Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-209-2016.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/209/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, pobočka Poprad, Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Y. R., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. X. W., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Radoslava Kešeľaka, dočasne zastupujúceho JUDr. Michala Kešeľaka, o vymoženie 872,32 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,87 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. III. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 059716 zo dňa 16.06.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2016.
2. Na základe oznámenia súdneho exekútora bolo v priebehu konania zistené, že povinný zomrel dňa 30.04.2016 a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť poručiteľa (povinného) zastavené. Súdny exekútor podaním zo dňa 07.11.2017 žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške 41,87 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 08.06.2016, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
6. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 10D/211/2016-20, D not 222/2016 zo dňa 22.11.2016 právoplatného vo výroku o zastavení dňa 31.12.2016 mal súd preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a súd konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (povinnom) pre nemajetnosť zastavil.
7. Súd na základe zistenia úmrtia povinného bez zanechania majetku ďalej skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej ako ,,Občianskeho zákonníka") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
12. Podľa § 579 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa ustanovenia § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilného sporového poriadku") procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
16. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len"procesné podmienky").
17. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Spôsobilosť účastníka konania na práva a povinnosti je základnou procesnou podmienkou na výkon exekúcie. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania a úlohou súdu je tak posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného. Z uznesenia o dedičstve bolo zistené, že dedičské konanie po povinnom bolo pre nedostatok majetku zastavené. Vymáhaná povinnosť tak neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť. Nastala tak situácia, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak nie je tu žiadny dedič, ktorý by vstúpil do jeho práv. Z procesného hľadiska povinný prestal byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotné práva aj dlžníkom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie tak nie je nemajetnosť povinného, ale skutočnosť, že došlo k zániku procesnej spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania, a teda exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Súd sa tak nestotožnil s podnetom súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže posudzovanie nemajetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje. Ak však povinný zomrel, nie je možné uvažovať o jeho majetnosti alebo nemajetnosti, keďže to vylučuje smrť ako právna skutočnosť, ktorou zanikajú práva a povinnosti fyzickej osoby. Obdobný právny názor súdov nižšej inštancie potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 5M Ober 1/2013 zo dňa 14.augusta 2013.
19. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a niet nikoho s kým by výkon exekúcie mohol pokračovať, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Z dôvodu procesnej ekonómie súd týmto uznesením zároveň
rozhodol aj o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23. K zastaveniu konania došlo zavinením oprávneného, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa 08.06.2016, teda v čase, keď už povinný nežil. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu exekútorovi priznal a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
24. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhláška"), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
27. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
28. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledovným spôsobom:
" Paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky o minimálna odmena 33,19 eur " Hotové výdavky: o poštovné 1,70 eur " DPH 20 % 6,98 eur Celkom spolu 41,87 eur
29. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške 33,19 eur. Vzhľadom na túto
skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.
30. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 1,70 eur. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky v uplatnenej výške, nakoľko ich vynaloženie, opodstatnenosť a účelnosť mal súd za preukázané. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 1,70 eur
31. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 41,87 eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 6,98 eur.
32. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 41,87 eur a na ich úhradu s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
33. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
34. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkom exekučného konania trovy nepriznal. Oprávnený podal návrh a vykonanie exekúcie v čase, keď už povinný nežil, teda svojím konaním zavinil zastavenie tohto konania. Za danej procesnej situácie niet nikoho komu by oprávnený uhradil trovy exekučného konania, keďže povinný stratil procesnú spôsobilosť. Z uvedeného dôvodu súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.