Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Štítniku, T. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Višňovská, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 279/4, o zaplatenie 343,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6Csp/5/2019 - 186 zo dňa 19. novembra 2019
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 343,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 343,95 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 343,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, zo sumy 343,95 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, keďže dňa 10.12.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60, pričom posledná splátka bola splatná dňa 03.02.2016. Pôžička bola žalovanému poskytnutá formou predplatenej platobnej karty odovzdanej žalovanému do vlastných rúk a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karta k dispozícii najneskôr 13. deň podpisu zmluvy. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 522,55 eur, ktoré zahrňujú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne žalovaný uzavrel aj Zmluvu o poskytnutí služby Komfort dňa 10.12.2014, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou a bola zjednaná odmena vo výške 772,50 eur ale žalobca si v konaní túto sumu neuplatňoval. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spoločnosťou Provident na žalobcu, táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca všetky úhrady žalovaného započítavala na istinu poskytnutého úveru. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil a dlžnú sumu žalobcovi napriek predžalobnej výzve do dňa podania žaloby neuhradil. Z titulu poskytnutej pôžičky žalovaný uhradil celkovo sumu 1.156,05 eur.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v znení spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 t.j., ku dňu uzavretia zmluvy o úvere č. 610837810 s odkazom na ust. § 191 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, kedy jeho obrana spočívala v predložení dohody o urovnaní, ktorú mal uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu resp. spoločnosťou Endepro, s.r.o., v likvidácii a mala sa týkať započítania pohľadávok aj z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a všetkých súdnych sporov ohľadom spotrebiteľských zmlúv citovaných v predmetnej Dohode s tým, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola na žalobcu postúpená spoločnosťou Povident Financial, s.r.o., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a ktorá bola žalovanému oznámená Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Nie je preto na mieste tvrdenie žalovaného, že o tomto postúpení nemal vedomosť. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy vo výške 343,95 eur, ako rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 1.500,00 eur a uhradenými splátkami vo výške 1.156,05 eur, pričom žalobca si uplatňoval sumu bezúročnú a bez poplatkov, ktorá na neho bola platne postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.
4. Súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že predmetná Dohoda o urovnaní nemá a nemôže mať žiadny vplyv na nárok uplatňovaný touto žalobou, nakoľko v tomto konaní a z predmetnej úverovej zmluvy nevznikla žalovanému žiadna započítateľná pohľadávka, ktorá by mohla byť predmetom započítania v Dohode o urovnaní. Žalovaný nesplatil ani poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, nakoľko uhradil len sumu vo výške 1.156,05 eur, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná. Na základe uvedeného potom ani súdne spory ohľadom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nemôžu mať žiadny vplyv na predmetné konanie, v ktorom žalobca uplatňuje len svoj nárok na zaplatenie sumy bezúročnej a bez poplatkov a len tieto môžu byť predmetom Dohody o urovnaní.
5. Súd prvej inštancie apeloval na to, že žalobca naopak preukázal v konaní dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok. Predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísanú žalovaným, Oznámenie o postúpení pohľadávok ako aj Výpis splátok, z ktorých vyplýva, že žalovaný značnú časť požičanej sumy aj splatil. S poukazom na uvedené, súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech. Žalobca naopak svoje „dôkazné bremeno“ uniesol, keďže predložil konajúcemu súdu vyššie citované dôkazy nevyvrátené žalovaným.
6. Rovnako na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 10.12.2014, ktorý nesplatenú časť pohľadávky platne postúpil na žalobcu a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a nezaoberal sa viac skúmaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.
7. Nakoľko súd prvej inštancie, čo sa týka istiny žalobe žalobcu vyhovel podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení neskorších predpisov, dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru najneskôr dňa 16.12.2016, keď mu bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky a preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 17.12.2016, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo 100 % úspechu žalobcu proti žalovanému v tomto konaní.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Ako prvé napádal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a taktiež to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP). Poukazoval na citované konania vedené na súdoch, ktoré odzrkadľujú vznik predmetu konania, ako aj na podanie citované ako dohoda o urovnaní zo dňa 29.03.2019 v znení ďalších podaní zo dňa 08.11.2017 a 15.07.2019, ktorými apeloval na to, že bol neprávom uvedený do omylu, nakoľko predmetnou dohodou o urovnaní došlo k vzájomným zápočtom pohľadávok zmluvných strán a to aj zápočet pohľadávky, ktorú si žalobca nárokuje a ktorú mu súd prvej inštancie priznal v plnej výške, pričom mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdených skutočností, aj keď on ako obranu predložil dohodu o urovnaní, ktorú mal uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu, resp. spoločnosťou Endepro s.r.o., v likvidácii, ktorá sa mala týkať započítania pohľadávok aj z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a všetkých súdnych sporov ohľadom spotrebiteľských zmlúv citovaných v predmetnej dohode. Teda mal k dispozícii zmluvnými stranami podpísanú dohodu o urovnaní, ktorá bola platne uzavretá. Apeloval ale na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť a to zmluvu o postúpení pohľadávky a ak áno, tak žalovaný ňou nedisponuje, keďže mu nikdy nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré mu malo byť doručené, čo taktiež z odôvodnenia rozhodnutia ani nevyplýva, a preto žalobcom uplatnený nárok je nedôvodne uplatnený, keďže zanikol vzájomným započítaním na základe dohody o urovnaní zo dňa 29.03.2019 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistoval. Preto nebol opodstatnený dôvod na to, aby súd nároku žalobcu vyhovel a vo veci rozhodol vyhovujúcim výrokom. Navrhoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku) spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Žalovaný ako odvolateľ uplatnil podaným odvolaním odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a rovnako podľa odvolacieho súdu aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania, kde patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
17. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený s odkazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení namietaných konkrétnych skutočností, a to aj v znení naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. b) CSP, ktorý s naplneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP úzko súvisí.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 1 CSP.
19. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie neriadil uvedenými pravidlami. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uviedol, čoho sa žalobca v konaní domáha a prečo, aj to ako sa vo veci vyjadril žalovaný, avšak ďalej neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti považoval za preukázané, v jeho odôvodnení absentuje úvaha súdu, ktorou sa riadil pri konkrétnom hodnotení dôkazov.
20. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci dokazovanie doplniť. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia strán a na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré strana navrhla, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov
- spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu, príp. aj iných potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po zhrnutí vyjadrení sporových strán, citácii ustanovení právnych predpisov, bez náležitého konkrétneho a presvedčivého odôvodnenia dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, aj keď sa dôsledne nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, čo sa týka doručenia postúpenia pohľadávky, taktiež dôsledne a konkrétne nevzdal zreteľ na predchádzajúce konania, na ktoré žalovaný aj v odvolaní poukazoval, t.j. konkrétne a náležite sa súd nevysporiadal aj s konaniami, ktoré predchádzali vzniku tohto nároku a tým s dôvodnosťou predmetnej pohľadávky s odkazom na uzavretú dohodu o urovnaní, ktorej platnosť žiadna zo strán sporu, podľa odvolateľa v konaní nespochybňovala, v kontexte aj prebiehajúcich konaní.
22. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne v zmysle § 220 ods. 2 CSP nevysporiadal s predloženou dohodou o urovnaní, so zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj s prebiehajúcimi konaniami v znení návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania, s odkazom na konkrétne odvolacie námietky žalovaného, kde tvrdil, že v čase rozhodnutia súdu už neexistoval opodstatnený dôvod uplatnenia žalobného nároku, keďže ho už raz zaplatil, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu postupovať v súlade s procesnými predpismi a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, t.j. sa relevantne, ako aj vecne správne vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými stranami sporu v kontexte namietaných skutočností v podanom odvolaní s posúdením nároku žalobcu pod príslušné právne normy, berúc zreteľ aj na skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, pričom povinnosťou súdu v zmysle § 220 ods. 2 CSP je potrebné svoje rozhodnutie odôvodniť v znení aj konkrétnych námietok žalovaného (§ 391 ods. 2, 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).