Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-13-2021.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: X.. Q. Q., trvale bytom W. X, O., zast. Advokátska kancelária Encinger s.r.o., so sídlom Trajánova 7, Bratislava, IČO: 51 970 511, proti žalovanému: Q. J., trvale bytom J. XXXX/XB, I., zast. JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, o zaplatenie sumy 10.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júna 2020, č.k. 27C/49/2019-108, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 29.6.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovanému zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.000 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovanému poskytol na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalovanú sumu, splatnosť si dohodli na 28.6.2019, pričom žalovaný poskytnutú pôžičku nevrátil. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke, odovzdanie peňažnej čiastke žalovaného mal za preukázané z výpisu z bankového účtu a výpoveďou svedkyne Q. X.. Procesnú obranu žalovaného o dôvode odovzdania finančných prostriedkov iným titulom súvisiacim s hudobným festivalom súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný nevrátil požičané finančné prostriedky žalobcovi v lehote splatnosti, t.j. do dňa 28.6.2019, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalobcovi priznal popri istine aj uplatnený úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O splatnosti prisúdeného nároku súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že výpoveďou ním navrhnutej svedkyne Q. X. mali byť preukázané ním tvrdené skutočnosti. Výsluch tejto svedkyne navrhol, lebo bola osobne prítomná pri viacerých stretnutiach medzi ním a žalobcom, mala vedomosť o spôsobe financovania hudobného festivalu a aktívne sa s ním na organizovaní hudobného festivalu podieľala. Nakoľko však táto svedkyňa opísala vo svojej výpovedi pred súdom rozhodujúce skutočnosti inak ako v skutočnosti boli, žalovaný uviedol, že spochybňuje vierohodnosť jej výpovede, a teda i jej hodnovernosť. Na výpoveď
tejto svedkyne mala podľa žalovaného vplyv skutočnosť, že sa dlhodobo osobne pozná so žalobcom. Vzhľadom na tieto dôvody žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a o vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa žalobca písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tvrdenia žalovaného ohľadom ním navrhnutej svedkyne považoval za nedôvodné. Žalovaný neuviedol, resp. nepreukázal, na základe akého dôvodu by mala byť výpoveď svedkyne zavádzajúca. Upozornil, že žalovaný výpoveď tejto svedkyne na pojednávaní žiadnym spôsobom nespochybňoval, a teda nevyužil riadne a včas prostriedky procesného útoku a obrany. Vzhľadom na uvedené považoval tvrdenia žalobcu za novoty v zmysle § 366 CSP. Mimo uvedeného dodal, že súd prvej inštancie rozhodol o veci vecne správne. Preto žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
6. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
7. Z citovaného ustanovenia § 380 CSP vyplýva, že v podanom odvolaní odvolateľ vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, keď namieta skutkové zistenia súdu prvej inštancie prijaté zo svedeckej výpovede. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
8. Žalovaný namietal, že svedkyňa Q. X. opísala vo svojej výpovedi pred súdom rozhodujúce skutočnosti inak ako v skutočnosti boli, čo podľa neho malo spochybniť vierohodnosť jej výpovede, a teda i jej hodnovernosť.
9. Žalovaný však v odvolaní nekonkretizoval žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť nevierohodnosť a nehodnovernosť svedeckej výpovede svedkyne Q. X.. O vierohodnosti svedeckej výpovede možno mať pochybnosti vtedy, ak svedok má vzťah k stranám konania a k prejednávanej veci, je dôležité hodnotiť v tejto súvislosti jeho rozumovú a duševnú úroveň, treba prihliadať k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, spôsob reprodukcie týchto skutočností a správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a tiež je potrebné prihliadať k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, teda či vykonané dôkazy v konaní nenasvedčujú opaku svedkom tvrdených skutočností (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008). V tomto prípade žalovaný relevantným spôsobom nešpecifikoval, aké konkrétne skutočnosti a vykonané dôkazy spochybňujú výpoveď dotknutej svedkyne. Svedecká výpoveď nebola vnútorne rozporná a nepresvedčivá.
10. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že namietaný vzťah svedkyne a žalobcu (tvrdenie žalovaného, že sa so žalobcom „dlhodobo osobne pozná“) nespôsobuje automaticky nevierohodnosť svedeckej výpovede svedkyne. Navyše, v tomto prípade svedkyňu Q. X. navrhol v konaní žalovaný. Pre úplnosť sa žiada dodať, že „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo
k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“ (nález Ústavného súdu SR zo dňa 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).