Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-115-2020.pdf
PDF · 80.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/115/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, M.. Z. E., G.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: V. M., G.. XX.X.XXXX, K. Č. XXX, za účasti otca: M. E., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. G. E. X, Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú Z. E.Á., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom júl 2020.
III. Dlžné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 1.7.2020 do 31.3.2021 v sume 214,78€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom neobmedzene za prítomnosti matky s tým, že otec svoj záujem o stretnutie oznámi matke aspoň 24 hodín vopred.
V. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú dcéru Z. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného sumou 150,- eur mesačne a jeho stretávanie s maloletou upravil každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. V návrhu uviedla, že od narodenia maloletej Z. sa o túto osobne stará len ona spolu s rodičmi, u ktorých býva. Otec dieťaťa žije v Anglicku, o dcéru nejavil žiaden záujem, na jej výživu ničím neprispel. V poslednom období sa začal matke vyhrážať, že jej dcéru Z. vezme. Matka má o dieťa strach, preto podala návrh na súd.
2. Otec sa vo veci nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastnil.
3. Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného v zmysle záverov dokazovania a styk otca s dcérou upraviť neobmedzene za prítomnosti matky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, správami ÚPSVaR Vranov nad Topľou, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav:
5. Podľa rodného listu sa maloletá Z. E. narodila dňa XX.X.XXXX z rodičov M. E., G.. XX.XX.XXXX a V. M., G.. XX.X.XXXX.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletej žila družným spôsobom života do narodenia ich dcéry. Následne otec odišiel zo spoločnej domácnosti do Anglicka za jeho rodinou. Od tej doby sa o dcéru nijako nezaujímal, vyživovaciu povinnosť si neplnil. Matka sa snažila otca a jeho rodinu kontaktovať prostredníctvom sociálnych sietí, aby nejako prispeli na výživu maloletej. Z ich strany jej však bolo oznámené nech od nich nič nežiada. Matka býva s maloletou dcérou v spoločnej domácnosti v byte, kde majú vytvorené vhodné podmienky na bývanie. O dcéru sa osobne stará, zabezpečuje všetky jej potreby. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Mesačne vynakladá financie na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb. Od narodenia dieťaťa otec prispel na výživu dcéry len raz sumou 50,- eur a to z dôvodu, že sa dopočul o návrhu podanom na súd. Podľa vedomostí matky otec v Anglicku pracuje, ale túto skutočnosť matka nevie nijako dokázať.
7. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v správe uviedol, že z družného vzťahu matky, V. M. a otca, M. E. pochádza jedno maloleté dieťa, Z. E.. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva v 2- izbovom sociálnom byte s jej rodičmi a maloletým dieťaťom. Maloletá Z. je v celodennej osobnej starostlivosti matky, nenavštevuje predškolské zariadenie ani jasle. Je zdravá. Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, prídavok na dieťa. Výdavky matky a maloletého dieťaťa sú bežné. Otec s jeho rodinou podľa slov matky žije vo Z. K.. Dieťa videl údajne iba jedenkrát, keď malo šesť mesiacov.
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou potvrdil, že matka V. M. je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 270,- eur a prídavku na dieťa v sume 24,95 eur.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že M. E. nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako SZČO. Nepoberá žiaden dôchodok ani dávku v nezamestnanosti.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§ 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
13. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletej Z. nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária a nezabezpečujú výchovu a výživu dcéry. Matka sa o maloletú riadne a vzorne stará, má vytvorené vhodné bytové podmienky, preto súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného.
16. Pri určení výšky výživného musí súd vychádzať z veku maloletého dieťaťa, jeho odôvodnených potrieb, ako aj zo zárobkových a majetkových pomerov otca, z jeho možností a schopností pracovať a dosahovať príjem. V súdnom konaní bolo preukázané, že otec má v Registri obyvateľov evidovaný trvalý pobyt v meste Z. G. E., bez bližšej adresy. Z registra Sociálnej poisťovne nebolo zistené, aby otec na území SR pracoval alebo aby mu boli vyplácané dôchodkové dávky alebo dávka v nezamestnanosti. Matka uviedla, že otec žije a pracuje v Anglicku, ale bližšiu adresu jeho pobytu uviesť nevedela. Keďže sa nepodarilo preveriť zárobkové a majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti pracovať, súd ho zaviazal na platenie aspoň minimálneho výživného - 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Ide o minimálne výživné, ktoré musí platiť každý rodič, bez ohľadu na výšku jeho zárobku, alebo jeho schopností pracovať. V súčasnosti minimálne výživné predstavuje sumu 29,42 eur mesačne.
17. Výživné súd určil počnúc mesiacom júl 2020, kedy matka podala návrh na súd. Za obdobie od 1.7.2020 do 31.3.2021 vzniklo otcovi dlžné výživné celkovo v sume 364,78 eur / 9 mesiacov x 29,42 eur = 264,78 eur /. Od celkového dlhu súd odpočítal sumu 50,- eur zaslanú otcom na výživu dcéry, preto aktuálny dlh predstavuje čiastku 214,78 eur / 264,78 eur - 50,- eur /.
18. Styk otca s maloletou dcérou súd nepovažoval za potrebné presne vymedziť tak ako to matka žiadala v návrhu. Od narodenia dieťaťa sa otec o maloletú nezaujíma, nestretáva sa s ňou, videl ju len raz, keď mala asi 6 mesiacov. Aktuálne podľa údajov matky žije otec vo Z. K.. S poukazom na zistenú situáciu v rodine súd upravil stretávanie otca s maloletou Z. neobmedzene avšak za prítomnosti matky, vzhľadom na útly vek dieťaťa a jeho citovú naviazanosť na matku. Ak otec prejaví záujem o stretnutie s dcérou, je potrebné, aby túto skutočnosť matke oznámil aspoň 24 hodín.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.