Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-36-2021.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému P. X., nar. XX.XX.XXXX, G.: XXXXXXXX, Q. 7, XXX XX W. Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 2765/15, o vymoženie 987,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2Er/181/2015-19 zo dňa 18. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Označenie povinného v záhlaví uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2Er/181/2015-19 zo dňa 18. júna 2020 o p r a v u j e tak, že správne je: Michal Suchý, nar. 24.06.1986, Šobov 7, 969 01 Banská Štiavnica.
II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2Er/181/2015-19 zo dňa 18. júna 2020 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. 2Er/181/2015-19 zo dňa 18. júna 2020 exekúciu zastavil.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 03499/14 zo dňa 27.08.2014, ktorým rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 22.04.2013 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto dospel k záveru, že na predmetnú právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
3. Z predloženej kópie zmenky súd prvej inštancie zistil, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 22.03.2013, t.j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z uvedeného dôvodu a s ohľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Zároveň po preskúmaní rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal platne založenú právomoc vydať v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postavenie povinného ako spotrebiteľa odmietol, nakoľko na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a povinným bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom F.ako fyzická osoba - podnikateľ, označená identifikačným číslom, pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Preto je možné posudzovať vzťah medzi nimi ako obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
8. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Pred samotným preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že v písomnom vyhotovení uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2Er/181/2015-19 zo dňa 18.06.2020 došlo záhlaví k chybe v písaní v označení povinného, kde bol povinný nesprávne označený akoP. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, W. Q. namiesto správneho označeniaXX.XX.XXXX, nar.Q., bytomE.X69 XX W. Q.. Odvolací súd preto podľa § 378 ods. 1 CSP a § 244 CSP túto chybu opravil.
11. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 27.01.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 21.07.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 03499/14 zo dňa 27.08.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 987,97 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 22.04.2013, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 28.01.2013 uzavretá zmluva o úvere. Z označenia účastníkov právneho vzťahu vzniknutého na základe uvedenej zmluvy vyplýva, že povinný, ako dlžník je v tejto zmluve označený ako živnostník (podnikateľ) pod obchodným menom P. X., s miestom podnikania Q. XXXX/XX, W. Q., G.: XXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX. Povinný zároveň v predmetnej zmluve o úvere vyhlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (28.01.2013) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania. Aj z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva že, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a finančné prostriedky mu boli na základe tejto zmluvy o úvere poskytnuté na účely podnikania, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom, nie je možné túto zmluvu posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ani za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň aj na zmenke vystavenej dňa 22.04.2013, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere povinný ako vystaviteľ bol označený ako podnikateľ svojim IČO-m. Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a dospel k nesprávnemu záveru, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie zmenky v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).