Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_0T-99-2020.pdf
PDF · 87.02 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., D. XXXX/X, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. marca 2021 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. U., XX.XX.XXXX, trvale bytom U., D. XXXX/X
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 29.08.2020 v čase o 14.45 h v Stupave po ulici Devínska cesta viedol osobné motorové vozidlo značky F. N., evidenčného čísla C pri odbočovaní k ubytovni nedal znamenie o zmene smeru jazdy, z ktorého dôvodu bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Stupava a v čase o 14.48 h bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov elektronickým prístrojom typu AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla A409613, číslo merania 804, s výsledkom 1.05 mg/l alkoholu v dychu, pri opakovanej dychovej skúške v čase o 15.28 h mu bola nameraná hodnota 1.03 mg/l alkoholu v dychu a konal tak napriek tomu, že rozhodnutím ODI Piešťany o priestupku, sp. zn. ORPZ-TT-ODI3-260/2018, zo dňa 23.01.2019, právoplatným dňa 06.03.2019, mu bola za jazdu pod vplyvom alkoholu uložená pokuta vo výške 300,-- Eur spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 8 mesiacov,
t e d a
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 30.08.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 2Pv 279/20/1106-6 na obžalovaného F. Q. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal : Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu.
Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.
Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne ľutuje a je pripravený znášať následky, avšak prokurátorom žiadaný nepodmienčný trest považuje za neprimerane prísny. Uviedol, že v dôsledku tohto činu prišiel o prácu a pracuje už iba brigádne, má zadržaný vodičský preukaz.
Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného U. U. súd zistil, že nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ 1 x súdne trestaný (rok 1992), pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že v roku 2017 sa dopustil priestupku na majetku, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 EUR, v roku 2018 sa dopustil priestupku úseku dopravy (alkohol) a bola mu uložená pokuta vo výške 300 EUR a zákaz činnosti.
Podľa § 289 ods. 3, písm. b) Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo za čin uvedený v odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523289'&ucin- k-dni='30.12.9999'> v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu obžalovaným nemal súd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 2 rokov na 16 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 16 mesiacov.
Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 2 promile) domáhala uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na dva roky. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a to aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu v značnom stave opitosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. nie je podľa
zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. V tomto kontexte súd uvádza, že pri zvažovaní druhu trestu je nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Pokiaľ teda ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Súd tak práve s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, ktorý nedokázal rešpektovať pravidlá cestnej premávky a viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu, napríklad peňažného trestu, pretože za takéto závažné (úmyselné) porušenie pravidiel cestnej premávky je nutné ukladať trest odňatia slobody. Na strane druhej, je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchanej trestnej činnosti, túto úprimne oľutoval a v osobe obžalovaného nejde osobu, ktorá by sústavne porušovala pravidlá cestnej premávky, prípadne sa opakovane dopúšťala protiprávnych konaní. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný bol doposiaľ len raz súdne trestaný (rok 1992), avšak sa hľadí na neho akoby súdne trestaný nebol. Všetky tieto skutočnosti je nutné hodnotiť v prospech obžalovaného a vo svojom súhrne znemožňujú, aby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ako to požaduje v podanom odvolaní prokurátor. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 16 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti prípade, najmä z prihliadnutím na vysokú hodnotu alkoholu v dychu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v hornej hranici (upravenej) trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 3 roky. Takýto trest podľa názoru súdu v plnej miere zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania.
Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov. Uloženie trestu zákazu činnosti považuje súd za potrebné, nakoľko prečin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom výšku tohto trestu súd stanovil v dolnej hranici trestnej sadzby, čo považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané. Tento druh trestu bolo potrebné v posudzovanom prípade uložiť, pretože obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy a jazdou pod vplyvom alkoholu ich úmyselne ignoruje a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)