Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-6-2020.pdf
PDF · 69.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/6/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v sporovej žalobcu v 1. rade: C. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX C. T., 2. rade C. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX C. T., v 3. rade: E. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX R., všetci právne zastúpení JUDr. Pavel Labáth, advokát, Holičská 13, 851 05 Bratislava proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s. so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416 v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi v 1., 2., 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.01.2020 domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáha žalobca v 1. rade vo výške 50.000 eur, žalobca v 2. rade vo výške 40.000 eur, žalobca v 3. rade vo výške 30.000 eur, sa žalobca v 1. až 3. rade domáhal v dôsledku usmrtenia blízkej osoby, F. P., ktorá zomrela na následky zranení utrpených pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 21.01.2017 v katastri obce P. T., na ceste č. III/1346. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. Peugeot 206, EČV: C., E. R.. Osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206, EČV: C. bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené v rámci poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného. Protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody došlo k nezvratnej deštrukcii rodinných vzťahoch, výsostne osobných medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky neodstrániteľná. V dôsledku náhlej, nečakanej smrti F. P. prežívali a dodnes prežívajú pocity hlbokého smútku, úzkosti, zúfalstva. Žalobca v 1. rade bola matka zomrelej F. P., žalobca v 2. rade bola stará matka zomrelej a žalobca v 3. rade bol brat zomrelej F. P.. Žalobca v 1. až 3. rade uviedli, že pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzali z individuálnosti prípadu, z rozhodovacej praxe súdov a priznania náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch a z limitov poistného krytia v SR.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Pred začatím prvého pojednávania a predbežným prejednaním veci žalobca v 1. až 3. rade podaním zo dňa 26.02.2021, doručeným súdu dňa 12.03.2021, vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Žaloba bola žalobcom v 1., 2. a 3. rade vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam, kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu, a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku má v prejednávanom spore nárok na náhradu trov konania žalovaný, pretože dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom v 1., 2. a 3. rade nebolo správanie žalovaného, nakoľko žalobca v 1., 2. a 3. rade vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu a nie v dôsledku správania sa, konania žalovaného. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil žalobca v 1., 2. a 3. rade a žalovaný má nárok voči žalobcovi v 1., 2., 3. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7.1. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.