Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-4-2023.pdf
PDF · 109.71 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom kancelárie P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 48 182 966, značka správcu S1784, správca úpadcu Sun Consulting s.r.o. v konkurze, IČO: 44 554 877, so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ing. E. Y., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX G., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že právne úkony - prevody/výbery finančných prostriedkov zo dňa 04.04.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 13.04.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 25.04.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 02.05.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 10.05.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 21.05.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 31.05.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 31.05.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 07.06.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 13.06.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 14.06.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 20.6.2019 vo výške 3.000 EUR, dňa 08.07.2019 vo výške 4.000 EUR, dňa 15.07.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 30.07.2019 vo výške 4.000 EUR, dňa 13.08.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 14.08.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 15.08.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 17.08.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 22.08.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 24.08.2019 vo výške 1.000 EUR, dňa 30.08.2019 vo výške 1.000 EUR, dňa 12.11.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 28.12.2019 vo výške 2.000 EUR, dňa 18.11.2019 vo výške 1.500 EUR a 2.000 EUR, dňa 14.11.2019 vo výške 10.000 EUR, dňa 13.11.2019 vo výške 9.900 EUR, dňa 12.11.2019 vo výške 2.000 EUR a 9.900 EUR, dňa 20.02.2020 vo výške 1.000 EUR, dňa 24.02.2020 vo výške 1.000 EUR, dňa 03.04.2020 vo výške 2.000 EUR, dňa 12.06.2020 vo výške 3.000 EUR,
sú v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/2/2022 voči veriteľom úpadcu n e ú č i n n é.
II.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi ako plnenie do podstaty v konkurze na majetok vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/2/2022 peňažnú náhradu v celkovej sume 93.300 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III.Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2023 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov špecifikovaných v petite žaloby a zároveň uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť plnenie do majetkovej podstaty úpadcu. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.5.2022, sp. zn. 23K/2/2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Sun Consulting s.r.o.. Za správcu bola ustanovená spoločnosť Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s.. Uznesenie o vyhlásení konkurzu a ustanovení do funkcie správcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 6.6.2022. Žalobca preskúmal možné odporovateľné úkony, no do dnešného dňa nemá žalobca odovzdanú účtovnú dokumentáciu úpadcu. Lustráciou bankových výpisov správca zistil, že žalovaný si v priebehu rokov 2019 a 2020 poslal na svoj súkromný bankový účet - číslo bankového účtu v tvare IBAN: R vedený v Tatra banka, a.s., prípadne uskutočnil hotovostný výber finančných prostriedkov v celovej sume 93.300 eur. Podľa bankových výpisov, resp. dokladov o úhrade sa jedná o nasledovné platby, ktoré žalovaný zrealizoval vo svoj prospech na svoj bankový účet/uskutočnil hotovostný výber z bankového účtu úpadcu: • dňa 04.04.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 13.04.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 25.04.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 02.05.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 10.05.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 21.05.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 31.05.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 31.05.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 07.06.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 13.06.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 14.06.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 20.6.2019 vo výške 3.000 EUR, • dňa 08.07.2019 vo výške 4.000 EUR, • dňa 15.07.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 30.07.2019 vo výške 4.000 EUR, • dňa 13.08.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 14.08.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 15.08.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 17.08.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 22.08.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 24.08.2019 vo výške 1.000 EUR, • dňa 30.08.2019 vo výške 1.000 EUR, • dňa 12.11.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 28.12.2019 vo výške 2.000 EUR, • dňa 18.11.2019 vo výške 1.500 EUR a 2.000 EUR (výber z bankomatu), • dňa 14.11.2019 vo výške 10.000 EUR (výber hotovosti), • dňa 13.11.2019 vo výške 9.900 EUR, • dňa 12.11.2019 vo výške 2.000 EUR a 9.900 EUR, • dňa 20.02.2020 vo výške 1.000 EUR, • dňa 24.02.2020 vo výške 1.000 EUR, • dňa 03.04.2020 vo výške 2.000 EUR, • dňa 12.06.2020 vo výške 3.000 EUR.
2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemá k dispozícii účtovníctvo úpadcu, nevie hodnoverne verifikovať účel a právny dôvod prevodu predmetných vyššie uvádzaných finančných prostriedkov. Žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko žalovaný bol v rozhodnom čase bol štatutárnym orgánom úpadcu (obdobie od 01.10.2010 do 19.12.2021). V čase keď došlo k vybranému neidentifikovanému prevodu finančných prostriedkov v celkovej čiastočnej výške 7.000 EUR (prevod finančných prostriedkov zo dňa 20.02.2020 vo výške 1.000 EUR, 24.02.2020 vo výške 1.000 EUR, 03.04.2020 vo výške 2.000 EUR a dňa 12.06.2020 vo výške 3.000 EUR ), úpadca už bol v úpadku a to minimálne vo forme platobnej neschopnosti, ktorú možno identifikovať už k dátumu 31.1.2020. Úpadca mal aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli v rozhodnom čase kedy došlo k úhrade vybraných finančných prostriedkov žalovanému po lehote splatnosti a teda ide o konanie, ktorému možno odporovať v súlade s ustanovením § 59 ZKR. K splneniu podmienok odporovateľnosti podľa § 59 ZKR uviedol, že existenciu zvýhodňujúceho právneho úkonu úpadcu, na základe ktorého neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa - žalovaného možno odôvodniť tým, že možno odôvodnene predpokladať, že keď úpadca realizoval platby v prospech žalovaného, tak úpadca evidoval nejaké záväzky voči žalovanému, ktoré boli týmto spôsobom uhradené. Takýmto konaním boli uhradené pohľadávky žalovaného, t. j. došlo k zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa oproti ostatným veriteľom. Prednostným splatením pohľadávok žalovaného prišlo k neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa - žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorí mali v danom rozhodnom čase kedy prišlo k uspokojeniu veriteľa, t. j. k 20.2.2020, 24.2.2020, 3.4.2020 a 12.6.2020 už dávno pohľadávky po lehote splatnosti. Vv čase vykonania prevodov finančných prostriedkov vo výške 7.000 EUR žalovanému, mal úpadca v roku 2020 aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli už dávno po lehote splatnosti (napr. BOZPO, s.r.o. (nezaplatená Faktúra č. V zo dňa 23.11.2018, splatná dňa 7.12.2018 za dodanie tovaru), Sociálna poisťovňa (Roz č. 700-0411361520-GC04/20 zo dňa 4.11.2020, neuhradené poistné na sociálne poistenie za 11,12/2019, splatné dňa 31.12.2019 a 31.1.2020). Úpadca bol v rozhodnom čase kedy došlo k úhradám v prospech žalovaného v úpadku, nakoľko mal minimálne 2 peňažné záväzky 30 dni po lehote splatnosti, t. j. v čase vykonania predmetných platieb - 20.2.2020, 24.2.2020, 3.4.2020 a 12.6.2020 mal úpadca 30 dní po lehote splatnosti, napr. pohľadávku veriteľa BOZPO, s.r.o., Sociálna poisťovňa. V danom prípade sa však úpadok predpokladá, pokiaľ žalovaný nepreukáže opak, t. j. dôkazné bremeno je na strane žalovaného. Odporovať možno len takým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania alebo ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom, možno odporovať tieto právne úkony, ak boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Na základe uvedeného uvádzame, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 17.3.2022. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 58/2022 dňa 24.3.2022. Predmetný zvýhodňujúci právny úkon bol, vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti (spriaznenosť žalovaného), uskutočnený dňa 20.2.2020, 24.2.2020, 3.4.2020 a 12.6.2020, t. j. v lehote 3 rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V nadväznosti na uvedené uvádzame, že Okresný súd Trnava vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Uznesením zo dňa 25.5.2022. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 108/2022 dňa 6.6.2022 (vyhlásený konkurz 7.6.2022). Právo odporovať právnemu úkonu bolo preto vykonané v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR vyplýva, že odporovať možno iba tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. Do konkurzného konania bolo do dnešného dňa prihlásených celkovo 8 veriteľov s celkovým objemom prihlásených pohľadávok vo výške 103.355 EUR. Z predloženého zoznamu pohľadávok teda vyplýva, že takýmto právnym úkonom prišlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze, ako je napríklad - pohľadávka veriteľa BOZPO, s.r.o, Sociálna poisťovňa ... V zmysle uvedeného, by teda hodnota majetku a teda aj uspokojenie prihlásených veriteľov bolo jednoznačne vyššie, ak by takéto právne úkony - úhrada zrejmých pohľadávok žalovanému nebola urobená. Naviac k splneniu podmienok odporovateľnosti aj podľa § 60 ZKR uviedol, že ukracujúce právne úkony boli urobené s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom druhá strana mala vedomosť o týchto úkonoch. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti spočívajúcej v úhrade zrejmých pohľadávok/prevode finančných prostriedkov, resp. k hotovostným výberom v celkovej výške 93.300 EUR spriaznenej osobe, čím sa úpadca zbavil finančných prostriedkov vo výške 93.300 EUR. Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov odvodzuje žalobca od
skutočnosti, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu, t. j. ako konateľ úpadcu v rozhodnom čase, bol povinný neustále sledovať finančnú situáciu úpadcu. Napriek tejto skutočnosti došlo k úhrade zrejmých pohľadávok žalovaného prostredníctvom prevodu na bankový účet žalovaného/svojvoľným výberom finančných prostriedkov z bankového účtu úpadcu, čo preukazujeme pohybmi na bankových účtoch. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný ako spriaznená osoba s úpadcom, mal vedomosť o finančnej situácii úpadcu, resp. musel mať túto vedomosť. Vzhľadom na spriaznenosť žalovaného sa úmysel ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak, a teda dôkazné bremeno je opätovne na strane žalovaného. Odporovať možno len takým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 17.3.2022, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 58/2022 dňa 24.3.2022. Predmetné právne úkony boli uskutočnené v období rokov 2019 a 2020, t. j. v lehote piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
3. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
4. Podľa § 105 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.
5. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
6. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Podľa § 116 ods. 3 CSP ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
8. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
9. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal dňa 12.4.2024 pojednávanie v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 111 ods. 3 CSP súd považoval vrátenú nedoručenú poštovú zásielku (písomnosť - predvolanie) za doručenú dňom 6.3.2024, nakoľko na adrese trvalého pobytu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov: G. XX/XX, XXX XX G., písomnosť nebolo možné doručiť a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s uzneseniami o začatí konkurzného konania, vyhlásení konkurzu, výpisom z bankového účtu úpadcu, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
11. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že zotrváva na obsahu žaloby.
12. Z výpisov z účtu úpadcu vedeného v Tatra banka, a.s, (č.l. 13-20) VÚB a.s., súd zistil, že úpadca realizoval prevody finančných prostriedkov v prospech žalovaného tak ako v žalobe tvrdí žalobca.
13. Podľa § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo len dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
14. Podľa § 9 ods. 3 ZKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
15. Podľa ust. § 57 ods.1 prvá veta ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
16. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
17. Podľa ust. § 57 ods.4. ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
18. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
19. Podľa ust. § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
20. Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
21. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
22. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
23. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
24. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
26. Podľa § 63 ods. 2 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.
27. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
29. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
30. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
31. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
32. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že úpadca poskytol žalovanému finančné plnenie spolu vo výške 93.300 eur. Žalobca v konaní tvrdil, že úpadca poskytnutím finančných plnení žalovanému ukrátil uspokojenie pohľadávok ďalších svojich veriteľov, ktorých v tom čase úpadca mal a ktorí si následne aj svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Preto v zmysle § 59 a § 60 ZKR napadol účinnosť predmetných úkonov ako odporovateľných právnych úkonov. Poukázal na to, že úpadca urobil právny úkon v prospech spriaznenej osoby, nakoľko finančné plnenie bolo poskytnuté žalovanému, ktirý bol v rozhodnom období konateľom úpadcu. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle § 59 ods. 3 ZKR predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu a v zmysle § 60 ods. 2 ZKR sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany - žalovaného o tomto úmysle. Žalobca sa domáhal neúčinnosti napadnutých právnych úkonov súčasne z dvoch dôvodov a to z dôvodu, že ide o úkony zvýhodňujúce (v zmysle § 59 ZKR) ale zároveň aj o úkony ukracujúce (v zmysle § 60 ZKR).
33. Napadnuté právne úkony sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu ich pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou. V konaní bolo preukázané, že v čase vykonania napadnutých právnych úkonov mal úpadca okrem žalovaného aj viacerých ďalších veriteľov a jeho majetok nepostačoval na plné uspokojenie všetkých v tej dobe existujúcich záväzkov, preto ak úpadca plnil v celom rozsahu svoj záväzok len voči žalovanému, tak ho bezpochyby zvýhodnil oproti iným svojim veriteľom, ktorým neplnil ani čiastočne, pomerne (a títo budú uspokojení prípadne až pomerne z výťažku v konkurze). Žalovaného by neznevýhodnil iba v prípade ak by mu žalobca plnil pomerne vo vzťahu k ďalším v tej dobe existujúcim veriteľom a výške ich pohľadávok. Na základe toho má súd preukázané naplnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 59 ods. 3 ZKR. Žalovaný v konaní tvrdenia žalobcu nenamietal, nerozporoval, a potom ani nepreukazoval opak zákonných fikcii, preto nebola ani sporná skutočnosť, že v čase vykonania napadnutých právnych úkonov bol úpadca v úpadku, dlžník mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov, pričom druhá strana - žalovaný mal o tomto úmysle vedomosť.
Na základe toho má súd preukázané naplnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 60 ods. 1 ZKR a preto žalobe vyhovel tak, že napadnuté právne úkony určil za právne neúčinné. Záverom je nutné dodať, že žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym (vigilantibus iura scripta sunt - práva patria len bdelým, starostlivým). Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového stavu zisteného a dostatočne preukázaného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
34. V zmysle § 63 ods. 2 ZKR rozhodol súd tak, že uložil žalovanému povinnosť vrátiť plnenie - peňažné prostriedky v sume 93.300 eur do majetkovej podstaty úpadcu.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. V prípade ak by žalobcovi nejaké trovy konania vznikli a bol by si ich uplatnil, tak by mu súd priznal ich plnú náhradu, keďže bol procesne plne úspešný.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).