Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2021, v trestnej veci obžalovaného K. X., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 14.01.2021 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ondreja Kohuta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 14.01.2021 bol obžalovaný K. X. uznaný vinným obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23. 05. 2020 v čase asi od 10,00 hod. do 13,00 hod. v obci O., Q. I.. F. Č.. XXX/XX v podnapitom stave po predchádzajúcej slovnej hádke prišiel za svojim otcom poškodeným G. X., Q.. XX. XX. XXXX do letnej kuchynky na dvore, kde do neho strkal a prestal potom, ako mu dohovárala jeho matka; následne, keď sa poškodený G. X. po nejakom čase vzdialil do záhrady, aby zabránil ďalšiemu konfliktu, obž. K. X. tam prišiel za ním, udrel ho rukou do hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol a keď sa pretočil na chrbát, obkročmo ho prisadol a zaháňajúc sa s nožom v ruke kričal, „dnes zdochneš“ a začal ho bodať do hlavy nožom s dĺžkou čepele 14,8 cm, po zlomení ktorej nárazom do lebky poškodeného odhodil rukoväť noža a pokračoval v útoku údermi päsťami do tváre a hlavy poškodeného, ktorý sa celý čas bránil rukami a keď už nevládal a krvácajúci ho žiadal, aby prestal, obžalovaný vstal a bez poskytnutia mu pomoci odišiel preč, pričom týmto konaním spôsobil poškodenému štyri sečné, resp. rezné rany v temennej a temennospánkovej oblasti hlavy, dve povrchové rezné ranky na krku, reznú ranu na zápästí pravej hornej končatiny, reznú ranu na chrbtovej strane ľavej hornej končatiny, zlomeninu nosovej kosti s trhlinou nosovej sliznice a viaceré krvné podliatiny a kožné odreniny na tvári, chrbte a horných končatinách, ktorých liečba trvala 21 dní pričom, ak by zranenia hlavy poškodeného neboli chirurgicky ošetrené, krvná strata ho mohla ohroziť na živote.

Bol mu za to uložený podľa § 145 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 8, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa uložil povinnosť nahradiť škodu vo výške 105,35 € (stopäť eur a tridsaťpäť centov) z titulu liečebných nákladov poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré aj prostredníctvom svojho obhajcu odôvodil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podáva odvolanie voči všetkým jeho výrokom, ktoré sa ho priamo dotýkajú, to je proti výroku o uznaní viny, uložení trestu, uložení ochranného opatrenia a povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, toto odvolanie smeruje aj voči konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

Nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vidí v tom, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, jeho skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, pretože vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že svojim konaním naplnil znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 145 ods. 1, 2 psím. c) Tr. zák. s poukazom na 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, teda že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného - chránenú osobu, teda blízku osobu - usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Taktiež namieta porušenie v ustanovení , a . Súd nerešpektoval základné zásady trestného konania uvedené v v odseku 1, 4 a v ods. 12 a to najmä zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného na zistený skutkový stav ako aj pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Súd prvého stupňa neprípustným spôsobom upravil skutok v popise objektívnej stránky teda jeho konania oproti skutkovej vete obžaloby Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 09.11.2020 č. -40, keď oproti obžalobnému návrhu do popisu konania vsunul skutkové konštatovanie ...prišiel za svojim otcom G. X., Q.. XX.XX.XXXX do letnej kuchyne na dvore kde do neho strkal, a prestal potom ako mu dohovárala jeho matka; následne keď sa poškodený G. X. po nejakom čase vzdialil do záhrady aby zabránil ďalšiemu konfliktu, obžalovaný K. X. tam prišiel za ním, udrel ho rukou do hlavy dôsledku čoho poškodený spadol a keď sa pretočil na chrbát, obkročmo ho prisadol a zaháňajúc sa nožom v ruke kričal „dnes zdochneš“ a začal ho bodať do hlavy s nožom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je zdôvodnený tým, že súd na základe výsledkov dokazovania po ich starostlivom, zvážení dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný, a že svojim konaním naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorú objektívnu stránku skutkovej podstaty žalovaného zločinu podľa vyhodnotených dôkazov rozšíril a upresnil bez toho, aby došlo k narušeniu totožnosti žalovaného skutku. Súd na rozdiel od obžaloby ustálil zavinenie nie vo forme priameho úmyslu ale vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je život jednotlivca, a pre prípad že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Pre tento záver podľa súdu svedčia aj znalecké konštatovania o nižšom stupni intenzity násilia voči poškodenému, aj keď na tom mohla mať podiel aj značná podnapitosť (svedok R. ju zaznamenal aj na diaľku zo svojho pozemku) ako aj skutočnosť, že útok smeroval do oblasti hlavy a najmä nožom, ktorý predstavuje vysoko ranivý účinok pre životne dôležitý orgán - mozog a centrálny nervový systém. Priamy úmysel usmrtiť poškodeného mi nebol bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaný. Taktiež súd poukazuje na právnu kvalifikáciu trestného činu, od ktorej sa na rozdiel od obžaloby odchýlil vypustením znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty chránenej osoby, a to len pokiaľ ide o ust. § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. (osoba vyššieho veku). Poškodený bol v čase spáchania osobou vyššieho veku (starší ako 60 rokov), ale trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s jeho vekom.

Taktiež súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že v prejednávanej veci konal protiprávne, nie s úmyslom využiť situáciu, že napadnutý poškodený je starší a tým aj objektívne zraniteľnejší, že konal voči nemu ako chránenej - blízkej osobe z dôvodu chronicky narušeného vzťahu otca a syna. (Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby).

V ďalšom súd poukazuje na jeho obranu, pričom tejto obrane súd neuveril, pretože ju vyvracia predovšetkým svedectvo poškodeného a závery znaleckých posudkov.

V závere napadnutého rozhodnutia súd zdôvodňuje uloženie druhu a výmery trestu pričom súd vychádza zo zákonných kritérií uvedených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Prihliadal predovšetkým na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, jeho osobu, pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil a s poukazom na ust. § 38 ods. 4 a ods. 8 Tr. zák. neprihliadal na priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol už za trestný cín odsúdený. Súd prihliadal na povahu a závažnosť pokusu prejednávaného obzvlášť závažného trestného činu a vychádzal zo záveru, že sa správal voči poškodenému agresívne najpravdepodobnejšie zo sklamania, posilneného alkoholom, že v prostredí, ktoré mal rád pre spomienky z detstva u starých rodičov, v ktorom sa ocitol po dlhšom čase počas návštevy svojich rodičov, mi poškodený opätovne venoval málo zo svojej pozornosti, že nedokázali nájsť vzájomné pochopenie či odpustenie svojich činov z minulosti. Iný dôvod konania, ktorý by ho usvedčoval z nejakej zavrhnutiahodnej pohnútky, preukázaný nebol. K mimoriadnemu zníženiu trestnej sadzby na trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov súd pristúpil aj so zreteľom na poznatok znaleckého skúmania, že minimálne v posledných 19 rokov viedol riadny život, a má dobrú resocializačnú prognózu, a že takto mimoriadne znížený trest odňatia slobody postačuje na ochranu spoločnosti, a že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody nie s maximálnym stupňom stráženia, ale že na dosiahnutie účelu trestu bude postačovať aj výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia.

Vyššie vytýkané nesprávnosti rozsudku prvého stupňa vidí v tom, že súd sa nevysporiadal zákonným spôsobom v zmysle základných zásad trestného konania, so všetkými významnými okolnosťami, ktoré sú významné pre rozhodnutie o vine a treste. Neprípustnosť úpravy skutku v popise konania vidí v tom, že dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané nedávali nepochybný a jednoznačný podklad pre také skutkové konštatovanie, aby v letnej kuchyni bez príčiny poškodeného napadol, do tohto strkal a upustil od tohto konania až na dohováranie matky. Takéto tvrdenie predniesol poškodený, avšak žiadny iný dôkaz tieto jeho tvrdenia neobjektivizuje a nepotvrdzuje. Taktiež aj matka obžalovaného vo svojej výpovedi neuvádzala nič v tom smere aby videla, že do poškodeného strká, a že od toho upustil až po jej dohováraní.

Súd prvého stupňa vychádzal iba z výpovede poškodeného, pričom túto výpoveď nehodnotil komplexne z pohľadu skutkových tvrdení, ktoré uvádzal poškodený v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní a tomuto svedectvu súd uveril bez toho, aby bolo nejako objektivizované.

Vychádza z toho, že výpoveď poškodeného je potrebné hodnotiť v celku so všetkými skutkovými tvrdeniami. V tejto súvislosti poukazuje na časť výpovede poškodeného, v ktorej popisuje miesto údajného útoku z jeho strany, a ktoré znázornil priestorovo pri rekonštrukcii. Toto miesto, ktoré znázornil pri rekonštrukcii nebolo zhodné s miestom, ktoré bolo ako miesto útoku ustálené ohliadkou. K miestu útoku, teda kde došlo k incidentu poškodený uvádzal nepravdivé informácie, pretože miesto, ktoré označil jednak vo výpovedi ako aj pri rekonštrukcii nebolo totožné s miestom, kde boli nájdené stopy po zápase, krvné stopy ako aj čepeľ noža, čo bolo zadokumentované prvotným neodkladným úkonom, ktorým bola ohliadka miesta činu. Tieto nezrovnalosti jednoznačne vyplývajú zo zápisnice o rekonštrukcii.

Za dôkazného stavu, že výpoveď poškodeného má určité trhliny, pretože nevypovedá pravdivo o okolnostiach miesta incidentu, vážne spochybňujú výpoveď poškodeného ako celok. Z uvedeného vyplýva, že za daného stavu nebolo možné rozširovať popis objektívnej stránky jeho konania len na základe rozporuplnej a nevierohodnej výpovedi poškodeného.

Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní ale aj v prípravnom konaní nebolo možné vyvodiť nepochybný záver, že ja obžalovaný som mal úmysel usmrtiť poškodeného a dopustil som sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu vraždy.

Pre konštatovanie záverov súdu prvého stupňa niet dostatočných dôkazov a podkladov ktoré by vzišli z vykonaného dokazovania. Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia súdneho lekárstva J.. T. T., ktorý posudok tato vypracovala v písomnej podobe a následne ho predniesla v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní vyplývajú jednoznačne fakty, ktoré spochybňujú konštatovania súdu prvého

stupňa. Táto znalkyňa mimo iného konštatovala, že zranenia vo vlasatej časti hlavy poškodeného definuje ako rezné rany, čo podrobne vysvetlila na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2021, a ktoré konštatovania sú uvedené na strane č. 3 zápisnice z hlavného pojednávania. Znalkyňa ďalej uviedla, že mechanizmus vzniku sečnej a reznej rany je takmer rovnaký, pričom popísala tento mechanizmus. Táto znalkyňa ďalej uviedla, že intenzita útoku týchto rán bola menšia až stredná. V ďalšom vypovedala znalkyňa tak, že nie je možné z medicínskeho hľadiska určiť, pri ktorom útoku sa mohol nôž zlomiť.

Zo znaleckého posudku znalkyne J.. T. T., či už v písomnej podobe alebo v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní nevyplýva, aby sa táto vyjadrovala k pravdepodobnosti verzie mechanizmu vzniku poraneniu poškodeného podľa jeho verzie, tak ako to konštatuje napadnutý rozsudok na strane 6 v treťom odseku.

Vzhľadom na závery znaleckých posudkov z odboru súdneho lekárstva nebolo možné v skutkovej vete napadnutého rozsudku uviesť, že poškodeného začal bodať nožom do hlavy, keď príslušná znalkyňa sa priklonila k záveru, že išlo o rezné rany, a ak by niektorá z nich vznikla zlomenou čepeľou môže byť táto rana už aj sečná. Rany by sa dali odlíšiť iba ich obhliadkou bezprostredne pri prvom ošetrení avšak znalkyňa už posudzovala iba jazvy po ranách. Uvedená znalkyňa sa k intenzite útoku opakovane vyjadrovala tak, že pri útokoch ostrým predmetom išlo o útoky menšou a strednou intenzitou a pri útoku tupým násilím toto hodnotí ako menšej až väčšej intenzity.

Tieto znalecké závery jednoznačne vylučujú úmysel obžalovaného poškodeného usmrtiť, pretože intenzita útoku tomuto úmyslu nezodpovedala. Ak by v teoretickej rovine mal úmysle pripraviť o život poškodeného, tak k tomu by nepotreboval ani nôž vzhľadom na jeho telesnú kondíciu a zdravotný stav poškodeného. V teoretickej rovine, ak by mal v úmysle usmrtiť poškodeného a mal útočný predmet nôž, tak by týmto nožom útočil úplne iným spôsobom a nie tak, ako tomu zodpovedajú konštatované poranenie a najmä jazvy vo vlasatej časti hlavy poškodeného. Poranenia, ktoré utrpel poškodený sú ľahkého charakteru a príslušná znalkyňa stanovila dobu liečenia na 21 dní.

Aj táto skutočnosť spolu s ďalším znaleckým konštatovaním, že zranenia poškodeného nezanechali trvalé následky vylučuje naplnenie subjektívnej stránky teda úmyslu poškodeného usmrtiť. Poranenia, ktoré utrpel poškodený, tak ako boli znalecky konštatované nie sú typické a bežné, tak aby preukazovali úmysel pripraviť poškodeného o život. V teoretickej rovine uvádza, že konanie páchateľa v úmysle nožom iného zabiť sa prejaví nasmerovaním noža na krk, hruď a nie na lebku, pričom útočným predmetom mal byť plechový nôž.

V súvislosti s konštatovaním použitia noža ako útočného predmetu z jeho strany je toho názoru, že výsledky vykonaného dokazovania nedávajú jednoznačný podklad, pre také skutkové konštatovanie, že útočný predmet - nôž mal v ruke a dôkazmi nebola vyvrátená jeho obrana, že nôž ako útočný predmet mal v ruke poškodený.

Ako už vyššie uviedol vzhľadom na jeho telesnú kondíciu a zdravotný stav poškodeného, nôž by nepotreboval, a ak by aj mal úmysel mu siahnuť na život, ak by mal v úmysel poškodenému spôsobiť smrť a naňho útočil, tak tomu útoku by sa neubránil.

Ale v opačnej situácii, ak by poškodený chcel spôsobiť jemu ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť jednoznačne by k tomu potreboval útočný predmet. Zdravotný stav a slabá telesná kondícia poškodeného vylučujú, aby v prípade takéhoto úmyslu bol spôsobilý mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť bez útočného predmetu.

V ďalšom poukazuje aj na závery znaleckých posudkov z odboru psychiatrie a psychológie, tak ako ich aj cituje napadnutý prvostupňový rozsudok na strane 8. Zo záverov týchto posudkov vyplýva mimo iného, že nemá sklony k vymýšľaniu a klamaniu. Jeho agresívny potenciál je nízky a z psychologického hľadiska najzrozumiteľnejším motívom bola obrana. Znaleckým skúmaním nebola zistená závislosť na alkohole alebo návykových látkach.

Aj keď znalci pripúšťajú, že v predmetnom incidente zohral úlohu alkohol a dlhodobo narušené rodinné vzťahy, avšak ani tieto okolnosti ešte nepreukazujú, aby mal motív k takému konaniu, ktorým by poškodeného pripravil o život.

Z vykonaného dokazovania vyplýva ustálený charakter poranení u poškodeného, je stanovený mechanizmus vzniku týchto poranení so záverom, že ide o ľahkú ujmu na zdraví s dobou liečenia do 21 dní bez trvalých zdravotných následkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolacie námietky je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, aby sa dopustil takéhoto konania, ktoré je popísané v skutkovej vete rozsudku, a ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu vraždy, a aby konal v úmysle usmrtiť poškodeného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Vzhľadom na stanovený charakter poranení, ktoré utrpel poškodený a vzhľadom na ustálený mechanizmu vzniku týchto poranení jeho konanie môže byť kvalifikované len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 psím. a) Tr. zák.

Preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodzuje alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila krajská prokurátorka, ktorá v písomných dôvodoch uvádza, že v trestnej veci vedenej proti obžalovanému K. X. v nadväznosti na odvolanie podané obžalovaným proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -597 zo dňa 14. 01. 2021 v celom rozsahu odkazuje na skutkový stav zistený okresným súdom, ako aj na argumentáciu intervenujúceho prokurátora v záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 01. 2021.

Predovšetkým poukazuje na nemennú a konzistentnú výpoveď poškodeného, na vykonanú rekonštrukciu a na závery písomne podaných znaleckých posudkov z odvetvia súdneho lekárstva, ktoré boli podporené aj výpoveďami znalkýň J.. T. G. J.. A. S., R.. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 01. 2021. Na základe uvedených skutočností navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka v záverečnom návrhu uviedla, že na základe oboznámených listinných dôkazov má za to, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.01.2021, ktorým bol obžalovaný K. X.W. uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby prokurátora s miernou modifikáciou skutku, ako aj nadväzujúcou zmenou - vypustením znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. považuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Má za to, že dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav s tým, že bol nepochybne preukázaný úmysel obžalovaného K. X.I.W. usmrtiť poškodeného, čo je podporené aj záverom znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, ktorý potvrdil, že opakovaný útok obžalovaného bol namierený na oblasť hlavy a tváre poškodeného, pričom útok bol vedený nožom s dĺžkou čepele 14,8 cm, ktorý predstavuje vysoko ranivý útočný predmet. Ešte dopĺňa, že útok nožom bol vedený menšou až väčšou intenzitou vzhľadom na identifikovanú zlomeninu nosa poškodeného a zlomenú čepeľ noža, pričom obžalovaný aj po zlomení čepele noža pokračoval v útoku na poškodeného, a to údermi päsťami do tváre a hlavy poškodeného.

Čo sa týka obrany obžalovaného, túto považuje za nepravdepodobnú, pričom poukazuje na nemennú a konzistentnú výpoveď poškodeného a na závery podaných znaleckých posudkov z odvetvia súdneho lekárstva, ktoré boli podporené aj výpoveďami znalkýň na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2021. Znalkyne označili priebeh skutku podľa verzie obžalovaného za nepravdepodobný a rovnako tak vylúčili, že by si poškodený spôsobil zranenia sám.

Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolanie obžalovaného podľa , ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

Krajský súd poukazuje, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne opakovať a rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Obžalovaný K. X. v podanom odvolaní v podstate len opakuje svoju obhajobu, ktorú uplatňoval na hlavných pojednávaniach a s ktorou sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť výpovedi obžalovaného K. X.I.W., v ktorej opísal zo svojho pohľadu priebeh skutkového deja.

Na druhej strane ale okresný súd vzal za základ svojich skutkových zistení tvrdenia poškodeného G. X., ktorý od samého začiatku uvádzal, že v ranných hodinách prišiel do kuchyne, kde už bol obžalovaný so svojou matkou a na stole bola fľaša pálenky. Nakoľko ráno musí užívať lieky, tak si nemohol s obžalovaným dať pohárik, a tento odmietol. Odišiel do letnej kuchynky na dvore, kde mal v úmysle pripraviť jedlo pre „psíkov“. Po nejakom čase obžalovaný vyšiel vonku na schody, niečo hundral a následne spontánne ako zmyslov zbavený začal kričať, že im zničí život. Žiadal preto manželku, aby mu dohovorila, nakoľko inak zavolá políciu. Obžalovaný na to reagoval tak, že ho začal strkať do kuchynky. Rozhodol sa preto, že bude v záhrade, kým sa obžalovaný neukľudní. V záhrade odišiel k malej hruške, no počul závoru na bráničke a krik, pričom následne zbadal, že obžalovaný sa k nemu blíži so zdvihnutou rukou, v ktorej mal nôž. Keďže sedel pri hruške, začal vstávať, no vtedy ho udrel rukou do hlavy, na čo on, keďže mal na nohách šľapky, sa zamotal a spadol, rýchlo sa otočil na chrbát, no obžalovaný si naňho obkročmo sadol a druhou rukou ho udrel do hlavy, pričom kričal, že dnes zdochne. Pri tomto útoku mu porezal ruky a 4-krát ho bodol nožom do hlavy. Posledný úder do hlavy ho zabolel, preto schytil obžalovanému oboma rukami ruku, v ktorej držal nôž, na čo sa zlomila čepeľ noža a spadla mu za hlavu. Po tomto ho obžalovaný začal biť päsťami hlava-nehlava a kričal nezmysly. Na veľké pýtanie, nakoľko bol dobitý, obžalovaný vstal, niečo hundral, odhodil nôž a odišiel preč. Zistil, že veľmi krváca z hlavy, nosa, pier a rúk, a preto zavolal na telefónne číslo 112. Avšak po informácií, že má cukrovku, ho inštruovali, aby okamžite odišiel na ošetrenie do nemocnice, pričom do Trebišova ho zaviezol kamarát. Po ošetrení na urgentnom príjme tam náhodne boli prítomní policajti a rozhodli, že má ísť na Obvodné oddelenie PZ do Michaľan. Odtiaľ ho policajti zobrali k vyšetrovateľovi do Košíc. K predmetnému nožu uviedol, že v domácnosti ani v letnej kuchynke žiaden nechýba. Staré nože boli bežne vonku aj na terase a pri bráne do záhrady. K zvyšku čepele, ktorá mu bola predložená ako dôkaz na pojednávaní uviedol, že čepeľ je ostrá a takto nabrúsené nože u nich nemajú. Záverom uviedol, že vzťah s obžalovaným mal vcelku dobrý. Väčšinou obžalovaný pracoval na týždňovkách, potom v cudzine a domov prichádzal len 4-krát do roka. Urobil mu dve svadby a krstiny a keď v poslednom čase jeden - dvakrát prišiel domov, stále sa to začínalo alkoholom, stále išiel za kamarátmi v dedine. Nechápe, prečo to urobil.

Krajský súd nezistil na strane poškodeného, ktorý je otcom obžalovaného také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vieryhodnosť a pravdivosť jeho tvrdení, pretože k zásadným otázkam sa vyjadroval zhodne od začiatku vyšetrovania, nemenil svoje tvrdenia a neprispôsoboval ich k dôkaznej situácii v predmetnej trestnej veci.

Pokiaľ obžalovaný spochybňuje tú časť konania, ku ktorému malo dôjsť v letnej kuchynke, tak tu krajský súd poukazuje na jednoznačné tvrdenia poškodeného G. X.W. v jeho výpovediach.

K námietke obžalovaného týkajúcej sa totožnosti skutku, jeho úpravy, je potrebné v prvom rade uviesť, že postupom prvostupňového súdu pri úprave oproti tomu, ako bol skutok vymedzený v obžalobnom návrhu nedošlo k zásahu do podstaty, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný ho bodal do oblasti hlavy a tváre nožom s dĺžkou čepele 14,8 cm. Pokračoval v útoku údermi päsťami do hlavy a tváre poškodeného,

čím mu spôsobil štyri sečné, resp. rezné rany hlavy v temennej a temenno-spánkovej oblasti. Doba liečenia zistených zranení trvala 21 dní.

Účasťou obžalovaného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného práva hmotného, je určená podstata skutku.

Podstata skutku je zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku. Totožnosť skutku na druhej strane ale neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom uvedeným vo výroku rozsudku musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť. Nesmie sa zmeniť len podstata skutku.

K ďalšej námietke obžalovaného, ktorou spochybňuje tvrdenie poškodeného ohľadne miesta činu je potrebné uviesť, že miesto činu je zrejmé zo zápisnice nachádzajúcej sa na č. l. 204 - 205 spisového materiálu. Tu je jasne uvedené, kde sa našla čepeľ noža o dĺžke 15 cm, ktorý bol zaistený ako vecná stopa. Čepeľ sa nachádzala pri strome spoločne so zlomenou vetvou (konárom). Vedľa čepele vo vzdialenosti 41 cm napravo sa na zemi nachádzala kaluž o priemere 5 cm, z ktorej bola odobratá biologická stopa.

Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že miesto činu bolo ustálené na základe objektívne vykonaného dôkazu, a preto je nedôvodná námietka obžalovaného, že poškodený nepravdivo označil miesto činu.

V nadväznosti na uvedené je dôležité zistenie vyplývajúce zo znaleckého skúmania z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej analýzy, ktorým bolo preukázané, že na čepeli noža bola potvrdená prítomnosť krvi poškodeného G. X.. Toto má tiež význam pre zistenie miesta činu, pretože uvedený predmet bol použitý pri útoku na poškodeného.

Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že nie je pravda, že zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo J.. T. T. má vyplývať záver, že mechanizmus vzniku zranení poškodeného nezodpovedá verzii obžalovaného o priebehu fyzického útoku, s uvedenou námietkou sa krajský súd nestotožňuje, lebo z časti znaleckého posudku menovanej znalkyne, v ktorom zaujala odborné stanovisko k mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného G. X. vyplýva, že poškodený zranenia mohol utrpieť tak ako uviedol vo svojich výpovediach a čo ukázal aj v priebehu rekonštrukcie. V znaleckom posudku (na č. l. 28) je uvedené, že vznik zranení u poškodeného nie je možné vysvetliť verziou fyzického útoku uvedeného obžalovaným.

V ďalšej časti odvolací súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorej sa zaoberal konkrétnymi zisteniami vyplývajúcimi zo záverov znaleckého posudku J.. T. T..

K námietkam obžalovaného, že nemal úmysel usmrtiť svojho otca poškodeného G. X. je potrebné uviesť, že subjektívna stránka predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, tzn. ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je obsahom skutkovej vety napadnutého rozhodnutia.

Subjektívna stránka trestného činu je znakom, ktorý sa týka psychiky páchateľa, ale prejavuje sa navonok v spáchanom skutku, a preto sa dokazuje rovnako ako objektívna stránka trestného činu. To znamená, že útok obžalovaného bol vedený opakovane na hlavu poškodeného s nožom o dĺžke čepele 14,8 cm. Pri väčšej intenzite, vzhľadom na miesto útoku a spôsob útoku mohlo dôjsť aj k smrteľnému následku, ku ktorému nedošlo iba v dôsledku obrany poškodeného ako aj náhodným zlomením čepele noža počas útoku. Obžalovaný útok bez akýchkoľvek pochybností viedol na oblasť hlavy poškodeného, v ktorej sa nachádza mozog, a teda centrálny nervový systém, a preto vedel, že svojim konaním môže spôsobiť, ak tento životne dôležitý orgán zasiahne usmrtenie poškodeného a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal so zisteniami vyplývajúcimi zo znaleckých posudkov, konkrétne znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria H.. J.. H. I. ako aj znalkyne J.. S. S. z odboru psychiatrie.

Pokiaľ ide o zistenie znalkyne J.. S. S., že obžalovaný nemá sklony klamať a vymýšľať si nad rámec populačnej normy, nie je v rozpore s tým, že z posudku uvedenej znalkyne vyplýva najzrozumiteľnejší psychologický motív obrany, konanie obžalovaného, ale vysvetlila to ako dôsledok ebriety (opilstva) v kombinácii s únavou.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný K. X. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle iného - chránenú osobu, teda blízku osobu - usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal zo zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák. Prihliadal hlavne na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil. S poukazom na ust. § 38 ods. 4 a ods. 8 Tr. zák. neprihliadal ani na priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, ale bolo to pred 19-timi rokmi, pričom obžalovaný má dobrú resocializačnú prognózu. Súčasne správne prihliadal súd na mieru narušenia obžalovaného a rozhodol o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody v trvaní 9-tich rokov nepodmienečne. Okresný súd mal za to, že uvedený trest postačuje na ochranu spoločnosti.

Poukazujúc aj na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy a pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 8 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 15 rokov.

Na výkon uloženého trestu obžalovaného súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Zákonne, správne v súlade s § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému obligatórne uložený aj ochranný dohľad na dobu 2 rokov, keďže obžalovaného súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin.

Krajský súd sa stotožňuje aj s uložením povinnosti obžalovanému K. X. nahradiť riadne a včas uplatnenú škodu pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Bratislava vo výške 103,35 € s poukazom na

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnutý prvostupňový rozsudok je zákonný, vecne správny a spravodlivý vo všetkých výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Preto podľa odvolanie obžalovaného K. X. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.