Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-41-2021.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. G. F., E.. K., O..XX.X.XXXX, V. P. XXX/X, M., 2. Y. P., E.. F., O..XX.X.XXXX, V. P. XXX/X, M., 3. K. K., E.. F., O.. X.X.XXXX, V. O. M. C. XXX/XX, M. - U. a 4. U.. W. F., P.., O.. XX.X.XXXX, V. P. XXX/X, Košice, všetci zastúpení JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. LUMONT, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 195 324, so sídlom v Košiciach, Pekná 8959/1, 2. ORANGE Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, 3. Obec Belža, IČO: 00 323 951, so sídlom Belža č. 80, Seňa, 4. Slovenský plynárenský priemysel a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy č.44/A, Bratislava, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 15C/351/2017-160 zo dňa 10.7.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie v napadnutom III. výroku, ktorým nebola priznaná voči žalovaným v 2. až 4. rade náhrada trov konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/351/2017-160 zo dňa 10.7.2020 zastavil konanie o vylúčenie veci - nehnuteľnosti z exekúcie (výrok I.), II. výrokom priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcov voči žalovanému v 1. rade vo výške 100%. a v poradí III. výrokom náhradu trov konania voči žalovaným v 2. až 4. rade nepriznal.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetom sporu bolo vylúčenie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k. ú. L. U. M. z exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. G. V., súdnej exekútorky so sídlom v Košiciach pod sp. zn. Ex 51/2016, ktoré sa viedlo v prospech oprávneného Obec Belža, ďalej z exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. E. M., súdneho exekútora so sídlom v Bratislave pod sp. zn. Ex 5668/15, ktoré sa viedlo v prospech oprávneného ORANGE Slovensko, ďalej z exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. G. V., súdnej exekútorky so sídlom v Košiciach a z exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. C. L. V., súdneho exekútora so sídlom v Leviach pod sp. zn. Ex 4522/15 v prospech oprávneného Slovenský plynárenský priemysel Bratislava. Zástupca žalobcov zobral voči všetkým žalovaným žalobu späť, navrhol zastaviť konanie avšak poukázal na to, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, preto si uplatnil trovy konania. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol za použitia ust. § 256 ods. 1, 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola žaloba žalobcov podaná dôvodne, keďže došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaného v 1. rade, i keď skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol právny predchodca žalobcov v 1. až 4. rade, ktorý neuzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou by odpredával predmetné nehnuteľnosti a preto nehnuteľnosť nemohla patriť žalovanému v 1. rade. Žalobcovia sú
teda zákonnými dedičmi po skutočnom vlastníkovi nehnuteľnosti a títo majú jediní právo k predmetnej nehnuteľnosti, v danom prípade nie je preto možná exekúcia k veciam, ktoré nepatria do vlastníctva žalovaného. Keďže na žalovaného v 1. rade už v čase prevodov boli vedené exekúcie, týmto spôsobom boli žalovaní v 2. až 4. rade zapísaní na list vlastníctva z exekučných titulov boli dotknuté aj ďalšie oprávnené osoby, a to žalovaní v 2., 3. a 4. rade, ktorí takýmto spôsobom boli uvedení aj na liste vlastníctva. Navyše poukázal na to, že na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/58/2017 žalobcovia podali žalobu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Ing. F.. Po konštatovaní, že žalovaný v 1. rade procesne zavinil skutočnosť, že žalobcovia vzali návrh na začatie konania späť, priznal žalobcom náhradu trov konania voči tomuto žalovanému vo výške 100 % a voči ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže práve z dôvodov správania sa žalovaného v 1. rade boli vedené ďalšie exekúcie exekútorskými úradmi, žalovaní v 2., 3. a 4. rade teda ako následok správania sa žalovaného v 1. rade.
4. V zákonnej lehote podali žalobcovia proti v poradí III. výroku uznesenia odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že oni ako žalobcovia v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti nemali inú možnosť ako podať žalobu o vylúčenie veci z exekúcie práve voči žalovaným v 2. až 4. rade, pričom práve žaloba proti žalovanému v 1. rade bola z ich strany podaná nesprávne, preto už písomným podaním zo dňa 14.5.2018 bola ako nedôvodná voči nemu v celom rozsahu vzatá späť. Naopak žalovaní v 2. až 4. rade mohli najneskôr po doručení žaloby o vylúčenie veci z exekúcie v snahe vyriešiť predmetné právne veci na základe mimosúdnej dohody, upustiť od exekúcie nehnuteľnosti, ktorej vylúčenie bolo predmetom v dôvodne podanej žalobe a predísť tak zbytočným trovám súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia, avšak tak neurobili. Oprávnení ako žalovaní v 2. až 4. rade trvali aj po podaní žaloby na tom, aby predmetné nehnuteľnosti boli predmetom exekučných konaní, a to až do momentu, kým bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 20C/58/2017 zo dňa 23.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.1.2019 súdom nepochybne určené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi právnom predchodcovi žalobcov. Žalobcovia trvali na tom, že žaloba bola podaná dôvodne, čo vyplýva aj z obsahu súdneho spisu a z vykonaného dokazovania, a to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zastavenie tohto súdneho konania podľa odvolateľov zavinili práve žalovaní v 2. až 4. rade a z predmetného konania nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by žalobcom voči žalovaným v 2. až 4. rade nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.
5. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade s tým, že považuje odvolanie žalobcov za nedôvodné vo vzťahu k nemu, pretože on procesne nezavinil, že došlo k zastaveniu konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie uvádzanom v odôvodnení uznesenia v bode 11., kde tento uviedol, že žalovaný v 1. rade zavinil procesne skutočnosť, že žalobcovia vzali návrh na začatie konania späť a nikde v odôvodnení nekonštatuje, že zastavenie konania zavinili žalovaní v 2. až 4. rade. Tento žalovaný navrhol, aby napadnutý výrok uznesenia odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
5. Vyjadrenie ostatných sporových strán k odvolaniu žalobcov podané nebolo.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenými osobami bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal uznesenie v napadnutom výroku, aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na potvrdenie alebo zmenu napadnutého výroku uznesenia.
7. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v prvom rade dospel k záveru, že toto odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 CSP.
8. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevysporiadal. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti uznesenia však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozhodnutie v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša až porušenie práva na spravodlivý súdny proces a je preto potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.
9. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že už napadnutý III. výrok uznesenia nespĺňa kritériá zrozumiteľného a vykonateľného výroku, keďže z neho nie je jasné, komu zo sporových strán (či žalobcom alebo ostatným žalovaným, alebo všetkým) voči žalovaným v 2. až 4. rade náhradu trov nepriznáva. Nie je to jasné ani z odôvodnenia uznesenia, keď súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v 1. rade procesne zavinil späťvzatie žaloby žalobcami a že exekúcie pre oprávnených
- žalovaných v 2. až 4. rade sa viedli zavinením žalovaného v 1. rade. Z odôvodnenia uznesenia však nemožno vydedukovať, aké úvahy viedli súd prvej inštancie k takémuto záveru a akýkoľvek výklad odvolacím súdom by bol len hypotetický. Práve vzhľadom na nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie má za následok, že vôbec nemožno posúdiť dôvodnosť odvolania žalobcov odvolacím súdom. Tu osobitne upriamuje odvolací súd pozornosť na tvrdenie žalobcov v odvolaní, že práve voči žalovanému v 1. rade nebola žaloba podaná dôvodne a bola voči nemu vzatá späť ešte v roku 2018.
10. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého výroku uznesenia o náhrade trov konania vôbec nevyplýva, ktoré okolnosti sporu, prípadne pomery sporových strán súd prvej inštancie vzal do úvahy, vôbec sa nezaoberal prípadnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, preto z tohto hľadiska nie je jeho rozhodnutie odvolacím súdom preskúmateľné.
11. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil napadnutý výrok uznesenia o nároku na náhradu trov konania, lebo pre nedostatok odôvodnenia nie je možné posúdiť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania použil správny právny predpis. V rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v rozsahu zrušenia bude opätovne posúdiť nárok na náhradu trov konania okrem vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade, (keďže výrok II. uznesenia nebol napadnutý odvolaním. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadnuť na vyššie uvedené kritéria ako aj argumenty, uvedené v odvolaní žalobcov, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite a zákonne odôvodniť.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).