Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-11-2020.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14Pc/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci navrhovateľa: X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. (oprávnený, plnoletý syn), proti otcovi navrhovateľa: X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.W. (povinný z vyživovacej povinnosti, otec plnoletého dieťaťa), o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec X., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletého syna X. nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť s účinnosťou od 06.10.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám plnoletého syna.
II. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 06.10.2020 do 31.03.2021 na plnoletého syna X. v sume 583,87 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 06.10.2020 sa navrhovateľ domáhal určenia výživného od svojho otca, a to vo výške 150 € mesačne od 02.10.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.
2. V návrhu uviedol, že kvôli hádkam a nezhodám s jeho matkou nežijú od 15.06.2020 v spoločnej domácnosti. Je žiakom 3.A triedy Strednej priemyselnej školy v Považskej Bystrici. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a bratom. Náklady súvisiace so štúdiom sa neustále zvyšujú a nestačí mu ani dočasný príjem z brigád, ktorý predstavuje cca 100 € mesačne, ani finančná pomoc jeho matky, ktorá mu na štúdium prispieva. Iné príjmy nemá. Náklady súvisiace s ubytovaním na internáte predstavujú 26 € a plus 60 € strava. Cestovné predstavuje 20 € na mesiac. Náklady na učebné pomôcky cca 35 €. Školské poplatky 35 € ZRPŠ. Vzhľadom na to, že býva v spoločnej domácnosti s matkou a otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu, žiada, aby výživné bolo určené cestou súdu.
3. Otec sa k návrh plnoletého syna vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.12.2020, v ktorom uviedol, že s matkou plnoletého syna nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko v poslednej dobe dochádzalo zo strany matky k sústavným hádkam a nedorozumeniam. T. č. žije v Košiciach a hľadá si prácu. Býva v podnájme, za ktorý mesačne platí 300 €. Matka požaduje výživné na mal. Jakuba vo výške 150 €, aj keď vie, že je bez práce. Pokiaľ nebude mať trvale zamestnanie, bude jej prispievať na obidve detí sumou 100 € mesačne, tak znela dohoda s matkou detí pred jeho odchodom, čo zatiaľ plní. Až sa mu naskytne
nejaká práca bez rozmýšľania ju prijme, pretože má záujem plniť si svoje vyživovacie povinnosti k svojim dvom synom. Plnoletý syn vo svojom návrhu vyčíslil výdavky, ktoré mesačné predstavujú 176 € Zabudol uviesť, že matke dňa 28.10.2020 zaslal výživné vo výške 400 € a navrhovateľ požaduje priznanie výživného od 02.10.2020, s čím nemôže súhlasiť. Okrem toho navrhovateľ neuviedol, v akej miere sa podieľa matka na krytí jeho nákladov počas štúdia, pretože jej povinnosťou je tak isto podieľať sa podľa jej možnosti a schopnosti na nákladoch spojených s výchovou a výživou ich plnoletého syna. Nemá toho času stabilný príjem a nie je schopný v tomto období plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako požaduje navrhovateľ. Pokiaľ bude mať trvalý pracovný pomer, svoje povinnosti si bude voči svojim deťom plniť tak, ako mu ukladá zákon o rodine. No zatiaľ stály príjem nemá, preto prispieva na výživu svojich detí sporadicky.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a otca ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
5. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
7. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné na maloleté dieťa.
9. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
10. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a pod., teda ak je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. 12. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že navrhovateľ ako plnoleté dieťa nie sú schopný sám sa živiť, keďže sa štúdiom pripravujú na budúce povolanie, pričom má príjem len z príležitostných brigád, čo možno hodnotiť len ako pozitívnu snahu plnoletého dieťaťa privyrobiť si.
13. Plnoletý syn je študentom 3. ročníka na Strednej priemyselnej škole v Považskej Bystrici a príjem má len z brigád. Aktuálne si našiel brigádu v Tescu, chodí tam však len príležitostne, keďže mu to školské povinnosti viac neumožňujú. Medzi jeho mesačné výdavky patrí ubytovanie na internáte 26 €, strava na internáte, ktorá pozostáva z raňajok a obedov vo výške 60 € mesačne, zároveň si musí kúpiť niečo aj na
večeru. V tomto školskom roku bol na internáte ubytovaný len v mesiaci 09/2020, potom prešli vzhľadom na celospoločenskú situáciu súvisiacu s koronou na dištančné vzdelávanie, ktoré prebieha online. Pokiaľ chodil do školy, cestoval v pondelok ráno z Makova, prestupoval v Bytči a odtiaľ do Považskej Bystrice a v piatok poobede sa vracal zasa domov. Takto chodil domov každý víkend, pričom výdavky na cestovné predstavovali sumu 20 € mesačne. Za školské pomôcky platil 35 €, išlo o jednorazovú platbu za školské učebnice a pracovné zošity. Polročne sa tiež platí školský poplatok, tzv. ZRPŠ vo výške 35 €. Inak sú u neho len bežné výdavky na ošatenie a hygienické potreby, čo môže predstavovať sumu 40-50 € mesačne, za telefón platí 25 €. Potraviny do domácnosti zakupuje matka, čím zabezpečuje jeho stravu v domácom prostredí. Je zdravý, lieky na predpis neužíva.
14. Otec je podľa jeho tvrdení vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nevznikol mu ani nárok na dávku v nezamestnanosti. Nemá teda žiaden príjem, finančne mu vypomáhajú jeho rodičia a sestra. Býva v podnájme, kde platí 300 €, spláca splátky dvoch úverov po 60 €, za telefón platí 24 € (posledné dva razy mu uhradil telefón navrhovateľ), za internet platí 19 €. Inak sú u neho len bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu.
15. V júni 2020, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti, ešte s matkou vyriešili svoje BSM a rozdelili si peniaze na polovicu. Matka dostala sumu 10.000 € a on mal sumu 10.000 €, z ktorej zaplatil zálohy za bývanie a keďže išlo o holo byt, musel si ho zariadiť. V 08/2020 si kúpil za 1.000 € auto, aby mal ako chodiť do práce. V tom čase pracoval v spoločnosti Profit Trade spol. s.r.o., kde pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe dohodou, keďže mal pracovať ako vedúci pracovník, avšak nakoniec k dohode nedošlo. V priebehu mesiaca sa chystá vycestovať do zahraničia, aby si zabezpečil príjem a mohol platiť výživné na deti. Zvyšnú časť zo sumy 10.000 € tiež minul, vyplatil nejaké svoje dlhy asi vo výške 3.000 € a už mu nezostalo nič.
16. V rámci konania sp. zn. 11P/8/2020 otec uviedol, že si posielal žiadosti o zamestnanie, prišla mu však odpoveď, že príjem by bol len 900 € v hrubom, čo sa mu neoplatí. Na pojednávaní sa snažil otec ozrejmiť uvedené tvrdenie, že to myslel tak, že vzhľadom k tomu, čo požaduje matka, by to aj tak bolo málo.
17. Pokiaľ vo vyjadrení k návrhu otec uviedol, že „až sa mu naskytne nejaká práca bez rozmýšľania ju prijme“, avšak v konaní o úpravu práv a povinností k mal. Jakubovi uvedie, že za 900 € v hrubom sa mu neoplatí pracovať, súd musí konštatovať, že otec len deklaruje svoj záujem pracovať, avšak koná v príkrom rozpore so svojimi tvrdeniami. Otec si musí uvedomiť, že jeho plnoletý syn je stále študent a je odkázaný na neho výživou. Je to však práve plnoletý syn, ktorý vynakladá viac snahy a úsilia privyrobiť si ako jeho otec.
18. Napriek skutočnosti, že otec je evidovaný ako nezamestnaný a v súčasnosti je bez príjmu, jeho zdravotný stav je dobrý a nič mu nebráni nájsť si zamestnanie aspoň formou brigád tak, aby dosahoval príjem, z ktorého bude schopný riadne platiť výživné. Otec musí aktívnejšie pristupovať k hľadaniu zamestnania, za situácie, že má dve deti, ktoré sú na neho odkázané výživou, nemôže považovať žiadnu prácu za podradnú a mal prijať aj ponuku, ktorá sa mu možno javí na prvý pohľad ako slabo platená. Zároveň otec minul sumu 10.000 €, ktorou disponoval ešte v 06/2020 pre svoje vlastné potreby, avšak každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
19. Tu tiež vyvstáva otázka na zamyslenie pre otca, keďže uviedol, že mu finančne vypomáhajú jeho rodičia a sestra, kto má potom pomáhať jeho plnoletému synovi, ak nie práve on ako jeho rodič. Na jednej strane otec deklaruje, že si je vedomý svojich záväzkov voči svojim deťom, následne však skonštatuje, že v súčasnej situácii nemôže platiť výživne. Jeho plnoletý syn však potrebuje jesť, obliecť sa, umyť sa a pod. každý mesiac, nemôže s uspokojením úplne základných životných potrieb čakať na to, kedy jeho otec zmobilizuje svoje sily a nájde si končene prácu, aby mohol platiť výživné.
20. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom), resp. majetkového prospechu, nemôže byť na úkor oprávnených detí.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vychádzať z tzv. potencionality príjmov na strane otca, tzn. z príjmu, ktorý by bol dosahoval za predpokladu, že by prijal prácu hoc aj za sumu 900 € v hrubom, čo by v čistom predstavovalo 700 €.
23. Súd má za to, že výživné vo výške 100 € na plnoletého Štefana je vo vzťahu k príjmu otca primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Jakubovi.
24. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, pričom matka zabezpečuje plnoletému dieťaťu bývanie (pričom z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že sa aj sám snaží pričiniť a matke v novembri alebo decembri 2020 pomohol s platbami za bývanie) a stravu v domácom prostredí.
25. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 17.03.2021 uviedol, že by sa uspokojil aj s výživným vo výške 100 € (pôvodne žiadal 150 €). Súd mu vyhovel v plnom rozsahu čo do výšky výživného. Ako nedôvodný však považoval súd návrh plnoletého dieťaťa čo do určenie spätného výživného pred podaním návrhu, t. j. za obdobie od 02.10.2020 do 05.10.2020, nakoľko pri plnoletých osobách s ohľadom na ustanovenia § 77 ods. 1 ZoR, možno rozhodnúť o určení výživného najskôr ku dňu začatia konania, v tomto prípade od 06.10.2020. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa preto zamietol.
26. Celkové výživné na plnoletého Štefana za obdobie od 06.10.2020 do 31.03.2021 (t.j. alikvotná čiastka za 10/2019 v sume 83,87 € a za 5 mesiacov x 100 € je 500 €) činí 583,87 €. Otec od podania návrhu neuhradil plnoletému synovi žiadne výživné, ktoré by mohol súd započítať (otec poslal výživné len pred podaním návrhu).
27. Vzhľadom na výšku nedoplatku, tento súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
28. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
29. Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľ vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.