Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14P-16-2020.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: B. B. K. B., H.. X.XX.XXXX, B. A. B. K. B., H.. XX.XX.XXXX, X. C. O.. O. XXXX/X, R., v konaní zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov
- matky: K. C., M..B.., H.. XX.X.XXXX, C. O.. O. XXXX/X, R., a otca: B. K. O. B., H.. XX.X.XXXX, R. C. V. D. XX/XX, R., o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska a na podanie žiadosti o zrušenie zápisu druhého a tretieho mena maloletých detí, takto
rozhodol:
I. Súd dáva za otca matke maloletého B. B. K., H.. X.XX.XXXX a A. B. K., H.. XX.XX.XXXX súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých z priezviska „B.“ na priezvisko „C.“
II. Súd dáva za otca matke maloletého B. B. K., a A. B. K., súhlas na podanie žiadosti o zrušenie zápisu druhého a tretieho mena „B.“ a „K.“.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 2.3.2020, doručeným súdu dňa 2.3.2020 domáhala rozhodnutia, ktorým by jej súd dal za otca súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých z „B.“ na priezvisko „C.“ a súhlas na podanie žiadosti o zrušenie zápisu druhého a tretieho mena B. K. u oboch maloletých detí . Svoj návrh odôvodnila tým, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti vo februári 2017 a od tej doby otec deti nevidel, neprispieva na ich výživu a o výchovu detí sa nezaujíma. S
2. Otcovi bol návrh matky doručený dňa 4.10.2020, k tomuto sa nevyjadril.
3. Procesný opatrovník detí doporučil návrhu matky vyhovieť, pretože zmena je v záujme detí, ktoré chcú nosiť priezvisko zhodné s priezviskom matky. Už v roku 2019, v čase rozvodu manželstva, deti prejavili záujem nosiť priezvisko zhodné s priezviskom ich starého otca zo strany matky. Poukázal tiež na nezáujem otca detí o plnenie si svojich povinností voči maloletým, pričom ide o dlhodobý nezáujem otca, čo je taktiež dôvodom pre vyhovenie návrhu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením procesného opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca, ktorý mal predvolanie riadne doručené, pričom svoju neúčasť z vážnych dôvodov neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania.
5. Maloletý B. a A. pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené v septembri 2019. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/40/2019-31 zo dňa 26.9.2019 právoplatným dňa 29.10.2019, boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 200 eur a na výživu maloletého A. sumou 150 eur mesačne. Styk otca s deťmi upravený nebol.
6. Matka detí v rámci svojho prednesu uviedla, že dôvodom pre podanie návrhu je bezpečnosť detí, pretože manžel je občanom Líbye a matka sa bojí, že by mohol deti uniesť. O tejto hrozbe usudzuje z toho, že pozná povahu otca detí, ktorý je agresívnej povahy, mával časté amoky, pozná jeho náboženské presvedčenie ako aj to, že mali rozdielne predstavy o výchove detí. Od rozvodu v septembri 2019 sa o deti nezaujíma, nekontaktuje ich, výživné na deti neplatí. Matka sa snažila nájsť otca aj prostredníctvom cudzineckej polície, avšak bezvýsledne. Matka si taktiež zmenila priezvisko, takže dôvody na zmenu priezviska detí sú aj z praktického hľadiska, nakoľko deti chcú mať rovnaké priezvisko ako má ona. Pokiaľ ide o zrušenie zápisu druhého a tretieho mena detí, matka uviedla, že tieto mená boli po ich narodení pridané k ich prvému menu na naliehanie manžela. Deti tieto mená ale nepoužívajú, používajú ich len v písomnom kontakte, pričom tieto ich druhé a tretie mená spôsobujú len zmätok medzi ďalšími deťmi. Po narodení detí bývali na Slovensku, pretože tu sa deti aj narodili. Od narodenia ich oslovujú B. a A., takto ich oslovoval aj ich otec a takto ich oslovujú aj ostatné deti. Deti na svoje prvé mená aj riadne reagujú.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“), meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
8. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o mene a priezvisku, každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len "meno”) do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť. Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.
9. Podľa § 2b zákona o mene a priezvisku, ten, komu bolo určené druhé alebo tretie meno, môže požiadať o zrušenie zápisu druhého alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže zrušiť druhé alebo tretie meno jeho zákonný zástupca; na zrušenie druhého alebo tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Zrušenie druhého a tretieho mena nie je zmenou mena. Takto zrušiť druhé a tretie meno možno len raz.
10. Podľa 4 ods. 2 zákona o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
15. Po oboznámení sa s predmetom konania dospel súd k záveru, že je potrebné sa návrhom matky zaoberať, keďže ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 35 Zákona o rodine, s ktorou otec maloletých detí nesúhlasí.
16. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že je potrebné návrhu matky vyhovieť, nakoľko maloletí žijú v rodine, kde všetci jej členovia majú spoločné priezvisko a to vrátane ich matky. Tým, že deti začali navštevovať školské zariadenie, viac si uvedomujú rozdielnosť v priezvisku členov rodiny. Doposiaľ majú priezvisko svojho otca a nie meno matky, preto súd dospel k záveru, že je v ich záujme, aby mali rovnaké priezvisko ako celá ich najbližšia rodina, teda matka aj starý otec detí. Otec o maloletých dlhodobo nejaví žiaden záujem, neplatí výživné v súdom určenej výške, matku nekontaktuje s cieľom informovať sa o vývoji detí, s deťmi sa dlhodobo nestretáva. Matka ani nemá vedomosť, kde sa otec v súčasnej dobe zdržiava, a to napriek tomu, že sa snažila zistiť miesto jeho pobytu aj cestou cudzineckej polície. Podľa názoru súdu, absolútny nezáujem o deti otec prejavil aj v predmetnom konaní, keď sa k návrhu matky ktorý mu bol doručený, žiadnym spôsobom nevyjadril, a na pojednávanie súdu, na ktoré bol riadne predvolaný, sa bez vážnych dôvodov nedostavil, aby sa tak priamo pred súdom k návrhu matky vyjadril a zaujal voči nemu stanovisko. Žiadny vážny dôvod, ktorý by bránil zmene priezviska maloletých detí, tak otec neuviedol a ani súd žiaden takýto dôvod nezistil. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska detí a na podanie žiadosti o zrušenie druhého a tretieho mena detí, teda nie je ani proti vôli otca, nakoľko tento sa žiadnym spôsobom nevyjadril a neprezentoval tak žiadnu svoju vôľu. Pokiaľ ide o zrušenie zápisu druhého a tretieho mena maloletých detí, súd videl dôvody na ich zrušenie v skutočnosti, že druhé a tretie meno bolo deťom dané na priame naliehanie ich otca, pričom tak rodičia detí ani ich okolie, maloletých tými menami neoslovovali a deti tieto mená prakticky ani nepoužívali, nepredstavovali sa nimi, používali ich iba v úradnom písomnom kontakte. Z toho dôvodu deti na tieto mená ani nereagujú, z čoho súd dospel k záveru, že bude v ich záujme, ak matka požiada o zrušenie druhého a tretieho mena maloletých detí.
17. Nakoľko súd pri rozhodovaní vo veciach v starostlivosti o maloletých je povinný prihliadať predovšetkým na záujem samotného maloletého dieťaťa, s poukazom na už vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď bol toho názoru, že zmena priezviska detí ako aj zrušenie ich druhého a tretieho mena, je v danom prípade dôvodná, tak aby mali deti priezvisko zhodné s priezviskom ďalších členov rodiny v ktorej žijú, a nie priezvisko otca, ktorý o deti dlhodobo nejaví žiaden záujem a neplní si voči nim ani základnú povinnosť ktorú ako otec má, a to platenie výživného.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).