Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/66/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu Mesto Banská Štiavnica, IČO: 00320510, so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie č. 1, proti žalovanej J.. S. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P. L., V. sv. B. č. XX/X, o zaplatenie 588,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -147 zo dňa 15.06.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 588,50 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.10.2018 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.11.2018 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.12.2018 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.01.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.02.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.03.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.04.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.05.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.06.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.07.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.08.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého „žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa 28.10.1998, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X/A nachádzajúci sa na prízemí domu súpisné číslo X na V. sv. B. v P. L.; vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nebola so stavom bytu spokojná, žalobca vydal dňa 07.07.1999 súhlas s výmenou bytu za byt č. X/D na V. sv. B.. X v P. L. s tým, že právo užívať predmetný byt vznikne žalovanej po uzavretí novej zmluvy o kúpe prenajatej veci so žalobcom; na základe uvedenej skutočnosti žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa 16.07.1999, predmetom ktorej je prenájom bytu č. X/D nachádzajúci sa v P. L. na poschodí č. S.. domu súpisné číslo I.XX na V. sv. B.; žalovaná sa v zmysle článku II zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa

16.07.1999 zaviazala platiť (za byt č.X/D) bežné nájomné v pravidelných platbách v sume 1612,- Sk (53,51 €) mesačne najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred; v zmysle článku III zmluvy bola žalovaná povinná v prípade nezaplatenia nájmu v stanovenej lehote zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania z celkovej dlžnej čiastky; žalovaná nezaplatila žalobcovi nájom za užívanie predmetného bytu za obdobie od októbra 2018 do decembra 2018 a za obdobie od januára 2019 do augusta 2019; žalovaná listom zo dňa 30.10.2009 doručeným žalobcovi dňa 04.11.2009 uplatnila zľavu z nájomného s poukazom na ustanovenie , pričom v uvedenom liste uviedla, že došlo k zhoršeniu podmienok užívania bytu, ktoré spočívajú v tom, že nastavením ďalšieho poschodia susedného domu sa zabránilo vo veľkom rozsahu prístupu denného svetla do jej bytu; žalobca na uvedené podanie žalovanej reagoval listom zo dňa 09.12.2009 doručeným žalovanej dňa 21.12.2009 oznámením, že s navrhovanou zľavou nájomného nesúhlasí“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu dôvodná, pretože žalobca preukázal povinnosť žalovanej platiť dojednané nájomné a na zľavu na nájomnom, resp. možnosť neplatiť nájomné v celom rozsahu nevznikol žalovanej nárok; súd prvej inštancie poukázal na to, že „žalovaná sa v spore (prečo neplatila nájomné) bránila tvrdením, že byt, ktorý užíva má vady, ktoré ona nespôsobila, pričom v dôsledku týchto vád nemôže byt užívať dohodnutým spôsobom, resp. spôsobom obvyklým; vada spočíva v tom, že vlastník susednej nehnuteľnosti v roku 2008 vykonal stavebnú úpravu na svojej nehnuteľnosti, ktorou zatienil okná bytu žalovanej, čím spôsobil zníženie intenzity denného svetla do jej bytu prekračujúce prípustnú normu“; v konkrétnostiach súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ „žalovaná uplatnila zľavu na nájomnom podľa a v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázala aj na ustanovenie , ide o všeobecné ustanovenie, vo vzťahu ku ktorej predstavujú ustanovenia o nájme bytu špeciálnu úpravu, ktorá má pri aplikácii prednosť; v rámci osobitných ustanovení o nájme bytu je aj ustanovenie a ; toto ustanovenie obsahuje sankciu pre niektoré prípady, v ktorých si prenajímateľ neplní povinnosti zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu a poskytovať plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu; sankcia uvedená v odsekoch 1 a 2 spočíva v tom, že nájomcovi vznikne právo na zľavu z nájomného, kým podľa odseku 3 ide o vznik práva na zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu; uplatnenie práva na obe zľavy upravuje ; podľa má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného v dvoch prípadoch: (1) ak prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie; zhoršenie užívania sa môže týkať tak bytu (napr. do bytu v dôsledku nedostatočnej údržby domu zateká), ako aj domu, v ktorom sa byt nachádza (napr. zateká do schodiska, v dôsledku čoho je sťažený prístup do domu) a (2) ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu (nedodávaná studená voda, teplá voda, kúrenie a pod.) alebo sa poskytovali vadne (napr. nedostatočne sa kúrilo) a v dôsledku toho sa užívanie bytu zhoršilo; v oboch prípadoch platí právo na primeranú zľavu z nájomného; čo treba považovať za primeranú zľavu, závisí od toho, do akej miery a v akom rozsahu bolo užívanie bytu v súvislosti so skutočnosťami zakladajúcimi právo na zľavu z nájomného sťažené a obmedzené; pri nájme bytu prislúcha nájomcovi len právo na zľavu z nájomného ( ); nemožno v tomto prípade aplikovať všeobecné ustanovenie “; v nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že „v zmysle ustanovenia má nájomca právo na primeranú zľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu, ktorá sa priamo týka bytu; medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná odvodzuje svoje právo od skutočnosti, že jej tieni (bráni v riadnom užívaní bytu) vedľajšia stavba; vada, by sa musela týkať priamo bytu, resp. domu, ktorý žalovaná užíva, čo v danom spore splnené nebolo; súd tiež poukazuje na to, že v zmysle , pokiaľ by bola splnené vyššie uvedená podmienka (čo v spore nebola), nebolo by možné odpustenie celého nájomného, pretože by nájomca mal právo len na primeranú zľavu z nájomného; platenie nájomného a úrad za plnenia poskytované s užívaním bytu patria medzi základné povinnosti nájomcu bytu ( a nasledujúce ); splnenie tejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu; tejto povinnosti nie je nájomca zbavený ani v prípade, že prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace riadnemu užívaniu bytu; z toho vyplýva, že ani v prípade nesplnenia povinností prenajímateľa odstrániť závady v byte nie je nájomca oprávnený prestať platiť nájomné, inak povedané povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinnosti nájomcu platiť nájomné nemajú povahu vzájomných záväzkov v zmysle ustanovenia “; súd prvej inštancie poukázal na to, že

„žalovaná v spore nesúhlasila s výškou mesačného nájomného; na pojednávaní dňa 02.03.2020 tvrdila, že výška mesačného nájmu nemá byť v sume ako v žalobe uvádzal žalobca, ale má byť v sume okolo 47,- € mesačne; žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala, naopak žalobca svoje tvrdenie o výške mesačného nájmu v sume 1612,- Sk (53,51 €) v spore preukázal a to uzavretou zmluvou“; súd prvej inštancie uzavrel, že „medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná za obdobie, ktoré je predmetom sporu, neplatila žiadne nájomné; nebolo sporné, že žalovaná si uplatnila zľavu z nájomného, ktorej žalobca nevyhovel; žalovaná si svoj nárok na súde neuplatnila; žalovaná nezaplatila nájomné za žalované obdobie od októbra 2018 do decembra 2018 a za obdobie od januára 2019 do augusta 2019 mesačne po 53,51 € (1.612,- Sk); žalobca si v spore uplatnil mesačne sumu 53,51 €, ktorou výškou je súd viazaný; vzhľadom na to žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nájomného od žalovanej spolu v sume 588,50 € (11 mesiacov po 53,51 €); žalovaná sa s plnením nájomného dostala do omeškania, nájomné neplatila vôbec; strany sporu si v zmluve (článok II) dohodli, že nájomné je splatné najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred; žalovaná sa dostala do omeškania s platením 6. deň kalendárneho dňa v mesiaci; vzhľadom na to súd priznal žalobcovi aj uplatnený poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 7. dňa toho ktorého mesiaca (tak ako si žalobca uplatnil); žalobca nežiadal priznať poplatok z omeškania od 6. dňa“; nakoniec súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že „v spore totožných strán sporu o zaplatenie dlžného nájomného, na základe rovnaného skutkového stavu, len za iné časové obdobie, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.12.2018 tak, že žalobe žalobcu vyhovel (po akceptácii premlčania časti nároku)“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia , , a v spojení s a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ; o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie zo dňa 15.08.2020 (č.l. 153 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); v odvolaní uviedla, že „súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyjadril okrem iného aj k ustanoveniu , ktoré obsahuje sankciu pre niektoré prípady, v ktorých si prenajímateľ neplní povinnosti zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu a poskytovať plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu; uviedol, že ide o prípady: 1/ ak prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie, 2/ ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu, alebo sa poskytovali vadne a v dôsledku toho sa užívanie bytu zhoršilo; v oboch prípadoch platí právo na primeranú zľavu z nájomného; nájomca má právo na primeranú zľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu, ktorá sa priamo týka bytu; podľa súdu vada by sa musela týkať priamo bytu, resp. domu, ktorý žalovaná užíva, čo v danom spore splnené nebolo“; s uvedeným názorom súdu prvej inštancie žalovaná nesúhlasila, pretože „nárok na zľavu z nájomného dlhodobo uplatňuje konkrétne pre vady, ktoré sa týkajú priamo jej bytu; nie je pravdou, že svoje právo odvodzuje od skutočnosti, že jej tieni vedľajšia stavba, toto uviedla len na objasnenie celkovej situácie ohľadom nadstavenia susednej stavby a to najmä preto, že uvedená nadstavba je vykonaná bez stavebného povolenia; avšak žalovaná svoje právo odvodzuje v súlade s od skutočnosti, že žalobca na základe jej viacerých upozornení doposiaľ vytýkané vady bytu neodstránil, hoci sú odstrániteľné, dokonca žalovanej zakázal, aby uvedené odstránenie vád bytu zabezpečila sama; za vadu sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu predpokladá a v dôsledku ktorej vady je možnosť jej využívania podstatne znížená, prípadne čo vec (byt) inak znehodnocuje, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“; vo vzťahu k aplikácii ustanovenia uviedla, že „podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno toto ustanovenie v tomto prípade aplikovať, žalovaná poukazuje na rozhodnutia mnohých súdov v SR, ktoré v obdobných prípadoch aplikovali práve toto všeobecné ustanovenie vyjadrené v , taktiež aj právne analýzy k danej problematike uvádzajú, že prenajímateľ je povinný udržiavať predmet nájmu a vykonávať všetky opravy, na ktoré je

povinný, pričom nájomca má povinnosť voči prenajímateľovi, a to povinnosť oznamovať mu potrebu opráv a poskytovať mu v danej súvislosti potrebnú súčinnosť; ak by nájomca nemohol predmet nájmu, napr. byt užívať vôbec alebo len obmedzene, patrilo by mu právo buď neplatiť nájomné vôbec ( ) alebo nárok na uplatnenie zľavy z nájomného; v zmysle uvedeného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, mal sa zaoberať komplexne celkovou situáciou, hoci aj rešpektujúc pravidlo prednosti špeciálneho ustanovenia pred všeobecným ustanovením zákona, či predmetný byt je možné s ohľadom na zdravie nájomníkov užívať obmedzene alebo ho nie je možné užívať do odstránenia vád vôbec a potom v rámci princípu proporcionality spravodlivo rozhodnúť o tom, či žalovaná má právo na zľavu z nájomného alebo právo neplatiť do odstránenia vád nájomné vôbec; žalovaná má nepochybne minimálne právo na primeranú zľavu z nájomného zodpovedajúcu povahe a rozsahu vád predmetného bytu, pričom výška tejto zľavy závisí od povahy a rozsahu vád a do akej miery tieto obmedzujú užívanie bytu, za týmto účelom mal súd ustanoviť súdneho znalca, zadať vypracovanie svetlotechnického posudku, vyžiadať navrhované relevantné doklady (protokoly) a na základe dôkazov napokon rozhodnúť o rozsahu zľavy z nájomného; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností“; na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení doručenom dňa 25.09.2020 (č.l. 161-162 spisu) k odvolaniu žalovanej uviedol, že ho považuje za účelové a opakujúce sa v každom konaní vedenom proti nej; vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal predloženými dôkazmi a všetky podstatné dôkazy vyhodnotil; vo vzťahu k spornému bytu si plní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy; žalovaná za vadu bytu považuje nedostatok osvetlenia, ktorý je podľa nej zapríčinený susednou nehnuteľnosťou a nie faktom, že on ako prenajímateľ neodstránil vadu, resp. bránil žalovanej vadu odstrániť; zdôraznil, že nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu; v žiadnom prípade nemôže ísť o prípad, na ktorý poukazuje žalovaná, keď právo na zľavu odvodzuje od vedľajšej stavby, čo nezodpovedá zneniu zákona a nie je ani vo faktickej moci prenajímateľa takúto vadu odstrániť; navyše nemôže dôjsť k odpusteniu celého nájomného, pretože z právnej úpravy vyplýva len nárok na primeranú zľavu z nájomného; v danom prípade nebola splnená podmienka prechodného zhoršenia podmienok užívania bytu; nakoľko k dohode o primeranej zľave nájomného nedošlo, žalovaná mohla svoj nárok uplatniť spôsobom podľa ; platenie nájomného predstavuje základnú povinnosť žalovanej ako nájomcu, ktorú nemôže prestať plniť ani v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľa odstrániť vady bytu; zdôraznil, že žalovaná bola oboznámená so stavom bytu osobnou prehliadkou a byt jej bol pridelený na základe vlastného rozhodnutia, pretože si ho sama vybrala; od roku 2008 žalovaná bezdôvodne neplatí nájomné; správca bytov pozastavil dodávku služieb spojených s užívaním bytu, pretože žalovaná ich neplatí; za zavádzajúce preto považoval tvrdenie žalovanej, že byt má vady, pretože nie je zabezpečený prísun tepla a vody, čo je spôsobené ich neplatením zo strany žalovanej; vyjadril názor, že sporný byt žiadne vady nemá; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

2.3 Žalovaná v replike zo dňa 28.10.2020 (č.l. 167 spisu) k vyjadreniu žalobcu uviedla, že považuje za potrebné zopakovať svoju argumentáciu, že „svoj nárok si odvodzuje v súlade s ustanovením od skutočnosti, že žalobca na základe viacerých upozornení doposiaľ vytýkané vady bytu neodstránil, hoci sú odstrániteľné, dokonca jej zakázal, aby odstránenie uvedených vád bytu zabezpečila sama“; právo na zľavu si podľa u žalobca uplatňuje nepretržite od vzniku vady do súčasnosti a to písomne aj ústne; vyjadrila názor, že „vada predmetného bytu je odstrániteľná, teda zhoršenie podmienok možno považovať za prechodné do času odstránenia vady“; pokiaľ žalobca poukázal na jej povinnosť platiť nájomné ako základnú povinnosť, poukázala na povinnosť žalobcu ako prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu; poukázala aj na skutočnosť, že zhoršenie užívania bytu bolo spôsobené aj vadným dodávaním plnení spojených s užívaním bytu, pričom neskôr bol predmetný byt od plnení spojených s užívaním bytu nezákonne odpojený, pričom navrhnuté dokazovanie na túto skutočnosť súd prvej inštancie nevykonal; žalovaná preto zotrvala na podanom odvolaní.

2.4 Žalobca v duplike zo dňa 11.11.2020 (č.l. 173 spisu) k replike žalovanej uviedol, že žalovaná nepreukázala vady bytu, tieto nepotvrdil ani stavebný úrad, preto ani nesúhlasil so stavebným zásahom do bytu; ako dôvod zníženia intenzity osvetlenia žalovaná uviedla nelegálne stavebné práce vykonané

na susednej nehnuteľnosti, ktoré tvrdenie v konaní spochybnil predložením dokladov od stavebného úradu; nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že tvrdené vady sú odstrániteľné, pretože existencia susednej nehnuteľnosti je neodstrániteľný stav; zdôraznil, že predmetom žaloby je neplatenie nájomného, preto nárok žalovanej mal byť uplatnený podľa ; odvolanie žalovanej naďalej považoval za účelové a preto zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

2.5 Žalovaná v stanovisku zo dňa 18.12.2020 (č.l. 179 spisu) uviedla, že dňa 25.01.2019 iniciovala osobné stretnutie so žalobcom za účelom usporiadania veci; na stretnutí bolo objasnené, aké vady má predmetný byt a akým spôsobom je ich možné odstrániť; žalobca nespochybňoval skutočnosť, že stavebnou úpravou, ktorú navrhla, t.j. zabudovaním svetlovodov do jednotlivých miestností, je možné nedostatok denného svetla v byte; zdôraznila, že namietaním nelegálnej stavebnej činnosti na susednej nehnuteľnosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca je súčasne aj v postavení stavebného úradu a má dosah riešiť nezákonný stav aj na susednej nehnuteľnosti; preto zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a argumentácii, že sporný byt má vady, pretože za vadu sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu predpokladá a v dôsledku ktorej, je možnosť jej využívania podstatne znížená, prípadne vec (byt) inak znehodnocuje.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.4.2 Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa 16.07.1999, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanej do užívania sporný byt a žalovaná sa zaviazala platiť nájomné v sume 53,51 € (1.612,- Sk) mesačne

najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred; žalovaná v období od októbra 2018 do augusta 2019 dohodnuté nájomné žalobcovi nezaplatila; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska prejednávaného sporu prichádza do úvahy len primeraná zľava z nájomného podľa , pretože ide o špeciálne ustanovenie pri nájme bytu, ktoré má prednosť pred všeobecným ustanovením ; odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané splnenie podmienok na vznik nároku žalovanej na primeranú zľavu z nájomného, pretože tvrdené vady nemali pôvod v spornom byte alebo dome, ale vo vedľajšej nehnuteľnosti, na ktorú nemá žalobca ako prenajímateľ vplyv; odvolací súd sa preto stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhnuté dokazovanie (najmä znalecké dokazovanie), ktoré by nemohlo ovplyvniť výsledok sporu; neplatenie dohodnutého nájomného zo strany žalovanej žalobcovi preto nemá žiadny skutkový ani právny základ; súd prvej inštancie preto správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné za sporné obdobie spolu s poplatkom z omeškania; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sú však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalovanej nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku ( ) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok), ktorý bol vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).