Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-1-2021.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpeného: JUDr. Marek Hrouda, advokát, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 35571195, proti žalovanému: JRD CONSULTING s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 341 203, zastúpenému: JUDr. Peter Nízky, advokát, so sídlom Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42031931, o zaplatenie 6.130,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/40/2020-108 z 20.10.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.130,89 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.178,80 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 713,32 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 902,84 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 814,72 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.478,27 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 424,39 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 440,15 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 178,40 eur od 18.9.2018 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 30.12.2015 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva o združenej dodávke elektriny (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanému ako odberateľovi dojednané plnenia - elektrinu. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zároveň zaviazal prijať dojednané plnenia - elektrinu a zaplatiť za ne žalobcovi ako dodávateľovi dojednanú cenu. V zmysle zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2017, splatná dňa 24.2.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 1.219,94 eur (z tejto sumy žalobca žaluje iba prevyšujúcu časť sumy nedoplatku vo výške 1.178,80 eur), faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.3.2017, splatná dňa 28.3.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 713,32 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.4.2017, splatná dňa 25.4.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 902,84 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.5.2017, splatná dňa 24.5.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 814,72 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2017, splatná dňa 22.6.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 1.478,27 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2017, splatná dňa 25.7.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 457,39 eur (z tejto sumy žalobca žaluje iba prevyšujúcu časť sumy nedoplatku vo výške 424,39 eur), faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.9.2017,
splatná dňa 25.9.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 440,15 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.10.2017, splatná dňa 23.10.2017, ktorou mu vyfakturoval sumu 178,40 eur.
3. Žalovaný namietal, že v danej veci absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu z dôvodu, že časť vyfakturovaných položiek je za odber elektriny, ale časť z nich, vrátane pokút, je za distribúciu elektriny, čiže spadá do pôsobnosti Východoslovenskej distribučnej, a.s., a teda žalobca VSE, a.s. ich je oprávnený vymáhať iba čo do dôvodu a výšky v súvislosti s odberom. K tejto námietke súd uviedol, že žalovaný sa so žalobcom dohodol, že žalobca zabezpečí okrem iného aj distribúciu elektriny, a tiež po skončení príslušného fakturačného obdobia vystaví faktúru, v ktorej vyúčtuje žalovanému k úhrade cenu za prijaté plnenia, pričom cena za prijaté plnenia pozostáva aj z položky, ktorou je distribúcia elektriny. Na základe toho žalobca vyfakturoval žalovanému aj položku tarifa za distribúciu elektriny. Preto žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by poplatok za distribúciu požadovala od neho iná právnická osoba, či spoločnosť.
4. K tvrdeniam žalovaného, že dlhodobo poukazoval na nepresnosť a chybnosť meraní elektromera a žiadal nápravu súd uviedol, že v zmysle § 40 ods. 7 zákona o energetike, žalovaný mal možnosť požiadať o preskúšanie meradla, a to písomnou žiadosťou. Žalovaný však nepreukázal, že by túto svoju možnosť využil, a teda že by požiadal o preskúšanie meradla z dôvodu, že má pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom. Zo spisu vyplýva, že žalobca a ani prevádzkovateľ distribučnej siete takúto žiadosť neeviduje. Súd mal za preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi iba jednu faktúru z dôvodu, že nesúhlasí s cenou na faktúre a považuje ju za neúmerne vysokú, nakoľko žalovaný pozná odberné miesta a je vylúčené, aby spotreboval na predmetných odberných miestach elektrinu uvedenú vo faktúre. Reklamácia žalovaného bola riadne vybavená Oznámením o výsledku riešenia podnetu zo dňa 31.3.2017, pričom jej nebolo vyhovené z dôvodu, že stav číselníka meradla bol odčítaný automaticky na diaľku, čo vylučuje chybný odpočet. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že vrátil aj iné faktúry, resp. že by využil svoju zákonnú možnosť a písomne požiadal o preskúšanie meradla.
5. Žalobca dodal žalovanému dojednané plnenie - elektrinu, za dodanie ktorého mu vyúčtoval dohodnutú cenu, ktorú však žalovaný neuhradil. Všetky svoje skutkové tvrdenia žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia. Naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca postupoval v súlade s dojednanou zmluvou a obchodnými podmienkami, avšak žalovaný nevyužil možnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, obchodných podmienok, resp. z právnych predpisov a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca v konaní predložil protokoly o overení elektromerov k svojmu podaniu, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.8.2020.
6. Nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty ich splatnosti, a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Namietal, že v priebehu konania žalovaný poukazoval na absenciu dôkazov na strane žalobcu, ktorý nebol schopný dôveryhodným spôsobom preukázať výšku nameraných hodnôt na elektromeroch. Táto skutočnosť bezprostredne súvisí s výškou vystavených sporných faktúr, ktoré nezodpovedajú množstvu skutočne využívanej energie na predmetnom odbernom mieste. Namerané hodnoty spotrebovanej elektriny nie sú ničím podložené, zdokladované, iba uvedené vo faktúrach. Žalovaný poukazoval na
nepresnosť a chybnosť meraní elektromera a žiadal nápravu. Stav hodnôt nameraných elektromerom v danom období nekorešpondoval s číslami uvedenými vo faktúrach. Vzhľadom k tomu, že predmetné faktúry sú vystavené na základe chybných meraní elektromera, nemôžu predstavovať oprávnený nárok žalobcu. Z tohto dôvodu žalovaný v rámci dokazovania navrhoval, aby žalobca predložil presné a vierohodné dôkazy o nameraných spotrebách elektriny a zdokladoval stav elektromerov v danom období. Súd tento návrh žalovaného na vykonanie dôkazov zamietol a poukázal na dostatok predložených dôkazov zo strany žalobcu. Žalobcom predložené dôkazy Protokol o overení elektromerov č. XXXXXX, č. XXXXXX vystavený dňa 21.3.2006 a Protokol o overení elektromerov č. XXXXXX vystavený dňa 22.3.2006 mali platnosť do 16.6.2006, pričom v roku 2006 žalovaný ešte ani neexistoval, čiže nemohol byť vo vzťahu k nemu vystavený platný certifikát.
11. Súd tvrdenia žalovaného o chybnom meraní elektromera, ktoré boli podkladom pre vystavenie neprimerane vysokých faktúr za odber elektriny v konaní nezohľadnil, a v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadal, pričom toto tvrdenie je v danom prípade kľúčové, pretože reklamácia faktúr preukazuje skutočnosť, že o vadách mal žalobca vedomosť, a to hneď pri ich prvotnej reklamácii žalovaným zo dňa 28.2.2017. Skutočnosť, že žalobca nepredložil potrebné listiny (certifikáty o overení elektromera, dôkazy o nameraných spotrebách elektriny, doklady stavov elektromerov v období roku 2017, doklady od prúdových a napäťových meničov, z ktorých elektromer vyhodnocoval spotrebu) a v tejto súvislosti sa odmietol akokoľvek vyjadriť, nasvedčuje tomu, že stav nameranej elektriny zo strany žalobcu nebol kontrolovaný a správne monitorovaný. Žalobca disponoval vedomosťou o tom, že žalovaný ho viackrát žiadal o preverenie stavu elektromerov a prehodnotenie výšky vystavených faktúr. Taktiež boli zo strany žalovaného vykonané opakované reklamácie. Z toho vyplýva, že faktúry vystavované žalobcom nie sú dôvodné, nakoľko žalovaný odberné miesto neužíval v takom rozsahu, aby mu vznikol nadmerne vysoký odber elektriny. Žalobcom uplatňovaný nárok je nedôvodný, pretože súd nezohľadnil žalovaným navrhované dôkazy v súvislosti s preukázaním chybných meraní elektromera. Rozsudok je preto nezákonný a nesprávny.
12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 30.12.2015 uzavretá Zmluva o združenej dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanému ako odberateľovi dojednané plnenie
- elektrinu a žalovaný sa zaviazal za prijaté plnenie - elektrinu zaplatiť žalobcovi ako dodávateľovi dojednanú cenu. Žalovaný existenciu zmluvného vzťahu t.j. uzavretie zmluvy nerozporoval. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu trval do 14.9.2017, keď k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo z dôvodu neplatenia t.j. neplnenia si zmluvných záväzkov žalovaného ako odberateľa. Žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ôsmich žalovaných faktúr za mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún, august, september 2017. Z vyúčtovania jednotlivých faktúr je nepochybné, že žalovaný uhradil žalobcovi preddavkové platby iba v prípade prvých dvoch žalovaných faktúr, a to faktúry č. XXXXXXXXXX (za obdobie 1.1.2017-31.1.2017) uhradené platby 185,44 eur a faktúry č. XXXXXXXXXX (za obdobie 1.2.2017-28.2.2017) uhradené platby 376,34 eur.
16. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.
17. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike, odberateľ elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny odôvodniť.
18. Podľa § 40 ods. 7 zákona o energetike, ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný počas preskúšavania určeného meradla zabezpečiť náhradné určené meradlo. Ak sa zistí chyba určeného meradla, ktorá presahuje chybu povolenú podľa osobitného predpisu, náklady spojené s preskúšaním a výmenou uhradí prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Ak neboli na určenom meradle zistené chyby, ktoré presahujú chybu povolenú podľa osobitného predpisu, uhradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o preskúšanie a výmenu požiadal.
19. V prvom rade je potrebné uviesť, že so všetkými odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní, sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd dopĺňa:
20. K námietke žalovaného týkajúcej sa reklamácií predmetných faktúr, odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný podal sťažnosť jedine voči faktúre č. XXXXXXXXXX, vyúčtovanej za obdobie 1.1.2017-31.1.2017, keď žalovaný nesúhlasil s cenou na faktúre, cenou za dodávku a jej distribúciu, považoval ju za neúmerne vysokú, pričom vylúčil, aby spotreboval na odbernom mieste elektrickú energiu v takom rozsahu, ako bola vyúčtovaná žalobcom ako dodávateľom. Túto sťažnosť žalobca ako dodávateľ postúpil prevádzkovateľovi distribučnej siete spoločnosti Y. G., C..R.. (ďalej len „PDS“). PDS potvrdil správnosť vyúčtovania spotreby elektrickej energie na odbernom mieste s odôvodnením, že odberné miesto č. XXZVSXXXXXXXXXXK je pripojené na automatický zber dát, pričom stav číselníka meradla bol k 31.1.2017 odčítaný automaticky na diaľku, čo vylučuje možnosť chybného odpočtu, aký by mohol nastať pri fyzickom odpočte meradla. PDS potvrdil správnosť fakturačných dát zaslaných na spracovanie dodávateľovi elektriny pre odberné miesto žalovaného za fakturačné obdobie 01/2017. Tvrdenie žalovaného o tom, že dlhodobo poukazoval na nepresnosť a chybnosť meraní a žiadal nápravu, nemôže obstáť, pretože iný podnet zo strany žalovaného podaný nebol. Tvrdenie žalovaného o tom, že faktúry reklamoval, je nepravdivé a zavádzajúce.
21. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného na predloženie certifikátov o overení elektromera, ako aj k dokladom o prúdových a napäťových meničoch, poukazuje odvolací súd na to, že z vyjadrenia PDS vyplýva, že v zmysle zákona o energetike mohol žalovaný v prípade akýchkoľvek pochybností o správnosti merania elektromeru požiadať PDS o úradné preskúšanie určeného meradla, žalovaný však žiadnu žiadosť o preskúšanie elektromeru nepodal, pričom mu táto možnosť vyplývala priamo zo zákona. Preto pokiaľ žalovaný nepreukáže, že by určené meradlo meralo elektrickú energiu chybne, platí prezumpcia správnosti jeho merania.
22. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal disponovať vedomosťou o tom, že ho žalovaný viackrát žiadal o preverenie stavu elektromerov a prehodnotenie výšky vystavených faktúr, a že zo strany žalovaného boli vykonané opakované reklamácie, nemajú žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní.
23. Pokiaľ ide o overenie určeného meradla (výrobné číslo XXXXXX), meradlo bolo podľa vyjadrenia PDS úradne overené dňa 22.3.2006 s platnosťou certifikácie do 21.3.2018. Meradlo bolo demontované z odberného miesta dňa 21.9.2017. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie PDS k meracím transformátorom prúdu (ďalej len „MTP“), z ktorého vyplýva, že tieto nie sú majetkom PDS, ale samotného odberateľa. PDS nemá žiadnu povinnosť archivovať certifikáty MTP, pričom meracie transformátory napätia (MTN) odberateľ nemal. Požiadavka žalovaného na preukázanie týchto dokladov je preto neopodstatnená.
24. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobcom uplatnená pohľadávka nezodpovedá skutočnosti, musí toto svoje tvrdenie aj náležite preukázať. Žalovaný však v priebehu sporu nepredložil súdu žiaden dôkaz
na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že vrátil žalobcovi aj iné faktúry, resp. že by využil možnosť preskúšania určeného meradla. Naopak žalobca listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu.
25. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy ohľadom preukázania chybných meraní elektromera, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonanie týchto dôkazov presvedčivo odôvodnil v dôvodoch rozsudku. Odvolací súd uvádza, že k procesným právam sporovej strany nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý dôkaz, ktorý strana sporu považuje za významný, a ktorého vykonanie navrhla. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí iba súdu, a nie strane sporu. Je v praxi a v rozhodovaní súdov aplikovanou a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované sporovými stranami, keď ich vykonanie, či nevykonanie záleží na jeho hodnotení. Samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy sporovými stranami. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, dôkazy navrhované žalovaným v konaní nevykonal.
26. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania a o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).