Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-81-2016.pdf
PDF · 116.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Cb/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu Rímskokatolícka cirkev, farnosť Ľubica, so sídlom Povstalecká 47, 059 71 Ľubica, IČO: 31999743, právne zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokátom so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: EM - ARP, s. r. o. so sídlom Povstalecká 51, 059 71 Ľubica, právne zastúpenému: JUDr. Pavol Gomboš, advokát so sídlom Moldavská cesta 21/A, 040 01 Košice, IČO: 42320411, o určenie neexistencie záložného práva a predkupného práva žalovaného, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že záložné právo žalovaného, ako záložného veriteľa, podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07.04.2009, uzatvorenej medzi žalobcom, ako záložcom, a žalovaným, ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu: parcela registra „C“ parc. č. XXX o výmere 3183 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parc. č. XXX o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 8272 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúce sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidované na LV č. XXXX a stavba - škola, súp. č. XXX, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidovanej na LV č. XXXX, vklad povolený dňa 13.05.2009 pod E. XXX/XX - XXX/XX, n e e x i s u j e .
II. U r č u j e s a , že predkupné právo žalovaného, ako oprávneného z predkupného práva, podľa Zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa 07.04.2009, uzavretej medzi žalobcom, ako povinným z predkupného práva, a žalovaným, ako oprávneným z predkupného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie predkupného práva v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu: parcela registra „C“ parc. č. XXX o výmere 3183 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parc. č. XXX o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra „C“ parc. č. XXX/ X o výmere 8272 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúce sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidované na LV č. XXXX a stavba - škola, súp. č. XXX, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidovanej na LV č. XXXX, vklad povolený dňa 13.05.2009 pod E. XXX/XX - XXX/XX, n e e x i s u j e .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 31.10.2016 zmenenou 05.10.2017 domáhal vyslovenia neexistencie záložného práva žalovaného v právnom postavení záložného veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo 07.04.2009, uzatvorenej medzi žalobcom, ako záložcom, a žalovaným, ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu: parcela registra „C“ parc. č. XXX o výmere 3183 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parc. č. XXX o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady, parcela
registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 8272 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúce sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidované na LV č. XXXX a stavba - škola, súp. č. XXX, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidovanej na LV č. XXXX, vklad povolený dňa 13.05.2009 pod E. XXX/XX - XXX/XX. 2. V ďalšom sa domáhal vyslovenia neexistencie predkupného práva žalovaného k uvedenej nehnuteľnosti dojednaného Zmluvou o zriadení predkupného práva zo 07.04.2009.
3. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého je výlučným vlastníkom o. i. nasledovných nehnuteľností: a) pozemkov - parcely registra „C“, parc. č. XXX o výmere 3183 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 217 m2, druh pozemku: záhrady a parc. č. XXX/X o výmere 8272 m2, druh pozemku: záhrady a parc. č. XXX/X o výmere 428 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidovaných na LV č. XXXX (ďalej len „Pozemky“), b) stavby - škola, súp. č. XXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Ľ., okres T. a evidovanej na LV č. XXXX (ďalej len „Stavba“). 4. Stavba je národnou kultúrnou pamiatkou podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, pričom v minulosti slúžila ako škola, resp. farská budova („stará fara“) pre potreby farského úradu žalobcu. 5. 02.01.1999 uzatvorili žalobca, ako mandant, so žalovaným, ako mandatárom, Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok mandatára vykonávať pre mandanta správu vyššie špecifikovaných pozemkov, a to na účely uvedené v predmete podnikania žalovaného, ako i k zriadeniu sídla firmy a priestorov na prechodné ubytovanie pre konateľku spoločnosti R. C. a zamestnancov firmy (ďalej len „Mandátna zmluva“). 6. Správu Pozemkov sa žalovaný, ako mandatár, zaviazal vykonávať bezodplatne (viď čl. II. písm. A.) s tým, že súvisiace opravy a rekonštrukčné práce bude vykonávať na vlastné náklady a na svoj účet (viď čl. IV. písm. B. druhá veta). Mandátna zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2048 (viď čl. III.). 7. Napriek tomu, že predmetom Mandátnej zmluvy bola správa výlučne predmetných pozemkov (čl. I. Mandátnej zmluvy), žalovaný s konkludentným súhlasom žalobcu užíval a spravoval, za rovnakých podmienok ako pozemky, aj samotnú stavbu. 8. Listom z 31.01.2008 oslovil žalovaný žalobcu s návrhom na odkúpenie predmetných nehnuteľností (Stavby a Pozemkov) s tým, že navrhoval, aby kúpna cena bola vyplatená formou barterového obchodu
- za vykonanie reštaurátorských prác pre farský kostol v Ľ. (vo vlastníctve žalobcu). 9. Vzhľadom na písomné stanovisko diecézneho biskupa C.. G.. P.. V. P. z 12.02.2008, ktorý s takýmto barterovým obchodom nesúhlasil, nedošlo medzi stranami k dohode o podmienkach predaja nehnuteľností, a to predovšetkým vo vzťahu k ich kúpnej cene. Listom zo 07.12.2008 oznámil žalovaný žalobcovi, že svoju ponuku na odkúpenie týchto nehnuteľností berie späť. 10. 18.04.2008 uzatvorili žalobca, ako mandant, so žalovaným, ako mandatárom Dodatok č. 1 k Mandátnej zmluve, ktorým došlo k čiastočnej zmene predmetu Mandátnej zmluvy len v tom smere, že účelom správy vyššie predmetných pozemkov malo byť o. i. zriadenie priestorov na stále (nie prechodné) ubytovanie konateľky spoločnosti. 11. Písomným podaním z 18.04.2008 podal žalobca na popud žalovaného na Správu katastra T. návrh na zápis vecného bremena - predkupného práva v prospech oprávneného (žalovaného), a to vo vzťahu k Stavbe a Pozemkom. Keďže takto formulovaný návrh nezodpovedal dohode strán uvedenej v Mandátnej zmluve, resp. bol v rozpore s príslušnými právnymi predpismi (predkupné právo nie je vecným bremenom), Správa katastra T. tento návrh odmietla. 12. Listom z 26.03.2009 vyzval žalovaný žalobcu na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o predkupnom práve, ktorých návrh tvoril prílohu tohto listu. Na uzatvorenie predmetných zmlúv vyzval žalovaný žalobcu z dôvodu, že tieto zmluvy sa žalobca údajne zaviazal uzatvoriť so žalovaným na základe jednotlivých ustanovení Mandátnej zmluvy. 13. Na základe tejto výzvy uzatvorili strany sporu - žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ 07.04.2009 Zmluvu o zriadení záložného práva, a to za účelom zabezpečenia údajných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi špecifikovaných v tejto zmluve (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva“). Záložné právo na základe tejto zmluvy bolo zriadené na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
- Stavbu a Pozemky (s výnimkou parc. č. XXX/X). 14. 07.04.2009 uzatvorili strany sporu - žalobca ako povinný z predkupného práva a žalovaný ako oprávnený z predkupného práva - taktiež Zmluvu o zriadení predkupného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - Stavbu a Pozemky (s výnimkou parc. č. XXX/X) (ďalej len „Zmluva o zriadení predkupného práva“). Predkupné právo bolo zriadené ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči právnym nástupcom žalobcu ako povinného z predkupného práva.
15. Správa katastra T. na základe týchto zmlúv následne povolila vklad záložného práva a predkupného práva do katastra nehnuteľností svojím rozhodnutím pod E. XXX/XX, resp. E. XXX/XX. 16. Dôvodom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva žalovaného je podľa žalobcu neexistencia zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, keďže žalobca nemal nikdy povinnosť platiť žalovanému za vykonané opravy, prípadne iné stavebné a rekonštrukčné práce na Stavbe a Pozemkoch. Táto okolnosť činí zmluvu o zriadení záložného práva právnym úkonom absolútne neplatným podľa ust. §39 Občianskeho zákonníka. 17. Žalovaný k otázke platnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo 07.04.2009 argumentoval, že v roku 2009 vtedajší štatutár žalobcu farára farnosti Ľ. C.. C. P. uzavrel so žalovanou túto zmluvu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej voči žalobcovi v celkovej výške 800.000 eur za vykonanie reštaurátorských, stavebných a rekonštrukčných prác k predmetu zálohu. 18. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie sporové strany v časti posúdenia platnosti zmluvy o zriadení záložného práva uplatňovali prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany smerujúce najmä k preukázaniu ne(e)xistencie záväzku žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 800.000 eur. Na podklade už vykonaného dokazovania súd zistil dôvody neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva spočívajúce v jej právnom posúdení (pozri úvahy nižšie), a preto návrh žalovaného na výsluch svedka C.. C. P. ako bývalého štatutára žalobcu, zamietol. 19. Podľa ust. §137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 20. Naliehavý právny záujem na určení neexistencia práva (v danom prípade záložného práva žalovaného) je daný, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. 21. Pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu je potrebné odpovedať na otázku, či v prípade, ak súd takejto žalobe vyhovie, sa hmotnoprávne postavenie žalobcu zmení. Na to je v prejednávanom spore potrebné odpovedať kladne, keďže po vyslovení neexistencie záložného práva žalovaného žalobca nebude mať právne postavenie záložcu. Žalobca tak v danom spore naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva žalovaného k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I rozsudku má. 22. Podľa ust. §2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. 23. Podľa ust. §2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovnej nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. 24. Podľa ust. §2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 25. Zásada rovnosti účastníkov implikuje autonómiu vôle účastníkov charakteristickú pre súkromné právo. Autonómia vôle znamená, že je na vôli, a teda uvážení, iniciatíve a rozhodnutí samotného subjektu, či v súlade s tým, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, na seba vezme určitú povinnosť, resp. či sa stane subjektom práva a akého. I autonómia vôle má však v oblasti súkromného práva určité medze stanovené objektívnym právom. 26. Osobitným prejavom autonómie vôle subjektov práva je autonómia zmluvná, ktorá znamená voľnosť uzatvárania zmlúv, voľnosť výberu ich typov, výberu spolukontrahenta, voľnosť utvárania ich obsahu i voľnosť určenia formy. 27. Podmienkou fungovania právneho štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca, ktorá taktiež požíva ochranu zo strany štátu tak, že na strane jednej štát zabezpečuje takú ochranu pred zásahom zo strany tretích subjektov a na strane druhej sám vyvíja iba takú aktivitu, ktorou do tejto sféry sám nezasahuje, resp. zasahuje len v prípadoch, ktoré sú odôvodnené určitým verejným záujmom a kedy je taký zásah primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý. 28. Autonómia vôle a slobodného individuálneho jednania je na ústavnej úrovni zaručená ust. čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ktorý je treba vykladať v dvoch dimenziách. V prvej predstavuje štrukturálny princíp, podľa ktorého možno štátnu moc voči jednotlivcovi a jeho autonómnej sfére (vrátane autonómnych prejavov vôľových) uplatňovať výlučne v prípadoch, v ktorých konanie jednotlivca porušuje výslovne formulovaný zákaz upravený zákonom. Takýto zákaz však musí reflektovať požiadavku spočívajúcu v zabránení jednotlivcovi v zásahoch do práv tretích osôb a v presadení verejného záujmu, ak je legitímny a primeraný takémuto obmedzeniu autonómneho konania jednotlivca. 29. V druhej dimenzii pôsobí ust. čl. 2 ods. 3 Listiny ako subjektívne právo jednotlivca na to, aby verejná moc rešpektovala autonómne prejavy jeho osobnosti, vrátane prejavov vôľových, ktoré majú odraz v jeho konkrétnom konaní, ak takéto konanie nie je výslovne zákonom zakázané.
30. 07.04.2009 uzavreli sporové strany podľa §151b a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o zriadení záložného práva žalovaného na záloh vymedzený v ustanovení Článku III ods. 1, 2, ktorý je ako národná kultúrna pamiatka podľa Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov vo vlastníctve žalobcu. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. 31. Podľa ust. §23 ods. 3 posledne citovaného zákona, ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok. 32. Podľa ust. §23 ods. 4 citovanej zákonnej úpravy, ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, predkupné právo zaniká. 33. Sporové strany v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neučinili predmetom dokazovania skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné konštatovať prípadný zánik predkupného práva tak, ako ho predpokladá norma práva uvedená vyššie (§23 ods. 4 Zákona o ochrane pamiatkového fondu). Skutková okolnosť, že záloh vymedzený v ust. Článku III ods. 1, 2 zmluvy je predmetom predkupného práva štátu nebola medzi stranami sporná. 34. Medzi sporovými stranami neboli sporné spôsoby predaja zálohu dohodnuté v ust. Článku V ods. 2 písm. a) - e) Zmluvy o zriadení záložného práva. 35. V ust. Článku V ods. 2 písm. b) sporové strany dohodli, že žalovaný v právnom postavení záložného veriteľa je oprávnený sám zvoliť vhodný spôsob predaja zálohu, najmä verejnou dražbou podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. 36. Podľa ust. §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 37. Podľa ust. §3 ods. 8 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov dražiť nie je možné veci, na ktorých viazne zákonné predkupné právo podľa osobitných predpisov. 38. Týmto osobitným právnym predpisom je podľa poznámky pod č. 3 k posledne citovanému zákonnému ustanoveniu Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. 39. Objektívnym výkladovým cieľom ust. §3 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách je verejný záujem na ochrane kultúrnych pamiatok. Základným legitimačným dôvodom tohto výkladového cieľa je ochrana právnej istoty. 40. Účelom citovanej normy práva je snaha zákonodarcu regulovať konanie jej adresátov akcentujúc uprednostnenie verejného záujmu pred záujmami sporových strán. 41. Jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp formálnej spravodlivosti, t. j. rovnosti. Podľa neho má byť rovnaké posudzované rovnako a rôzne podľa povahy svojej rôznosti. Ak zákonodarca urobil v jednom prípade určité hodnotové rozhodnutie, je vylúčené, aby v inom obdobnom prípade urobil hodnotové rozhodnutie opačné. Na tomto východisku je založená argumentácia pomocou argumentu a simili (argumentum a pari), či inak povedané dôkaze podobnosti (pozri Knapp, V., Vědecká propedeutika pro právníky, I. vydání. Praha: Eurolex, 2003. s. 50). Štruktúra tohto výkladového pravidla je totožná ako v prípade analógie zákona. 42. Ust. §3 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách rieši rovnaký konflikt záujmov (v danom prípade štátu a žalovaného) ako v prípade ostatných spôsobov výkonu záložného práva dojednaných v zmluvnom ustanovení Článku V ods. 2 Zmluvy sporových strán o zriadení záložného práva. Je preto legitímne v záujme zachovania zásady bezrospornosti právneho poriadku a princípu rovnosti použiť hodnotové rozhodnutie zákonodarcu uvedené v citovanom zákonnom ustanovení i na ne. 43. Vychádzajúc z uvedenej úvahy súd uzavrel, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno dražiť ani priamym predajom kupujúcemu (písm. a), ani verejnou súťažou (písm. c), ani verejným výberovým konaním (písm. d), či iným vhodným spôsobom podľa výberu záložného veriteľa (žalovaného) (písm. e) uvedeného zmluvného dojednania. 44. Ust. §3 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách obsahuje zákaz výkonu záložného práva k zálohu, na ktorom viazne predkupné právo štátu. 45. V prejednávanom prípade tak zmluva o zriadení záložného práva ako taká síce v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom nie je, avšak svojimi účinkami zákonu, jeho účelu a zmyslu (ratio legis) odporuje lebo ho obchádza. V danom prípade sporové strany ako zmluvné strany použili prostriedok (zmluvu), ktorý síce nie je sám osebe zákonom zakázaný, avšak sleduje cieľ dosiahnuť výsledok, ktorý nie je predvínaný a nie je taktiež žiaduci, keďže jeho súčasťou nie je dojednanie upravujúce taký postup pri realizácii záložného práva žalovaného, ktorý by rešpektoval predkupné právo štátu. 46. Na základe vyššie uvedeného tak súd pri posudzovaní predbežnej otázky konštatoval neplatnosť zmluvy sporových strán o zriadení záložného práva ako právneho úkonu, ktorý svojim obsahom a účelom obchádza ust. §3 ods. 8 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
47. Podľa ust. §34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 48. Nie každý prejav vôle však vedie k vzniku právneho následku zamýšľanému jeho účastníkmi. Takýto právny následok vzniká výlučne z prejavu vôle, ktorý je platným právnym úkonom, to znamená z prejavu vôle, ktorý má všetky zákonom aprobované náležitosti právneho úkonu. Predpokladom platnosti právneho úkonu sú i) náležitosti osoby, ii) náležitosti vôle, iii) náležitosti prejavu a iiii) predmetu právneho úkonu. Náležitosťou predmetu právneho úkonu je jeho možnosť a právna dovolenosť. Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak úkon je v rozpore so zákonom, alebo zákon obchádza, prípadne vtedy, ak sa prieči dobrým mravom. 49. Neplatný právny úkon tak nie je spôsobilý viesť ku vzniku subjektívneho práva. Preto zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi sporovými stranami 07.04.2009 ako právny úkon obchádzajúci zákon nie je spôsobilá viesť k vzniku záložného práva žalovaného k zálohu špecifikovanému vo výroku I tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu bolo žalobe v časti vyslovenia neexistencie záložného práva žalovaného vyhovené. 50. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C. s. p.)
51. Ak má byť súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zreteľne uviesť, z akého konkrétneho právneho názoru vychádzal. Z právneho názoru odvolacieho súdu musí byť súdu prvej inštancie zrejmé, v čom konkrétne spočíva naplnenie zrušovacích dôvodov podľa ust. §389 C. s. p., najmä v čom konkrétne spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových zistení a skutkových záverov, prípadne prečo bolo právne posúdenie veci chybné. Súd prvej inštancie je viazaný výlučne takým právnym názorom, ktorý je skutočným základom zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu (R 68/71). 52. Záväzným právnym názorom odvolacieho súdu je predovšetkým názor na to, aká norma práva na posudzovaný prípad dopadá, ako má byť interpretovaná a ako má byť aplikovaná na skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd. 53. Uznesením č. k. 4Cob 57/2019 - 264 z 25.06.2020 odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s otázkou platnosti záložnej zmluvy sporových strán vo vzťahu k ust. jej Článku V vyslovil, že právne posúdenie súdu prvej inštancie nie je súladné s ust. §1 a §3 ods. 8 Zákona č. 527/2002 Z. z. K principiálnej otázke prípustnosti zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou inú právnu úvahu, ktorou by mohol byť súd prvej inštancie viazaný, neformuloval. Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie zotrváva na svojom pôvodnom právnom posúdení dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy. 54. K ďalšiemu dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy sporových strán sa dodáva: 55. Medzi stranami nebolo sporné, že správu Pozemkov žalobcu sa žalovaný, ako mandatár, zaviazal vykonávať bezodplatne (ust. čl. II. písm. A.) s tým, že súvisiace opravy a rekonštrukčné práce bude vykonávať na vlastné náklady a na svoj účet (viď čl. IV. písm. B. druhá veta). Mandátna zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2048 (viď čl. III.). 56. Medzi stranami nebolo sporným ustanovenie Článku II ods. 1 písm. A) Zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého je touto zmluvou zabezpečovaná peňažná pohľadávka žalovaného v celkovej výške 800.000 eur vyčíslená podľa ocenenia rekonštrukčných, reštaurátorských, stavebných prác a prác spočívajúcich v odbornej rekonštrukčných prác vykonaných na predmete zálohu žalovaným. 57. Nebolo sporné ani to, že zo strany žalobcu došlo k uznaniu dlhu v uvedenej sume čo do dôvodu a výšky zo strany žalobcu ako aj to, že tento dlh mal vyplývať z mandátnej zmluvy titulom prác vykonaných na zálohu žalovaným. 58. Spornou však bola skutočnosť, či takýto dlh žalobcu vôbec vznikol, keďže v mandátnej zmluve sa žalovaný zaviazal vyššie uvedené práce vykonávať bezodplatne a na svoj účet (ust. Článku II ods. A), Článok IV ods. B) Mandátnej zmluvy z 02.01.2009. 59. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a čas splnená (ust. §151a Občianskeho zákonníka). 60. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh (ust. §151b Občianskeho zákonníka). 61. Z ustanovení zmluvy o zriadení záložného práva zo 07.04.2009 žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcovi nevyplýva. Práve naopak, žalovaný v právnom postavení mandatára sa žalobcovi zaviazal, že správu predmetných nehnuteľností bude vykonávať na vlastné náklady a na svoj účet, resp. že opravy a rekonštrukcie predmetných nehnuteľností bude vykonávať na vlastné náklady a na svoj účet.
62. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný nepreukázal, žeby došlo k splneniu podmienky dohodnutej v ust. Článku IV ods. C) Mandátnej zmluvy, podľa ktorého na konci každého desaťročia 2009, 2019 zmluvnú strany vzájomne podpísaným protokolom potvrdia rozsah a hodnotu prác vykonaných na objekte. 63. Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania (ust. §323 ods. 1 Obchodného zákonníka). 64. Právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, a preto sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku v obchodnom záväzkovom právnom vzťahu nepoužije ani doplnkovo. 65. Podstatou inštitútu uznania záväzku je, že keď je urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek. 66. Z hľadiska obsahu Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého záväzku na rozdiel od občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Obchodný zákonník požaduje jednoznačné určenie uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť. Je však potrebné rešpektovať všetky všeobecné požiadavky kladené na právne úkony. V každom konkrétnom prípade je rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie samotný spôsob tohto vymedzenia. V praxi sa identifikácia záväzku, prípadne jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol. Tak je tomu i v prejednávanom spore. 67. Uznanie záväzku má za následok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky má dlžník naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti nesie dlžník (v danom prípade žalobca). 68. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (ust. §192 Civilného sporového poriadku). 69. V prejednávanom spore je nepochybné, že žalovaný sa v Mandátnej zmluve zaviazal vyššie uvedené práce vykonávať bezodplatne a na svoj účet (ust. Článku II ods. A), Článok IV ods. B) Mandátnej zmluvy z 02.01.2009). Jedinou protihodnotou za tieto práce resp. správu kritických nehnuteľností, ktorú bol žalobca povinný podľa Mandátnej zmluvy poskytnúť žalovanému, je možnosť bezodplatne užívať tieto nehnuteľnosti podľa vlastného uváženia a umožniť žalovanému ponechať si peňažné prostriedky, ktoré týmto užívaním a správou nehnuteľností získa. 70. Zo žiadneho ustanovenia Mandátnej zmluvy sporových strán z 02.01.1999 v znení jej dodatkov pre žalobcu v právnom postavení mandanta nevyplýva záväzok na peňažné, ani nepeňažné plnenie, a preto súd dospel k záveru, že žalobca v ust. Článku II ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva zo 07.04.2009 uznal neexistujúci záväzok. 71. Preto v danom prípade platí, že pokiaľ žalobca uznal určitý záväzok z Mandátnej zmluvy, hoci pre neho z tejto zmluvy žiaden záväzok v dobe uznania nevyplynul, tak bol ním uznaný neexistujúci záväzok, a preto s týmto uznaním nemožno spájať účinky ustanovené v §323 ods. 1 Obchodného zákonníka (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.02.2002, sp. zn. 29Cdo 1584/2000). 72. Pohľadávka definovaná v ust. Článku II Zmluvy o zriadení záložného práva zo 07.04.2009 je tak pohľadávkou neexistujúcou. Z uvedeného dôvodu k platnému zriadeniu a vzniku záložného práva žalovaného na zálohu nedošlo, a preto v tejto časti bolo žalobe vyhovené i z tohto dôvodu. 73. Zmluvou o zriadení predkupného práva zo 07.04.2009 sa sporové strany dohodli na zriadení predkupného práva v prospech oprávneného z predkupného práva (žalovaný) ku všetkým nehnuteľnostiam uvedeným v časti I zmluvy, ktorému zodpovedá povinnosť povinného z predkupného práva (žalobca) ponúknuť oprávnenému na predaj všetky nehnuteľnosti uvedené v časti I zmluvy pre prípad akéhokoľvek scudzenia týchto nehnuteľností vrátane ich predaja, darovania alebo výmeny. 74. Podľa ust. §603 ods. 1 Občianskeho zákonníka predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. 75. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva (v danom prípade predkupného práva žalovaného) je daný, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. 76. Pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu je potrebné odpovedať na otázku, či v prípade, ak súd takejto žalobe vyhovie, sa hmotnoprávne postavenie žalobcu zmení. Na to je v prejednávanom spore potrebné odpovedať kladne, keďže po prípadnom vyslovení neexistencie predkupného práva žalovaného žalobca hmotnoprávne postavenie povinného z predkupného práva stratí. Žalobca tak v danej časti sporu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení predkupného práva žalovaného k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozsudku preukázal.
77. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (ust. §37 ods. Občianskeho zákonníka). 78. Podľa ust. Článku II ods. 1 Zmluvy o zriadení predkupného práva zmluvné strany prehlásili, že v minulosti uzavreli Mandátnu zmluvu z 02.01.1999, ktorou sa zmluvné strany dohodli na predkupnom práve s obligačnoprávnymi účinkami. 79. V ust. Článku II ods. 4 zmluvné strany deklarovali, že predkupné právo podľa tejto zmluvy je dohodnuté ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči právnym nástupcom povinného z predkupného práva. 80. Vzhľadom na objektívne okolnosti (úmrtie štatutárneho zástupcu žalobcu podpisujúceho zmluvu) nemožno v danom prípade podať výklad vôle konajúcej osoby podľa ust. §266 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu rozpornosti obsahu jednotlivých zmluvných ustanovení nemožno s určitosťou stanoviť obsah dohody a samotnú vôľu zmluvných strán, konkrétne, či ich skutočným úmyslom bolo zriadiť predkupné právo s účinkami in personam (s obligačnoprávnymi účinkami) alebo in rem (s vecnoprávnymi účinkami) zmluvy o zriadení predkupného práva. 81. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že zmluva o zriadení predkupného práva je právnym úkonom neplatným podľa ust. §37 Občianskeho zákonníka, a preto bolo určené, že predkupné právo žalovaného v danom prípade neexistuje (výrok II). 82. Podľa ust. §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 83. Podľa ust. §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
84. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu bol voči žalovanému podľa posledne citovaných zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako je uvedené vo výroku III tohto rozsudku.
85. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. §262 ods. 2 C. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.