Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-9-2020.pdf
PDF · 141.6 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo námestie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: C. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. R. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina o zaplatenie 2.975,34 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 236,40 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.702,94 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,58%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.7.2020 a tunajšiemu súdu dňa 09.10.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.975,34 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 2.787,19 Eur, vyčísleného úroku z istiny vo výške 152,15 Eur (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu predčasnej splatnosti úveru), a poplatkov vo výške 36 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.2.2016 uzatvoril v právnom postavení veriteľa s poručiteľom v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1635003264 (ďalej len Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Poručiteľ svojím podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 5000 Eur. Poručiteľ sa v zmysle Zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj ako Úver). Poručiteľ dňa 25.12.2018 zomrel. V dôsledku úmrtia poručiteľa v zmysle príslušných ustanovení OP SÚ, vyhlásil žalobca dňa 27.12.2018 Úver za predčasne splatný. Žalobca si prihlásil pohľadávku do dedičského konania. Žalovaný je zákonným dedičom po Poručiteľovi. V zmysle Rozhodnutia o dedičstve nadobudol žalovaný po Poručiteľovi dedičstvo v celkovej hodnote. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaný vykonal nasledovné úhrady: dňa 16.01.2019 sumu vo výške 10,84 Eur, dňa 29.01.2019 sumu vo výške 21,68 Eur, dňa 27.02.2019 sumu vo výške 30,71 Eur, dňa 29.03.2019 sumu vo výške 30,71 Eur, dňa 29.04.2019 sumu vo výške 24,29 Eur, dňa 29.05.2019 sumu vo výške 24,29 Eur, dňa 01.07.2019 sumu vo výške 24,29 Eur, dňa 07.08.2019 sumu vo výške 24,29 Eur, dňa 06.09.2019 sumu vo výške 20,40 Eur, dňa 08.10.2019 sumu vo výške 20,40 Eur, dňa 21.11.2019 sumu vo výške 20,40 Eur. Platby vykonané
Žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Žalobca pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 30.06.2020, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však do podania žaloby žiadnu ďalšiu úhradu z Úveru nevykonal. Napriek tomu, že v súlade s Obchodnými podmienkami je Žalobca v prípade, ak sa Úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve, žalobca si neuplatňuje voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení Úveru.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 18.08.2020 platobný rozkaz sp.zn. 16Up/1511/2020, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu a to z nasledovných dôvodov. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Žalovaný zároveň v odpore citoval znenia ust § 7 ods.1 a § 11 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Žalobca uviedol, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, a neobsahuje tiež ďalšiu obligatórnu náležitosť, a to všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 8Co/49/2019, podľa ktorého: ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Žalovaný poukázal na to, že s nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný ďalej uviedol, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. februára do 15. mája 2016 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 Eur vrátane bola priemerná RPMN vo výške 17,18 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 12,79 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí s interpretáciou, podľa ktorej má byť do zmluvy včlenený zložitý matematický vzorec pre výpočet RPMN. Obligatórnosť vzorca nepredpokladá ani sám zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý mal zavŕšiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 (ďalej len smernica). Účelom smernice bolo zavedenie transparentnosti zmlúv o spotrebiteľských úverov v členských štátoch Európskej únie. Smernica za zaoberá najmä potrebou zavedenia jednotnej povinnosti informovať spotrebiteľov o podmienkach úverov v reklamách, pred uzavretím zmluvného vzťahu a jednotnosť informácii v priebehu uzatvorenia zmluvného vzťahu, t.j. informácie v zmluve samotnej. Ich jednotu vyjadruje článok 10 ods. 2 smernice. Transpozíciou smernice sa napokon tieto údaje premietli v slovenskom právnom poriadku ako obligatórne náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca cituje článok 19 predmetnej smernice. Matematický vzorec v prílohe 1 smernice je zároveň uvedený aj v zákone o spotrebiteľských úveroch. Jeho zverejnením v zbierke zákonov má žalobca za to, že ide o údaj dostupný a znalý každému občanovi Slovenskej republiky. V prílohe smernice ako aj zákona je zároveň jasne uvedená legenda, z ktorej je zrejmé, ktoré údaje sú potrebné pre dopracovanie sa k výsledku podľa smernice. Žalobca popiera, že by v zmluve chýbali predpoklady pre výpočet RPMN, tieto sú v zmluve výslovne uvedené, a to v závere bodu 2.2 zmluvy v nasledujúcom znení: „Predpoklady výpočtu RPMN: RPMN bola vypočítaná za predpokladu,
že Dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia ZoÚ, ZoÚ zostane platná dohodnutý čas a Dlžník/Spoludlžník a Banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v ZoÚ. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady Dlžníka spojené so ZoÚ s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v ZoÚ“. Z vyššie uvedeného vzorca ako aj predpokladu uvedeného priamo v zmluve je zrejmé, že predpokladmi pre výpočet RPMN v zmluve sú: výška čerpaného úveru, dátum čerpania, počet a výška splátok. Žalobca sa nestotožňuje s názorom potreby uvádzania matematického vzorca aj z praktického dôvodu, ktorým je absolútna nemožnosť overenia výpočtu prostredníctvom vzorca pre laika, akým je spravidla spotrebiteľ. Zmluva obsahovala aj amortizovaný výpis, z ktorého je zrejmá výška nákladov úveru za predpokladu riadneho plnenia zo strany veriteľa. RPMN sa zo vzorca vypočíta pomocou aproximácie. Najčastejšie sa používa Newtonová metóda alebo polenie intervalu. Už len z predchádzajúcej vety je zrejmé, že výpočet RPMN je zložitý matematický postup, ktorý si vyžaduje náležité vzdelanie. Žalobca zároveň poukazuje na detail z tlačovej správy NBS, z ktorého vyplýva jasný záver a to, že síce je daný jednotný vzorec pre výpočet RPMN, samotné dosádzanie premennej a voľba postupu spôsobí rozdielne výsledky pri výpočte rozdielnymi subjektami. K námietke žalovaného ohľadne uvedenia nesprávneho údaju o priemernej RPMN žalobca uviedol, že na webovej stránke ministerstva financií je zverejnená pre každý štvrťrok informácia priemernej RPMN pre úvery poskytnuté bankami a pobočkami zahraničných bánk. Za štvrtý štvrťrok 2015 pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola priemerná RPMN 12,79%. Ide o informáciu, ktorá vzhľadom na užšie poňatie subjektov poskytuje menej skreslený výsledok pre spotrebiteľa, než štatistika vychádzajúca z priemernej hodnoty novoposkytnutých úveroch veriteľmi. Veritelia predstavujú širšiu skupinu subjektov v porovnaní so skupinou bánk a pobočiek zahraničných bánk. Žalobca má za preukázané, že priemerná RPMN v zmluve je v súlade so skutočným stavom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca poprel, že by zmluva neobsahovala údaj o výške úrokovej sadzby úveru. Tento údaj je jasne uvedený v bode 2.2 zmluvy a je zrejmé, že úroková sadzba úveru je fixná vo výške 15,60% ročne. Nakoľko ide o fixnú úrokovú sadzu, t.j. táto sadzba je daná do konečnej splatnosti úveru, je nezmyslené aby veriteľ uvádzal referenčnú hodnotu či index. Ten sa vyžaduje v prípade pohyblivej úrokovej sadzby, resp. referenčnou hodnotou môže byť aj index na meranie výkonnosti fondov. Žalobca poprel, že by v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca počas procesu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv o úvere štandardne skúma platobnú schopnosť žiadateľov. Overuje pritom výdavky vyplývajúce zo spoločného registra bankových informácií (ďalej len SRBI), ako aj v súkromnom sektore prostredníctvom dopytu do databázy pohľadávok najväčšieho správcu pohľadávok na trhu, ktorým je spoločnosť EOS KSI. Príjem žiadateľa overuje žalobca formou verifikačných otázok Sociálnej poisťovni. Deklarovaný druh a výšku dôchodku žiadateľky banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala dôchodok vo výške 303 Eur. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klientky (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií. Podľa dát z EOS KSI nemala žiadateľka v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žiadateľka si uvádzala rodinný stav vydatá a žiadne vyživované deti. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5.000 Eur na 5 rokov s mesačnou splátkou 120,93 Eur.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný dňa 06.11.2020. Žalovaný namietal, že z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje, že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zo žiadnej novely zákona o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej správy k takejto novele ani všeobecného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií SR nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. februára do 15. mája 2016 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane bola priemerná RPMN vo výške 17,18 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 12,79 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. K dnešnému dňu všetky bankové aj nebankové subjekty okrem
Poštovej banky, a.s., vychádzajú pri učení priemernej RPMN zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.12.2020, v ktorom uviedol, že nemôže súhlasiť s argumentáciu žalovaného, že §21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nikde neuvádza, že by malo ísť o údaj z užšej štatistiky ale naopak z dôvodovej správy zákona je zrejmé, že zákonodarca myslel širšie ponímanie, a to veriteľov ako takých vo všeobecnosti. Práve naopak, sám žalovaný poukázal na znenie §1 ods. 4 nariadenia 87/1995 Z.z., ktorým zákonodarca určil strop prípustnej výšky odplaty. Toto konkrétne ustanovenie, ktoré uvádza riadiť sa priemernou RPMN zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk a práve toto ustanovenie nariadenia odkazuje indexom „2a“ na ustanovenie §21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Je nesporné, že priemernou RPMN tak pre účely splnenia zákonných náležitostí v zmluvách o spotrebiteľských úveroch ako pre najvyššiu prípustnú výšku odplaty sú údaje zverejnené na stránke Ministerstva financií. To či by malo ísť o súhrnné údaje veriteľov alebo len bankových inštitúcii nie je jednoznačné, ale v uvedenom prípade tak treba vychádzať z účelu tohto údaju. Ak spotrebiteľ navštívi bankovú inštitúciu, očakáva informáciu o priemernej RPMN na trhu, t.j. priemerný údaj vychádzajúci zo všetkých bankových inštitúcií na trhu, pretože banky ponúkajú oproti nebankovým inštitúciám výhodnejšiu úrokovú sadzbu a teda aj výhodnejšiu RPMN. Naopak k nebankovým inštitúciám sa obracia spotrebiteľ spravidla, keď nespĺňa podmienky bánk pre poskytnutie úveru. Záverom si dovoľuje žalobca poukázať na tú skutočnosť, že uvedením nižšej priemernej RPMN pôsobí v očiach spotrebiteľa vzhľadom k priemernej RPMN na trhu ako menej výhodný obchod a teda tento údaj nie je v neprospech spotrebiteľa
- nezavádza spotrebiteľa a nespôsobuje skresľujúci obraz o výhodnosti. Žalovaný uviedol, že „všetky bankové aj nebankové subjekty okrem Poštovej banky, a.s., vychádzajú pri učení priemernej RPMN zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi“, toto svoje tvrdenie nepreukázal a nepredložil všetky zmluvy všetkých bánk a nebankových subjektov. Tvrdenie o absencii údaju len pre pocit žalovaného o nesprávnosti priemernej RPMN na trhu je prehnaný. Tento údaj nemožno stotožňovať so samotnou RPMN úveru, ktorý je podstatnejší pre samotného spotrebiteľa, pretože priamo ovplyvňuje čiastku ktorú napokon zaplatí. Naopak priemerná RPMN má iba výpovednú hodnotu o stave na trhu za určité minulé obdobie a priamo neovplyvňuje výšku úveru spotrebiteľa, ktorý sa chystá čerpať, alebo o ktorý žiada a záverom ho bude splácať po dobu niekoľkých rokov. Na základe vyššie uvedeného preto nemožno prípadnú nesprávnosť priemernej RPMN zamieňať s absenciou tejto náležitosti. Je nesporné, že zmluva obsahuje údaj o priemernej RPMN a zákon sankcionuje výslovne jeho absenciu.
6. Podaním zo dňa 30.12.2020 a podaním zo dňa 01.02.2021 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 236,40 Eur (171,60 Eur + 64,80 Eur) späť, z dôvodu úhrady zo strany žalovaného po podaní žaloby a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z podania žalovaného zo dňa 19.01.2021, v ktorom žalovaný uvádza zoznam platieb, ktoré uhradil vyplýva, že žalovaný predmetnú sumu uhradil po podaní žaloby.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.03.2021. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu ani ich právni zástupcovia, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) vec prejednal na pojednávaní bez ich prítomnosti.
8. Súd sa oboznámil so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere-lepšia splátka zo dňa 17.2.2016, aktuálnym stavom úveru, uznesením Okresného súdu Galanta sp.zn. 8D/4/2019, zo dňa 11.4.2019, predžalobnou výzvou zo dňa 30.6.2020 spolu s kópiou podacieho hárku, výpisom z obchodného registra žalobcu, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015, dátami dopytu zo dňa 16.2.2016 na EOS KSI, dátami dopytu zo dňa 16.2.2016 na Sociálnu poisťovňu, dátami dopytu zo dňa 16.2.2016 na SRBI, sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, účinným od 3.4.2017, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.1.2015, obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery účinnými od 1.1.2016, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
9. Žalobca a právny predchodca žalovaného (pani K. I.) uzatvorili dňa 17.2.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.1635003264, na základe ktorej žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovaného účelový úver určený na refinancovanie a to splatenie záväzku-zostatku úveru
v Poštovej banke v sume 4.380,12 Eur špecifikovaný v bode 2.3 Zmluvy s tým, že zvyšná časť úveru je čerpaná na účet uvedený v bode 2.2 zmluvy. Úver sa právny predchodca žalovaného zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 120,93 Eur s tým, že výška poslednej 60-tej splátky bola dohodnutá na sumu 120,33 Eur. Splatnosť prvej splátky bola určená dňom 25.3.2016, periodicita splátok mesačne k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 25.2.2021. Úroková sadzba bola dojednaná fixná vo výške 15,60% ročne, RPMN banky 16,80 % ročne, priemerná RPMN na trhu bola uvedená vo výške 12,79% ročne, odplata za poskytnutie úveru 15,60 % ročne, najvyššia prípustná odplata 25,58% ročne, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť klient 7.255,20 Eur. Poistenie úveru nebolo dohodnuté. Zmluva v bode 2.4 obsahovala rozpis termínov splatnosti a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Podľa bodu 3.1 zmluvy s poskytnutím úverom lepšia splátka súvisia nasledujúce poplatky: poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet banke: bezplatne, poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v inej banke: bezplatne, splátka úveru v hotovosti: bezplatne, predčasné splatenie: bezplatne, zmena zmluvných podmienok na žiadosť klienta: 40 Eur, 1. Upomienka pri omeškaní splátky: 10 Eur, 2.Upomienka po omeškaní splátky: 25 Eur, upozornenie pred výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom: poštovné v zmysle tarify Slovenskej pošty, a.s., výzva na splatenie celého úveru s príslušenstvom: 3,50 Eur, vyhotovenie mimoriadneho výpisu z úverového účtu: 0,66 Eur, poplatok za vystavenie potvrdenia o zostatku úveru: 20 Eur. Podľa bodu 4.7 zmluvy záväzok zo zmluvy zaniká splatením všetkých záväzkov dlžníka/spoludlžníka voči banke. Záväzok zo zmluvy zaniká aj započítaním vzájomných pohľadávok alebo dohodou, ak dôjde k vysporiadaniu všetkých záväzkov zo zmluvy. Podľa bodu 4.11 zmluvy prípadné spory je možné riešiť mimosúdne mediáciou v zmysle zákona č.420/2004 Z.z. o mediácií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Orgánom dohľadu vo vzťahu k dodržiavaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Národná banka Slovenska so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava. Dlžník/spoludžník si môže reklamáciu alebo sťažnosť uplatniť na adrese: Poštová banka, a.s., oddelenie starostlivosti o klienta.
10. Dňa 25.12.2018 právny predchodca žalovaného (pôvodný dlžník) pani K. I. zomrela. V dôsledku úmrtia právneho predchodcu žalovaného, žalobca dňa 27.12.2018 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalobca si prihlásil pohľadávku do dedičského konania. Na základe uznesenia Okresného súdu Galanta, vydaného notárkou JUDr. Alenou Kovácsovou zo dňa 11.4.2019, právoplatného dňa 11.4.2019 nadobudol dedičstvo po poručiteľovi neb. K. I. žalovaný ako jediný dedič po poručiteľovi. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalobca si do dedičstva z titulu zmluvy o úvere č. 1635003264 prihlásil pohľadávku vo výške 3.039,49,-Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na zákonnú zodpovednosť podľa § 470 Občianskeho zákonníka žalovaný zodpovedá v plnej výške za dlhy poručiteľa, t.j. za pohľadávky veriteľov, ktorým je okrem iných aj žalobca.
11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
12. Podľa § 497 zák.č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
15. Podľa § 2 písm. a), b), d), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), k) a z) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
19. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
22. Podľa článku 10 bod 2 písm. f) smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: f) úrokovú sadzbu úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, a ak sú k dispozícii, i akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, ako aj čiastkové obdobia, podmienky a postupy pre zmenu úrokovej sadzby úveru; a ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru, uvádzajú sa vyššie uvedené informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
23. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
25. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti o zaplatenie sumy 236,40 Eur ešte pred otvorením pojednávania, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením v tejto časti zastavil.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného ako dlžníkom bola dňa 17.2.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka č. 1635003264, na základe ktorej žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovaného úver vo výške 5.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 120,93 Eur a poslednú vo výške 120,33 vždy k 25. dňu v mesiaci. RPMN bola v zmluve uvedená 16,80%, priemerná RPMN 12,79% a celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 7.255,20 Eur. V danom prípade je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, s ohľadom na povahu zmluvných strán. Na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Preskúmaním obsahu zmluvy súd tiež zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný namietal, že žalobca v návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Súd mal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľom úvere bola s právnym predchodcom žalovaného uzatvorená dňa 17.2.2016 a z listín predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca si overoval výdavky vyplývajúce zo spoločného registra bankových informácií, ako aj v súkromnom sektore prostredníctvom dopytu do databázy pohľadávok spoločnosti EOS KSI ako najväčšieho správcu pohľadávok na trhu a overil si aj príjem právneho predchodcu žalobcu formou verifikačných otázok na Sociálnej poisťovni pred uzatvorením zmluvy dňa 16.2.2016. Z dopytu na spoločnosť EOS KSI zo dňa 16.2.2016 vyplýva, že právny predchodca žalovaného nemal v čase posudzovania evidované žiadne spisy. Z dopytu na Sociálnu poisťovňu vyplýva, že právny predchodca bol poberateľom dôchodkových dávok v sume vyššej ako 287 Eur a neboli mu z nich vykonávané zrážky zo mzdy. Z karty dopytu SRBI vyplýva, že právny predchodca bol dlžníkom v prípade jedného úveru, kde boli určené splátky vo výške 116 Eur mesačne. Ako identifikačný znak-kódu operácie pri tomto úvere je uvedené číslo 0374010091250178, teda číslo účtu, uvedené v bode 2.3 zmluvy o úvere, na ktoré číslo účtu mala byť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úveru vyplatená časť úveru vo výške 4.380,12 Eur. To, že v danom prípade ide o
totožný úver, ako ten, na ktorého refinancovanie mali byť použité finančné prostriedky získané zo zmluvy o úvere zo dňa 17.2.2016 svedčí aj to, že ide o jediný spotrebný úver špecifikovaný v karte dopytu SRBI, ktorý právny predchodca žalovaného mal deň pred uzatvorením zmluvy o úvere. Žalobca okrem uvedeného uviedol, že deklarovaný druh a výšku dôchodku si banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala dôchodok vo výške 303 Eur. Žiadateľka uvádzala rodinný stav vydatá a žiadne vyživované deti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal súd za preukázané, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou, pred uzatvorením zmluvy si zistil všetky zákonom vyžadované údaje, pričom bral do úvahy dobu splácania úveru, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa ako aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti špecifikované v § 9 ods.2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Súd má za to, že zmluva o úvere obsahuje uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, je v nej uvedené, že ide o fixnú úrokovú sadzbu, ktorá je vo výške 15,60 % ročne. Vzhľadom k tomu, že ide o fixnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ktorá platí počas celého obdobia až do konečnej splatnosti úveru, je zo samotnej podstaty takto určenej úrokovej sadzby nezmyselné uvádzať akékoľvek podmienky, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu. Takisto v prípade ak je úroková sadzba fixná počas celého obdobia nie je možné uviesť ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby. Zároveň ak je úroková sadba fixná a nemení sa počas celého obdobia a nie je viazaná na žiadne podmienky, nie je možné uvádzať ani podmienky, za ktorých sa uplatňuje rôzna úroková sadzba. Uvedenie takýchto údajov má zmysel iba v prípade variabilnej úrokovej sadzby úveru. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch a zo smernice.
29. Z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení). Z článku 10 bod 2 písm. f) smernice vyplýva, že index a referenčná sadzba sa uvádzajú v prípade ak dochádza k zmene úrokovej sadzby. Uvedené vyplýva aj z prílohy č. 2 k tejto smernici, kde je index a referenčná sadzba uvedená iba pri variabilnej úrokovej sadzbe.
30. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že úver je bez poplatkov a bezúročný, pretože zmluva neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, ktoré predpoklady podľa neho nie sú uvedené v zmluve, iba odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého do kategórie predpokladov je potrebné zaradiť matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej RPMN. Súd sa nestotožňuje s uvedeným právnym názorom, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nešpecifikuje, že pod predpokladmi použitými na výpočet RPMN sa má rozumieť, že zmluva má obsahovať matematický výpočet, ktorým bola vypočítaná RPMN. Matematický vzorec tohto výpočtu je obsiahnutý v zákone, pričom v danom prípade nejde o jednoduchý matematický vzorec. Súd nechce nijakým spôsobom spochybňovať schopnosti bežného spotrebiteľa, ale má za to, že uvedenie takéto výpočtu by bolo čiste formálnym a neplnilo by účel sledovaný zákonom. Súd má za to, že zmluva má obsahovať predpoklady na výpočet RPMN jasne a zrozumiteľne, teda tak, aby aj bežnému spotrebiteľovi bolo zrozumiteľné, čo je predpokladom danej RPMN uvedenej v zmluve. V danom prípade má súd za to, že zmluva o úvere obsahuje takéto pre bežného spotrebiteľa zrozumiteľné vysvetlenie predpokladov RPMN v bode 2.2 zmluvy o úvere, v ktorom je jasne uvedené, že „RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že Dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy, zmluva zostane platná dohodnutý čas a Dlžník/Spoludlžník a Banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v zmluve. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady Dlžníka spojené so zmluvou s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve.“ Uvedené bolo zároveň veľmi prehľadne a zrozumiteľne premietnuté do tabuľky uvedenej v bode 2.4 zmluvy, v ktorej sú rozpísané náklady spotrebiteľa za každý mesiac s presným uvedením zostatku istiny a s presným uvedením koľko zo zaplatenej sumy sa započíta na istinu, koľko na úroky, prípade, či sa nejaká časť zo zaplatených splátok započíta aj na poplatky resp. poistenie. Súd má za to, že zmluva obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a že dlžník bol jasne a zrozumiteľne oboznámený s predpokladmi RPMN a s tým, že za zachovania predpokladov špecifikovaných v bode 2.2 a 2.4 zmluvy, je RPMN vo výške uvedenej v zmluve.
31. Žalovaný ďalej uvádzal, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko priemerná RPMN v zmluve o úvere je uvedená nesprávne. Podľa citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. z) má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Zároveň podľa citovaného ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.z). V danom prípade však zmluva obsahovala takýto údaj, v zmluve je uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto zmluva nemôže byť z tohto dôvodu bezúročná a bez poplatkov, a to bez ohľadu na to, či je tento údaj v zmluve uvedený správne. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je zmluva bezúročná a bez poplatkov iba keď neobsahuje údaj o priemernej RPMN. Čo v danom prípade nebolo preukázateľne splnené. V prípade ak by mal zákonodarca na mysli, že aj uvedenie nesprávnej priemernej RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, upravil by to podobne ako to urobil v prípade RPMN v ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre úplnosť súd iba uvádza, že v danom prípade má súd za to, že účelom uvedenia priemernej RPMN je lepšia orientácia spotrebiteľa na trhu, aby si vedel lepšie porovnať výhodnosť veriteľom ponúkaného úveru. Žalobca preukázal, že vychádzal z údajov uverejnených Ministerstvom financií SR a v zmluve uviedol priemernú RPMN, ktorá vychádzala z údajov od všetkých bankových inštitúcií na trhu, ktorá priemerná RPMN je nižšia, ako priemerná RPMN vychádzajúca z údajov od všetkých veriteľov. Vzhľadom k uvedenému súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade týmto postupom žalobcu nebol spotrebiteľ-dlžník nijakým spôsobom znevýhodnený, nebol mu poskytnutý skresľujúci obraz o výhodnosti úveru, práve naopak, uvedením nižšej priemernej RPMN pôsobil v očiach spotrebiteľa vzhľadom k priemernej RPMN na trhu ním ponúkaný úver ako menej výhodný obchod.
32. Vzhľadom k vyššie uvedenému úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného zomrel dňa 25.12.2018 a žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 27.12.2018. Z predloženého aktuálneho stavu úveru bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy - platiť splátky úveru riadne a včas nesplnil. Takisto bolo nesporné, že žalobca si svoju pohľadávku prihlásil do dedičského konania po neb. K. I., pričom výška pohľadávky bola zohľadnená aj vo výške dlhov právneho predchodcu žalovaného (poručiteľa). Po zosplatnení úveru žalovaný uhradil žalobcovi spolu 488,70 Eur (do podania žaloby sumu 252,30 Eur a 236,40 Eur po podaní žaloby). Žalobca si v konaní uplatnil zostatok dlhu na istine vo výške 2.550,79 Eur a domáhal sa aj zaplatenia vyčísleného úroku z istiny vo výške 152,15 Eur (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti). Žalovaný zostatok dlhu vyčísleného žalobcom nenamietal a súdu ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval úhradu poskytnutého úveru vo väčšom rozsahu ako je deklarovaná žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 2.702,94 Eur.
33. Žalobca zároveň navrhoval, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť poplatky vo výške 36 Eur, pričom uviedol, že ide o poplatky za prvú upomienku v sume 9,-Eur, (ktorá pohľadávka vznikla 11.9.2018), za druhú upomienku vo výške 9,-Eur, (ktorá pohľadávka vznikla 8.10.2018), poplatku za upozornenie pred výzvou v sume 9,-Eur, (ktorá pohľadávka vznikla 26.11.2018), a poplatku za výzvu na splatenie úveru vo výške 9,-Eur, (ktorá pohľadávka vznikla 27.12.2018). Žalobca tento uplatnený nárok nepreukázal. Žalobca nepredložil žiadnu z uvádzaných upomienok, resp. výziev a takisto nepreukázal, že tieto boli žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi aj skutočne doručované. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 36,-Eur zamietol.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97,58%. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 2.975,34 Eur, pričom úspešný bol čo do zaplatenia istiny 2.939,34 Eur, teda jeho hrubý úspech predstavuje 98,79% a úspech žalovaného 1,21%. Z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalobcu predstavuje 97,58% (98,79% - 1,21%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.