Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Csp-47-2020.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Mesto W. I., naposledy bytom D. R. XX/B, H., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej „žaloba“), doručeným upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05. 06. 2020, uplatnil žalobca voči žalovanému pohľadávku vo výške 70,70 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 09. 01. 2020 do zaplatenia, náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 3,- eurá a trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa dňa 08. 01. 2020 o 15:45 hod. na linke č. 099, číslo vozidla 4049, na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, t. j. cestoval bez platného cestovného lístka. Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 eura a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70,- eur na mieste. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu - Dopravným podnikom Bratislava, bolo dňa 08. 01. 2020 vystavené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 20000202. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a žalobcom, bola pohľadávka, vyplývajúca z tohto hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, postúpená na žalobcu. Žalobcovi vzniklo v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky. V zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, nastúpením do dopravného prostriedku vyjadruje cestujúci svoj neodvolateľný súhlas s podmienkami prepravy, obsiahnutej v PP IDS BK a žalovaný, ako cestujúci, je ďalej povinný sa na výzvu oprávnenej osoby preukázať platným cestovným lístkom alebo zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. Sadzba sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je v cenníku, uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK, stanovená na sumu 70,- eur. Žalobca doporučeným listom zo dňa 04. 05. 2020 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a prostredníctvom právneho zástupcu ho vyzval listom zo dňa 12. 05. 2020 na úhradu pohľadávky. Na základe toho si žalobca uplatňuje aj náhradu nákladov, spojených s uplatnením tejto pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,50 eura, spolu 3,- eurá.
2. Na základe tohto návrhu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 33Up/1075/2020 zo dňa 22. 06. 2020. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému, o čom upomínací súd upovedomil žalobcu prípisom zo dňa 22. 10. 2020. Žalobca reagoval
oznámením, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, týmto došlo k zrušeniu platobného rozkazu a upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 26. 10. 2020.
3. Uznesením zo dňa 30. 10. 2020, č. k. 6Csp/47/2020-54, súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vadu podania tak, že listinnými dôkazmi preukáže svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom advokátky podaním, doručeným súdu dňa 04. 11. 2020, ktoré však neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Týmto podaním boli súdu predložené iba listiny bez akéhokoľvek vysvetlenia, a to podací hárok č. EPH198807454 pozostávajúci zo 74 listov, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 18. 05. 2020, odosielateľa Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, podací hárok č. EPH197844950 pozostávajúci takisto zo 74 listov, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 07. 05. 2020, odosielateľa Inkasáreň s.r.o., Bratislava; na obidvoch podacích hárkoch je uvedené množstvo adresátov bez vyznačenia, ktorá časť týchto listín sa vzťahuje na túto vec. Zároveň súdu bola doručená aj Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03. 04. 2019 medzi postupcom Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a postupníkom Inkasáreň s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 777 974, ako aj Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, verzia 3.3 - platná od 01. 07. 2018 a verzia 3.4 - platná od 19. 08. 2018.
4. Podľa zistenia tunajšieho súdu sa žalovaný nezdržiava na adrese trvalého bydliska, ktorú má vyznačenú v Registri obyvateľov SR. Súdu sa síce podarilo skontaktovať so žalovaným telefonicky, kedy tento uviedol adresu bydliska - ubytovňa D. R. XX/B, H., avšak napriek prísľubu si žalovaný ani na tejto adrese žalobu neprevzal. Pretože sa žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť aktuálnu adresu žalovaného, súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a dňa 11. 01. 2021 zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. Vzhľadom na právnu úpravu § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, sa žaloba považuje za doručenú žalovanému dňa 28. 02. 2021.
5. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 16. 03. 2021 o 08.30 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 05. 03. 2021.
6. Z tvrdenia žalobcu a ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 08. 01. 2020 linkou č. 99 Dopravného podniku Bratislava; z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení možno len predpokladať, že žalovaný cestoval v Meste Bratislava, a potom sa jednalo o cestu autobusom. Druh použitého dopravného prostriedku je významný pre právne posúdenie nároku, t. j. či sa na danú vec má aplikovať zákon 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, alebo zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Žalobca síce v žalobe citoval obidve právne normy, ale nekonkretizoval, ktorá z týchto noriem sa vzťahuje na túto konkrétnu vec - v dôsledku toho dôvody žaloby v tejto časti sú neurčité.
7. Podľa Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 08. 01. 2020, variabilný symbol 200000202 bolo kontrolou, vykonanou o 15:45 hod. na úseku zastávok Hálová - ŽST Petržalka zistené, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka. Pri kontrole odmietol zaplatiť cestovné 0,70 eura a postih 70,- eur. Prípisom zo dňa 04. 05. 2020, adresovaným žalovanému, žalobca oznámil, že v súlade s čl. 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2019 mu Dopravný podnik Bratislava, a.s. postúpil svoju pohľadávku v celkovej sume 70,70 eura. Ďalším prípisom zo dňa 12. 05. 2020, adresovaným žalovanému, upozornil žalobca prostredníctvom advokátky Mgr. Zuzany Bírovej, že táto pohľadávka nebola uhradená ani sčasti, a preto bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 129,34 eura do 3 kalendárnych dní od doručenia.
8. Medzi Dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola uzavretá dňa 03. 04. 2019 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej však neboli konkrétne pohľadávky, teda ani pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa dojednaní v Rámcovej zmluve jednotlivé pohľadávky mali byť postupníkovi postupované počas trvania tejto zmluvy ako „Súbor
pohľadávok mesačne“, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 zmluva o postúpení pohľadávok sa zmluvné strany zaviazali spísať „Preberací protokol“ v 2 vyhotoveniach.
9. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca takýto dôkaz nepredložil - v zmysle dojednania v Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok takýmto dôkazom by bol napr. preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava voči žalovanému, ktorá je uplatnená v tomto konaní.
10. Podľa § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 524 Obč. zák. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktorému z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok. Skúmanie vecnej aktívnej legitimácie je pritom základom každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu potom vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
13. V konaní bolo preukázané, že zmluvný vzťah vznikol medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalovaným, ktorý cestoval dňa 08. 01. 2020 linkou č. 99 v Bratislave bez cestovného lístka. Potom vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby bol Dopravný podnik Bratislava, ktorý však nárok voči žalovanému neuplatnil. Žalobca, ktorý uplatnil nárok, síce odvodzoval tento z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ale napriek výzve súdu nepreukázal postúpenie tejto konkrétnej pohľadávky.
14. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
15. Z ustanovenia § 526 Obč. zák. vyplýva, že postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. V prípade, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázala zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda k postúpeniu pohľadávky došlo pred začatím tohto súdneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu postupníka by zakladalo už oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Takéto oznámenie by však muselo byť relevantné, t. j. muselo by sa dostať do sféry poznania dlžníka. Iba v prípade, ak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi riadne doručené pred začatím súdneho konania, je postupník v spore vecne aktívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. 06. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014).
16. Odhliadnuc od absencie opísania rozhodujúcich skutočností, spojených s postúpením pohľadávky, súdu nebol predložený ani dôkaz o tom, že by postupca, t. j. Dopravný podnik Bratislava, vôbec komunikoval so žalovaným ohľadne postúpenia pohľadávky. V prípise zo dňa 04. 05. 2020 v kolónke „podpis“ je síce uvedený údaj „Dopravný podnik Bratislava, a.s., zast. Inkasáreň s.r.o., N. Q., prokurista“, ale súdu nebolo predložené žiadne splnomocnenie, ktoré by oprávňovalo Inkasáreň s.r.o. (za ktorú konal prokurista N. Q.) zastupovať Dopravný podnik Bratislava. Navyše žalobca ani netvrdil, že postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému postupca, ktorému toto právo vyplýva zo zákona, pretože uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému oznámil žalobca. Bez ohľadu na to, že s oznámením postúpenia pohľadávky zo strany postupníka, t. j. žalobcu, zákon nespája žiadne právne účinky, v konaní nebolo preukázané ani doručenie tejto písomnosti žalovanému. Pokiaľ žalobca mienil preukázať doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 02. 2020 predloženými podacími hárkami nepreukázal, že zásielky boli aj doručené. Súd poukazuje na to, že podľa § 132 ods. 2 CSP strana sporu
nemôže nahradiť skutkové tvrdenia dôkazmi (ani vyžadovať od súdu, aby v predložených 148 listoch „hľadal“ dôkaz, ktorý sa týka tejto veci). Navyše žalovaný má od 25. 05. 2012 hlásený pobyt bezdomovca na adrese Obec Liptovský Mikuláš, preto ak aj žalobca zasielal žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky na adresu, uvedenú v prípise (W. I., Ž. XXX/XX), na tejto sa žalovaný v čase doručovania písomností nezdržiaval (lustráciou bolo zistené, že od roku 2018 vykonával práce na základe dohôd v Bratislave) a žalobca nepreukázal, že odoslané zásielky boli aj doručené.
17. Pretože žalobca zrejme nedisponuje dôkazom o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému (§ 526 Obč. zák.), svoju aktívnu vecnú legitimáciu mohol preukázať predložením zmluvy o postúpení tejto konkrétnej pohľadávky. Takou však nie je Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03. 04. 2019, pretože ňou nedošlo k postúpeniu konkrétnych pohľadávok. Rámcovou zmluvou bolo len dojednané, že pohľadávky budú postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 sa zmluvné strany zaviazali spísať Preberací protokol v 2 vyhotoveniach. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca takýto dôkaz nepredložil (napr. Preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní). V takom prípade by už pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebolo právne významné, či a kto doručil žalovanému Oznámenie postúpenie pohľadávky.
18. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., t. j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky vyhotoveného postupcom. Pretože žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu, súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Tento si však náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.