Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-29-2021.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Subarea
28P/29/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: W. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Š. X, V., t.č. bytom W. XX, V., a otca: U. Z., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, V., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný platiť na maloletého U. Z., nar. X.X.XXXX výživné vo výške 29,42 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súčasne s návrhom vo veci samej matka žiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude výlučne zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým ponechal na dohodu rodičov a zároveň aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého minimálnou zákonom určenou sumou 29,42 eur mesačne.
2. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 23.02.2021 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. XXP/XX/XXXX.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že na základe vážnych životných okolností ohrozujúcich zdravý vývin a mravnú výchovu dieťaťa spolu s vtedy 1,5-ročným synom opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala s otcom dieťaťa. Na otca sa nedalo a nedá absolútne v ničom spoľahnúť. Hneď po príchode z pôrodnice sa niekoľko dní neukázal, nedvíhal telefón, nechal matku doma nezaopatrenú, bez nakúpenej stravy, v bolestiach čerstvo po pôrode s novorodencom. Po niekoľkých dňoch nezvestnosti sa zjavil bez vysvetlenia a ostal na pár dní doma. Následne sa im pokazil zámok na vchodových dverách do bytu, v bytovke bol pokazený výťah, bývali na piatom poschodí. Vzhľadom na okolnosti matka nebola schopná sama s novorodencom zabezpečiť opravu zámku. Tentokrát otec, ktorý sa opäť nezdržiaval doma, prisľúbil telefonicky, že opravu zámku zabezpečí, čo sa nestalo. Nechal matku niekoľko dní žiť s bábätkom a otvorenými vchodovými dverami dni a noci iba s podopretým košom na prádlo, aby dvere neboli otvorené dokorán. V tomto období počas jednej noci sa matka zobudila na buchot na smrť preľaknutá, že ich vykrádajú. Buchot išiel z balkóna, kde otec zjavne pod vplyvom alkoholu a/ alebo omamných látok zlanil na piate poschodie, preskočil balkón a snažil sa buchotom dostať do bytu. Ako dôvod uviedol, že ho matka vymkla. V tom čase však bol zámok stále pokazený. Častokrát
sa stávalo, že otec odišiel z bytu aj na niekoľko dní, neozval sa, nereagoval na telefóny a správy. Nezaujímal sa a ani sa neinformoval, kde sa nachádza jeho maloletý syn a či je o neho postarané. Po jeho avantúrach sa vždy tváril, že sa nič nestalo a v prípade námietky zo strany matky to riešil vulgárnym slovníkom, aroganciou alebo ignoráciou. Tieto skutočnosti sa diali stále pravidelnejšie, so stupňujúcou sa intenzitou, od siedmeho mesiaca tehotenstva. Od narodenia syna prekračovali neúnosnú mieru na pravidelnej báze. Vyvrcholením bol agresívny útok na osobu matky za prítomnosti maloletého syna, kedy otec v agresívnom amoku s nožom v ruke rozbil päsťou obývačkové dvere a matke sa vyhrážal v neutíchajúcom kriku ublížením na zdraví ignorujúc, že matka práve drží v náručí plačúceho syna. Po tomto amoku matka pochopila, že v jeho prítomnosti nie sú v bezpečí a takéto prostredie je absolútne nežiaduce a nevyhovujúce pre prospešný vývoj maloletého syna. Spoločnú domácnosť opustila spolu so synom nasledujúci deň. Vzhľadom na okolnosti bola matka nútená nasťahovať sa ku svokre, otcovej mame, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky na slušnú výchovu. Odvtedy sa otec o svojho maloletého syna nezaujíma, nebuduje si s ním vzťah. Nevidí ho aj 3 mesiace, následne sa bez ohlásenia objaví, nikto nevie koľko sa zdrží a kedy opäť na dlhé obdobie zmizne. Pri návštevách otec neprejavuje elementárnu slušnosť. Maloletému synovi to neprospieva, pravidelne je sklamaný. Keď sa s otcom stretne, v prvom momente sa z otca teší, ale nevie pri ňom ako reagovať, pretože ho nepozná, nemá s ním vybudovaný vzťah, nevie ako sa má pri svojom otcovi chovať, a tak je vždy pri matke a hľadá v nej istotu. Finančne sa otec na výchove maloletého podieľa sporadicky. Vzhľadom na to, že sa objaví raz za pár mesiacov, tak prispeje na maloletého maximálne 100 eur, ale to len v prípade, že má dobrú náladu a pri sebe finančnú hotovosť. Ak matka potrebuje s otcom riešiť čokoľvek ohľadne syna, ako napríklad podpísanie potvrdenia do materskej škôlky a iné, s otcom sa nedá skontaktovať, nereaguje na hovory, správy, ignoruje ju. Jeho nezodpovednosť zašla až k tomu, že má niekoľko exekúcií a zobrali mu vodičský preukaz. Jeho nevypočítateľné správanie matku znepokojuje o to viac, že bývajú s U. u jeho mamy a on má od svojho rodičovského domova kľúče a môže sem prísť kedykoľvek či v noci, ráno, poobede. Matka plánuje vlastné bývanie, ale pandemická situácia všetko posunula a tak nevie, dokedy bude so synom bývať u svokry, kde má otec kedykoľvek prístup. Vzhľadom na všetky spomínané okolnosti a veľkú nezodpovednosť a nevyspytateľnosť otca dieťaťa by chcela upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému synovi a tiež požiadať o vydanie neodkladného opatrenia. Maloletý syn navštevuje materskú škôlku, mesačné náklady na škôlku sú: režijné náklady 30 eur, stravné cca 50 eur (v závislosti od počtu dní v škôlke), príspevok na ZRPŠ 90 eur/rok. Ostatné výdavky sú krúžky 70 eur/mesačne, nákup logopedických knižiek na rozvoj reči cca 20 eur/mesačne, oblečenie cca 30 eur/mesačne (tepláky, tričká, ktoré sa často na ihriskách roztrhnú), v prípade zmeny ročného obdobia až do 200 eur (topánky, bundy, oteplovačky, mikiny, papuče...). Zdravotný stav syna je dobrý. Matka pracuje ako samostatný referent oddelenia marketingu a jej priemerná mzda je 1100 Eur brutto. Po smrti svojej mamy zdedila matka spolu so súrodencami byt v Bratislave a rodinný dom v V. Š.. Od súrodencov odkúpila ich časti v týchto nehnuteľnostiach. Aj z tohto dôvodu, že matka vlastní majetok v nemalej hodnote chce, aby v prípade, že maloletý syn nadobudne akýkoľvek majetok, matka mohla právne zastupovať maloletého výlučne sama a v žiadnom prípade nie otec dieťaťa, ktorý má až 9 exekúcií. Matka nemá vedomosť o tom, že by otec dieťaťa pracoval. Sám nič nevlastní. Zo začiatku otec prispieval na výživné pre maloletého nepravidelne po pár eurách, tak 100 Eur za 3 mesiace, momentálne neprispieva nič.
4. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX konanie vo veci samej o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého sú manželmi a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Po odchode zo spoločnej domácnosti si otec svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Súd zamietol návrh v časti o zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Samotná matka uvádza, že otec sa o syna nezaujíma a prichádza len sporadicky na návštevy do domácnosti starej matky. Matka argumentuje nevypočítateľným správaním otca ako aj tým, že býva u otcovej matky, od domácnosti ktorej má otec kľúč a môže tam kedykoľvek prísť. Táto skutočnosť je však z hľadiska zverenia maloletého nepodstatná, nakoľko samotné zverenie nerieši problém možnosti vstupu otca do domácnosti starej matky. Rovnako matka nepreukázala dôvody na priznania práva zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky v časti zverenia maloletého, jeho zastupovania a spravovania majetku zamietol.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.