Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/152/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s. r. o., M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO: 44186266, právne zastúpená: Brázdil & Brázdilová, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 101659886/2018 zo dňa 24.08.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Košice číslo 100934084/2018 zo dňa 11.05.2018, ktorým bol žalobcovi podľa a o správe daní určený rozdiel v sume 44 214,78 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010.

2. Žalobca v odvolaní namietal to, že daňový úrad dospel k nesprávnym právnym záverom v dôsledku nesprávne a jednostranne zisteného skutkové stavu, zároveň je podľa neho rozhodnutie nezákonné pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť, keďže sa správca dane nevysporiadal nijako s vyjadreniami žalobcu už skôr podanými. Namietal celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly od júla 2010 doposiaľ, čo má vplyv na zákonnosť procesu konania aj jeho rozhodnutie. Prerušenie konania trvalo neúmerne dlhú dobu 4 rokov a potom v roku 2016 ďalej. V tomto poukázal na uznesenie NS SR č. , v zmysle ktorého ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom (nerešpektovaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly), protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Poukázal na to, že správca dane vychádzal z rôznych dôkazov, ktoré ani nie sú obsiahnuté v spise a neúplnosť spisu vyvoláva pochybnosti o spoľahlivo a správne zistenom skutkovom stave. Ostatné dôkazy, ako napr. pripojenie si výsledkov iných daňových konaní slovenských daňových subjektov, či výsluchy osôb - svedkov by mali byť vykonávané s poukazom na § 24 daňového poriadku v rámci daňového konania, inak vznikol nezákonný stav, keď správca dane vykonával dôkazy počas prerušenia konania (napr. výsluchy svedka C., iných svedkov, dožiadania v konaniach ako žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií). V danom kontexte tieto dôkazy nie sú podľa odvolávajúceho sa získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ani použiteľné, nakoľko to odporuje povahe prerušenia konania, pretože ak je kontrola prerušená, správca dane nemôže vykonávať žiadne úkony vo veci tejto kontroly, lebo takéto úkony by boli právne neúčinné. Ďalej namietal to, že správca dane z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Konštrukcie a schémy uvedené v rozhodnutí správcu dane však nekorešpondujú s dôkazmi a sú výsledkom

deklarovaných podozrení správcu dane bez reálneho skutkového základu predovšetkým vo vzťahu k žalobcovi. Žiadnym konkrétnym dôkazom nebolo preukázané, že by žalobca ako odvolávajúci sa mal vedomosť o fungovaní systému tak, ako ho vykreslil správca dane a o zapojení osôb. Dôkazmi na ktorých zrejme založil svoje zistenia správca dane bola výpoveď svedka F.. C. zo dňa 03.06.2014 a zo dňa 20.05.2015, ktorý sa mal vyjadriť k obchodovaniu so spoločnosťou REJA CORPORATION s. r. o., s kým a akým spôsobom obchodovala jeho spoločnosť Tatra Trade Corporation s. r. o., nevyjadril sa však k tomu, ako mal byť do toho zapojený žalobca, spomenul len osoby F.. U., P.. B. a iné, nie však jediného konateľa žalobcu - F. B., ktorý nebol spomenutý ako osoba znalá popísaných tzv. karuselových obchodov. Preto podľa odvolávajúceho sa nemožno bez ďalšieho uviesť, že aj žalobca bol činný pre spomínanú skupinu. O tomto svedčí podľa žalobcu ako odvolávajúceho sa aj to, že F.. B. nie je trestne stíhaný ako osoba zapojená do zločineckej skupiny, v rámci uznesenia Prezídia PZ, úrad boja proti organizovanej kriminalite (č. ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 z 20.05.2012), ktorým bolo vznesené obvinenie voči iným osobám ako štatutárom niektorých spoločností. Odvolávajúci sa poukazuje ďalej aj na to, že správca dane opomenul vyhodnotiť iné dôkazy -napríklad zistenia z inej daňovej kontroly u spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r.o., resp. ich vyhodnotil ako nedôveryhodné, čím je takéto hodnotenie dôkazov jednostranné. Konštatovanie správcu dane o karuselových obchodoch je bez podloženia dôkazmi a zisteniami, úplne nepreskúmateľné, správca dane ich detailizuje, ale na základe čoho k nim dospel neuvádza. V odvolaní ďalej žalobca ako odvolávajúci sa namietal, že rozhodnutie nešpecifikuje, ktoré konkrétne obchodné prípady vo vzťahu k odberateľom DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. z ČR a SABCOM 2008 s.r.l. Rumunsko správca dane neuznal, pretože len súčet súm na ich špecifikáciu nestačí, rozhodnutie je teda v tejto časti nepreskúmateľné.

3. K jednotlivým námietkam odvolávajúceho sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane a oslobodenie od dane v zdaňovacom období apríl 2010 vychádzal z konkrétnych faktúr a dokladov, ktoré k nim daňový subjekt predložil, z dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil sám, resp. v spolupráci s inými správcami dane, ako aj žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane ako jeden z dôkazov využil výpovede svedka JUDr. F. C. - bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. (vznik funkcie od 09.05.2002, skončenie funkcie 31.10.2010, od tohto dátumu je spoločnosť bez konateľa), ktoré sú uvedené v spisoch z daňových kontrol vykonaných v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.. Svedok JUDr. F. C. k obchodným transakciám odvolávajúceho sa popísal fungovanie fakturačného toku všeobecne, čo svedčí o tom, že obchody vo vzťahu k odvolávajúcemu sa boli založené na ním opísanom spôsobe fungovania. Preto nie je opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie je možné v tomto konaní aplikovať zistenia z iných daňových kontrol a zdaňovacích období. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že F. B., ktorý oficiálne vystupuje ako konateľ daňového subjektu (odvolávajúceho sa) sa pri ústnych pojednávaniach konkrétne nevyjadril, ale žiadal o lehotu na vyjadrenie alebo prehlásil, že sa vyjadrí písomne, čo nasvedčuje tomu, že túto spoločnosť neriadil konateľ spoločnosti a že spoločnosť bola zapojená do fakturačného reťazca pri obchodovaní s potravinárskymi komoditami. Ani skutočnosť, o ktorú sa odvolávajúci opiera, že z tvrdení JUDr. F. C. jednoznačne nevyplynulo, že o nelegitímnosti obchodov mal vedomosť konateľ spoločnosti F. B. neznamená, že odvolávajúci sa nezodpovedá za to, akým spôsobom toto obchodovanie prebiehalo a že o ňom nemal vedomosť. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie predpoklad, že štatutár obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbali, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku boli oprávnené. Uvedené výpovede prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u odvolávajúceho sa. Žalovaný považuje za neopodstatnené spochybňovanie pravdivosti výpovedí JUDr. F. C., pretože správca dane jeho výpovede hodnotil ako dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so všetkými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní a opodstatnene dospel k záveru, že pri preverovanom obchodovaní s potravinárskymi komoditami sa jednalo o účelovú snahu o získanie daňovej výhody vo fakturačnom reťazci spoločností. Správca dane vychádzal z dôkazov uvedených v odvolaním napadnutom rozhodnutí, pri hodnotení ktorých prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Námietky týkajúce sa hodnotenia resp. nehodnotenia výpovedí JUDr. F.. C. správcom dane sú neopodstatnené, pretože

závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede JUDr. F.. C. boli jednými z rozhodujúcich, ale nie jedinými dôkazmi, zabezpečenými a hodnotenými správcom dane. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dôkazy a informácie, ktoré o spoločnostiach zapojených do obchodovania s potravinárskym tovarom a o samotnom predmete fakturácie, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a výpovede bývalého konateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane, ako aj správnosť vyvodených záverov o tom, že zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti prostredníctvom týchto faktúr. Žalovaný zistil, že svedok JUDr. F. C. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že predmet fakturácie uvedený na faktúrach od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. pre odvolávajúceho sa fakturačne prechádzal cez Tatra Trade Corporation, s.r.o. len s cieľom získať financie od štátu prostredníctvom DPH, spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba vyhotovovala faktúry za účelom zníženia daňovej povinnosti na DPH jednotlivých obchodných spoločností v reťazci, preto závery správcu dane v danej veci boli správne a námietky odvolávajúceho sa, týkajúce sa nesprávneho hodnotenia dôkazov správcu dane sú neopodstatnené. K námietke odvolávajúceho sa o nedostatočne zistenom skutkovom stave bez podloženia vecnými dôkazmi žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich financovania, že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti ale potvrdzovali umelý charakter činnosti zúčastnených spoločností prostredníctvom vzájomne prepojeného počítačového systému. Vzhľadom k tomu, že odvolávajúci sa bol súčasťou tejto siete - vystupoval ako nárazníková spoločnosť, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane z nákupu potravinárskych komodít od tuzemských dodávateľov a zároveň priznávala daňovú povinnosť z titulu predaja potravinárskych tovarov odberateľom v tuzemsku a uplatňovala oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov odberateľom v iných členských štátoch - bolo správne, keď správca dane všeobecnú schému obchodovania aplikoval aj na odvolávajúceho sa. Pokiaľ ide o uznesenie Prezídia Policajného zboru k tomu to žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nepopiera že predmetné uznesenie nie je, vzhľadom na prezumpciu neviny ešte preukázaním trestného činu ale prezumpcia neviny neznamená, že sa správca dane nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré boli zistené a preukázané a ktoré mali priamy vplyv a súvis s charakterom činnosti odvolávajúceho sa. K námietkam ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu bez podloženia vecných dôkazov žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, e bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich financovania, že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti, ale potvrdzovali umelý charakter činností zúčastnených spoločností prostredníctvom vzájomne prepojeného počítačového systému. Vzhľadom k tomu, že odvolávajúci sa bol súčasťou tejto siete - vystupoval ako nárazníková spoločnosť, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane z nákupu potravinárskych komodít od tuzemských dodávateľov a zároveň priznávala daňovú povinnosť z titulu predaja potravinárskych tovarov odberateľom v tuzemsku a uplatňovala oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov odberateľom v iných členských štátoch - bolo správne, keď správca dane všeobecnú schému obchodovania aplikoval aj na odvolávajúceho sa. K námietkam týkajúcim sa dokazovania poukázal žalobca na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Z predloženého spisového materiálu podľa žalobcu je zrejmé, že odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu tovaru deklarovaného faktúrami vystavenými dodávateľskými spoločnosťami pre odvolávajúceho sa skutočne došlo. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil nemali takú výpovednú hodnotu , aby ich bolo možné jednoznačne predložiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Pokiaľ ide o námietky odvolávajúceho sa vo vzťahu k záveru o porušení ustanovení k tomuto žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú dostatočne uvedené konkrétne faktúry pre odberateľov v Rumunsku ako aj ČR ako aj žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii a odpovede naň. Vo vzťahu k rumunskej spoločnosti SABCOM 2008 s.r.l. boli zistené skutočnosti, ktoré nepotvrdili dodanie tovaru odberateľovi v inom členskom štáte a preto bol správcom dane vyvodený záver o porušení ustanovenia . V prípade českej spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. správca dane na základe vykonaného dokazovania priznal uplatnené oslobodenie od dane z preverovaných faktúr. Žalovaný má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu má za to, že posúdenie skutkového stavu veci v prípade obchodovania s potravinárskym tovarom bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku.

Pokiaľ ide o námietky lehôt v konaní, argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zodpovedá jeho argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Taktiež stanovisko žalovaného vo vzťahu k námietke odvolávajúceho sa ohľadom vykonávania dôkazov počas prerušenia konania je totožné s jeho vyjadrením k žalobe.

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z týchto dôvodov: nesprávne právne posúdenie (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno c) ) v kontexte so žalobným dôvodom - podstatné porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy (žalobný dôvod upravený v ustanovení písmeno g) ); nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno d) ); nedostatočne zistený skutkový stav (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno e) ) ; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi ( písmeno f) )

5. K žalobnému dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno c) ) žalobcu uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil lehoty podľa daňových predpisov, čím došlo aj k podstatnému porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy (žalobný dôvod upravený v ustanovení písmeno g) ). Poukázal na ustanovenie Daňového poriadku o lehotách pre zánik práva vyrubiť daň a to konkrétne na 5-ročnú lehotu pre vyrubenie dane počnúc od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Domnieva sa, že zákonná prekluzívna lehota už uplynula, a preto malo byť konanie ex offo zastavené. Má zato, že pri trvaní daňového konania s odstupom 8 rokov od daného obdobia je dôkazná situácia značne sťažená, čo daňový úrad vykladá v neprospech daňového subjektu ako údajnú účelovú nekontaktnosť svedkov, dodávateľov, dopravcov atď. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie , ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Opakovane ako aj v odvolaní poukázal na to, že je dôkazy získané správcom dane počas prerušenia konania sú dôkazy nezákonné. Nesprávne právne posúdenie vytýka žalovanému aj v tom, že svoje zistenia opiera správca dane okrem iného aj o rozsudok Európskeho súdneho dvora Halifax C-255/02, avšak jeho rozhodnutie uvedené v protokole je nesúladné nielen s vnútroštátnymi predpismi ale aj touto legislatívou EÚ a judikatúrou ESD, o ktorú sa priamo opiera a taktiež nezákonný je postup žalovaného ako druhostupňového orgánu v danej veci.

6. Čo sa týka druhého žalobného dôvodu - nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno d) ) v tejto súvislosti vytýka žalovanému jednostranné hodnotenie dôkazov a v rozbore skutkového stavu veci uvedenie len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného. Takéto posudzovanie dôkazov porušuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak vyhodnotil len tie, ktoré mu vyhovovali - konkrétne výpoveď F.. C. z trestného konania alebo z iných daňových konaní. Predmetom preskúmania boli rôzne obchody, väčšie množstvo komodít avšak správca dane aplikoval svoje závery na všetky z nich, hoci nie u každého bol skutkový stav rovnaký. V tomto poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný rozoberá zistenia správcu dane z kontroly voči daňovému subjektu REJA CORPORATION s.r.o., pričom ide o spoločnosť odlišnú od žalobcu a nemožno všetky zistenia v inej veci iného subjektu automaticky vzťahovať aj na predmetnú vec. Žalovaný nikde nespomenul výpoveď konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. pána B. ohľadom dodania tovaru pre žalobcu, ktorý výslovne svojou výpoveďou v rôznych daňových konaniach potvrdil zaúčtovanie faktúr v ich účtovníctve, nákup na faktúru uvedeného tovaru od dovozcu, prepravu do skladových priestorov. Jeho výpoveď nebola v konaní žiadnym spôsobom vyhodnotená a braná do úvahy ako dôkaz. Taktiež nebola v konaní vyhodnotená ani výpoveď konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. Ing. E. H.. Tento konateľ totiž potvrdil dodanie tovarov, realizáciu obchodov, preto neuznanie odpočítania dane z tuzemských dodaní od dodávateľa Solid Press Slovakia s.r.o. je nedôvodné a dôkazne nepodložené. Túto okolnosť žalovaný ignoroval, respektíve uviedol, že ich výpovede neboli údajne hodnoverné. Taktiež neboli v konaní vyhodnotené výpovede svedkov, resp. zástupcov prepravných spoločností alebo vodičov z dožiadaných spoločností M.G.M. EXPRESS s.r.o. a prepravných firiem, ktoré popísali bližšie existenciu reálneho dodania tovaru, prepravu tovaru, dopravcov, sklady atď., hoci ich závery zneli v prospech reálneho priebehu deklarovaných obchodov. Podľa žalobcu žalovaný tieto zámerne necituje, nakoľko nimi bolo potvrdené, že obchodovaný tovar

existoval, bol prepravovaný do miesta určenia. Rozhodnutie neobsahuje ani všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, neuvádza žalobcom navrhované skutočnosti, navrhované dôkazy ani dôvody, prečo tieto návrhy neboli vykonané, v rozhodnutí absentuje to, že ako správca dane hodnotil dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Vo vyhodnocovaní dôkazov si správca dane a následne aj žalovaný aj sám sebe protirečí, keď najprv spochybňuje dodanie tovaru, t. j. existenciu tovaru a teraz pre zmenu uvádza, nespochybňuje dodanie tovaru ale jeho účelovosť obchodovania.

7. K žalobnému dôvodu - nedostatočne zistený skutkový stav (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno e) ) vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného ohľadom údajného neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním legitímnosti ním spochybnených obchodov žalobca uvádza, že v priebehu konania v obsahu vyjadrení k protokolu ako aj v odvolaní navrhli dôkazy a to oboznámenie sa s listinnými dôkazmi ako aj vypočutie navrhnutých svedkov, načo správny orgán reagoval len čiastočne tak, že správca dane vypočul pána B. a pani B. rod. Q., ktorí potvrdili legitímnosť obchodov, pričom toto procesné pochybenie zakladá nezákonnosť rozhodnutí pre nedostatočnosť a nesprávnosť zisteného skutkového stavu, pretože daňové orgány nevykonali navrhované dôkazy a ani sa s ich nevykonaním patrične nevysporiadali.

8. Pokiaľ ide o žalobný dôvod - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi ( písmeno f) ), tu podľa žalobcu skutkové ani právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nevysporiadavajú sa dostatočne s dôvodmi opakovane podaného odvolania žalobcu. Oba orgány v daňovom konaní procesne postupovali, dôkazy vyhodnocovali a právne závery z nich dedukovali v rozpore s ústavnou zásadou zakotvenou v a SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

9. Čo sa týka žalobného dôvodu - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi ( písmeno f) ) v spojení s nesprávnym právnym posúdením vo vzťahu k spochybneniu intrakomunitárneho dodania tovaru a správcom dane zistený rozdiel základu dane k tomuto žalobca uviedol, že žalovaný síce konštatoval porušenie ustanovenia písmeno a) zákona ako aj ustanovenia a , ale v rozhodnutí nekonkretizoval ani on ani prvostupňový správny orgán to, čím malo k tomuto dôjsť, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň k intrakomunitárnemu dodaniu poukázal na to, že to, že nedošlo k dodaniu priamo do sídla odberateľa SABCOM 2008 s.r.l. v Rumunsku, neznamená automaticky, že k dodaniu nedošlo vôbec. Tu žalobca opomenul vyhodnotiť zistenia, skutočnosti uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.

10. Posledným žalobným dôvodov uvedeným žalobcom v žalobe bola námietka toho, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi ohľadom zistenia k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru daňovému subjektu. K tomuto žalobca uviedol, že ak by sa aj zistilo, že mohla spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. vykonávať nezákonné praktiky s DPH, nezakladá to automaticky vedomosť a zapojenie sa všetkých obchodných partnerov do tejto nelegálnej činnosti. Ohľadom toho, že žalobca sa mal vedome zapájať do fiktívnych obchodov so spoločnosťou REJA CORPORATION s.r.o., so spoločnosťou Tatra Trade Corporation s.r.o., či so spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o., predstierať prevzatie tovaru od tohto dodávateľa či intrakomunitárne dodanie do zahraničia k tomuto nie je žalovaným uvedený konkrétny vecný dôkaz. K tomu zároveň poukázal aj na to, že konateľ žalobcu nie je v spomínanom trestnom konaní trestne stíhaný ako spolupáchateľ a ani orgány činné v trestnom konaní ho neoznačili ako podozrivého zo spáchania súvisiacej skupinovej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o rôzne výpovede F.. C. o ktorú sa prevažne žalovaný opiera, tu má žalobca za to, že postup jeho výpovedí je od počiatku pochybný. Pokiaľ spomenul vo výpovediach, že žalobca mal údajne nelegálne spolupracovať, prijímať provízie cez F. U., K. F., P. B., mal ich správca dane na tieto okolnosti vypočuť. Zároveň ma tomto mieste namieta svedka F.. C. vzhľadom aj na jeho vysoké lži skóre a jeho vierohodnosť.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.01.2019 uviedol, že žalobné dôvody sú neopodstatnené a nie je možné ich akceptovať. Pokiaľ ide o námietku dĺžky trvania daňovej kontroly k tomuto uviedol, že kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2010 začala dňa 21.07.2010, t. j. v deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly č. 740/320/22090/10Marc zo

dňa 07.07.2010. Poukázal na ustanovenie v znení neskorších predpisov platný v danom čase v zmysle ktorého správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, pričom orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac o šesť mesiacov. Na žiadosť správcu dane tak bola Daňovým riaditeľstvom SR predĺžená lehota na vykonanej daňovej kontroly o šesť mesiacov, o čom bol daňový subjekt upovedomený listom č. /Marc zo dňa 20.04.2011. V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií českej a rumunskej daňovej správe č. /Marc a č. /Marc. Následne rozhodnutím č. /Marc zo dňa 27.06.2011 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a to podľa ustanovenia z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutie, pričom konanie bolo prerušené do dňa obdŕžania odpovede z iného členského štátu. Dňa 21.09.2015 pominuli dôvody pre ktoré bolo konanie prerušené a správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi s tým, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Vzhľadom k tomu, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžený o 6 mesiacov a následne bola dňa 28.06.2011 daňová kontrola prerušená, pričom ukončenie prerušenia nastalo dňa 21.09.2015, lehota na vykonanie tejto kontroly bola do 15.10.2015. Protokol z daňovej kontroly č. 1484042/2015 bol vypracovaný dňa 28.09.2015 a tento bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený žalobcovi. Termín prerokovania protokolu bol stanovený na deň 13.10.2015. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne, vzhľadom k čomu vypracoval správca dane dodatok č. 1535055/2015 k protokolu a dňa 13.10.2015 bol protokol s daňovým subjektom prerokovaný o čom bola spísaná zápisnica č. 1539486/2015. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu teda po 13.10.2015, začalo vyrubovacie konanie v ktorom správca dane v zákonom stanovenej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly , t.j. dňa 26.10.2015 vydal dodatočný platobný výmer č. 1594725/2015. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná a dĺžka následného vyrubovacieho konania po rozhodnutí žalovaného v odvolacom konaní nemá vplyv na lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Pokiaľ žalobca namieta uplynutie lehoty ustanovenej v Daňového poriadku, k tomu žalovaný uvádza že daňová kontrola bola ukončená a práva žalobcu ani procesné lehoty správca dane neporušil a postupoval v zmysle platných právnych predpisov. K tomuto poukázal aj na to, že rozhodnutie správcu dane bolo viackrát porušené a až v poradí tretie rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom preskúmania súdom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že počas prerušenia konania boli získavané dôkazy, k tomuto žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, nakoľko takáto skutočnosť zo spisu vôbec nevyplýva, keďže správca dane dožiadania na DÚ VDS, DÚ Prešov a miestne zisťovania vykonal pred prerušením daňovej kontroly. Odpovede na dožiadania boli taktiež doručené pred prerušením daňovej kontroly, okrem odpovede č. /Ors zo dňa 22.09.2011, avšak informácie v nej uvedené boli získavané taktiež pred prerušením daňovej kontroly. Ďalšími dôkazmi boli nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov, o ktorých správca dane spísal úradné záznamy dňa 23. a 24.09.2015, teda po pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Správca dane ani počas prerušenia vyrubovacieho konania nevykonával žiadne úkony za účelom získania dôkazov. Tvrdenia žalobcu ohľadom hodnotenia resp. nehodnotenia výpovedí F.. C. sú v súvislosti so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam neopodstatnené, pretože závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede F.. C. neboli jediným dôkazom, ale boli jedným z dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil a hodnotil. Uvedené výpovede prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u žalobcu, Informácia ohľadom osoby F.. C. uvedená žalobcom v žalobných námietkach nemá vplyv na konečný výsledok daňovej kontroly a výrok žalobou napadnutého rozhodnutia. Počas daňovej kontroly správca dane získal informácie o spoločnostiach zapojených do obchodovania s potravinárskym tovarom a o samotnom predmete fakturácie, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane ako aj správnosť vyvodených záverov o tom, že zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti prostredníctvom týchto faktúr. Z výpovedí F.. C. ako svedka bolo zistené, tento jednoznačne potvrdil to, že predmet fakturácie na faktúrach od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. pre žalobcu fakturačne prechádzal cez Tatra Trade Corporation s.r.o. s cieľom získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. iba vyhotovovala faktúry za účelom zníženia daňovej povinnosti na DPH jednotlivých obchodných spoločností v reťazci, preto závery správcu dane v tejto veci boli správne a námietky

žalobcu ohľadom nesprávneho hodnotenia dôkazov správcom dane neopodstatnené. Žalovaný k tejto námietke ešte poukázal na to, že výpovede F.. C. neboli ani jediným ani rozhodujúcim dôkazom v danej veci, pretože správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých spoločnostiach zapojených do obchodovania s komoditami, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. A zároveň výpovede bývalého konateľa Tatra Trade Slovakia s.r.o. len potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane ako aj správnosť vyvodených záverov o tom, že účelom obchodovania s potravinárskym tovarom bolo získať výhody na dani z pridanej hodnoty. Správca dane neprikladal tejto výpovedi vyššiu hodnotu pravdivosti ako ktorejkoľvek inej výpovedi, ako ktorémukoľvek inému dôkazu. Taktiež nie je opodstatnené tvrdenie správcu dane o tom, že nevykonal všetky navrhované dôkazy. V tomto poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ovládajúcu daňové konanie, ktorá neznamená absolútnu povinnosť viesť dokazovanie pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ním uvádzané v daňovom priznaní. Poukázal na ustanovenie § 24 daňového poriadku, ktoré hovorí o tom, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní. V zmysle vykonaného dokazovania ako aj vyhodnotenia predložených dokladov správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom ako aj postup žalobcu pri uplatnené ustanovení v znení neskorších predpisov. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenie je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s ustanovením Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov (nielen výpovede JUDr. F.. C., ale aj odpovede na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, výpovede svedkov), čo svedčí o objektívnosti vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Zo spisového materiálu podľa žalobcu vyplýva to, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky ale aj preveroval súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v slade s ustanovením Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich financovania, že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti ale potvrdzovali umelý charakter činnosti zúčastnených spoločností prostredníctvom vzájomne prepojeného počítačového systému. Žalobca bol súčasťou tejto siete - bol nárazníkovou spoločnosťou, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane z nákupu potravinárskych komodít do tuzemských dodávateľov a zároveň priznávala daňovú povinnosť z titulu predaja potravinárskych tovarov odberateľom v tuzemsku a uplatňovala si oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov odberateľom v iných členských štátoch. K dokazovaniu žalovaný uviedol, že doklady predložené ku kontrole aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku oslobodenia od dane. Ak si žalobca uplatnil odpočítanie z faktúr od dodávateľských spoločností a oslobodil od dane dodávky zahraničným spoločnostiam, musí byť schopný preukázať, že deklarované obchodné transakcie boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie potravinárskeho tovaru od dodávateľských spoločností iba listinnými dôkazmi ale reálny nákup od týchto spoločností a následný predaj tovaru nepreukázal. Žalobca predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže z dokazovania správcu dane vyplynulo, že deklarované zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným podmienkam, správca dane mal odôvodnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt. Z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby žalobca neporušil právne predpisy, napriek tomu nie je možné jeho konanie posúdiť inak ako zneužitie práva, nakoľko hlavným účelom bolo získanie daňovej výhody, čo správca dane preukázal v rámci vykonaného dokazovania.

12. Žalobca bol vyzvaný na repliku, ktorú však v konaní nevyužil.

13. Správny súd v konaní podľa 177 a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a o oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v dospel záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

14. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2010 zo dňa 07.07.2010 doručeného žalobcovi dňa 09.07.2010 bola správcom dane u žalobcu dňa 21.07.2010 začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Žiadosťou zo dňa 28.12.2010 požiadal správca dane Daňové riaditeľstvo SR, pobočku Košice podľa o správe daní a poplatkov o predlženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za obdobie apríl 2010, ktorá bola príslušným orgánom predĺžená o 6 mesiacov, ktorú skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi písomne (žalobca prevzal oznámenie dňa 03.05.2011). Ešte pred samotnou žiadosťou o prerušenie konania požiadal správca dane príslušné orgány prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií o získanie informácií dôležitých pre túto daňovú kontrolu. Rozhodnutím číslo: /Marc zo dňa 27.06.2011 daňový úrad prerušil kontrolu podľa z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - správca dane podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, na ktorú do dňa vydania rozhodnutia o prerušení konania nedostal odpoveď, rozhodnutie prevzal žalobca dňa 28.06.2011. Oznámením zo dňa 22.09.2015 oznámil správca dane žalobcovi že dňa 21.09.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH u žalobcu ako daňového subjektu prerušila a daňový úrad pokračuje vo vykonávaní kontroly, oznámenie prevzal žalobca dňa 28.09.2015. O výsledku daňovej kontroly bol dňa 28.09.2015 vyhotovený protokol pod číslom 1484042/2015, so záverom, že daňový subjekt porušil ustanovenie zákona od DPH, nakoľko zo skutočností a zistení vyplýva, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako to deklaruje daňový subjekt, pretože nie je možné preukázať dodanie tovaru do Rumunska nadobúdateľovi, ktorý je identifikovaný pre daň v tomto členskom štáte. Vzhľadom k tomu správca dane nemôže priznať oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu v súlade s ustanovením na žalobcom predložených faktúrach. Za kontrolované obdobie bol zistený rozdiel na DPH v sume 44 214,78 EUR. Protokol bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 30.09.2015, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa. K protokolu podal žalobca ako daňový subjekt svoje písomné vyjadrenie, v ktorom namietal nesprávne právne závery správcu dane v dôsledku nesprávne a jednostranne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho bol vypracovaný Dodatok č. 1535055/2015 zo dňa 21.10.2015 k protokolu čl. 148404282015 zo dňa 28.09.2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26.10.2015 pod číslom 1594725/2015 dodatočný platobný výmer, ktorým podľa v súlade s zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na a Daňového poriadku nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2010 vo výške 42 733, EUR a určil mu vlastnú daňovú povinnosť dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 1 481,41 eur, čiže rozdiel dane predstavoval 44 214,78 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania podľa citovanému rozhodnutiu správcu dane, ktorý spochybnil predovšetkým existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom zdaniteľných plnení, žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.02.2016 č. 124740/2016 dodatočný platobný výmer ako bol vyššie citovaný zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru s tým, že povinnosťou správcu dane bude v ďalšom konaní posúdiť a vyhodnotiť všetky dôkazy, doklady a vyjadrenia a pri hodnotení dôkazov postupovať tak, že bude posudzovať každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadne na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo a v prípade, ak bude potrebné vykonať dokazovanie, tak ho vykoná. Následne vo vyrubovacom konaní oboznámi daňový subjekt oboznámi daňový subjekt so závermi a umožní mu vyjadriť sa k nim. Zároveň žalovaný poukázal na to, aké náležitosti bude povinný správca dane uviesť v odôvodnení rozhodnutia.

15. Po zrušení rozhodnutia požiadal žiadosťou zo dňa 05.05.2016 správca dane nadriadený orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie z dôvodu, že za účelom dôkladnejšieho vyhodnotenia zistení, správca dane predvolá na výsluch konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a vykoná miestne zisťovanie za účelom prepravy tovaru do Maďarska tuzemským prepravcom v období apríl 2010, ktoré je časovo náročnejšie. Lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola predĺženia nadriadeným orgánom o 180 dní, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 18.07.2016, ktorý prevzal dňa 03.08.2016. V rámci vyrubovacieho konania správca dane doplnil dokazovanie využitím inštitútu miestnych zisťovaní, výsluchom konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., vykonaním ústneho pojednávania s konateľom žalobcu, preverovaním dodania tovaru prostredníctvom príslušného správcu dane, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Rozhodnutím číslo, 104164483/2016 zo dňa 24.10.2016 správca dane opätovne prerušil kontrolu podľa § 61 ods. 1 písmeno b) zákona

č. z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu

- podľa o medzinárodnej výmene informácií, rozhodnutie prevzal žalobca dňa 09.11.2016. Z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené pokračoval správca dane ďalej vo vykonávaní daňovej kontroly, čo oznámil žalobcovi písomne listom zo dňa 22.05.2017, ktorý žalobca prevzal dňa 08.06.20147. Následne správca dane určil termín ústneho pojednávania na oboznámenie žalobcu s vykonanými úkonmi s tým, že má možnosť sa k nim vyjadriť, ktoré sa však ospravedlnil telefonicky z neprítomnosti na tomto pojednávaní a žiadal určiť nový termín, avšak nevedel povedať, ktorý by mu vyhovoval. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 16.03.2017 pod číslom 101315343/2017 platobný výmer, ktorým podľa rozdiel dane v sume 44 214,78 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 42 733,37 EUR a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 1 481,41 EUR. Na základe žalobcom podaného odvolania podľa citovanému rozhodnutiu správcu dane, ktorý spochybnil predovšetkým existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom zdaniteľných plnení, žalovaný opätovne v poradí druhým svojím rozhodnutím zo dňa 05.10.2017 č. 102111971/2017 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesnému pochybeniu, keď správca dane neoboznámil žalobcu ako daňový subjekt s výsledkami doplneného konania, nespísal ich v zápisnici a neumožnil žalobcovi ako daňovému subjektu vyjadriť sa k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom, ktoré vyplynuli z doplneného konania, čím v tejto veci nebol rešpektovaný právny názor. V ďalšom konaní uložil správnemu orgánu prvého stupňa riadiť sa týmto právnym názorom, ako aj právnym názorom vysloveným v prvom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného. Zároveň v ďalšom konaní uložil správnemu orgánu prvého stupňa povinnosť posúdiť a vyhodnotiť všetky dôkazy, doklady a vyjadrenia a pri hodnotení dôkazov postupovať tak, že bude posudzovať každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadne na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo a v prípade, ak bude potrebné vykonať dokazovanie, tak ho vykoná. Následne vo vyrubovacom konaní oboznámi daňový subjekt so závermi a umožní mu vyjadriť sa k nim. Zároveň žalovaný opätovne ako aj v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, aké náležitosti bude povinný správca dane uviesť v odôvodnení rozhodnutia.

16. Po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa tento oznámil žalobcovi termín konania ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.12.2017, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu a jeho právneho zástupcu. Po tomto ústnom pojednávaní žalobca požiadal o 8-dňovú lehotu na vyjadrenie. Vo svojom vyjadrení žalobca navrhol v konaní vypočuť zamestnancov

- P. B. a M. Q.. Z tohto dôvodu požiadal správny orgán prvého stupňa nadriadený orgán podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku nakoľko ide o nový návrh na vypočutie týchto zamestnancov. Tomuto návrhu nadriadený správny orgán vyhovel a predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní o 180 dní, čo aj bolo oznámené žalobcovi dňa 20.02.2018. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa predvolal na výsluch žalobcom navrhnutých zamestnancov ako svedkov a o výsluchu upovedomil žalobcu. Výsluch týchto svedkov sa uskutočnil dňa 26.03.2018, čo vyplýva zo zápisníc o ústnom pojednávaní a to za prítomnosti žalobcu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že po uskutočnení týchto výsluchov sa k vykonaniu tohto dokazovania vyjadril pred zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa konateľ žalobcu, ktorého vyjadrenie je zachytené v úradnom zázname zo dňa 26.03.2018. Následne sa dňa 26.04.2018 uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom sa umožnilo daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteniam správcu dane vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole, ktorého sa žalobca zúčastnil, a o ktorom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní.

17. Na základe výsledkov dokazovania vydal správca dane dňa 11.05.2018 pod číslom 100934084/2018 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 44 214,78 EUR, nepriznal nadmerný odpočet vo výške 42 733,37 EUR a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 1 41,41 EUR. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Jediným cieľom umelo vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. Na základe zistení správcu dane, tak ako ich popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane nepriznal odpočítanie dane platiteľovi - žalobcovi, uplatnené kontrolovaným platiteľom dane v podanom daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 na základe faktúr za dodanie tovaru od dodávateľov: Tatra Trade Corporation, s.r.o. v sume 17 611,50 EUR; Solid Press Slovakia, s.r.o. v sume 6 131,90 EUR; REJA CORPORATION s.r.o. v sume 11 718,48 EUR. Všetky skutočnosti zistené a vyhodnotené správcom dane sú podľa neho dostatočným dôkazom potvrdzujúcim správnosť záverov správcu dane, že odpočítanie DPH z faktúr za dodávky tovaru - rastlinný olej, ryža, ocot, energetický nápoj - je zneužitím právo vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty pre účely získania výhody platiteľom DPH s cieľom získať vyplatenie nadmerných odpočtov na DPH zo strany daňových výdavkov. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Pridŕžajúc sa tejto základnej zásady správca dane dospel k týmto záverom v kontrolovanom zdaňovacom období : platiteľom dane Solid Press Slovakia, s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o. a REJA CORPORATION s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok tovaru v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH , ale na základe toho, že túto daň uviedol na faktúrach pre odberateľa žalobcu a to z dôvodu obchodných transakcií umelo vytvorených za účelom zneužitia práva Spoločenstva a získania daňovej výhody. Spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o., REJA CORPORATION, s.r.o. sa tak javia v tomto obchodnom reťazci ako spoločnosti, ktorým vzniká daňová povinnosť z titulu dodania tovaru tuzemským odberateľom, pričom majú tovar navstupovaný aj z iných členských štátov a preto si vzniknutú daňovú povinnosť vykrývajú nákupom iných aj neexistujúcich komodít prípadne deklarujú nákup tovaru v tuzemsku od nekontaktných dodávateľov. Uplatnením odpočítania žalobcom došlo podľa správneho orgánu prvého stupňa k porušeniu ustanovení a o dani z pridanej hodnoty a taktiež k porušeniu ustanovenia písmeno a) zákona o DPH. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že pre účely a zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t. j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné obchody. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet DPH len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno- právne náležitosti. Správca dane spochybnil daňovým subjektom vyčíslené údaje v podanom daňovom priznaní. Zo zistení správcu dane podrobne uvedených v odôvodnení rozhodnutia, ako aj zo zistení orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že deklarovaný nákup a predaj tovaru, v reťazci spoločností Solid Press Slovakia, s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o., REJA CORPORATION, s.r.o. a žalobca nepreukazuje reálne obchodovanie, t.j. reálnu ekonomickú činnosť, deklarované dodania tovarov sa jednoznačne ukázali len ako formálne. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 žalobca ako platiteľ dane uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane (s možnosťou odpočítania dane podľa , a zákona - riadok 15, 16 daňového priznania) v sume 128 604,96 EUR, pričom podľa predložených dokladov a záznamov k DPH daňový subjekt deklaruje uskutočnenie dodania tovaru s oslobodením od dane podľa zákona o DPH spoločnosti: DRYADA CORPORATION CY s.r.o. v celkovej výške 74 136,96 EUR a SABCOM 2008 s.r.l., Rumunsko v celkovej výške 54 820,80 EUR. K týmto odberateľským faktúram predložil platiteľ dane dodací list a medzinárodný nákladný list (CMR). V rámci medzinárodnej výmeny informácii rumunskou daňovou správou bolo zistené, že spoločnosť SABCOM 2008 s.r.l., Rumunsko, pre ktorú boli vyhotovené faktúry č. 031100061, 031100061, 031100067, 031100071 je nekontaktná a nevykazuje žiadnu podnikateľskú aktivitu. Ani preverovanie maďarskou daňovou správou nepotvrdilo dodanie tovaru odberateľovi v inom členskom štáte a prepravcovia tiež neuviedli miesto ani príjemcu predmetného tovaru. Správca dane uzavrel, že daňový subjekt porušil ustanovenie zákona o DPH a vzhľadom k tomu nemožno daňovému subjektu priznať oslobodenie od DPH z hodnôt uvedených na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH a určil mu daňovú povinnosť tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody (bližšie uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku) korešpondujú s jeho žalobnými dôvodmi a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vyššie v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku.

19. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

20. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

21. Podľa § 3 ods. 3 Dňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 37 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytovaní súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.

26. Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vykoná a vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

27. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

28. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

29. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 61 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.

31. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

32. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

33. Podľa o DPH (ďalej iba zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 49 ods. 2 písmeno a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

38. K námietke nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno c) ) vo vzťahu k lehote uvedenej v ustanovení Daňového poriadku s tým, že došlo k zániku práva vyrubiť daň v zákonom stanovenej lehote 5 rokov súd uvádza, že táto nebola v konaní dôvodná a vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu sa súd na tomto mieste stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k žalobe. Z administratívneho spisu je zrejmé, že kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2010 začala dňa 21.07.2010, t. j. v deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly č. 740/320/22090/10Marc zo dňa 07.07.2010. Následne na žiadosť správcu dane bola Daňovým riaditeľstvom SR predĺžená lehota na vykonanej daňovej kontroly o šesť mesiacov o čom bol daňový subjekt upovedomený listom č. /Marc zo dňa 20.04.2011. V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií českej a rumunskej daňovej správe č. /Marc a č. 740/320/21770/2011/ Marc. Rozhodnutím č. /Marc zo dňa 27.06.2011 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a to podľa ustanovenia z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutie, pričom konanie bolo prerušené do dňa obdŕžania odpovede z iného členského štátu. Dňa 21.09.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené a správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi s tým, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Vzhľadom

na predĺženie daňovej kontroly bola lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená dňa 15.10.2015. Protokol z daňovej kontroly č. 1484042/2015 bol vypracovaný dňa 28.09.2015 a tento bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený žalobcovi. Termín prerokovania protokolu bol stanovený na deň 13.10.2015. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne, vzhľadom k čomu vypracoval správca dane dodatok č. 1535055/2015 a dňa 13.10.2015 bol protokol s daňovým subjektom prerokovaný, o čom bola spísaná zápisnica č. 1539486/2015. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu teda 13.10.2015 začalo vyrubovacie konanie.

39. K vyššie uvedenému procesnému postupu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu č. k. z 27.03.2019, v ktorom uvádza: „Najvyšší súd poukazuje na to, že prerušením kontroly síce nedochádza k predlžovaniu legálne vymedzeného času na výkon daňovej kontroly, ale absolútny čas trvania daňovej kontroly nepochybne narastá. Za týchto okolností je potom nevyhnutné ustáliť, či na prerušenie daňovej kontroly existoval relevantný dôvod. V prejednávanej veci to konkrétne znamená posúdenie predmetu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k predmetu vykonávanej daňovej kontroly, aby bolo zrejmé, či správca dane nepostupoval svojvoľne a či svojím postupom dodržal účel daňovej kontroly stanovený zákonom.“ Správny súd uvádza, že na prerušenie daňovej kontroly existoval relevantný dôvod, pretože predmet žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bol relevantný vo vzťahu k predmetu vykonávanej daňovej kontroly. Taktiež relevantné boli samotné žiadosti správcu dane adresovaného nadriadenému orgánu o predlženie lehoty.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (bod 38 odôvodnenia rozsudku) tak má súd za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uvedená v ustanovení § 69 Daňového poriadku bola dodržaná. Dĺžka následného vyrubovacieho konania po rozhodnutí žalovaného v odvolacom konaní nemá vplyv na lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Nemožno tak prisvedčiť žalobcovi, že daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly a že došlo k podstatnému porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy

41. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca namietal aj to, že dôkazy získané správcom dane počas prerušenia konania sú dôkazy nezákonné. Ani v tomto však nemožno súhlasiť so žalobcom, nakoľko zo spisu je zrejmé, že správca dane dožiadania na DÚ VDS, DÚ Prešov a miestne zisťovania vykonal pred prerušením daňovej kontroly. Odpovede na dožiadania boli taktiež doručené pred prerušením daňovej kontroly, okrem odpovede č. /Ors zo dňa 22.09.2011, avšak informácie v nej uvedené boli získavané taktiež pred prerušením daňovej kontroly. Ďalšími dôkazmi boli nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov, o ktorých správca dane spísal úradné záznamy dňa 23. a 24.09.2015, teda po pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Správca dane ani počas prerušenia vyrubovacieho konania nevykonával žiadne úkony za účelom získania dôkazov.

42. Ohľadom námietky, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno d) ) z dôvodu, že ako podklad pre svoje rozhodnutie žalovaný vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré mu vyhovovali, správny súd uvádza, že tejto námietke nemožno priznať relevanciu. Z administratívneho spisu a následne aj z odôvodnenia tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného vyplýva, že oba správne orgány dostatočne vyhodnotili všetky dôkazy aj vo vzájomnej súvislosti a skutkové zistenia sú v priamom rozpore s tvrdením žalobcu, pretože v konaní nebolo preukázané, že došlo k reálnemu uskutočneniu obchodov tak, ako to deklaroval žalobca predloženými odberateľskými faktúrami. Vyhodnotením všetkých dôkazov vrátane výpovede F.. C. ako aj výpovedí zamestnancov žalobu - P.. B. a M.. Q., ako aj informácií získaných z medzinárodnej výmeny informácii má súd za to, že správne dospel tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný k tomu, že nedošlo k dodaniu tovaru do zahraničia tak, ako to deklaroval žalobca. V tejto súvislosti už žalobca následne neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by tieto zistenia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyvrátil. Možno teda konštatovať, že vyhodnotenie dôkazov žalovaným aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostatočné, pričom sa týmto dôkazom správne orgány náležite venovali. Na tomto mieste je potrebné poukázať na princíp aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko čo vyšlo v daňovom konaní najavo (ustanovenie Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie

zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. V tomto prípade získané dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov možno dostatočne vyvodiť správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane a žalovaný vyhodnotili len tie dôkazy, ktoré mu vyhovovali - výpoveď F.. C., k tomuto súd uvádza, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí, táto výpoveď nebola ani jediným ale ani rozhodujúcim dôkazom v danej veci, ale len jedným z dôkazov, ktoré správca dane a žalovaný v konaní hodnotil. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutí hodnotené boli všetky získané dôkazy a to predložené listiny, výsledky miestnych zisťovaní, informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií, výpoveď F.. C., výpovede svedkov navrhnutých žalobcom - P.. B. a M.. Q. ako aj dôkazné materiály získané od orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovací spis č. ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011). Vychádzajúc z odôvodnení oboch rozhodnutí súd uzavrel, že nemožno prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že by žalovaný hodnotil dôkazy jednostranne. Taktiež ani nemožno prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie neobsahuje ani všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, nakoľko z odôvodnenia tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa takáto skutočnosť nevyplýva, a z odôvodnenia je zrejmé, že oba správne orgány sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas dokazovania najavo. Zároveň pokiaľ žalobca uvádza, že nie je nikde uvedené, že žalobca podal nejaký návrh alebo námietky, s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne zrejmé že žalobca podal návrh na vypočutie svedkov, ktorých výsluch sa aj uskutočnil a táto skutočnosť je zachytená v odôvodnení rozhodnutia.

43. Vo vzťahu k vznesenej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu ku konštatovaniu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno súd uvádza, že táto je vzhľadom na princíp dôkazného bremena upravený v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku , ktorý bol správne aplikovaný správnym orgánom prvého stupňa nedôvodná. Súd sa stotožňuje v tomto s vyjadrením žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe ohľadom dôkazného bremena. Vo vzťahu k tomuto súd poukazuje na to, že žalovaný rovnako ako aj správny orgán prvého stupňa vyhodnotením všetkých dôkazov uzavrel, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako to deklaroval daňový subjekt a bolo na žalobcovi aby na tomto mieste zvrátil tento záver správnych orgánov (prenos dôkazného bremena na žalobcu). Tento však záver správcu dane nezvrátil ani svedeckými výpoveďami P.. B. a M.. Q., nakoľko tieto ani po ich vyhodnotení jednotlivo a v kontexte s ostatnými dôkazmi neboli spôsobilé zvrátiť správnych orgánov o porušení ustanovenia a o dani z pridanej hodnoty ako aj ustanovenia písmeno a) o dani z pridanej hodnoty.

44. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi ( písmeno f) ), táto taktiež nebola relevantná v tomto konaní, súd takúto vadu po preskúmaní administratívneho spisu nezistil. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa ku všetkým skutkovým zisteniam dostatočne vyjadrili (existencia tovar, jeho skladovanie, preprava ......), preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že by správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, ktoré nie sú obsahom administratívneho spisu. A vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného súd uvádza, že nie úlohou správneho súdu opakovať dôvody a skutkové zistenia správneho orgánu, ktoré sú podrobne zachytené v žalobcom preskúmavanom napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

45. Pokiaľ ide o žalobný dôvod že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi ( písmeno f) ) v spojení s nesprávnym právnym posúdením vo vzťahu k spochybneniu intrakomunitárneho dodania tovaru a správcom dane zistenému rozdielu základu dane k tomuto súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, čo bolo zistené prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. V konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by hodnoverne preukazovali túto žalobcom tvrdenú skutočnosť a toto spochybnenie intrakomunitárnej dodávky tovaru nebolo žalobcom nijako zvrátené. Správne preto právne uzavreli správne orgány túto skutočnosť tak, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nadmerného odpočtu DPH v zmysle a zákona o DPH.

46. Ani posledná žalobná námietka žalobcu ohľadom toho, že základ rozhodnutia je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu ohľadom zistenia k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru a vedomosti a zapojenia sa žalobcu do nelegálnej činnosti spolu s jeho obchodnými partnermi (spoločnosť Tatra Trade

Corporation, s.r.o., REJA CORPORATION s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o.) nebola v konaní dôvodná. Súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, kde dostatočným spôsobom správny orgán prvého stupňa uzavrel z dôkazov tento záver ako aj záver o tom, na základe čoho konateľ žalobcu musel mať vedomosť o nelegálnej činnosti obchodných partnerov a to, že s jeho vedomím bol žalobca zapojený do tejto činnosti. Súd v tomto poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (strana 51 rozhodnutia): „V zmysle zásady, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, využil výsledky šetrení správcu dane získaných pri daňových kontrolách ako aj ďalšieho preverovania dodávateľa daňového subjektu, t. j. aj zistenia z výpovede JUDr. F.. C., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., trvale bytom Z. J. XXX/XX, XXX XX X. Z. V. nar. XX.XX.XXXX, ktorý ako svedok pri výpovedi síce neuvádza priamo meno p. B. - konateľa spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. ako osobu, s ktorou boli realizované obchody, uvádza spoločnosť ako súčasť reťazových obchodov, pri ktorých spoločnosť zastupovali iné osoby - p. B., U., čím nevylúčil spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. ako osobu subjekt, ktorý bol činný v spomínanej skupine dodávateľov a odberateľov uskutočňujúcich predmetné karuselové obchody, ktoré vo svojich výpovediach popisoval.“ A zároveň k tomuto súdu poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (strana 33): „Svedok JUDr. F. C. k obchodným transakciám odvolávajúceho sa popísal fungovanie fakturačného toku všeobecne, čo svedčí o tom, že obchody vo vzťahu k odvolávajúcemu sa boli založené na ním opísanom spôsobe fungovania. Preto nie je opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie je možné v tomto konaní aplikovať zistenia z iných daňových kontrol a zdaňovacích období. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že F. B., ktorý oficiálne vystupuje ako konateľ daňového subjektu (odvolávajúceho sa) sa pri ústnych pojednávaniach konkrétne nevyjadril, ale žiadal o lehotu na vyjadrenie alebo prehlásil, že sa vyjadrí písomne, čo nasvedčuje tomu, že túto spoločnosť neriadil konateľ spoločnosti a že spoločnosť bola zapojená do fakturačného reťazca pri obchodovaní s potravinárskymi komoditami. Ani skutočnosť, o ktorú sa odvolávajúci opiera, že z tvrdení JUDr. F. C. jednoznačne nevyplynulo, že o nelegitímnosti obchodov mal vedomosť konateľ spoločnosti F. B. neznamená, že odvolávajúci sa nezodpovedá za to, akým spôsobom toto obchodovanie prebiehalo a že o ňom nemal vedomosť. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie predpoklad, že štatutár obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbali, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku boli oprávnené.“

47. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v v nadväznosti na , podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

49. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).