Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného P. Q., pre zločin sexuálneho násilia podľa , s poukazom na , , o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.11.2020 č. k. -312, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2021 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.11.2020 č. k. -312 bol obžalovaný P. Q., nar. XX.XX.XXXX, uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho násilia podľa , s poukazom na , , na tom skutkovom základe,

že

od presne nezistenej doby roku 2017 do 26.11.2019, v obci B. v rodinnom dome č. XXX sexuálne zneužíval svoju vnučku, maloletú B. K., nar. XX.XX.XXXX a to takým spôsobom, že od doby keď maloletá navštevovala 8. ročník základnej školy, teda vo veku 14 rokov, v intervaloch jedenkrát týždenne v čase, keď bola sama doma, ju ohmatával na prsiach a intímnych miestach, a následne v presne nezistený deň v čase keď navštevovala deviaty ročník základnej školy ju sexuálne napadol spôsobom, že ju zhodil na posteľ, násilím ju držal na mieste, kde jej stiahol nohavice a spodnú bielizeň a prstami jej otieral intímne partie, pričom nereagoval na prosby a plač maloletej, aby prestal, čo trvalo asi 5 alebo 10 minút, pričom následne s konaním prestal a odišiel. Uvedený skutok sa následne opakoval v presne nezistený deň počas letných prázdnin, keď bola maloletá vo veku 16 rokov, kedy obvinený opakovane prišiel k maloletej, ktorá bola sama doma, dal jej dole nohavice a spodnú bielizeň a obtieral jej prstami intímne miesta, pričom po 5 až 10 minútach s tým prestal a odišiel a následne dňa 26.11.2019, kedy opäť prišiel k maloletej, ktorá bola sama doma, zhodil ju na posteľ, držal ju za ruku, ktorú jej silno tlačil, dal jej dole nohavice a spodnú bielizeň a obtieral jej prstami intímne miesta, pričom po 5 až 10 minútach prestal a odišiel, pričom maloletá sa jeho konaniu, ktoré bolo násilnícke a hrubé bránila, prosila ho, aby prestal, na čo nereagoval.

Za tento trestný čin mu okresný súd uložil podľa , , , , trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa , okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 312-314 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie uznesením v zmysle prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchanému skutku nevykonal, vykonal len dokazovanie k výroku o treste.

Okresný súd uviedol, že v prípade obžalovaného sa jedná o doposiaľ netrestanú osobu, v posudzovanej veci išlo o prvé vybočenie z jeho obvyklého života. Obžalovaný má t. č. 75 rokov, je ženatý a do okamihu kedy bol vzatý do väzby sa staral o svoju chorú manželku. Svoje protiprávne konanie oľutoval, k činu sa dobrovoľne priznal.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, a pomery a možnosti jeho nápravy. Pri zvažovaní všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa , a žiadnu priťažujúcu okolnosť, prihliadol teda na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, ďalej na jeho osobné pomery a vek obžalovaného a dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné aplikovať aj zmierovacie ustanovenie podľa , .

Proti tomuto rozsudku zahlásil prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2020 odvolanie (č. l. 310 spisu), ktoré do rozhodnutia odvolacieho súdu aj bližšie písomne odôvodnil (č. l. 321-322 spisu). Proti rozsudku okresného súdu zahlásil na hlavnom pojednávaní odvolanie aj obžalovaný (č. l. 310 spisu), avšak toto následne zobral späť a súčasne sa vzdal práva na podanie odvolania (č. l. 311 spisu).

Prokurátor v dôvodoch odvolania uviedol, že nie je možné súhlasiť s úvahami súdu o treste a jeho výmery podľa , keďže súd nezvážil všetky okolnosti prejednávanej trestnej veci, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho pomery, účel trest atď. Ďalej prokurátor uviedol, že tvrdenia obžalovaného o chorobe jeho manželky nijakým spôsobom nepreveril ale bez pochybností sa spoľahol na tvrdenia obžalovaného. Preto má prokurátor za to, že okresný súd mal tieto skutočnosti preskúmať, najmä výsluchom manželky obžalovaného resp. zabezpečením lekárskych správ potvrdzujúcich nepriaznivý zdravotný stav jeho manželky. Poukazuje v ďalšom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutočne závažnej trestnej činnosti voči svojej maloletej vnučke a preto nie je možné uvedenú trestnú činnosť bagatelizovať. Prokurátor sa nestotožňuje s dôvodmi mimoriadneho zníženia trestu, ktoré ustálil okresný súd a je toho názoru, že pri určovaní výmery trestu sa okresný súd dôsledne neriadil ustanoveniami , ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani spravodlivý. Záverom prokurátor uviedol, že trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov považuje za neprimeraný a mierny. Obžalovaný vedel a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedel a mohol ovládať svoje konanie a rovnako bol schopný chápať zmysel trestného konania.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, rozhodol vo veci sám rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný a spravodlivý trest, ktorý bude uložený na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Wolfa podal písomné vyjadrenie k odôvodneniu odvolania Okresnej prokuratúry Galanta (č. l. 324 spisu). Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne a právne správne. Všetky argumenty prokuratúry považuje za bezpredmetné s ohľadom na mimoriadne závažné zhoršenie zdravotného stavu obžalovaného spočívajúce v mozgovej mŕtvici v krátkom časovom odstupe od rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá mu spôsobila stratu mobility a jeho odkázanosť na starostlivosť tretej osoby.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 16.03.2021 za prítomnosti zástupcu Krajskej prokuratúry, obžalovaného a jeho obhajcu. Verejné zasadnutie sa podľa vykonalo prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.

Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava zotrval na písomných dôvodoch odvolania a týmto navrhol vyhovieť. Obhajca obžalovaného uviedol, že žiadajú odvolací súd, aby rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdil a to aj s ohľadom na aktuálny zdravotný stav obžalovaného na ktorý poukazovali aj v žiadostiach o prepustenie z väzby, ktorý si naďalej aj dnes vyžaduje jeho hospitalizáciu v ústavnom zariadení. Obžalovaný uviedol, že chce byť s manželkou.

V zmysle ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku, ohľadom uloženia trestu obžalovanému, v značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K trestu

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa , trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov základnými ustanoveniami, ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu ( ) a vymedzenie okolností na ktoré musí súd prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery ( ).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( ).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (, ).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti ( - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a zároveň nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd zároveň iba upozorňuje okresný súd na skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozsudku okresný súd neuviedol všetky zákonné ustanovenia, ktoré sa použili, konkrétne opomenul uviesť ustanovenie , , čo nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keď ukladal trest rozmedzí takto upravenej trestnej sadzbe, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Okresný súd pri zvažovaní výšky trestu správne pristúpil k použitiu , . Odvolací súd sa s týmto postupom okresného súdu stotožňuje a má za to, že v zmysle musí ísť o celkom výnimočné prípady. Uvedené ustanovenie umožňuje uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané (k tomu viď Novocký, J.: Komentár k , portál epi.sk).

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a zároveň správne obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Zároveň námietky prokurátora v tom smere, že sa okresný súd neriadil ustanoveniami ktoré hovoria o účele trestu sú podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnené. Odvolací súd rovnako nie je názoru, že by sa okresný súd jednostranne zameral len na okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného. Obžalovanému bola preukázateľne diagnostikovaná Cievna mozgová príhoda s ochrnutím pravej polovice tela ťažkého stupňa. Obžalovaný preukázateľne nie je schopný sa sám o seba starať a uspokojovať svoje základné životné potreby bez pomoci tretej osoby. Možno rovnako

konštatovať, že v posudzovanej veci išlo o prvé vybočenie z jeho obvyklého života. Obžalovaný taktiež svoje protiprávne konanie oľutoval a k činu sa dobrovoľne priznal.

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. ).

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádza z požiadavky primeranosti trestu a jeho individualizácii, preto u každého obžalovaného osobitne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, čo okresný súd pri ukladaní trestu u obžalovaného P. Q. urobil.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa , (per analógiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.