Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-303-2017.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Subarea
4Ek/303/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: ONLY ON s.r.o., so sídlom Obyce 201, 951 95, IČO: 44 419 899, zastúpeného: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 731544, proti povinnému 1/: SLOVAKLAUS s. r. o., so sídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 44 713 584 a povinnému 2/: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXXX/X, XXX XX H. T., o vymoženie 93.000 EUR s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Peter Balaškó, so sídlom exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, IČO: 42 335 124, pod sp. zn. 394EX 3/2018, o sťažnosti povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/303/2017 zo dňa 27. 10. 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/303/2017 zo dňa 27. 10. 2020 z r u š u j e a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 09.12.2017 sa začalo proti povinným 1/ a 2/ exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná dňa 30.06.2015 na Notárskom úrade A.. F. Q., so sídlom notárskeho úradu G. XX, C., pod zn. H Nz XXXXX/ XXXX, H. XXXXX/XXXX.
2. Vykonaním exekúcie poveril súd Poverením sp. zn. 4Ek/303/2017 dňa 22.12.2017 súdneho exekútora JUDr. Petra Balaška, so sídlom exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, IČO: 42 335 124, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX X/XXXX. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 05.01.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinných. Dňa 15.06.2018 bol súdom vydaný Dodatok k vyššie uvedenému Povereniu, a to z dôvodu postúpania vymáhanej pohľadávky.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/303/2017 zo dňa 27.10.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok), a taktiež zamietol námietky povinného 2/ voči súhlasu s predajom nehnuteľností (II. výrok).
4. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení v rámci jeho odôvodnenia uviedol, že hoci povinný 2/ návrh na zastavenie exekúcie odôvodňoval tvrdeniami, že exekučné konanie sa nezakladá na relevantných podkladoch, pretože celý dlh bol údajne niekoľkonásobne zo strany povinného 2/ uhradený, a to jednak hotovostne, ako aj plnený inou nemajetkovou formou či výhodou, povinný 2/ však nepripojil k návrhu na zastavenie žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenie o splnení pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník tak prijal právny záver, že ak povinný 2/ skutočne disponuje dôkazmi, že celý dlh bol uhradený, mal ich pripojiť k návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže povinný 2/ dôkazy preukazujúce splnenie celého dlhu súdu nepredložil, vyšší súdny úradník mal v čase rozhodovania o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie za to, že k zániku vymáhaného nároku, tak
ako to tvrdí povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie nedošlo. Poukazom na uvedené vyšší súdny úradník dospel k právnemu záveru, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný 2/ nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia.
5. Napadnutým uznesením, konkrétne II. výrokom, vyšší súdny úradník rozhodoval aj o námietkach povinného 2/ voči súhlasu záložného veriteľa s predajom nehnuteľností, ktoré boli súčasťou návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie. V súvislosti s predmetnými námietkami vyšší súdny úradník prijal záver o tom, že súhlas s predajom nehnuteľnosti je právnym úkonom záložného veriteľa, voči ktorému námietky nie sú prípustné, a preto ich zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia.
6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podal povinný 2/ dňa 01.12.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej napadla predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadala ho zmeniť tak, že súd exekúciu vedenú v neprospech povinných zastavuje.
7. V podanej sťažnosti povinný 2/ uvádza, že dôvodom, pre ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie jeho tvrdenia o splnení vymáhaného dlhu, a to ešte pred začatím exekučného konania, nepreukázal príslušnými dôkazmi, bola skutočnosť, že očakával, že na predloženie dôkazov bude zo strany súdu konajúceho o jeho návrhu najskôr vyzvaný. Keďže súd ho na predloženie dôkazov nevyzval, povinný 2/ predmetné dôkazy svedčiace o úhrade vymáhaného záväzku predkladá až spolu so sťažnosťou. Povinný 2/ tak predkladá dôkazy o úhrade exekučne vymáhaného záväzku, a to konkrétne tlačivá - vklad hotovosti a platobný príkaz v počte 20 ks, v súvislosti s ktorými povinný 2/ uvádza, že tieto listinné dôkazy preukazujú jeho úhrady v celkovej výške 59.698,50 EUR na účet, ktorý mal povinnému 2/ niekoľkokrát vo výzvach zaslať pôvodný oprávnený označený povinným 2/ ako „oprávnený - pôvodný F. Z. Z. P. s.r.o.“. Z. povinný 2/ uvádza, že oprávnený „pôvodný LIPKA Z. - Z. P. s.r.o., Z. K. s.r.o.“ si vynútil pod hrozbou zadováženie osobného motorového vozidla zn. C. X4 na spoločnosť Azoter s.r.o., ktoré používal pre vlastnú potrebu, následne mu bolo odobraté lízingovou spoločnosťou, nakoľko povinný 2/ nebol schopný uhrádzať splátky, pričom povinný 2/ deklaruje, že záznamy o uvedených skutočnostiach na výzvu súdu predloží lízingová spoločnosť. Na margo tvrdenia o zániku exekučne vymáhanej pohľadávky oprávneného povinný 2/ v podanej sťažnosti poukazuje aj na ďalšie zabezpečenie zapožičaných prostriedkov zo strany oprávneného „pôvodného - F. Z. - Z. P. s.r.o., Z. K. s.r.o.“ keď si podľa tvrdenia povinného 2/ „oprávnený vynútil tiché spoločenstvo v spoločnosti B. s.r.o. B. s.r.o. a za ktoré mu pri predaji časti podniku (ktorý nevykazoval zisk), boli poukázané prostriedky vo výške 180.000 EUR (dôkaz
- história bankových transakcií), ktoré uhradil nový majiteľ - konateľ B. R. s.r.o., ktorý sa zaviazal vysporiadať všetky záväzky voči F. Z. - Z. P. s.r.o., Z. K. s.r.o., čo aj bolo v plnom rozsahu vykonané.“ K náležitému preukázaniu týchto skutočnosti povinný 2/ uvádza, že na výzvu súdu budú tieto skutočnosti potvrdené osobou majiteľom - konateľom spoločnosti B. R. s.r.o., ktorý následne predloží na výzvu súdu potrebné listinné dôkazy. Záverom povinný 2/ v sťažnosti uvádza, že celkovo bolo uhradených 239.698,50 EUR pre „F. Z. - Z. P. s.r.o., Z. K. s.r.o.“
8. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k podanej sťažnosti povinného 2/ napriek výzve zo strany súdu nevyjadril.
9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.
15. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Súd po preskúmaní veci konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný 2/ v podanom návrhu nepreukázal tvrdené skutočnosti predložením relevantných dôkazov, náležite preukazujúcich povinným 2/ tvrdený zánik vymáhanej pohľadávky oprávneného, ku ktorému zániku malo údajne, podľa tvrdenia povinného 2/, dôjsť jej riadnym splnením ešte pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Ako je však z obsahu podanej sťažnosti povinného 2/ zrejmé, povinný 2/ následne, t.j. až spolu so sťažnosťou, predložil súdu listinné dôkazy, ktorými má byť preukázané zaplatenie vymáhanej sumy povinným 2/, a taktiež poukázal na ďalšie skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že k uspokojeniu pohľadávky oprávneného malo dôjsť nielen prostredníctvom hotovostných vkladov (ktoré bankové prevody povinný 2/ dokladuje jednotlivými potvrdeniami o vkladoch hotovosti a platobným príkazom), ale aj plnením inou nemajetkovou formou a výhodou.
18. V súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi a ich prípadným následným hodnotením zo strany súdu v rámci posudzovania dôvodnosti podanej sťažnosti, súd však na tomto mieste poukazuje na nevyhnutnosť aplikácie koncentračnej zásady vyjadrenej v ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Súd mal totiž po preskúmaní súdneho spisu za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 2/ prevzal dňa 22.05.2018 a návrh na zastavenie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený až dňa 02.07.2020. Povinný 2/ podal teda návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnom stanovenej 15 - dňovej lehoty, ktorej začiatok sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 2/. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty môže totiž povinný 2/ namietať už len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané, povinný 2/ v zmysle koncentračnej zásady musí právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) uplatniť včas. Uplatnením včas sa v tomto prípade, s poukazom na povinným 2/ tvrdené dôvody na zastavenie exekúcie, rozumie v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a nie po uplynutí viac ako dvoch rokov od doručenia predmetného Upovedomenia, ako to bolo v prípade návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie. V prípade povinným 2/ tvrdeného dôvodu na zastavenie exekúcie spočívajúceho v údajnom uspokojení celej vymáhanej pohľadávky oprávneného ešte pred samotným začatím exekučného konania, súd poukazuje na vyššie uvedený obsah koncentračnej zásady, ktorej aplikácia má v danom prípade za následok, že napriek predloženiu listinných dôkazov, ktoré majú preukázať právnu skutočnosť - zánik vymáhanej pohľadávky jej úhradou, súd na tieto dôkazy prihliadať nemôže. Súd je totiž v zmysle koncentračnej zásady povinný postupovať tak, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie (a následne aj podanú sťažnosť) vecne vyhodnotí ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval, nakoľko sa jedná o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred uplynutím vyššie uvedenej 15 - dňovej lehoty, a ktoré mali byť zo strany povinného 2/ uplatnené návrhom na zastavenie exekúcie podaným v tejto zákonnej 15 - dňovej lehote.
19. Poukazom na vyššie uvedený právny záver, odvolávajúci sa na aplikáciu koncentračnej zásady, súd na jednotlivé listinné dôkazy predložené povinným 2/ spolu s podanou sťažnosťou neprihliadal, a teda nepreskúmaval ich relevanciu vo vzťahu k tvrdenému zániku vymáhanej pohľadávky údajne ešte pred začatím tohto exekučného konania.
20. V tejto súvislosti, keď by sa takýto zákonný postup súdu mohol z pohľadu povinných javiť ako nespravodlivý a nechrániaci povinných v exekučnom konaní, súd poukazuje na ustanovenie § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom zákonodarca priamo pamätá na takúto situáciu, keď toto ustanovenie výslovne upravuje, že ak súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému, nakoľko suma vymožená od povinného sa považuje v takomto prípade za bezdôvodné obohatenie. Súd preto dáva do pozornosti predovšetkým povinným, že ak teda súd (ako v tomto prípade) vzhľadom na koncentračnú zásadu zamietne taký návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný oneskorene, hoci by aj mohol byť dôvodný, exekúcia sa napriek tomu vykoná. Zákonodarca tu totiž uprednostňuje záujem na rýchlej a efektívnej exekúcii v prípade procesnej pasivity povinného. Ochrana povinného je však potom následne zabezpečená po skončení exekučného konania tzv. sporom z lepšieho práva, ktorý môže povinný vyvolať proti oprávnenému práve z titulu uvedeného bezdôvodného obohatenia.
21. Súd v rámci ďalšieho postupu pri preskúmavaní existencie dôvodov na zastavenie exekúcie vedenej v neprospech povinných dáva taktiež do pozornosti, že napriek aplikovanej koncentračnej zásade súd môže exekúciu zastaviť aj v prípadoch, keď povinný 2/ právnu skutočnosť (dôvod na zastavenie exekúcie) neuplatnil včas, avšak výlučne v prípade, pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho a včasného splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy ale prichádza dôvod, pre ktorý môže súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, a to dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie by tak predstavovalo nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto konkrétnom prípade má súd na mysli práve také zastavenie exekúcie ex offo, a to práve voči povinnému 2/, ktoré by bolo odôvodnené nevykonateľnosťou predmetného exekučného titulu práve voči povinnému 2/ ako ručiteľovi.
22. V zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
23. V zmysle § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
24. V zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
25. V zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
26. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
27. V zmysle § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
28. V zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
29. V zmysle § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
30. Preskúmaním spisu totiž súd zistil, že exekúcia je voči povinnému 2/ vedená na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, spísaná notárkou A.. F. Q., so sídlom notárskeho úradu Einsteinova XX, C., dňa 30.06.2015, v ktorej má povinný 2/ postavenie ručiteľa. Z obsahu notárskej zápisnice predloženej oprávneným ako exekučný titul, súd zistil, že povinný 2/ ako ručiteľ v predmetnej notárskej zápisnici vyhlásil, že: „v zmysle Ručiteľskej listiny č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2015, ktorá tvorí prílohu č. 2 notárskej zápisnice, preberá v prospech veriteľa ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých záväzkov dlžníka opísaných v tejto notárskej zápisnici v bode 1) - 3) tohto článku a vyhlasuje veriteľovo, že v prípade, ak dlžník nesplní ktorýkoľvek z týchto záväzkov, je povinný okamžite veriteľa uspokojiť a zaplatiť celú dlžnú čiastku.“
31. Základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd tak preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, najmä, či obsahuje právny záväzok (konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie), či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasila s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav vôle povinného z notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje vznik exekučného titulu. Súd ďalej skúma, či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Notárska zápisnica je exekučným titulom iba vtedy, ak je materiálne a formálne vykonateľná, pričom formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktoré súd uviedol vyššie.
32. K vykonateľnosti notárskej zápisnice súd ďalej poukazuje na to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z notárskej zápisnice. Pokiaľ ide o určenie času na splnenie povinnosti, tento musí byť priamo v notárskej zápisnici určený jednoznačným a nepochybným spôsobom, pričom nie je vylúčené, že čas plnenia je určený aj odkazom na iný právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici uvedený nepochybným spôsobom, v presne špecifikovanom znení a zmluva, na ktorú notárska zápisnica odkazuje, s ňou musí byť pevne spojená.
33. V posudzovanom prípade, je čas plnenia vo vzťahu k povinnému 2/ ako ručiteľovi určený tak, že ručiteľ sa zaviazal splniť pohľadávku veriteľa, ak dlžník nesplní ktorýkoľvek z týchto záväzkov, a to tak, že ručiteľ je povinný okamžite veriteľa uspokojiť a zaplatiť celú dlžnú čiastku. Presnejšie určená lehota na plnenie však ručiteľovi nevyplýva ani z notárskej zápisnice a ani zo zmluvy, a rovnako tak ani z ručiteľského vyhlásenia, ktoré sú s ňou spojené. Vykonateľnosť notárskej zápisnice vo vzťahu k povinnému 2/ nijako neurčil ani oprávnený v podanom návrhu na vykonanie exekúcie.
34. Súd totiž na margo uvedeného konštatuje, že slovné spojenie „ručiteľ je povinný okamžite veriteľa uspokojiť a zaplatiť celú dlžnú čiastku“ nie je podľa jeho názoru jednoznačne spôsobilé naplniť zákonnú požiadavku na nepochybné a určité stanovenie času plnenia pre ručiteľa.
35. Súd teda zdôrazňuje, že ak má byť notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom, potom z jej obsahu musia jednoznačne vyplývať všetky zákonné náležitosti v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Tieto náležitosti súd nemôže, ako nezávislý a nestranný orgán súdnej moci, dedukovať, či nepriamo vyvodzovať z obsahu notárskej zápisnice v prospech alebo v neprospech niektorého z účastníkov exekučného konania. Musia byť jasne, určite a zrozumiteľne dané. Je preto samozrejmé, že aj pokiaľ ide o čas plnenia notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. vykonateľnosť notárskej zápisnice, podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, platí, že ak má byť vykonateľná, čas plnenia v nej určený, musí byť určený presným a nepochybným spôsobom.
36. Súd po preskúmaní notárskej zápisnice, vrátane ručiteľského vyhlásenia, ktoré súd citoval vyššie (bod 30. odôvodnenia), konštatuje, že v súvislosti s posudzovaním vykonateľnosti predloženého exekučného titulu konkrétne voči povinnému 2/, je na mieste založiť rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie na iných právnych záveroch, než na základe ktorých postupoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, a to predovšetkým z dôvodu, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal splnením jednej zo základných zákonných podmienok, za ktorých je možné považovať notársku zápisnicu za exekučný titul, a to či bol v nej určený čas plnenia záväzku ručiteľa titulom jeho ručenia takým spôsobom, aby predložená notárska zápisnica mohla byť materiálne vykonateľným exekučným titulom vo vzťahu k povinnému 2/.
37. Takýto nesprávny postup vyššieho súdneho úradníka je preto dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia a na vrátenie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné právne posúdenia a rozhodovanie. Súd totiž poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by bola exekúcia nesprávne nariadená a bola by vedená na základe exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996).
38. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude tak po zrušení jeho napadnutého uznesenia, aby sa náležite vysporiadal s otázkou, či sa v predloženom exekučnom titule nachádza jednoznačné a určité stanovenie času plnenia vo vzťahu k povinnému 2/ ako ručiteľovi. Súd dáva preto do pozornosti, že zo samotnej subsidiárnej povahy ručiteľského záväzku vyplýva, že čas plnenia povinného 2/ ako ručiteľa sa musí odvíjať od času plnenia dlžníka, pričom povinný 2/ môže mať povinnosť plniť až v prípade, keď dlžník svoj záväzok v stanovenej lehote riadne a včas nesplní. Čas plnenia pre povinného 2/ ako ručiteľa, musí byť následne špecifikovaný takým spôsobom, aby nenastali najmenšie pochybnosti o tom, do kedy má ručiteľ svoj záväzok splniť, a teda kedy notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k nemu vykonateľnosť, čo je nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Čas plnenia musí byť pritom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku jednoznačným spôsobom vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice a nemožno ho určiť dodatočne (zo záverov uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXCoE/XX/XXXX z XX.XX.XXXX).
39. Nakoľko sa však jedná o iné právne závery majúce zrejmý dopad na samotné posúdenie vykonateľnosti predloženého exekučného titulu voči povinnému 2/, súd uvádza, že hoci je súd oprávnený v tomto štádiu konania zmeniť napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, a teda posúdiť vec inak, je súd povinný predísť vydaniu takéhoto rozhodnutia „nečakane“, a vydať tak pre oprávneného tzv. prekvapivé rozhodnutie bez toho, aby v súlade s procesným postupom vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k možnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, čím by odňal oprávnenému právo namietať správnosť novo zaujatého právneho názoru súdu.
40. Poukazom na vyššie uvedené, v záujme zachovania práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, má súd za to, že je na mieste zrušiť napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať tak, že vyzve oprávneného (v súlade s analogickou aplikáciou ustanovenia § 382 CSP), aby sa vyjadril k možnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, a následne bude vo veci opätovne rozhodovať o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, a to v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.
41. Súd záverom, mimo rozhodovacej činnosti, poukazuje ešte na skutočnosť, že súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že dňa 29.04.2020 bolo zverejnené oznámenie, že na Okresnom súde C. I bolo začaté konania vedené pod sp. zn. XXCbR/XXX/XXXX o zrušení spoločnosti K. s.r.o., C. XX, XXX XX Bratislava, IČO: 44 713 584 (povinný 1/), bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že samotné rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže konajúci súd vydať až po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia podľa § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka, súd dáva do pozornosti predovšetkým vyššieho súdneho úradníka, povinnosť neopomenúť vyššie uvedené zistenia, a pri opätovnom posudzovaní a rozhodovaní o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, vykonať potrebné lustrácie vo vzťahu k povinnému 1/, ktorého prípadné zrušenie bez likvidácie na základe právoplatného rozhodnutia súdu je dôvodom na zastavenie exekúcie voči povinnému 1/ v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku.
42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).