Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Sa-5-2020.pdf
PDF · 138.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX W. F. U., občan Slovenskej republiky, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2020/2236-0003 Sp zo dňa 21. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru pomoci v hmotnej núdzi č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/2236-0003 Sp zo dňa 21. januára 2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno č. BR1/OHNNVaŠSD/ SOC/2019/22825-10 z 12. novembra 2019 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. D. T., bytom H. XXX/X W. nad U. (ďalej len „žalobca“) žiadosťou podanou 27.08.2019 požiadal o pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi mu bola priznaná a vyplácaná v sume 120,50 Eur, pozostávajúca z príspevku na bývanie vo výške 55,80 Eur a z dávky vo výške 64,70 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca predložil potvrdenie o začatej dočasnej pracovnej neschopnosti od 29.07.2019 a od 01.08.2019, bol mu priznaný a vyplácaný aj ochranný príspevok vo výške 36,40 Eur mesačne. Žalobca dňa 23.09.2019 predložil stanovisko k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku, ktoré bolo vystavené je (ošetrujúcim) praktickým lekárom s jeho vyjadrením, ktoré spočívalo v tom, že žalobca bol práceneschopný v úvode pre teplotný stav pri infekte horných dýchacích ciest. Pre adaptačnú poruchu, depresívnu poruchu stredne ťažkú a susp. poruchu osobnosti bol liečený a sledovaný na psychiatrickej ambulancii T.. Pre vertebrogénny alg. sy. CČ cefaleu liečený a sledovaný na neurologickej ambulancii. Pre renovaskulárnu arter. hypertenziu liečený a sledovaný na nefrologickej ambulancii T.. Liečba trvá. V časti 2 tohto stanoviska označenej ako „Potvrdenie posudkového lekára úradu“ je bez označenia posudkového lekára a dátumu a miesta zaškrtnutá kolónka, že “Nepriaznivý zdravotný stav občana na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá“. V časti odôvodnenie stanoviska sú uvedené ťažko čitateľné slová. zrejme: „akútne zhoršenie? úprava nezrozumiteľné slovo?“.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 12.11.2019 vydal rozhodnutie č. BR1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/22825-10, ktorým podľa § 25 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z.z.“) žalobcovi znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 120,50 Eur mesačne od 01.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uzavrel, že rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi nakoľko žalobcovi zanikol nárok na ochranný príspevok. Uviedol, že žalobca je od 29.07.2019 práceneschopný. S oporou v citácii § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. uviedol, že posudkový lekár potvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu netrvá ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov (ochranný príspevok bol vyplatený za mesiac august, september a október 2019). Ďalej uviedol, že domácnosť na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi tvorí len žalobca, ktorý nemá žiaden príjem. Príjemcovi - žalobcovi pomoci v hmotnej núdzi patrí dávka, príspevok na bývanie (žalobca je nájomcom bytu a uhrádza nájomné a náklady spojené s užívaním bytu tak, ako je to uvedené v nájomnej zmluve). Dávka u jednotlivca je 64,70 Eur mesačne, príspevok na bývanie je 55,80 Eur mesačne, pričom suma pomoci v hmotnej núdzi bola určená ako rozdiel medzi sumou 120,50 Eur a príjmom v sume 0,00 Eur. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, kde uviedol, že mu je veľmi často výrazne zle od hlavy, prežíva to aj teraz keď píše tento list. Cíti sa celkovo zle, bolí ho hlava, brucho, má hnačky a je mu na zvracanie. V hlave má chaos a je neschopný si ani urobiť domáce práce. Na neurológii mu povedali, že to má psychický pôvod. Po tabletách na noc má ráno problém sa zobudiť a ešte 1 - 2 hodiny je v útlme. Lieky Derin mu nasadil psychiater pre nepriaznivý psychický stav. Ak by mu nebolo stále zle, už dávno by mohol pracovať.
4. Po predložení veci prvostupňovým orgánom sa v spise Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru pomoci v hmotnej núdzi, Bratislava (ďalej len „žalovaný“) nachádza stanovisko posudkového lekára ústredia k odvolaniu, kde je zaškrtnuté vyjadrenie „Nepriaznivý zdravotný stav občana na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá“. V odôvodnení stanoviska E.. L. U., posudkového lekára z 21.01.2020 je uvedené, že všetky chronické ochorenia boli dostatočne dlho preliečené.
5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 21.01.2020 rozhodnutím č. UPS-US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/236-0003 Sp tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po ozrejmení obsahu prvostupňového rozhodnutia, citácií na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy a priebehu konania pred prvostupňovým orgánom uviedol, že preskúmaním spisovej dokumentácie zistil, že žalobca je rozvedený, nezamestnaný, opakovane evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, naposledy od 01.01.2019 a mal vyplatené dávky v nezamestnanosti. Je nájomcom bytu v sume nárokov na zohľadňovaný príspevok na bývanie vo výške 55,80 Eur mesačne. Prvostupňový orgán poskytoval žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi od 01.08.2019, ktorej výška sa zmenila na základe zmien rozhodných skutočností. Súčasťou žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi bolo aj potvrdenie o začatí dočasnej pracovnej neschopnosti od 29.07.2019 a od 01. 08.2019 mal žalobca v sume nárokov zohľadňovaný ochranný príspevok vo výške 36,40 Eur mesačne. Žalobca predložil úradu stanovisko k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku vystavené praktickým lekárom so stručným vyjadrením k epikríze a k prognóze ochorenia. K trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu na účely poskytovania ochranného príspevku sa na základe lekárskeho nálezu od praktického lekára vyjadril posudkový lekár úradu, ktorý v stanovisku uviedol, že účastníkovi konania nepriaznivý zdravotný stav občana na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá. Prvostupňový orgán prehodnotil nárok žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi a prvostupňovým rozhodnutím z 12.11.2019 znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 120,50 Eur od 01.01.2019. Ďalej žalovaný uviedol, že zo stanoviska posudkového lekára úradu v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti občana v hmotnej núdzi na účely poskytovania ochranného príspevku preukázané, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu netrvá ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. V odvolacom konaní si vyžiadal stanovisko posudkového lekára ústredia k odvolaniu pre účely poskytovania ochranného príspevku, ktorý v stanovisku z 21.01.2020 uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav občana na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá a všetky chronické ochorenia boli dostatočne dlho preliečené. Žalobcovi bol poskytovaný ochranný príspevok po dobu troch mesiacov. Vzhľadom k tomu, že z vyjadrenia posudkového lekára úradu, ako aj z vyjadrenia posudkového lekára odvolacieho orgánu vyplýva, že nepriaznivý zdravotný stav občana v hmotnej núdzi nebude trvať bez
prerušenia dlhšie ako tri po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom, ktorý nasleduje po dni, keď uplynuli tri mesiace, počas ktorých trval nepriaznivý zdravotný stav tohto občana, takže nárok na ochranný príspevok žalobcu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. zanikol od 01.11.2019. Ďalej mal žalovaný zo spisu za preukázané, že k nárokom účastníka konania na pomoc v hmotnej núdzi patrí dávka v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2 cit. zákona v vo výške 64,70 Eur a príspevok na bývanie v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ tohto zákona vo výške 55,80 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemá žiadny príjem uzavrel, že mu patrí pomoc v hmotnej núdzi vo výške 120,50 Eur mesačne od 01.11.2019. Záverom uviedol, že dôvody odvolania nemajú vplyv na rozhodovanie v uvedenej veci, odvolací orgán sa riadil stanoviskom posudkového lekára ústredia k odvolaniu z 21.01.2020, podľa ktorého žalobca nie je ďalej práceneschopný, a preto mu nárok na ochranný príspevok zanikol od 01.11.2019. Vzhľadom na to prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, kde namietal, že dôvodom odňatia príspevku žalobcovi bol záver posudkového lekára žalovaného, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu trvá bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. K tomuto záveru dospel posudkový lekár napriek stanovisku ošetrujúceho lekára žalobcu k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi pre účely ochranného príspevku vystaveného dňa 23.09.2019, z ktorého vyplýva záver, že liečba trvá a ktorý dostatočne popisuje epikrízu aj prognózu ochorenia. Že tento záver ošetrujúceho lekára bol správny, potvrdzuje do dnešného dňa trvajúca PN žalobcu. Uvedený záznam ošetrujúceho lekára bol predložený žalobcom aj k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo žalovaným zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalobca ďalej namietal, že v žalobou napádaných rozhodnutiach absentuje ich riadne odôvodnenie. V oboch rozhodnutiach je len konštatované, že posudkový lekár sa na základe lekárskeho nálezu od praktického lekára žalobcu vyjadril, že žalobcovi nepriaznivý zdravotný stav na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá. Žiadne bližšie odôvodnenie tohto záveru, resp. konkretizáciu skutočností odôvodňujúcich prijatie takého záveru neobsahuje ani jedno z napádaných rozhodnutí. Odôvodnenie rozhodnutia má pre účastníka konania - žalobcu vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Kým vo výroku musí byť stručne a zrozumiteľne formulované rozhodnutie správneho orgánu o predmete konania, aby výrok mohol byť vykonateľný, v odôvodnení má správny orgán možnosť a zároveň aj povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy pri rozhodovaní v danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť svojho záverečného úsudku. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska jeho presvedčivosti a preskúmateľnosti. Nedostatočné odôvodnenie predmetných rozhodnutí podľa jeho názoru nespĺňa požiadavky plynúce z citovaných ustanovení § 47 ods. 3 a § 46 Správneho poriadku a robí rozhodnutia nepresvedčivými a nepreskúmateľnými. Preto s predmetnými rozhodnutiami žalobca nesúhlasil a považoval ich za nezákonné a nepreskúmateľné, vydané v rozpore so zákonom. Neakceptovanie Správneho poriadku a jeho ustanovení prvostupňovým orgánom a žalovaným viedlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí, ktoré je potrebné zrušiť a vzhľadom na to navrhol napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí, poukázal na znenie § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z., ktorý okrem iného vymedzuje aj zánik nároku na ochranný príspevok, ku ktorému dôjde posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli tri mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trvá. Výnimku tvorí situácia, keď posudkový lekár správneho orgánu potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Patrí však najviac za dvanásť kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na ochranný príspevok v zásade trvá tri mesiace, po uplynutí tejto doby ho možno poskytnúť len v prípade, že posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvaj aj po uplynutí troch mesiacov, najdlhšie však na dvanásť mesiacov. Uviedol, že posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu je odbornou medicínskou otázkou. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. jasne stanovuje kompetenciu posudkovému lekárovi potvrdiť nepriaznivý zdravotný stav občana v hmotnej núdzi na účely poskytnutia ochranného príspevku. Zo znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že bolo priamym úmyslom zákonodarcu stanoviť kompetenciu pre potvrdenia trvania/netrvania nepriaznivého zdravotného stavu občana na
účely poskytovania ochranného príspevku podľa zákona č. 417/2013 Z.z. len posudkovému lekárovi. Žalovaný súčasne uviedol, že zákon č. 417/2013 Z.z. v § 11 ods. 4 jednoznačne vymedzuje rozsah povinností posudkového lekára, a to tým, že posudkový lekár má pred uplynutím troch mesiacov potvrdiť, či nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. K trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu sa vyjadril posudkový lekár prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, pričom obaja posudkoví lekári týchto správnych orgánov potvrdili, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na účely poskytovania ochranného príspevku netrval. Žalobca dňa 23.09.2019 predložil stanovisko k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku vystavené praktickým lekárom so stručným vyjadrením k epikríze a prognóze ochorenia. K trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu na účely poskytovania ochranného príspevku sa na základe lekárskeho nálezu od praktického lekára vyjadril posudkový lekár prvostupňového orgánu, ktorý v stanovisku potvrdil, že žalobcovi nepriaznivý zdravotný stav občana na účely poskytovania ochranného príspevku netrval. Posudkový lekár žalovaného v stanovisku z 21.01.2020 potvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na účely poskytovania ochranného príspevku netrval. V zmysle jeho stanoviska všetky chronické ochorenia boli dostatočne dlho preliečené. Predmetné skutočnosti žalovaný vymedzil priamo v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a vzhľadom na to mal za to, že výrok rozhodnutia bol dostatočne odôvodnený v zmysle zákona. Podľa jeho názoru prvostupňový orgán, ako aj žalovaný postupovali pri vydávaní svojich rozhodnutí v súlade s platnými normami, ktorými boli viazané a v medziach zákona. Mal za to, že skutkový stav bol náležite zistený, objasnený a boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona. Postup a rozhodnutie bolo správne a v súlade so zákonom. Záverom žiadal, aby súd žalobe nevyhovel a zamietol ju v celom rozsahu.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP pre toto konanie, v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 9. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
12. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
13. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možností uplatnenia nárokov členov domácnosti. 15. Podľa § 7 ods. 2 písm. j/ zákona č. 417/2013 Z.z. možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa
na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.
17. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi je a/ dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), b/ ochranný príspevok.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
19. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. ak nepriaznivý zdravotný stav podľa § 7 ods. 2 písm. j/ trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá v priebehu 4 kalendárnych rokov spolu 12 kalendárnych mesiacov.
20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.
21. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi alebo na osobitný príspevok, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ich suma sa zvýši alebo zníži.
22. Podľa § 26 ods. 1 zákona č 417/2013 Z.z. úlohy štátnej správy na úseku pomoci v hmotnej núdzi vykonávajú a/ ústredie a b/ úrad (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
23. Podľa § 26 ods. 2 písm. a/ zákona č 417/2013 Z.z. úrad rozhoduje o 1. pomoci v hmotnej núdzi, 2. osobitnom príspevku, 3. určení a uvoľnení osobitného príjemcu,
24. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 26. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
27. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
29. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
30. Podľa § 60a Správneho poriadku Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
31. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 120,50 Eur mesačne od 01.11.2019 z dôvodu zániku nároku na ochranný príspevok podľa § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z., nakoľko posudkový lekár potvrdil, že jeho nepriaznivý zdravotný stav netrvá ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Žalovaný sa stotožnil s posúdením veci prvostupňovým orgánom a preto odvolanie podané žalobcom zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Argumentoval tým, že hoci žalobca predložil stanovisko praktického lekára k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu so stručným vyjadrením k „epikríze“ a prognóze ochorenia, posudkový lekár prvostupňového orgánu v stanovisku uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá. Z uvedeného stanoviska posudkového lekára mal žalovaný za preukázané, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu netrval bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Žalovaný si v odvolacom konaní vyžiadal stanovisko posudkového lekára ústredia k odvolaniu, ktorý v stanovisku z 21.01.2020 uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav občana (zrejme žalobcu) na účely poskytovania ochranného príspevku netrval a všetky chronické ochorenia boli dostatočne preliečené. Vzhľadom na to žalovaný uzavrel, že nárok žalobcu na ochranný príspevok žalobcovi podľa § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. zanikol od 01.11.2019.
32. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, ktorou sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dôvodom odňatia príspevku žalobcovi bol záver posudkového lekára žalovaného, že nepriaznivý zdravotný stav netrvá bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov, k čomu dospel napriek stanovisku ošetrujúceho lekára žalobcu z 23.09.2019, z ktorého plynie, že liečba trvá a ktoré dostatočne popisuje epikrízu aj prognózu ochorenia. Správnosť záverov ošetrujúceho lekára podľa žalobcu potvrdzuje trvajúca práceneschopnosť žalobcu, o ktorej predložil doklad. Namietal, že v oboch napádaných rozhodnutiach absentuje ich riadne odôvodnenie v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže je tam len konštatované stanovisko posudkového lekára, bez bližšieho odôvodnenia záveru a konkretizácie skutočností odôvodňujúcich prijatie záveru o tom, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu netrvá.
33. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a im predchádzajúceho správneho konania o znížení pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi, správny súd dospel k záveru, že prvostupňovým orgánom a žalovaným, v konaní, výsledkom ktorého boli preskúmavané rozhodnutia, neboli dostatočne osvedčené skutočnosti týkajúce sa dôvodov ne/trvania nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. To znamená obe rozhodnutia vychádzali zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci. Prvostupňový orgán v konaní zistil (a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v podstate uviedol) len to, že nárok na ochranný príspevok žalobcovi podľa § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. zanikol,
nakoľko posudkový lekár potvrdil, že jeho nepriaznivý zdravotný stav netrvá ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Žalovaný sa v odvolacom konaní, výsledkom ktorého bolo potvrdzujúce napadnuté rozhodnutie, bez ďalšieho obmedzil na prevzatie záverov prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých (najmä na základe stanoviska posudkového lekára prvostupňového orgánu) mal za preukázané, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu netrval bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Ďalej argumentoval tým, že v odvolacom konaní si vyžiadal stanovisko posudkového lekára ústredia k odvolaniu, ktorý v stanovisku z 21.01.2020 uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, na účely poskytovania ochranného príspevku netrval a všetky chronické ochorenia boli dostatočne preliečené. Vzhľadom na to dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu na ochranný príspevok podľa § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. zanikol od 01.11.2019.
34. Na získanie poznatkov správneho orgánu o skutočnostiach tvoriacich podklad pre rozhodnutie slúži dokazovanie pomocou dôkazných prostriedkov. Dôkazné konanie sa spravuje zásadou voľného hodnotenia dôkazov, to znamená, že konajúci správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 Správneho poriadku). Z obsahu administratívneho spisu a z oboch preskúmavaných rozhodnutí nebolo možné zistiť najmä to, ako príslušné orgány verejnej správy (prvostupňový orgán a žalovaný), samostatne ako aj v súvislosti s potvrdeniami posudkových lekárov, vyhodnotili rovnako kľúčový podklad (dôkaz) - vyjadrenie praktického lekára žalobcu E.. H. P. v stanovisku k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi z 23.09.2019, z ktorého plynie, že pre adaptačnú poruchu, stredne ťažkú depresívnu poruchu a susp. poruchu osobnosti je žalobca liečený a sledovaný na psychiatrickej ambulancii T., ďalej, že pre vertebrogenny alg. sy. CC, cefaleu je žalobca liečený a sledovaný na neurologickej ambulancii a pre renovaskulárnu arter. hypertenziu aj na nefrologickej ambulancii. Na záver zdôraznil, že liečba trvá.
35. Jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi je ochranný príspevok (§ 9 ods. 3 písm. b/, § 11 ods. 1 a nasl. zákona č. 417/2013 Z.z.), určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou. Z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. plynú okolnosti zániku nároku na ochranný príspevok v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav príjemcu trvá bez prerušenia dlhšie ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Ak však pred uplynutím troch mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok prijímateľovi patrí až do dvanástich mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Orgánom verejnej správy oprávneným rozhodnúť v správnom konaní o znížení pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi z dôvodu zániku nároku na ochranný príspevok, bol v súlade s ust. § 26 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. prvostupňový orgán (v odvolacom konaní žalovaný; nie však posudkový lekár). Potvrdenia posudkových lekárov boli, spolu s vyjadrením praktického lekára žalobcu, základnými podkladmi rozhodnutí (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ktoré mali poskytovať konajúcim orgánom informácie ohľadom (pre trvanie nároku) rozhodujúceho skutkového zistenia, týkajúceho sa trvania nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov, ktoré bolo predmetom dokazovania. Zásadné postavenie potvrdenia posudkového lekára v rámci zisťovania skutočného stavu veci konajúcim orgánom nič nemení na tom, že výlučne prvostupňový orgán a (v odvolacom konaní) žalovaný boli autoritami s právomocou rozhodnúť o znížení pomoci v hmotnej núdzi v dôsledku zániku nároku na ochranný príspevok, pričom boli povinní si na tento účel zabezpečiť zodpovedajúce podklady (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Išlo o konanie začaté z úradnej povinnosti (ex officio), t.zn. bolo povinnosťou prvostupňového orgánu, či už v súčinnosti so žalobcom alebo s inými svojimi zložkami (najmä posudkovými lekármi), zabezpečiť si spôsobilé podklady svojho rozhodnutia.
36. Potvrdenia posudkových lekárov prvostupňového orgánu a žalovaného boli len podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, nakoľko platná právna úprava s ich vydaním nespája právne účinky vlastné individuálnemu správnemu aktu, ktoré by ich robili spôsobilými na to, aby sami o sebe bezprostredne zasiahli do práv a právom chránených záujmov žalobcu (ako účastníka konania) alebo inak do jeho postavenia. Preto len prvostupňový orgán bol z titulu zákonom aprobovanej rozhodovacej právomoci (vrchnostenského postavenia) oprávnený o znížení pomoci v hmotnej núdzi žalobcu účinne rozhodnúť. Avšak súčasne bol povinný z v konaní zhromaždených rozhodujúcich skutkových zistení vyvodiť priliehavé skutkové a právne závery, ktoré mal povinnosť v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite odôvodniť. Inak povedané potvrdenia posudkových lekárov nezbavili konajúce príslušné orgány vec priliehavo skutkovo a právne posúdiť a výsledok tohto posúdenia vo svojich rozhodnutiach náležite odôvodniť. Primárne však bol prvostupňový orgán povinný zabezpečiť si
také podklady, posúdením ktorých, samostatne a vo vzájomných súvislostiach, bolo možné dospieť k jednoznačnému a odôvodniteľnému výsledku, ktorý by následne umožnil fyzickej osobe (žalobcovi), ktorej bola pomoc v hmotnej núdzi znížená, v dostatočnom rozsahu a v zrozumiteľnom obsahu vysvetliť, z akých konkrétnych dôvodov nesplnila zákonné požiadavky na trvanie nároku na ochranný príspevok. Pokiaľ sa dokazovanie obmedzilo na úroveň nekritického prevzatia obsahu konštatujúcich negatívnych potvrdení posudkových lekárov (ktoré boli v rozhodnutiach bez ďalšieho oznámené), tieto dôvody dostatočne presne a úplne zistené neboli (čo je v rozpore s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku), nakoľko nebola v celom rozsahu a konkrétne zodpovedaná a hodnotená rozhodujúca skutková otázka, ktorou bolo trvanie, resp. netrvanie nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov.
37. Žalovaný sa bránil tým, že ide o výsostne medicínsku otázku zákonom zverenú výlučne na posúdenie posudkovému lekárovi, s čím možno súhlasiť do tej miery, že posudkový lekár o nároku žalobcu nebol oprávnený rozhodovať, ale len vyhotoviť k vydaniu rozhodnutia podklad - potvrdenie o trvaní nepriaznivého zdravotného stavu bez prerušenia aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Posudkový lekár síce nie je orgánom s rozhodovacou právomocou, ale jeho potvrdenie, ktoré zákon č. 417/2013 Z.z. v ust. § 11 ods. 4 predpokladá, zásadne ovplyvňuje spôsob rozhodnutia konajúceho oprávneného orgánu o nároku na ochranný príspevok. Potvrdenie posudkového lekára poskytuje konajúcemu príslušnému orgánu rozhodujúce skutkové zistenia o posudzovanej fyzickej osobe (v danom prípade žalobcovi) ohľadom trvania nepriaznivého zdravotného stavu po uplynutí časového obdobia troch mesiacov. Keďže ide o rozhodujúcu otázku, zodpovedanie ktorej zásadne ovplyvňuje právne posúdenie veci, potvrdenie posudkového lekára musí byť vyhotovené v takej forme a obsahu, resp. výsledkom takého posúdenia zdravotného stavu reagujúceho na všetky podklady (najmä lekárske správy a vlastné vyšetrenia), ktoré umožní konajúcim orgánom (prvostupňový orgán a žalovaný) na ich základe dospieť k úplným a presným rozhodujúcim skutkovým záverom zakladajúcim rozhodnutie o nároku na ochranný príspevok. K výsledku právneho posúdenia veci v podobe záveru o tom, či nárok na ochranný príspevok zanikol alebo trvá, je tak možné dospieť jedine vtedy, ak konajúci orgán disponuje presvedčivými skutkovými podkladmi dôsledne a konkrétne objasňujúcimi rozhodujúcu skutkovú otázku spočívajúcu v tom, či nepriaznivý zdravotný stav ne/bude ďalej bez prerušenia trvať. 38. Pokiaľ takýto zrozumiteľný a úplný záver z potvrdenia posudkového lekára neplynie, nejde o spôsobilý podklad rozhodnutia, z ktorého by bolo možné dospieť k skutkovému záveru o tejto posudzovanej otázke a následne k právnemu záveru o danosti nároku. Žalovaný (resp. prvostupňový orgán), ako orgán oprávnený o znížení príspevku v hmotnej núdzi žalobcovi rozhodnúť, boli na účely vydania svojich rozhodnutí povinní zákonom stanovený podklad rozhodnutia vyhodnotiť nielen zo stránky zákonnosti jeho obstarania, ale aj z hľadiska obsahovej spôsobilosti plniť túto funkciu (podkladu rozhodnutia), pretože potvrdenia posudkových lekárov žalovanej mali rozhodujúci vplyv na obsah rozhodnutia, ktoré na nich boli založené. Pokiaľ potvrdenia posudkových lekárov prvostupňového orgánu a žalovaného nedosahovali obsahové náležitosti umožňujúce dospieť k rozhodujúcim skutkovým zisteniam v požadovanom rozsahu a obsahu, neboli spôsobilé na ich použitie, ako podkladu na vydanie rozhodnutí o znížení dávky v hmotnej núdzi.
39. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že účelu a zmyslu zákona odporuje taká obrana žalovaného, z ktorej vyplýva, že úlohou konajúcich orgánov bolo len zabezpečiť si potvrdenie svojho posudkového lekára na úradnom tlačive, bez ohľadu na to, či toto potvrdenie obsahovalo odôvodnený záver o predmete potvrdenia, ktorým bola skutočnosť tvoriaca predmet dokazovania, t.j. jeho ťažisko. Inak povedané, z bezobsažných potvrdení posudkových lekárov nebolo možné vyvodiť odôvodnené skutkové závery pre vydanie rozhodnutí. Úlohou prvostupňového orgánu a žalovaného nebolo obmedziť sa pri zisťovaní skutkových podkladov svojich rozhodnutí samoúčelne len na existenciu potvrdení posudkového lekára, ale najmä sa mali zamerať na ich obsah, nakoľko jediným účelom potvrdení bolo objektívne zistiť (posúdiť), či nepriaznivý zdravotný stav žalobcu bude alebo nebude ďalej bez prerušenia trvať aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov. Konajúce orgány neprípustne zľahčujúco uprednostnili nahradenie zistenia preukazovanej skutočnosti - výsledku posúdenia, zistením existencie dôkazu, ktorý by ju mal preukazovať, ale nepreukazuje, použitím ktorej argumentácie vlastne rezignovali na riadne zistenie skutkového stavu veci.
40. Obe potvrdenia posudkových lekárov obsahovali len neodôvodnené závery majúce charakter oznámení, že nepriaznivý zdravotný stav účastníka konania netrvá. Posudkový lekár prvostupňového orgánu (v potvrdení bez uvedenia mena a priezviska posudkového lekára a bez dátumu) toto potvrdenie
doplnil o nezrozumiteľné vyjadrenie - dve vety s otáznikom. Posudkový lekár žalovaného v potvrdení z 21.01.2020 uviedol, že všetky chronické ochorenia boli dostatočne dlho preliečené. Neuviedol pritom, ktoré z ochorení (§ 7 ods. 2 písm. j/ zákona č. 417/2013 Z.z.) uvedených vo vyjadrení ošetrujúceho lekára z 23.09.2019 považoval za chronické a z akých dôvodov, a tiež nijako nezdôvodnil dostatočnú „preliečenosť“ ochorení ani jej konkrétny dopad na úroveň zdravotného stavu žalobcu v budúcnosti (žalobca predložil potvrdenie o trvaní jeho práceneschopnosti až do podania správnej žaloby). Pokiaľ prvostupňový orgán a žalovaný použili ako podklady svojich rozhodnutí len uvedené potvrdenia svojich posudkových lekárov, ktoré k posudzovanej rozhodnej otázke trvania nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu aj po uplynutí troch kalendárnych mesiacov neobsahovali žiadne relevantné odpovede (potvrdenia neobsahujú nič, čo by z hľadiska obsahu bolo možné považovať za odborné lekárske posúdenie a jeho výsledok), zrejme opomenuli, že obsahom posudkovej činnosti posudkových lekárov je posudzovanie zdravotného stavu konkrétnej fyzickej osoby (v danom prípade žalobcu), nie len prosté oznámenie názoru posudkového lekára. 41. Lekárska posudková činnosť je (okrem názvu) svojim účelom determinovaná ako činnosť posudzovacia. Z obsahu potvrdení posudkových lekárov prvostupňového orgánu a žalovaného však nemožno zistiť, ako boli komplexne a dôsledne posúdené a vyhodnotené všetky rozhodujúce okolnosti vyplývajúce zo zdravotného stavu žalobcu a perspektívy jeho ne/trvania. Povinnosť posúdenia všetkých rozhodných skutočností uvedených nielen vo vyjadrení ošetrujúceho praktického lekára žalobcu totiž znamenala povinnosť urobiť si a prejaviť svoj úsudok o všetkých týchto skutočnostiach (jednotlivých ochoreniach a ich predpokladanom vývoji do budúcnosti), zhodnotiť ich v potrebných kontextoch, teda dospieť k určitým odôvodneným záverom, ktoré prosté konštatovania posudkových lekárov prevzaté prvostupňovým orgánom a žalovaným nenahrádzajú. Bez takého reálneho dôsledného posúdenia si nemožno predstaviť skutočné, objektívne a najmä so zákonom konformné posúdenie zdravotného stavu žalobcu a jeho prípadného trvania bez prerušenia po uplynutí troch mesiacov. Pokiaľ zodpovedanie všetkých týchto otázok z potvrdení posudkových lekárov (a tým z preskúmavaných rozhodnutí) nevyplýva, je zrejmé, že nešlo o spôsobilé podklady týchto rozhodnutí, ktoré napriek tomu boli ako ich skutkový podklad použité na základe nesprávneho vyhodnotenia ich obsahu, ktorý neposkytoval komplexné informácie o zdravotnom stave žalobcu a jeho trvaní do budúcnosti. Vzhľadom na to, že konajúce orgány oboch stupňov označené potvrdenia svojich posudkových lekárov ako podklad použili, nezabezpečili si na vydanie svojich rozhodnutí spôsobilé podklady, ktoré by im poskytovali rozhodné skutkové zistenia v požadovanej kvalite a rozsahu, a teda rozhodlli o znížení pomoci hmotnej núdzi žalobcovi na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku). Keďže skutkové závery boli prijaté bez priliehavého zistenia a posúdenia rozhodných skutočností v rámci lekárskej posudkovej činnosti spôsobom, ktorý bol zjavne v neprospech subjektívnych práv žalobcu, bolo potrebné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu. 42. O pomoci v hmotnej núdzi rozhodoval prvostupňový orgán, ktorý je oprávnený dávky pomoci priznať, odňať ich, resp. ich zvýšiť alebo aj znížiť (§ 25 ods. 1 až 3 zákona č. 417/2013 Z.z.), ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok. V prvostupňovom rozhodnutí o znížení pomoci v hmotnej núdzi však žalobca (vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku) nemohol dostať uspokojivú odpoveď na zmienené skutkovo a právne významné otázky ako aj otázky, ktoré vyplývajú z povahy veci a z obsahu platnej právnej úpravy. Absenciou dôsledného lekárskeho posúdenia zdravotného stavu žalobcu nebolo preukázané, k akej kvalitatívnej zmene zdravotného stavu žalobcu preukázateľne trpiaceho viacerými trvajúcimi ochoreniami (podľa vyjadrenia praktického ošetrujúceho lekára) došlo pred uplynutím troch mesiacov a ktoré tak ďalej nemohli bez prerušenia trvať. Napriek správnemu určeniu objektívneho práva tak nebola táto otázka v konaní o znížení pomoci v hmotnej núdzi zistená spôsobom, ktorý zákon pre aplikáciu práva v jednotlivých prípadoch vyžaduje. Konštatovania príslušných orgánov, že na základe označených potvrdení posudkových lekárov mali za preukázané, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu ďalej netrval, nemožno považovať za hodnotenie dôkazov, pretože neobsahujú žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú relevantnými a podloženými skutkovými zisteniami so zohľadnením platnej právnej úpravy (§ 7 ods. 2 písm. j/, § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z.), t.zn. spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu (na základe čoho žalobca namietal nepreskúmateľnosť).
43. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolus s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní prvostupňový orgán, viazaný právnym názorom správneho súdu, opätovne vec skutkovo a právne posúdi, na ktoré účely si zabezpečí nové potvrdenie posudkového lekára, ktoré bude v potrebnom rozsahu reagovať na všetky aspekty zdravotného stavu žalobcu a ich trvanie do budúcnosti.
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.