Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/6/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí dňa 17. marca 2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2020, sp.zn.6Pp/29/2020, a takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Podľa , Tr. zák. s použitím sa návrh odsúdeného B. V. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.8T/75/2013 zo dňa 19.06.2013 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 18. novembra 2020, sp.zn.6Pp/29/2020 podľa , Tr. zák., Tr. zák. v spojení s rozhodol tak, že odsúdeného B. V. (ďalej len „odsúdený“) podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn.8T/75/2013 zo dňa 19.06.2013. Súčasne podľa Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú následne písomne odôvodnil s poukazom na absenciu splnenia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.

Prokurátor v sťažnosti poukázal na to, že:

„Obsahom napadnutého uznesenia prvostupňového súdu vyplýva, že u odsúdeného boli splnené všetky tri zákonné podmienky vedúce k podmienečnému prepusteniu odsúdeného, t.j. formálna, materiálna ale aj dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. Súd sa nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporúčal prepustenie odsúdeného, má za to, že odsúdený preukázal polepšenie, bol 5-krát disciplinárne odmenený, má vybudované pracovné návyky aj sociálne zázemie, pričom prihliadol aj k povahe spáchanej trestnej činnosti.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave vyplýva, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu bolo prevažne na požadovanej úrovni, vyskytli sa aj nedostatky v dodržiavaní povinností a zákazov, problémy v interpersonálnych vzťahoch nemal, disciplinárna odmena mu bola uložená 5-krát, disciplinárny trest 2-krát, k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický, o prácu prejavil záujem, je nápomocný, má výborné pracovné výsledky. S rodinou udržiava kontakt, po prepustení môže s nimi bývať vo svojom dome. Program zaobchádzania plní čiastočne, nedostatky sa vyskytli v edukácii. Resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená

ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými faktormi sú opakované páchanie trestnej činnosti, nadmerné požívanie alkoholických nápojov pred výkonom trestu.

Záverom hodnotenia riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporučil jeho prepustenie.

Na verejnom zasadnutí zástupca ústavu konštatoval, že u odsúdeného nedošlo ku žiadnym zmenám a zotrváva na hodnotení bez zmien.

Vo vzťahu k hodnoteniu ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, nevyplýva, že by sa odsúdený počas výkonu trestu správal na požadovanej úrovni, zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že odsúdený nie vždy plní svoje povinnosti, čomu svedčí uloženie disciplinárneho trestu, svoje tresty a pravidlá nedodržiava vždy a zmienený disciplinárny trest si nedokázal doposiaľ zahladiť. Tiež uviedol, že odsúdený mal možnosť si požiadať o preradenie zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia, o čo ale nepožiadal. Odsúdený bol vrátený z ústavu v Bratislave kvôli tomu, že sa tam dopusti disciplinárneho trestu a bol vyradený z vnútornej prevádzky ústavu.

Ako vyplýva ústav aj naďalej zotrval na už skôr prezentovaných existujúcich rizikových faktorov u odsúdeného, z ktorých sa nedá prijať záver o tom, že sa odsúdený skutočne napravil a dôvodne bude o neho možné očakávať, že v budúcnosti povedenie riadny život. Podľa tvrdenia zástupcu ústavu možno aj naďalej dedukovať, že odsúdený má výrazné rezervy v správaní sa a plnení požiadaviek ústavu na požadovanej úrovni. V kontexte s jeho trestnou minulosťou, závažnosťou spáchanej trestnej činnosti a existujúcich rizikových faktoroch mám za to, že je potrebné, aby odsúdený uložený trest vykonal. V prípade podmienečného prepustenia by nebol naplnený účel trestu, a to zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom na vyššie uvedené n a vr h u j e m , aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne spisová značka zo dňa 18.11.2020 zrušil a uložil Okresnému súdu v Trenčíne, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že:

„Odsúdený, stotožňujem sa s tvrdením súdu I. stupňa o tom, že všetky 3 podmienky požadované zákonom pre mojej podmienečné prepustenie, boli splnené.

Odsúdený poukazujem na skutočnosť, že po vrátení veci sťažnostným súdom, súd I. stupňa na VZ vykonal opätovné dokazovanie a odstránil všetky pochybnosti, ktoré sťažnostný súd vytkol prvostupňovému súdu v predchádzajúcom rozhodnutí. Súd I. stupňa sa dôsledne zaoberal všetkými podmienkami, ktoré vyžaduje zákon pre podmienečné prepustenie odsúdeného, tieto vyhodnotil a vysporiadal sa s nimi v rámci námietok sťažnostného súdu.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania a odstránení vytýkaných nedostatkov správne skonštatoval, že odsúdený splnil všetky tri podmienky pre podmienečné prepustenie, vyžadované zákonom.

Čo sa týka námietok prokurátora, tieto zostali totožné ako v predchádzajúcej sťažnosti, a je k nim treba uviesť nasledovné:

Čo sa týka disciplinárneho previnenia, tieto otázky som odsúdený na VZ súdu vysvetlil a popísal, pričom súd vyhodnotil moje disciplinárne previnenie ako menej závažné a takého charakteru, ktoré nevytvára prekážku pre moje podmienečné prepustenie ( nachádzanie sa na inom mieste na dvore ako som mal)

- tu súd správne prihliadol predovšetkým na charakter týchto previnení a na ich vzťah k celkovému hodnoteniu o mojom správaní sa počas vykonania 3 mne uloženého trestu. Súčasne ale súd poukázal aj na 5 disciplinárnych odmien (pochvál) za prácu, plnenie povinností a príkazov, absencia problémov so spoluväzňami, zúčastňovanie sa aktivít na prevenciu proti drogám a alkoholu - tu súd správne zhodnotil, že je možné akceptovať vzhľadom na dĺžku výkonu trestu a moje celkové správanie aj splnenie materiálnej podmienky o mojom polepšení sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Čo sa týka námietky o „mojom čiastočne kritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti", ktorý má spočívať v podaní návrhu na obnovu konania vo vzťahu k výroku o treste, tu sa napriek postoji ústavu súd s uvedenou skutočnosťou vysporiadal zákonným spôsobom. Opätovne sa treba stotožniť s názorom súdu o tom, že výkon oprávnení zakotvených v resp. poriadku nemôžu byť žiadnej osobe na ťarchu a ani sa považovať za „nekritický postoj“, najmä aj ide o napádanie výroku o treste a nie o vine, ktorú som odsúdený akceptoval a dobrovoľne som sa ku skutku doznal a vinu priznal. V tejto spojitosti súd správne zohľadnil aj moje aktivity vo výkone trestu, počas ktorého som sa po celú dobu dobrovoľne a aktívne zúčastňoval množstva aktivít zameraných na osvetu, ktorá súvisí s mojou trestnou činnosťou (protidrogová osveta). Čo sa týka tretej podmienky a to „dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na slobode“, súd aj v tejto časti konštatoval splnenie zákonnej podmienky. Okrem správania sa vo výkone trestu, preukázaného polepšenia a vybudovaných pracovných návykov, súd správne skonštatoval aj moje pozitívne vyhliadky života na slobode po mojom prepustení, už aj s prihliadnutím na riadne vybudované sociálne zázemie mojej rodiny ako aj nie neprehliadnuteľnú okolnosť, ktorou je môj vysoký vek. V tejto časti súd opätovne vyčerpávajúco svoje závery a rozhodnutie odôvodnil. V záverečnej časti rozhodnutia súd rozoberá otázku „rizika sociálneho zlyhania“, v ktorej časti súd riadne a v súlade so zákonom uvedenú okolnosť rozobral a vyhodnotil so záverom, že uvedené riziko je u mňa t.č. znížené resp. nie je úplne aktuálne. Súd sa v tejto časti zákonným spôsobom vyčerpávajúco zaoberal so všetkými otázkami, ktoré nariadil sťažnostný súd (I. opakované páchanie trestnej činnosti, II. skúsenosti s užívaním návykových látok a II a nadmerné užívanie alkoholu), pričom súd všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že odsúdený k dnešnému dňu odsúdený spĺňam aj túto podmienku môjho podmienečného prepustenia (pričom logicky a zákonne súd zohľadňoval a prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré pri svojom závere mal pri dokazovaní k dispozícii). Súd nakoniec opätovne vyčerpávajúco vyhodnotil všetky dôkazy vykonané na pojednávaní (tak listinné ako aj výsluch odsúdeného a zástupcu ústavu), pričom následne v napadnutom rozhodnutí aj vyčerpávajúco všetky tieto skutočnosti popísal a vysvetlil v zmysle právneho názoru sťažnostného súdu. V tejto súvislosti treba uviesť, že „správa ústavu“ je len jeden z dôkazov, ktorý súd vyhodnocuje pri komplexnom hodnotení dôkazov, pričom súd musí preverovať všetky skutočnosti, ktoré sú tvrdené v takejto správe - najmä, ak sú namietané odsúdeným a následne sa objektívne preukáže, že niektoré takéto tvrdenia sú nepravdivé resp. nepresné. Súd preto pri mojom prepustení vychádzal zo všetkých zásad, uložených mu zákonom a hodnotil všetky okolnosti a dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Treba uviesť, že o podmienečnom prepustení rozhoduje výlučne súd, a nie ústav, ktorý vypracováva správu na odsúdeného (v mojom prípade objektívne nepresnú). Je preto výlučným právom súdu vyhodnotiť všetky okolnosti a rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného, najmä ak z vykonaných dôkazov je jednoznačné, že podmienky pre podmienečné prepustenie boli splnené. Na základe vyššie uvedeného mám odsúdený za to, že som objektívne splnil všetky zákonné podmienky pre moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodnutie súdu I. stupňa je tak vecne správne a zákonné. Odsúdený, navrhujem preto Krajskému súdu v Trenčíne ako sťažnostnému súdu, aby sťažnosť prokurátora zo dňa 18.11.2020 ako nedôvodnú zamietol v zmysle .“

Prokurátor sa k vyjadreniu odsúdeného do konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 18. januára 2021, preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť a návrh odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú naplnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, je možné konštatovať jej splnenie. U odsúdeného však nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdenému sa stanovený program zaobchádzania darí čiastočne plniť, keďže vykazuje rezervy v edukačnej oblasti z dôvodu čiastočného kritického postoja k trestnej činnosti a v občasnom porušení ústavných noriem. Resocializačná prognóza je hodnotená u odsúdeného ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Indikovanými rizikovými faktormi u odsúdeného sú opakované páchanie trestnej činnosti a skúsenosti s užívaním návykových látok. Počas doterajšieho výkonu trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia a so stredným stupňom stráženia bol doposiaľ 5-krát disciplinárne odmenený. Doteraz bol 1-krát disciplinárne potrestaný. Záverom hodnotenia sa tiež konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Podľa krajského súdu však nemožno prehliadnuť i z hodnotenia vyplývajúci záver, že resocializačná prognóza odsúdeného je vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom jedným z viacerých indikovaných rizikových faktorov je práve recidíva odsúdeného. Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Pričom trestná činnosť, za ktorú si aktuálne vykonáva úhrnný 9-ročný trest odňatia slobody je závažnejšieho charakteru (obzvlášť závažný zločin drogového charakteru). U osoby odsúdeného sa tak jedná o recidivistu, a je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov. Z uvedeného je zrejmé i to, že odsúdený mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak toto nevyužil, predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel a jeho správanie je práve na slobode negatívne. Zároveň krajský súd zistil, že odsúdený bol už v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.1T/77/2013. Vyplývajúc z hodnotenia ústavu odsúdený počas výkonu trestu k svojej trestnej činnosti prejavil čiastočne kritický postoj. Súčasne počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody si odsúdený nevytvoril podmienky na jeho preradenie z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Povaha odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, tvoria tak u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného aj napriek čiastočne kladnému hodnoteniu ústavu, nie je možné dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj represívny i výchovný účel, a že odsúdený v budúcnosti povedie už len riadny život.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.