Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-9-2021.pdf
PDF · 97.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. D. XXX, XXX XX D. D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 46906/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.967 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/760/2015-13 zo dňa 13. septembra 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že dňa 04.01.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00426/15 zo dňa 25.05.2015, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2015. Súdny exekútor postúpil dňa 26.02.2016 súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, a na podklade ktorého bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, ako aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z exekučného titulu súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkovo- právny vzťah blankozmenkou vystavenou dňa 20.03.2014, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Dňa 12.03.2015 oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody na sumu 3.000 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 23.09.2014 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 17.03.2015. Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.03.2014, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, vyplýva, že oprávnený poskytol dlžníkovi ako povinnému sumu 1.600,- Eur, pričom ten sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 1.544,- Eur v 12 mesačných splátkach po 262,- Eur mesačne, počnúc dňom 18.04.2014. V zmluve je povinný označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČO-m a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka v predmetnej zmluve nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu, ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa. Zo znenia predmetnej zmluvy však vyplýva, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či sa jedná o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ. V prípade nepreukázania opaku je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Oprávnenému sa v tomto prípade nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zo znenia zmluvy a z jej grafickej úpravy je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár používaný oprávneným pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda pripravený oprávneným a povinný k nemu len pristúpil. Z predloženej kópie zmenky súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o blankozmenku, ktorá bola vystavená dňa 20.03.2014, teda v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Oprávnený odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že dňa 20.03.2014 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný následne v zmluve uviedol a aj osobne podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na účely podnikania. Zmluvu o úvere uzatvoril povinný ako dlžník pod obchodným menom O. O. - C. - T., ako fyzická osoba podnikateľ označený identifikačným číslom 14 212 421, pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom nebolo spochybnené. Oprávnený zároveň poukázal na to, že povinný svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v dokladoch o živnostenskom oprávnení ukončil ku dňu 02.10.2014. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Vzhľadom na účelovosť poskytnutia predmetného úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, nemožno na posúdenie zmluvy aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď aplikoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Z predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že dňa 26.11.2015 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 28.12.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00426/15 zo dňa 25.05.2015, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2015 a vykonateľnosť dňa 09.07.2015. Tento exekučný titul bol vydaný na podklade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 20.03.2014. Povinný bol v predmetnej zmluve označený ako fyzická osoba-podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO). V zmluve o úvere bol označený aj osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko). Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že povinný prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel podnikania. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/760/2015 - 13 zo dňa 13.09.2018 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (zákona č. 438/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“)(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2).
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na
účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
18. Občiansky zákonník obsahuje osobitnú ochranu slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Táto ochrana je vo vzťahu k zmluvám o úvere doplnená v osobitnom predpise - zákone o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej byť nesmú (neprijateľné podmienky) na ochranu slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Z obsahu predložených listinných dôkazov má odvolací súd preukázané, že v zmluve o úvere je povinný (dlžník) označený aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri pod č. 612-729, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci svojho podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský zmluvný vzťah. Predmetná zmluva však túto pochybnosť odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi príznačnými pre podnikateľa, je dlžníkom podpísané osobitné vyhlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Navyše zmenku povinný podpísal identifikovaný údajmi povinného ako osoby oprávnenej na podnikanie. Z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade povinný pri uzavretí zmluvy o úvere s oprávneným konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a peňažné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na tomto nič nemení ani tá skutočnosť, že vyhlásenie bolo v zmluve vopred predtlačené. Podstatné je, že povinný podpísal zmluvu o úvere v záverečnej časti zmluvy ale svoj podpis ešte osobitne pripojil aj k vyhláseniu o tom, že peňažné prostriedky sú mu poskytnuté na účel podnikania. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril a nepredniesol na preukázanie účelu poskytnutia peňažných prostriedkov žiadne tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukázali, že úver nebol poskytnutý za účelom podnikania.
20. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné v exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha nárok zo zmenky, ex offo prihliadať (ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového) k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. V prípade, ak povinný postavenie spotrebiteľa v kauzálnom vzťahu s oprávneným nemá, súd prvej inštancie nie je oprávnený skúmať okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a ani posudzovať platnosť zmluvných dojednaní v nej dohodnutých, a to ani pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia.
21. Súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie s odkazom na právnu úpravu, ktorá umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a neprípustnosť použitia zmenky, ale len v prípade, ak vykonanie exekúcie bolo navrhnuté na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. V prejednávanej veci síce bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, avšak záver o tom, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy nebol dostatočne preukázaný.
22. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu nebráni tomu, aby súd prvej inštancie nepokračoval v exekúcii v prípade ak zistí iné dôvody alebo prekážky vo vedení exekúcie, prípadne ak by boli predložené iné dôkazy. Taktiež je potrebné vyhodnotiť, či doplnenie návrhu na začatie exekúcie bolo vykonané podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).