Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/8/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XX/X, D. E., zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Železničná 12, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému SIKERS, spol. s r. o., so sídlom Športovcov 2112, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 580 131, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -31 zo dňa 10.11.2023 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd neodkladným opatrením nahradil vyhlásenie prejavu - podpis vôle žalovaného, že ako záložca uzatvára dodatok k záložnej zmluve so žalobcom ako záložným veriteľom v znení predloženého Dodatku č. 1 k Záložnej zmluve ako aj k Dodatku č. 1 Návrhu na vklad, ktorá by bola súčasťou rozhodnutia.

2. Uznesenie právne odôvodnil podľa , , , (ďalej len ,P“).

3. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia poukázal na to, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného na dodatku č. 1 k záložnej zmluve. Z obsahu je zrejmé, že žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by konzumovalo vec samu, pretože ak by súd návrhu vyhovel, nebol by dôvod na vedenie sporového konania. Podľa názoru prvoinštančného súdu zo strany žalobcu nebola preukázaná výnimočnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo nahradené rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia, keď by neodkladným opatrením malo dôjsť k nahradeniu prejavu vôle žalovaného, čím by došlo k vyriešeniu sporu medzi stranami, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nejde o vec, ktorú by bolo možné nahradiť neodkladným opatrením podľa .

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného nároku. Nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy v prípadoch, ak povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, alebo urobiť nejaký právny úkon vyplýva z dohody účastníkov, alebo z právneho predpisu. Typickým príkladom je zmluva o uzavretí budúcej zmluvy. V prípade uzavretia dodatku k záložnej zmluve takáto povinnosť nie je upravená právnym predpisom a žalobca nepreukázal, že by takáto povinnosť mala vyplývať z dohody alebo nejakého zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V tomto smere poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrica sp. zn. zo dňa 4.3.2021, v ktorom odvolací súd poukázal na skutočnosť, že nie je ničím neobvyklým, aby si účastníci záväzkového vzťahu, napr. v prípade kúpnej zmluvy, dojednali povinnosť poskytnúť si potrebnú súčinnosť pri odstránení prípadných nedostatkov alebo vád zmluvy vo forme písomného dodatku. Odvolací súd konštatoval, že právna úprava záložného práva neupravuje možnosť nahradenia prejavu vôle na uzavretí tejto zmluvy ako aj prípadných dodatkov k nej. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by osvedčoval skutočnosť, že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť dodatok k záložnej zmluve, preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jednu zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neosvedčil danosť uplatňovaného nároku.

5. Taktiež súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná ani ďalšia z nevyhnutných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázanie nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že záložná zmluva bola uzavretá pred cca 11 rokmi, doposiaľ nedošlo k jej zavkladovaniu, žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, či počas tohto obdobia sa pokúsil o vymáhanie pohľadávky a akým spôsobom. Podľa žalobcu dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia by mal byť postup správneho orgánu, ktorý prerušil konanie o povolení vkladu. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že nesúhlasí s postupom správneho orgánu, čo vyplýva aj z jeho podania adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad zo dňa 17.8.2023. V tomto kontexte ešte uviedol, že účelom neodkladného opatrenia nie je naprávať prípadný nesprávny postup správnych orgánov, k čomu slúžia iné procesné inštitúty. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, preto návrh zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. , a .

7. Odvolanie odôvodnil tým, že predložil rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorý v rozhodnutí uviedol, že pokiaľ nepredloží dodatky jednak k pôvodnej zmluve a k návrhu na vklad, nebude vklad zmluvy z roku 2012 povolený a návrh katastrálny úrad zamietne. Podľa jeho názoru sa nejedná o také dodatky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom menili predmet zmluvy, jeho obsah, ako to skonštatoval aj Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. , kedy predmetnú záložnú zmluvu považoval za platnú. Dodatkami, kde sa má doplniť len na jeho strane rodné priezvisko ako aj označenie pozemku registrom C, hoci v čase, kedy bola spísaná záložná zmluva sa rodné priezvisko nevyžadovalo a parcela, ktorá je označená číslicou, túto nie je možné zameniť s registrom E, nakoľko takéto číslo v registri E sa pre k. ú. Svit nenachádza. Preto považoval uvedené vytknutie správy katastra za prílišný formalizmus a pokiaľ vec konzultoval na iných katastroch (Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Žilina) bolo mu oznámené, že záložná zmluva by bez problémov a prerušení konaní bola odvkladovaná. Nakoľko správa katastra Poprad trvá na dodatkoch, tieto vykonal, podpísal, nakoľko je presvedčený, že v záložnej zmluve bol splnomocnený na takýto úkon, no opäť správa katastra trvá na tom v súlade s jej vydaným tretím rozhodnutím o prerušení konania, aby dodatky podpísal žalovaný, inak bude návrh zamietnutý. Práve z tohto dôvodu požiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorý je inštitútom rýchleho zásahu, preukázal, že žalovanému zmluvy - dodatky aj s návrhom na vklad doručil, tieto neprevzal a preto nemá inú možnosť, len sa domáhať intervencie cestou súdu, a síce vydaním neodkladného opatrenia. Len tento inštitút môže v krátkej lehote nahradiť prejav žalovaného, aby záložná zmluva mohla byť odvkladovaná. Z uvedených dôvodov zastáva názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, neposkytol mu ochranu, bez tejto intervencie je jeho právo ohrozené. Verí, že súd druhej inštancie mu poskytne ochranu, napadnuté uznesenie ako nezákonné zruší a návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Žiadal priznať trovy konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Dopĺňacím uznesením zo dňa 12.02.2024 súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. , a , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací dôvod podľa odvolateľ neodôvodnil, neuviedol akou inou vadou malo byť postihnuté konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Odvolací dôvod podľa odvolateľ nekonkretizoval a odvolací súd nezistil, aby bol naplnený.

16. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dospel k správnym skutkovým záverom a odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ), zo zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom vychádzal.

17. Zo žalobcom predložených listín bolo osvedčené, že dňa 21.5.2012 žalobca ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným ako záložcom záložnú zmluvu. Na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi v zmysle zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 28.05.2007 a zo dňa 30.10.2008 spolu vo výške 138 783,77 eur, ktorá predstavovala pôžičku vo výške 39 832,70 eur a dohodnutý úrok vo výške 10 % ročne z istiny (čo predstavovalo 3 983,27 eur za každý rok) a pôžičku vo výške 89 955,52 eur a dohodnutý úrok vo výške 10 % ročne z istiny (čo prestavovalo 8 995,55 eur za každý rok) bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa k zálohu špecifikovanému v tejto zmluve. Zároveň v uvedený deň strany sporu podpísali aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

18. Správa katastra Poprad rozhodnutím č. V 1894/2012 zo dňa 27.6.2022 prerušila konanie o návrhu na vklad záložného práva do doby ukončenia viacerých exekučných konaní. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor č. V 1894/2012-01/MK zo dňa 03.05.2023 bolo konanie vo veci návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy zo dňa 21.05.2012 prerušené na dobu 30 dní za účelom odstránenia nedostatkov, a to doručenia dodatku návrhu na vklad a dodatkov k zmluve. Okresný úrad Poprad, odbor katastrálny rozhodnutím zo dňa 7.7.2023 opätovne prerušil konanie na dobu 30 dní za účelom odstránenia nedostatkov.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd SR, sp.zn.7Cdo7/2010).

20. Odvolací súd skúmal odvolací dôvod podľa a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nedopustil. Pri

rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil.

21. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia žalobcom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

24. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenej lehote 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a bez vykonania plnohodnotného dokazovanie. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Spravidla vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom. Súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčovanie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku), na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

25. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie súdu, ktorým by nariadil neodkladné opatrenie, by bolo rozhodnutím vo veci samej, lebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože konanie by sa v danej veci skončilo nariadením neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou).

27. Súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu sa vytvorí rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti žalovanému meritórnym rozhodnutím. Žalovaný by bol povinný splniť uložené povinnosti už okamihom doručenia neodkladného opatrenia ( ), ktoré nie je výsledkom dokazovania medzi stranami sporu, ohľadom sporných skutočností, ale iba osvedčenia základných relevantných okolností tvrdených žalobcom.

28. Nariadením neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti žalovanému bez riadneho dokazovania by došlo k porušeniu princípu proporcionality, o to viac, že sa jedná o trvalé neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu, t.j. v tomto prípade žalobu o splnenie povinnosti. V danom prípade preto povaha veci neumožňuje, aby žalobca neodkladným opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej, nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej. Spornosť veci má byť riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania.

29. K uvedenému odvolací súd dospel v spojení s tým, že žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto žalobca ani neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle . Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že záložná zmluva bola uzavretá ešte v roku 2012 a doposiaľ nedošlo k jej zavkladovaniu. Z čoho plynie, že vzťah medzi stranami sporu, ktorý žiada žalobca upraviť neodkladným opatrením, je dlhodobo sporným, nejde o prípad takej situácie, ktorú by bolo potrebné bezodkladne (urgentne) upraviť, čo je tiež jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Nebola osvedčená ani žiadna bezprostredne hroziaca ujma, ktorá by žalobcovi hrozila, ani žalobca netvrdil, aby hrozila, ktorá by zakladala dôvodnosť prípadného vydania neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom svedčali v prospech potreby upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

30. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v danom prípade zmysle a taktiež súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nebola preukázaná ani ďalšia z nevyhnutných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázanie nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

31. Súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a keďže odvolací súd nezistil splnenie ani jedného z uvedených odvolacích dôvodov, napadnuté uznesenie považuje za správne.

32. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že svojho nároku sa môže domáhať podaním žaloby na súde, ktorý po riadne vykonanom dokazovaní, vo veci rozhodne, keďže vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery nebola splnená jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutia o nároku žalobcu v tomto konaní.

33. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s postupom okresného úradu katastrálneho odboru, k tomuto sa vyjadril správne aj súd prvej inštancie, že neodkladným opatrením nie je možné naprávať prípadný nesprávny postup správnych orgánov, k čomu slúžia iné procesné inštitúty.

34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ).

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. CSP, podľa ust. . Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu preukázateľne žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).