Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-60-2020.pdf
PDF · 113.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu: JUDr. D. X., so sídlom vo F., T. G. č. XX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo F., H. rad č. XXX/X, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. R., č. XX, zdržujúci sa v H., U. cesta č. XX, o zaplatenie 23.235,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/48/2017-106 zo dňa 19.02.2020, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého „rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/19/2017 zo dňa 27.03.2017 právoplatným dňa 27.03.2017 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 08.03.2017, na základe ktorej bol obvinený M. G. uznaný vinným, že v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2005 v H. H. na ul. I. cesta XX, v mene spoločnosti S., s.r.o., Q. XX, H. H., uzatvoril s N. D., nar. XX.XX.XXXX, ako objednávateľkou výstavby rodinného domu, zmluvu o dielo č. XX/XX/XXXX, na základe ktorej mala byť realizovaná výstavba rodinného domu na kľúč podľa projektovej dokumentácie, priloženej cenovej ponuky a súpisu prác, na základe čoho následne v mene spoločnosti S., s.r.o., od N. D. prevzal dňa 23.05.2005 ako zálohu finančnú hotovosť v sume 1.200.000,- Sk (39.832,70 €) a dňa 15.08.2005 finančnú hotovosť v sume 115.000,- Sk (3.817,30 €), z ktorej suma 15.000,- Sk (497,91 €) bola určená na úhradu inžinieringu k domu, čo však nezabezpečil a sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) nebola zálohou na okná, pričom z prevzatej hotovosti si ponechal sumu 700.000,- Sk (23.235,74 €) ako aj sumu 15.000,- Sk (497,91 €), čím spoločnosti S., s.r.o., H. H., spôsobil škodu v sume 700.000,- Sk (23.235,74 €) a poškodenej N. D. škodu v sume 15.000,- Sk (497,91 €), čím spáchal pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súčasne súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného C. C. a poškodenú N. D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces; z notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade N.. S. D. dňa 28.08.2006 (N
108/2006, NZ 33530/2006) vyplýva, že N. D. ako osoba oprávnená a C. C., obchodná spoločnosť S. s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX H. H., V.: XX XXX XXX a obchodná spoločnosť S. plus s.r.o., so sídlom H. rad 1, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, ako osoby povinné urobili vyhlásenie o uznaní záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka a osoby povinné spoločne a nerozdielne vyhlásili, že dňa 04.06.2006 uzavreli s osobou oprávnenou v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke písomným spôsobom, na základe ktorej sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť osobám povinným 1/, 2/, 3/ v celosti a hotovosti bezúročnú peňažnú pôžičku v sume 750.000,- Sk, ktorú sa osoby povinné zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť najneskôr v lehote do 30.09.2006, a to v dvoch po sebe nasledujúcich splátkach, do 15.09.2006 sumu 350.000,- Sk do 30.09.2006 sumu 400.000,- Sk; súčasne osoby povinné vyhlásili, že od osoby oprávnenej dňa 04.06.2006 prevzali spoločne a nerozdielne v celosti a v hotovosti právnym titulom zmluvy o pôžičke peňažnú sumu 750.000,- Sk; osoby povinné súčasne vyhlásili, že svoj záväzok voči osobe oprávnenej vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, to znamená záväzok zaplatiť osobe oprávnenej spoločne a nerozdielne peňažnú sumu v sume 750.000,- Sk s príslušenstvom, najneskôr do dňa konečnej splatnosti v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, čo do dôvodu, výšky ako aj základu v plnom rozsahu uznávajú a výslovne sa ho zaväzujú zaplatiť; z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX H. H., V.: XXXXXXXX vyplýva, že spoločnosť bola vymazaná ex offo dňa 13.02.2009; z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti S. plus s.r.o., so sídlom H. rad 1, XXX XX F., V.: XXXXXXXX vyplýva, že spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 29.05.2008; z vyhlásenia zo dňa 30.06.2006 nachádzajúceho sa v trestnom spise sp. zn. 4T/19/2017 vyplýva vyhlásenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o. a obvineného M. G., že škoda ktorú spôsobil M. G. obchodnej spoločnosti S. s.r.o., H. rad 1, F. bola uhradená; vyhlásenie za obchodnú spoločnosť S. s.r.o. podpísal v zastúpení konateľ C. C.; rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/18/2007 zo dňa 02.09.2008 právoplatným dňa 12.12.2008 vo veci navrhovateľky N. D. proti odporcovi 1/ C. C., odporcovi 2/ M. G. a odporcovi 3/ S. s.r.o., o zaplatenie sumy 700.000,- Sk s príslušenstvom, súd zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľke 700.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne od 24.05.2005 do zaplatenia, vo zvyšnej časti voči odporcovi 2/ návrh zamietol a návrh zamietol aj voči odporcom 1/ a 3/; súčasne súd navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi 2/“.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že „vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva; vecnú legitimáciu má tá zo sporových strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje; z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom je alebo nie je“; súd prvej inštancie v tomto smere argumentoval, že „uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/9/2012 bol na majetok dlžníka C. C., nar. XX.XX.XXXX, vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená N.. Viera X., so sídlom kancelárie T.. G. XX/XX, XXX XX F.; v tomto súdnom konaní koná správca konkurznej podstaty v mene úpadcu fyzickej osoby C. C.; na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol odsúdený za pokračovací prečin sprenevery, ktorým poškodil obchodnú spoločnosť S. s.r.o. a N. D. tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/19/2017 a obsahu spisu sp. zn. 4T/19/2017; tieto skutočnosti rovnako vyplývajú aj zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý v žalobe uviedol, že žalovaný od objednávateľky stavby rodinného domu prevzal ako zálohu sumu 39.932,70 €, z ktorej sa mali hradiť náklady výstavby, a túto sumu mal odovzdať spoločnosti S. s.r.o. H. H.; skutočnosť, že jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti bol C. C., ako aj to, že táto spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 13.02.2009 neznamená, že nárok na náhradu škody prešiel na spoločníka a konateľa spoločnosti C. C.; výmazom obchodnej spoločnosti z obchodného registra dochádza k zániku jej právnej subjektivity; zánik právnej subjektivity obchodnej spoločnosti neznamená, že jej nároky prechádzajú na konateľa, resp. spoločníka spoločnosti; rovnako z notárskej zápisnice, nevyplýva nárok C. C. na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, pretože z notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že C. C. ako fyzická osoba vyhlásil a uznal záväzok voči oprávnenej N. D. titulom zmluvy o pôžičke; žalobca v danej veci teda nepreukázal, aktívnu legitimáciu vo veci uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z trestného konania vedeného proti žalovanému, v ktorom bola poškodená právnická osoba, teda iný subjekt odlišný od fyzickej osoby C. C., a rovnako žalobca nepreukázal, že sa žalovaný obohatil na úkor C. C. a to na základe toho, že C. C. mal
vyhlásením vo forme notárskej zápisnice v skutočnosti prevziať dlh za žalovaného voči p. D., čo z obsahu notárskej zápisnice absolútne nevyplýva; právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody neuplatnil žalobca ako osoba aktívne legitimovaná v konaní, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol; vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie nebolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom žalovaného, ani svedkyne N. D., ktoré navrhovala vo veci správkyňa konkurznej podstaty, a ktorá žiadala vypočuť žalovaného ku skutočnostiam ohľadne vyhlásenia o vyplatení škody obchodnej spoločnosti S. s.r.o. z dôvodu, že to úpadca popieral“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1 a § 451 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 26.03.2020 (č.l. 115-116 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); žalobca videl porušenie svojho práva na spravodlivý proces v tom, že (1) „na pojednávaní konanom dňa 19.02.2020 mu bol predložený dôkaz z trestného spisu č.k. 4T/19/2017, t.j. vyhlásenie obchodnej spoločnosti S., s.r.o., H. rad 1, F. a žalovaného zo dňa 30.06.2006 o tom, že škoda, spôsobená obchodnej spoločnosti S. s.r.o., bola žalovaným uhradená; toto vyhlásenie mal podpísať C. C. ako konateľ spoločnosti S. s.r.o.; keďže z obsahu vyhlásenia nebolo zrejmé o akú škodu sa malo jednať a aká bola jej výška, navrhoval, aby súd ohľadne tejto skutočnosti vypočul žalovaného a úpadcu C. C.“, ďalej uviedol, že (2) „súd prvej inštancie mu neumožnil oboznámiť sa s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/18/2007 zo dňa 02.09.2008 právoplatným dňa 12.12.2008, vo veci navrhovateľky, N. D. proti odporcovi 1/ C. C., odporcovi 2/ M. G. a odporcovi 3/ S. s.r.o. o zaplatenie sumy 700.000,- Sk s príslušenstvom, ktorým súd zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľke istinu 700.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 24.05.2005 do zaplatenia a zamietol návrh voči odporcom 1/ a 3/, takže sa nemohol vyjadriť k tomu, čo bolo predmetom toho konania“; nakoniec uviedol, že (3) „súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci mu ešte pred pojednávaním oznámil, že žaloba nie je dôvodná a navrhol jej späťvzatie; podľa ustálenej judikatúry sporové strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy; sudcov iný právny názor, než je názor sporových strán, môže súd stranám v priebehu konania oznámiť; účelom oboznámenia strán s predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil“; k tvrdenému odmietnutiu vykonania navrhnutých dôkazov žalobca argumentoval, že „súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhované dôkazy, t.j. výsluch úpadcu C. C., žalovaného, ani svedkyne N. D., ktoré boli nevyhnutne potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore“; vyjadril názor, že „pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, táto so zreteľom na hmotné právo spočíva v tom, že úpadca C. C., na základe notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade N.. S. D. dňa 28.08.2006 pod č. N 08/2006, NZ 33530/2006, NCRls 33441/2006 v znení opravnej doložky zo dňa 19.09.2006 pristúpil k dlhu a prevzal spolu s obchodnými spoločnosťami S., s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX H. H., V.: XXXXXXXX (ďalej len S., s.r.o.) a S. C., s.r.o., so sídlom H. rad 1, XXX XX F., V.: XXXXXXXX, (ďalej len S. plus, s.r.o.) záväzok zaplatiť oprávnenej N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX H. H., sumu 750.000,- Sk, t.j. 24.895,44 €; uvedená suma bola v notárskej zápisnici síce špecifikovaná ako zmluva o pôžičke, v skutočnosti mala predstavovať čiastku 700.000,- Sk (23.235,74 €), ktorú od N. D. v mene spoločnosti S. s.r.o. prevzal žalovaný a ktorú si ponechal pre seba, vrátane úrokov v sume 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 €; na základe citovanej notárskej zápisnice vznikol podľa ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka spoločný záväzok troch povinných subjektov, pričom obchodné spoločnosti S., s.r.o. a S. plus, s.r.o., zanikli vymazaním z obchodného registra ex offo, jediným povinným zo záväzku sa stal úpadca C. C.; rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/19/2017-246, ktorým bol žalovaný odsúdený za pokračujúci prečin sprenevery, nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2017, teda v čase prebiehajúceho konkurzného konania na majetok úpadcu C. C., ktorý si nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods.
1 a 3 Trestného poriadku uplatnil v trestnom konaní; citovaným rozsudkom bol C. C. ako poškodený podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces“; žalobca zdôraznil, že „úpadca C. C. per analogiam legem nadobudol v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka aj právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorý získal majetkový prospech trestnou činnosťou“; žalobca uzavrel, že „vychádzajúc z uvedených skutočností má za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu by v prípade vykonania navrhnutých dôkazov bola preukázaná; napadnutý rozsudok sa preto javí ako arbitrárny; podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie; dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov musí vychádzať z jednoznačných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania; nevykonaním navrhovaných dôkazov súd v danom prípade dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci“; na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.4.2 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v prejednávanom spore; so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sa odvolací súd stotožnil; pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna
vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; v prípade nároku na náhradu škody (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 373 Obchodného zákonníka) je na podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný poškodený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo uvedením do predošlého stavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom nerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk); obdobne v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) je na podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný bezdôvodne ochudobnený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo v dôsledku niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ku zmenšeniu majetku v prospech bezdôvodne obohateného (žalovaný).
4.4.3 Z hľadiska prejednávaného sporu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody v majetkovej sfére žalobcu (resp. úpadcu) nedošlo v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej žalovaným ako škodcom ku konkrétnej ujme vyjadriteľnej v peniazoch, pretože na základe výsledkov trestného konania vedeného pod sp. zn. 4T/19/2017 poškodil žalovaný svojim konaním obchodnú spoločnosť S. s.r.o. a N. D. (t.j. osoby rozdielne od žalobcu, resp. úpadcu); súd prvej inštancie správne konštatoval, že na založenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto smere nepostačuje, že úpadca bol konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti S. s.r.o.; aktívna vecná legitimácia žalobcu nevyplýva ani zo skutočnosti, že žalobca bol v uvedenom trestnom konaní odkázaný zo svojim nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie, pretože uvedené je len vyjadrením skutočnosti, že v trestnom (adhéznom) konaní nebol žalobcovi (úpadcovi) uplatnený nárok na náhradu škody priznaný (t.j. zo samotného odkazu poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie nevyplýva danosť uplatneného nároku); obdobne je z vykonaného dokazovania zrejmé, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nedošlo v majetkovej sfére žalobcu (úpadcu) v dôsledku niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ku zmenšeniu majetku (žalobca ani netvrdil, že by škodu za žalovaného poškodeným skutočne uhradil); ako správne konštatoval súd prvej inštancie aktívna vecná legitimácia žalobcu nemohla byť v tomto smere založená uvedenou notárskou zápisnicou zo dňa 28.08.2006 (uznanie a pristúpenie k záväzku).
4.4.4 Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie tvrdené porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ku ktorému malo podľa žalobcu dôjsť v podstate tým, že (1) súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s rozsudkom Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 9C/18/2007 a súčasne tým, že (2) v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyzval súd prvej inštancie na späťvzatie žaloby; nie je možné súhlasiť so žalobcom, že pokiaľ súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dokazovanie uvedeným rozsudkom, neumožnil sa mu s ním oboznámiť, obdobne predbežné právne posúdenie veci nemôže samo osebe spôsobiť porušenie práva strany na spravodlivý proces, pretože ide o postup predpokladaný procesným predpisom (§ 138 C.s.p.; § 181 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); v zmysle súdnej praxe „procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z akých dôvodov tak neurobil; nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi; (1) prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu
je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; (2) ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, resp. nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou; nakoniec (3) tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené; ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019); okrem toho môže súd v zásade odoprieť aj vykonanie dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom (nezákonný dôkaz); súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov odôvodnil (bod 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie); ani podľa odvolacieho neboli navrhnuté dôkazy spôsobilé privodiť zmenu v právnom posúdení súdu prvej inštancie ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, pretože sa týkali okolností, z ktorých aktívna vecná legitimácia žalobcu nevyplýva; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie tvrdené nedostatky, ktoré mali podľa žalobcu spôsobiť porušenie jeho práva na spravodlivý proces a stotožnil sa aj s názorom súdu prvej inštancie ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov (body 4.4.1 až 4.4.4 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).