Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-21-2024.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Subarea
11C/21/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v právnej veci navrhovateľa označeného v návrhu: A.. et A.. F. T., R. XX, N., proti označenému odporcovi: ACS Real, s.r.o., Šamorínska 32, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.03.2024, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia datovaný dňa 14.03.2024 a podaný na Mestský súd Bratislava IV dňa 15.03.2024 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ dňa 15.03.2024 podal na tunajší súd podanie označené ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia datovaný dňa 14.03.2024. Návrh odôvodnil tým, že stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice na žiadosť odporcu vydal v spojenom územnom konaní dňa 16.06.2023 stavebné povolenie na stavbu GARÁŽ, ktorá sa má postaviť na parc. č. XXXX, vedenej na LV XXXX ako záhrada. Kópiu stavebného povolenia číslo SU-XXX/XXXX/XXXX/Mat-XX a LV XXXX pripája. Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV XXX kat. úz. Podunajské Biskupice, medzi ktorými je aj parc. č. XXXX - jeho záhrada, ktorá je v bezprostrednom susedstve parc. č. XXXX, na ktorej má byt' postavená garáž podľa stavebného povolenia. List vlastníctva XXX pripája. V priebehu konania namietal, že postavením garáže sa zatieni úplne jeho záhrada, a to do takej miery, že v čase od 12.00 hodiny na jeho záhradu, ktorú užíva na pestovanie zeleniny a má na nej posadené ovocné stromy, slnko svietiť nebude, čím sa užívanie záhrady na účel, pre ktorý sa záhrady zakladajú, znemožní. Proti rozhodnutiu podal odvolanie, kde svoje výhrady proti postaveniu garáže uviedol. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo OU-D zo dňa 02.02.2024 jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Podľa poučenia je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom, Rozhodnutie číslo OU-BA-P zo dňa 02.02.2024, ktoré mu bolo doručené 19.02.2924 pripája. Zistil, že na parc. č. XXXX, kde má stáť garáž odporca začal vykonávať výkopové práce a pripravuje betonáž základov, napriek tomu, že od doručenia rozhodnutia neuplynula ešte 2 mesačná lehota na podanie správnej žaloby, ktorú tiež podáva. Vzhľadom na to, že výstavba garáže intenzívne pokračuje, navrhuje aby súd podľa zákona vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi, aby sa zdržal výstavby garáže do rozhodnutia súdu o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 02.02.2024.
2. Súd vec právne posúdil tak, že podanie navrhovateľa datované dňa 14.03.2024 a podané na tunajší súd dňa 15.03.2024 posúdil s prihliadnutím na jeho obsah /Čl. 11, § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")/ najmä ako neúplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorý neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Neodkladným opatrením síce možno strane uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, musí však byť v prvom rade splnená aj zákonná podmienka podľa § 325 ods. 1 CSP, a teda neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tiež musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, musí byť zrozumiteľný a určitý. V opačnom prípade je súd návrh,
ktorý má také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, povinný odmietnuť, pričom ani ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 326 ods. 1 a 2 CSP, § 327 CSP).
3. Súd v danom konkrétnom prípade poukazuje na to, že navrhovateľ svoje podanie síce označil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak neuviedol podstatné náležitosti takého návrhu /§ 326 ods. 1 CSP/, ktorých neuvedenie bráni pokračovaniu v konaní. V dotknutom podaní najmä úplne absentuje určitý, jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia ako jedna z podstatných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 ods. 1 CSP). Navyše navrhovateľ žiada uložiť povinnosť zdržať sa výstavby garáže do rozhodnutia súdu o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 02.02.2024, pričom však žiadnym spôsobom neosvedčuje, že by takú žalobu vôbec podal. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom navrhovateľ musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP). Navrhovateľ neopísal ani skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť len odkazom na označené dôkazy. Navyše navrhovateľ len uviedol, že mal zistiť (bez bližšieho časového vymedzenia), že odporca začal vykonávať výkopové práce, uvedené tvrdenie ale absolútne ničím neosvedčil.
4. Súd tiež poukazuje na to, že v návrhu absentuje aj riadne označenie strán (§ 132 ods. 1 CSP v spojení s § 133 ods. 1 a 2 CSP). V návrhu chýba povinný údaj, ktorým je dátum narodenia navrhovateľa a identifikačné číslo odporcu. Uvedené je možné síce odvodiť z listín pripojených k návrhu, z ktorých však súd zistil, že dokonca aj adresa navrhovateľa uvedená v návrhu je odlišná s jeho adresou v listinách pripojených k návrhu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že „zákonnú požiadavku riadneho označenia strany sporu nemožno v žiadnom prípade označiť za prílišný formalizmus. Civilná žaloba v procesnom zmysle je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol. Presné vymedzenie strán v žalobe je v sporových veciach bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Dostatočne jasná, zrozumiteľná a nezameniteľná identifikácia žalobcu a žalovaného je esenciálnou a obligatórnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania. V civilnom konaní je nemysliteľné, že by sa určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému, napr. súdu. To je dôsledok súkromnoprávnej povahy uplatňovaných práv a prejav dispozičnej a prejednacej zásady. Strany musia byť presne označené v žalobe aj preto, aby im súd mohol garantovať rovnosť a uplatnenie všetkých procesných práv od samého začiatku konania. Strany sporu predstavujú individualizačný prvok žaloby.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2014 zo dňa 29.09.2016). „Súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohlo spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/68/2017 zo dňa 28.02.2019).
5. Vzhľadom na vyššie uvedenú absenciu zákonom predpísaných náležitostí pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní a osobitný charakter neodkladného opatrenia vylučuje použitie všeobecných ustanovení o odstraňovaní vád podania, preto súd na ich odstránenie nevyzýval a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol (§ 327 CSP). Pre úplnosť súd poukazuje na to, že aplikácia ustanovení o odstraňovaní vád podania (§ 129 CSP) by prichádzala do úvahy pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba v prípade, ak by z povahy veci vyplývalo, že ide o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP).
6. Napokon však súd poukazuje aj na to, že samotný navrhovateľ poukázal na to, že proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava má možnosť podať správnu žalobu na preskúmanie rozhodnutia. Uvedené teda „...spadá do oblasti správneho súdnictva. Na strane druhej, Správny súdny poriadok inštitút neodkladného opatrenia nepozná. Takýto inštitút je upravený len v Civilnom sporovom poriadku (aj v Civilnom mimosporovom poriadku). Z uvedených záverov potom vyplýva, že ... podmienky na rozhodovanie o neodkladnom opatrení splnené boli (procesne), súdy tu postupovali podľa CSP, avšak úspešnosť návrhu ... nebolo možné priznať a vydať neodkladné opatrenie, pretože základ tvoria nároky z verejného práva, ktorým procesnú ochranu zabezpečuje správne súdnictvo inštitútmi, ktoré upravuje a nie civilné súdnictvo a CSP...“ (odsek 78. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6CdoPr/2/2023 zo dňa 27.06.2023). „Judikatúra súdov už dávnejšie vyslovila, že
neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/ 240/1998 a 7Cdo/59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z ustanovenia § 336 a 337 C. s. p. možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. To znamená, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 C. s. p.) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc.“ (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16CoPr/6/2022 zo dňa 30.08.2022).
7. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keďže o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí /§ 262 ods. 1 CSP/. V tomto prípade navyše súd podanie navrhovateľa v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba odmietol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 357 písm. d) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.
Podľa § 160 ods. 2 CSP strana má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.