bol, alebo nebol pod vplyvom alkoholu v takej miere, ktorá by ohrozovala bezpečnosť cestnej premávky. Ako súd už dôvodí, bolo povinnosťou vodičov pri tomto konaní žalovaného urobiť účinné opatrenia, keď v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Potom je tiež právne irelevantná skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca, že v zmysle technického preukazu predmetného autobusu je počet miest na státie v autobuse uvedený 0, rovnako je právne bezvýznamná i nová skutočnosť, ktorú žalobca začal tvrdiť po odvolacom konaní, že žalovaný pri státí sa nedržal madla sedadla, hoci autobus takéhoto typu bol vybavený madlami na každom sedadle. Navyše žalovaný správne poukazoval v obrane na to, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že by sa pri státí madla sedadla nedržal. Všetky tieto skutočnosti, aj keby boli v konaní žalobcom preukázané, nezbavujú povinnosti vodičov autobusu urobiť účinné opatrenia na zabránenie správania sa žalovaného, ak by ohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky. Žiadne účinné opatrenia neboli žalobcom preukázané (prípadné upozornenia vodičov nie sú v tomto ohľade účinnými opatreniami).

73. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade škoda vznikla pri prevádzke autobusu a bola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky. Súd teda ustaľuje, že ku vzniku škody došlo okolnosťami spočívajúcimi v osobitnej povahe prevádzky dopravného prostriedku, autobusu, keď potom je daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa tohto dopravného prostriedku za škodu, ktorá vznikla a z ktorej žalobca v konaní uplatňuje regresný nárok v zmysle § 813 Občianskeho

zákonníka. Táto zodpovednosť vyplýva z ustanovenia a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.

74. Nakoľko súd dospel ďalej k záveru, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, a bola vyvolaná zvláštnosťami prevádzky autobusu, prevádzateľ autobusu zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, autobusu.

75. v ustanovení upravuje liberačné dôvody, na základe ktorých sa prevádzatelia môžu zbaviť zodpovednosti. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

76. Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom a contrario z prvej vety . Podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bol síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať. Tretím liberačným dôvodom je podľa zavinenie samotného poškodeného.

77. Z hľadiska výkladu prvej vety je potrebné rozlišovať medzi: a/ okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti), pri ktorých liberácia nie je vôbec možná a b/ ostatnými okolnosťami (vonkajšie okolnosti), pri ktorých by prichádzala do úvahy liberácia prevádzateľa.

78. Prevádzateľ motorového vozidla sa môže zbaviť svojej zodpovednosti iba v tom prípade, ak škoda nebola ani len čiastočne spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. O škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ide napríklad vtedy, ak škoda bola spôsobená vonkajšími okolnosťami prevádzky, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku. V takýchto prípadoch nie je priama príčina súvislosť medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a samotnou škodou. V zmysle sa prevádzateľ zodpovednosti zbaví, ak nejde o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pojem „okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke“ ( ) je užší ako pojem „škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky“ ( ). Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, chyba materiálu, nedostatky na strane vodiča, teda „vnútorné“ okolnosti vlastnej prevádzky, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky.

79. V súdenom prípade tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Škoda bola spôsobená okolnosťou vlastnej prevádzky autobusu, ktorá súvisela s realizáciou prevádzky, s činnosťou vodiča autobusu, ktorý náhlym a prudkým brzdením reagoval na kolíznu situáciu v cestnej premávke. Škoda nebola spôsobená vonkajšími okolnosťami, pri ktorých pri prichádzala do úvahy liberácia prevádzateľa v zmysle druhá veta . Vzhľadom na uvedené v zmysle prvá veta prevádzateľ sa svojej zodpovednosti v danom prípade nemôže zbaviť, pretože škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V týchto prípadoch liberácia nie je možná. Súdna prax uznala za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke aj škodu v dôsledku prudkého zabrzdenia dopravného prostriedku, pretože rýchlosť je osobitnou vlastnosťou dopravného prostriedku a prudkosť zastavenia, prípadne pribrzdenia má pôvod v prevádzke. V danom prípade na veci nemení nič okolnosť, že k poškodeniu čelného skla autobusu došlo v dôsledku nárazu spôsobeného žalovaným. Liberácia prevádzateľa autobusu v zmysle druhej vety neprichádzala v danom prípade do úvahy, pretože bezprostrednou príčinou škody nebola neodvrátiteľná udalosť, a ani okolnosti, ktoré nemajú pôvod v prevádzke.

80. Škoda v danom prípade nebola spôsobená napríklad žiadnou prírodnou katastrofou, alebo ani inou vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke.

81. Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ustanovenia o zavinení poškodeného. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo čiastočne v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného v ustanovení a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať z toho, že ustanovenie , ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti (R 3/1984). V tomto sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu. Aplikácia ustanovenia o zavinení poškodeného však v súdenej veci neprichádza do úvahy, pretože poškodeným je samotný prevádzateľ dopravného prostriedku.

82. Ako súd už vyššie dôvodí, k náhlemu zabrzdeniu autobusu nedošlo správaním sa žalovaného, žalovaný tak nezodpovedá za vznik škody, keď k vzniku škody došlo v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky autobusu, akákoľvek preto spoluzodpovednosť žalovaného, za vzniknutú škodu v danom prípade je vylúčená z dôvodov, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný porušil zákonné povinnosti vytýkané v konaní žalobcom. Stanovisko NS SR publikované pod R 3/1984 v zmysle ktorého „prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného“ je pre daný prípad neaplikovateľné, keďže žalovaný v danom právnom vzťahu nemá postavenie poškodeného. Navyše súd nezistil, že by správanie sa žalovaného bolo v príčinnej súvislosti s náhlym zabrzdením autobusu, keď ku vzniku škody došlo v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky autobusu. Žalovaný nebol osobou, ktorá obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu v dôsledku čoho vodič musel prudko zabrzdiť.

83. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 25.08.2011 do zaplatenia zamietol.

84. Dôkazy, ktoré po odvolacom konaní navrhol doplniť žalovaný (znalecké dokazovanie, fotodokumentácia autobusu, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda) súd nevykonal, keďže dospel k záveru, že doposiaľ vykonané dôkazy postačujú pre záver súdu o tom, že zodpovednosť žalovaného za danú škodu nie je daná.

85. Vzhľadom na to, že žalobca má postihový nárok podľa ako osobitný nárok len proti subjektom, ktoré za škodu zodpovedajú, a nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaný za danú škodu nezodpovedá, žalobný nárok bolo dôvodné v celom rozsahu zamietnuť.

86. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

88. V súdenej veci bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol podľa zásady úspechu a neúspechu v konaní nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov celého, teda i odvolacieho konania ( ).

89. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).