Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/60/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu RTA, s.r.o., Voderadská 5161/54, 919 35, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 36 263 273, právne zastúpený Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 2.195,62 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -275 zo dňa 29.1.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -275 zo dňa 29.1.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie istiny vo výške 1.270,94 EUR zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 76,- EUR, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 924,68 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 924,68 EUR od 26.3.2011 do zaplatenia, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 16.2.2012 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 7.367,37 EUR s prísl. titulom poistného plnenia. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a žalobca poistnú udalosť riadne oznámil. Žalovaný likvidoval poistnú udalosť formou "totálnej škody" a v oznámení o poistnom plnení zo 17.2.2011 uviedol, že poistné plnenie predstavuje sumu 5.130,- EUR. Žalobca nesúhlasil s likvidáciou poistnej udalosti formou "totálnej škody" a objednal si opravu motorového vozidla v autoservise Mocik, s.r.o. Preukázal, že za opravu vozidla zaplatil sumu 7.625,62 EUR. Zo záverov znaleckého posudku, s ktorými súhlasili a stotožnili sa obe procesné strany, jednoznačne vyplynulo, že nedošlo k totálnej škode vozidla a k vzniku použiteľných zvyškov. Všeobecnú hodnotu vozidla ustálila znalkyňa na sumu 20.758,- EUR, pričom skutočnú cenu opravy vozidla určila ako tú, ktorú žalobca reálne zaplatil za opravu predmetného vozidla dodávateľovi Mocik, s.r.o., a to 7.625,62 EUR. Po čiastočných späťvzatiach žaloby vo výške 5.171,75 EUR a 1.270,94 EUR a úprave petitu zo strany žalobcu (pôvodne žaloval o zaplatenie 7.367,37 EUR), ostalo medzi stranami sporné už len krátenie poistného plnenia vo výške 605,47 EUR (10%), keďže žalovaný súhlasil s úhradou zvyšku istiny vo výške 319,21 EUR. Žalovaný krátil poistné plnenie v zmysle , čl. 8 bod 17 písm. c) VPP v spojení s čl. 6 písm. d) VPP pre porušenie povinnosti vodiča motorového

vozidla - neprispôsobenie rýchlosti jazdy k stavu a povahe vozovky. Nakoľko v časti zaplatenia sumy 1.270,94 EUR zobral žalobca svoj návrh sčasti späť, súd v zmysle konanie v tejto časti zastavil a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 76,- EUR. Samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, bude rozhodnuté aj o vrátení zvyšnej časti súdneho poplatku (zákonne krátenom) s poukazom na čiastočné späťvzatie istiny a zastavenie konania vo výške 5.171,75 EUR (o zastavení konania v tejto časti bolo rozhodnuté samostatným procesným uznesením na pojednávaní 11.1.2018).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi v dôsledku poistnej udalosti preukázateľne vznikla ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu (oproti stavu pred škodnou udalosťou), ktorú možno charakterizovať ako skutočnú škodu (suma 7.625,62 mínus uplatnená vratka DPH žalobcom vo výške 1270,94 EUR, v ktorej časti žalobca vzal aj žalobu späť) a ktorú bol žalovaný v zmysle uzavretého havarijného poistenia motorového vozidla, ako poistné plnenie povinný žalobcovi uhradiť. Z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby ostalo medzi stranami sporným len krátenie poistného plnenia vo výške 10% žalovaným, predstavujúce sumu 605,47 EUR. S tvrdením žalovaného, že došlo k porušeniu povinnosti vodiča vozidla v zmysle a čl. 6 písm. d) VPP, na základe ktorých pristúpil ku kráteniu poistného plnenia sa súd nestotožnil. Žalobca správne dôvodil, že neexistuje žiadna relevantná správa (policajná či iná), preukazujúca akékoľvek porušenie všeobecne záväzných právnych predpisoch, VPP či povinností vodiča (a určite nie vedomé). Nebolo možné vychádzať z jednostrannej likvidačnej správy žalovaného, kde bez akéhokoľvek odôvodnenia znížil poistné plnenie o 10% pre neprispôsobenie rýchlosti jazdy k stavu a povahy vozovky, ktorá skutočnosť navyše zo žiadnych dôkazov nevyplýva a ani sám žalovaný sa na nič relevantné neodvolával. Rovnako nemožno obracať dôkazné bremeno na žalobcu, že ten nepreukázal neporušenie žiadnych predpisov a povinností. Práve naopak, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania porušenia zákonných povinností vodiča, resp. iných predpisov zo strany žalobcu, na základe čoho súd považoval krátenie poistného plnenia za nedôvodné a zo strany žalovaného až za svojvoľné, nakoľko tento krok ničím nepodložil (žiadnym reálnym dôkazom), ale oprel ho len o svoju vlastnú domnienku premietnutú do likvidačnej správy. Súd teda uzatvoril, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 924,68 EUR pozostávajúcu z nesprávneho krátenia poistného plnenia (605,47 EUR) a sumy 319,21 EUR, s úhradou ktorej sám žalovaný súhlasil, avšak do vyhlásenia rozsudku nepreukázal, že ju žalobcovi aj reálne zaplatil. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%, nakoľko mu nebolo vyhovené v merite veci v plnom rozsahu.

4. Proti III. a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zníženie poistného plnenia o 10% z poistnej sumy bolo realizované nedôvodne. Žalovaný totiž postupoval v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Poukázal na a uviedol, že z fotodokumentácie motorového vozidla je pritom zrejmé, že náraz bol realizovaný vo veľkej rýchlosti. Poistné plnenie v prospech žalobcu bolo preto znížené v zmysle čl. 8 ods. 17 písm. c) VPP v spojení s čl. 6 písm. d) VPP. Poistený totiž preukázateľne neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, čím porušil zákonnú povinnosť v zmysle ZoCP/ zák. o cestnej premávke/. Nemožno preto akceptovať názor súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný označil na preukázanie svojich tvrdení všetky dôkazné prostriedky (likvidačná správa, fotodokumentácia), ktoré bol objektívne spôsobilý zabezpečiť. Skutočnosť, že v konaní nebola predložená policajná správa o šetrení dopravnej nehody, nemôže byť posudzovaná na ťarchu žalovaného. Poisťovateľ nie je účastníkom poistnej udalosti a nevie ani ovplyvniť správanie týchto subjektov bezprostredne po vzniku škody (či vec vybavia iba ako škodovú udalosť alebo bude šetrená políciou ako dopravná nehoda). Zdôraznil, že nárok žalovaného znížiť poistné plnenie vyplýva priamo z predloženej fotodokumentácie motorového vozidla. Napadnuté rozhodnutie preto považuje za nesprávne a domáha sa jeho revízie odvolacím súdom.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zastáva názor, že postup žalovaného, ktorý poistné plnenie krátil o 10% z poistnej sumy je nesprávny a postráda akýkoľvek zmluvný alebo zákonný podklad. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Žalovaný cituje v odvolaní okrem iného . Odsek 3 uvedeného ustanovenia predpokladá existenciu vedomého porušenia povinností upravených v ods. 1 a 2 a podstatný vplyv porušenia povinností na vznik alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti. Žalovaný však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalobcu prišlo k vedomému porušeniu v odvolaní citovaných ustanovení a . Tvrdenia žalovaného preto postrádajú akúkoľvek oporu v dôkazoch predkladaných žalovaným a považuje ich za svojvoľné konštatovanie. Likvidátor poistnej udalosti bez akéhokoľvek znaleckého dokazovania alebo vyjadrenia

polície konštatoval na základe fotografií, že motorové vozidla malo veľkú rýchlosť a prišlo k porušeniu povinností podľa o cestnej premávke. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že k takémuto konštatovaniu dospel žalovaný len pohľadom na fotografie motorového vozidla v spojitosti so skutočnosťou, že v čase vzniku nehody husto snežilo. Krátenie poistného plnenia sa preto nezakladá na žiadnych objektívnych skutočnostiach alebo dôkazoch, ale na subjektívnom rozhodnutí likvidátora poistnej udalosti. Likvidačná správa je dokumentom vyhotoveným priamo žalovaným, t.j. je to písomné vyjadrenie názoru žalovaného, ktorý následne prezentoval v súdnom konaní a nie je to objektívny dôkaz porušenia povinnosti žalobcom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že odmieta tvrdenia žalobcu, že v konaní nebolo preukázané vedomé porušenie povinnosti vodiča žalobcu ako poisteného. Navyše porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 ZoCP malo podstatný vplyv na vznik škodovej udalosti. Žalovaný vo vzťahu k tejto skutočnosti predložil všetky dôkazné prostriedky (likvidačná správa, fotodokumentácia), ktoré bol objektívne spôsobilý zabezpečiť. Skutočnosť, že v konaní nebola predložená policajná správa o šetrení dopravnej nehody, nemôže byť posudzovaná na ťarchu žalovaného. Poisťovateľ nie je účastníkom poistnej udalosti a nevie ani ovplyvniť správanie týchto subjektov bezprostredne po vzniku škody (či vec vybavia iba ako škodovú udalosť alebo bude šetrená políciou ako dopravná nehoda). Produkovanie takéhoto dôkazného prostriedku preto nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

11. Z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby ostalo medzi stranami sporným len krátenie poistného plnenia vo výške 10% žalovaným, predstavujúce sumu 605,47 EUR /924,68 EUR - 319,21,- EUR/, s úhradou sumy 319,21 EUR žalovaný súhlasil. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v predmetnom konaní nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k niektorému z uvedených dôvodov na krátenie poistného plnenia v zmysle ust. , čl. 6 písm. d), čl. 8 ods. 17 písm. c) VPP. Žalovaný nepreukázal, že k poistnej udalosti došlo vedomím porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, VPP a zákonných povinností vodiča, pričom poistné plnenie v prospech žalobcu nemôže byť znížené len na základe fotodokumentácie motorového vozidla (rozsah poškodení automobilu) a likvidačnej správy likvidátora poistnej udalosti. Ako správne uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, likvidátor poistnej udalosti nie je osobou oprávnenou rozhodovať o porušení povinností podľa o cestnej premávke. Likvidátor poistnej udalosti, resp. žalovaný si mohol vyžiadať dokumenty (napr. policajnú správu o priebehu nehody) potrebné pre riadnu likvidáciu poistnej udalosti. Žalovaný však pri krátení poistného plnenia nevychádzal z poistnej správy, resp. nepredložil policajnú správu na podporu svojich tvrdení. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný tak bol oprávnený krátiť poistné plnenie len s poukazom na ust. čl. čl. 6 písm. d), čl. 8 ods. 17 písm. c) VPP s odkazom na ust. , toto splnenie podmienok na krátenie poistného plnenia podľa tohto článku však v konaní nebolo preukázané.

12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom podaného odvolania viazaný a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa zaoberať a vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, v ďalšom sa odvolací súd už obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v ustanovení je normatívne rozvinutý princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). Uvedený princíp znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov je však náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, avšak hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu - hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku ( ). Odvolací súd má preto za preukázané, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého starostlivo zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov bol správny, pričom zároveň jasne a výstižne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil aj spôsob ich hodnotenia.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).