Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/234/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: BONUL, s.r.o., so sídlom Novozámocká 224, 949 01 Nitra, IČO: 36 528 170, právne zastúpený: JUDr. Mária Uheľ Greňová, advokát, so sídlom Piaristická 1379/2, 949 01 Nitra, IČO: 42 174 015, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, za účasti: 1/ Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, so sídlom Pražská 29, 812 63 Bratislava, 2/ SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 1, 824 12 Bratislava, 3/ ZVS holding, a.s., so sídlom Štúrova 925/27, 01841 Dubnica nad Váhom, 4/ Zväz pre skladovanie zásob, a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 1, 824 12 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky Číslo: 23438/2020-2061-64183 zo dňa 18.08.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.10.2020 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky Číslo: 23438/2020-2061-64183 zo dňa 18.08.2020, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) doručenou dňa 29.10.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky Číslo: 23438/2020-2061-64183 zo dňa 18.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím žalovaného číslo 14025/2020-1020-33654 zo dňa 05.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca sa zrušuje s účinnosťou od 01.01.2021 ako subjekt hospodárskej mobilizácie a nebude ani vykonávať opatrenia hospodárskej mobilizácie.

2. Žalobca zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“).

3. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca uviedol, že zrušenie žalobcu, ako subjektu hospodárskej mobilizácie, žalobca pociťuje ako ujmu na svojich subjektívnych právach s tým, že mať oprávnenie byť subjektom hospodárskej mobilizácie bolo jednou z najpodstatnejších podmienok uzavretia zmlúv na ochranu objektov osobitnej dôležitosti pre subjekty hospodárskej mobilizácie v zmysle a vyhlášky č. , pričom na základe získaného oprávnenia sa podľa žalobcu buď podmieňovala účasť v hospodárskych súťažiach, alebo bolo podmienené uzatvorenie samotnej zmluvy v prípade úspešnosti uchádzača. Žalobca má za to, že v danom prípade sa jedná o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ako aj o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného nulitného rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na konkrétne zmluvné vzťahy, ktorými sa vo svojom rozhodnutí zaoberal žalovaný ako správny orgán prvého stupňa a z ktorých je zrejmé, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, zmluva zaniká okamžite, keď žalobca prestane byť subjektom hospodárskej mobilizácie, t. j. dňom 31.12.2020. Za závažnú ujmu žalobca označil zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnenú možnosť

faktického výkonu vlastnej zmluvnej činnosti. Žalobca ďalej uviedol, že objekty osobitnej dôležitosti, sú strategické objekty obrannej infraštruktúry, ktorých poškodenie alebo zničenie obmedzí zabezpečenie obrany štátu, obmedzí činnosť ozbrojených síl alebo chod hospodárstva Slovenskej republiky.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 16.02.2021, pričom k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žiadosť žalobcu nie je podľa neho dôvodná a opodstatnená, a zároveň žalobcom uvádzaná hrozba závažnej ujmy nepredstavuje podľa žalovaného hrozbu nepriaznivých následkov takej intenzity, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Žalovaný má za to, že napadnutým rozhodnutím nebola ovplyvnená možnosť faktického výkonu zmluvnej činnosti žalobcu tak, ako to uvádza žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že žalobca nebude mať status subjektu hospodárskej mobilizácie, mu, podľa žalovaného, nebráni aj naďalej vykonávať činnosti v oblasti ochrany objektov osobitnej dôležitosti u subjektov hospodárskej mobilizácie. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že ochrana objektov osobitnej dôležitosti je jedna z niekoľkých subdodávateľských činností, ktoré subjekt hospodárskej mobilizácie potrebuje na zabezpečenie vykonávania určených opatrení hospodárskej mobilizácie, ale neznamená to automaticky, že všetci subdodávatelia pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti, musia byť určení ako subjekty hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti. Žalovaný má za to, že zrušením žalobcu ako subjektu hospodárskej mobilizácie, mu nebráni v podnikateľskej činnosti a žalovaný ju naďalej môže vykonávať a uchádzať sa o ochranu objektov osobitnej dôležitosti vo vyhlásenom verejnom obstarávaní.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením , skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych práv v súvislosti s výkonom svojej zmluvnej činnosti, špecifikovaným v odseku 3. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v . Nebol teda naplnený procesný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nebol dostatočne osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje uvedenie a preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu len všeobecne konštatoval, ale nijako neosvedčil ním namietaný následok uvádzaný v správnej žalobe. Žalobca teda nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu, na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.

12. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcove konštatovanie, že poškodenie alebo zničenie objektov osobitnej dôležitosti, obmedzí zabezpečenie obrany štátu, obmedzí činnosť ozbrojených síl alebo chod hospodárstva Slovenskej republiky, nemožno považovať za preukázanie verejného záujmu na odkladnom účinku správnej žalobe, pretože z návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal byť daný verejný záujem na ochrane objektov osobitnej dôležitosti žalobcom.

13. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. -174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

14. V prejednávanej veci je správny súd toho názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nijako neosvedčil dôvody pre jeho priznanie. Žalobca má zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v žalobcových všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu, o obmedzení výkonu jeho zmluvnej činnosti, nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody, ani iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktoré by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Preto správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).