Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/266/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101508123/2020 zo dňa 01.10.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.12.2020 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101508123/2020 zo dňa 01.10.2020, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 18.12.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101508123/2020 zo dňa 01.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty Číslo: 100991881/2020 zo dňa 05.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ktorý žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške X.XXX,XX EUR.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a predmetný vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške X.XXX,XX EUR, je nutné vnímať v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami žalovaného za celkovo deväť zdaňovacích období (mesiacov) kalendárneho roka 2011, ktoré žalobca napáda, resp. bude napádať na príslušnom správnom súde osobitnými správnymi žalobami. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím a ďalšími deviatimi rozhodnutiami uložil, resp. uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet správcu dane celkovo sumu X.XXX.XXX,XX EUR. K tomu žalobca konštatoval, že aj keby si určenú povinnosť splniť chcel, nemôže tak v plnom rozsahu učiniť, pretože takýmito finančnými prostriedkami nedisponuje. Okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánov finančnej správy hrozí žalobcovi, podľa jeho tvrdenia, závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. V súvislosti s aktuálnou spoločensko-ekonomickou situáciou spôsobenou epidémiou ochorenia COVID-19 a opatreniami prijatými príslušnými orgánmi verejnej správy na zamedzenie šírenia ochorenia, žalobca predpokladá negatívny dopad na svoju obchodnú činnosť, a to v dôsledku zníženej spotreby v období mimoriadnej situácie, poklesu dopytu obchodných partnerov spôsobený opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia, rovnako aj neistoty ohľadom budúceho vývoja epidémie a rapídneho (niekoľkotýždňového) poklesu cien ropy. Uvedené

faktory majú podľa žalobcu vplyv na jeho likviditu. Žalobca tiež uviedol, že v dôsledku zložitej ekonomickej situácie nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a nie je v súčasnosti schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, aby dokázal splniť záväzok voči správcovi dane, ktorý mu vznikol na základe napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Existenciu závažnej ujmy žalobca ďalej odôvodnil tým, že prípadné vedenie exekúcie na jeho majetok bude mať likvidačný dopad na jeho majetkovú sféru a týmto nepriaznivým zásahom by mal za následok predĺženie spoločnosti žalobcu, vrátane ukončenia podnikateľskej činnosti a zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nezaplatením splatnej dane určenej napadnutým rozhodnutím, je tiež vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Žalobca je toho názoru, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, by ochrana jeho práv stratila význam, čím by mu bola odopretá spravodlivá ochrana jeho subjektívnych práv.

4. Žalobca konštatoval, že proti verejnému záujmu na riadnom výbere daní stojí hrozba vyvodenia zodpovednosti voči orgánom verejnej moci za škodu, spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami. Toto stanovisko žalobca odôvodnil tak, že v prípade, že bude úspešný v tomto súdnom konaní, štátnemu rozpočtu vzniknú dodatočné náklady z dôvodu, že si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, nevznikne podľa žalobcu žiadna ujma jemu ani iným osobám, na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu je žalobca presvedčený, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. K žalobe žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.02.2021. Podľa stanoviska žalovaného, žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy, prípadne ukončenie podnikateľskej činnosti a strata schopnosti plniť svoje záväzky.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť

zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy, ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, nastupujú právne následky predpokladané v ust. . Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu splnenia povinnosti a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Správny súd konštatuje, že argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej mu hrozí závažná ujma, že nie je schopný plniť svoje záväzky a že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal za následok ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu, nebola nijako osvedčená. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak, len svojím tvrdením. Žalobca teda nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by ním tvrdená ujma (vznik značnej hospodárskej a finančnej škody, resp. z toho vyplývajúci likvidačný následok), vyplývala. Žalobca tiež neuviedol, či je možné vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty výške X.XXX,XX EUR uhradiť z vlastných disponibilných zdrojov, neuviedol aktuálnu hodnotu svojho majetku ani zostatky na svojich účtoch a pod. Žalobca rovnako nedokladoval a ani neuviedol, či je možné záväzok, vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, uhradiť z predaja hnuteľných vecí, resp. nehnuteľností, prípadne zabezpečením si financií v požadovanej výške, napríklad formou úveru. Žalobca rovnako neuviedol, či mu, v súvislosti s prijatými obmedzujúcimi opatreniami v dôsledku šírenia vírusu COVID-19, bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola poskytnutá, prípadne, či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá ani neuviedol, či má nárok na poskytnutie takejto pomoci.

15. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. V tomto kontexte, žalobcom deklarované iniciovanie ďalších súdnych konaní o náhradu škody, v prípade jeho úspechu správnom súdnom konaní, nemožno považovať za osvedčenie verejného záujmu.

Vzhľadom na uvedené, správny súd konštatuje, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v značnom rozpore s verejným záujmom, nakoľko by ohrozil riadne zaplatenie vyrubenej dane.

16. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. -174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

17. Pri svojom rozhodovaní, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bral správny súd na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , preto správny súd v súlade s ust. , návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).