Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/102/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu V. & H. H. G. A., so sídlom F. Y., NY, K., XXXX T. J. XXX, právne zastúpený D.. E. T., advokát, so sídlom H. T., C. XXX/X-X, proti žalovanej L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. Q. XXXX/XX, právne zastúpenej I. P. D.. H. A., J. O.: XX XXX XXX, so sídlom H. T., J. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. júla 2020, č.k. -53 takto

rozhodol:

Odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcom n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome č. XXX, postavenom na parcele reg. „C“ - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. H. T. a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 586 m2 o veľkosti 2464/124334. Vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti vo výške 500,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobca je spoluvlastníkom v podiele 1-ina a žalovaná v podiele 3-iny. Konštatoval, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti, keďže sa jedná o slobodárku

- v podstate jednu izbu o rozmeroch 4,5 m x 5,5 m - nie je dobre možné, čo medzi stranami sporu tiež nebolo sporné. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, súd prvej inštancie posudzoval možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou prikázania veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Konštatoval, že stať sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti mali záujem obaja podieloví spoluvlastníci. Poukázal na kritériá, na ktoré súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci prihliada, ktorými sú veľkosť podielu, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom ( ). Uviedol, že žalobca aj žalovaná tvrdili, že nehnuteľnosť mienia zrekonštruovať a následne ju využívať - žalobca pre podnikateľské účely, žalovaná pre účely svojej rodiny. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že nehnuteľnosť je byt, pričom v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa bytom rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Je teda zrejmé, že najúčelnejším využitím predmetnej nehnuteľnosti je to, že bude uspokojovať potrebu bývania fyzickej osobe. V danom prípade súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosť žalovanej, nakoľko táto nielenže je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, ale má aj lepšie možnosti, aby využila nehnuteľnosť na účel, na ktorý má táto nehnuteľnosť slúžiť, t. j. na bývanie, keďže je fyzickou osobou a býva na území Slovenskej republiky. Naproti tomu, žalobca je právnickou osobou so sídlom v K., čo znamená, že jeho možnosti využitia danej nehnuteľnosti na určený účel sú podstatne horšie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť mieni využívať na podnikanie, uvedené žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Možno sa len domnievať, že pod pojmom podnikanie žalobca myslel to, že nehnuteľnosť bude prenajímať tretím osobám. Avšak podľa názoru súdu prvej inštancie, vo všeobecnosti vec, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, má v prvom rade slúžiť potrebám podielového spoluvlastníka, prípadne jeho blízkych osôb, a až následne tretím osobám, a aj z tohto hľadiska je potrebné posudzovať účelnosť využitia veci. Žalovaná deklarovala zámer, že nehnuteľnosť v blízkej budúcnosti bude využívať jej syn, preto aj z tohto dôvodu rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude zapísaná na príslušnom liste vlastníctva v podiele 1/1. Súd prvej inštancie zároveň žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 500,- eur , čo predstavuje 1-inu zo sumy 2.000,- eur, a to v zmysle do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , keď úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové závery s tým, že nevykonal žiadny dôkaz smerujúci k tomu, že syn žalovanej je schopný užívať nehnuteľnosť po dovŕšení plnoletosti. Uviedol, že nielenže ide o udalosť, ktorá ešte len nastane, ale nehnuteľnosť sama o sebe nie je užívania schopná. Jej stav je absolútne zdevastovaný, je odpojená od elektrickej energie a plynu, nemá kúpeľňu, kuchyňu. Jej steny sú zaplesnené a okno je pôvodné drevené v dezolátnom stave. Podľa susedov do bytu zateká. Sama žalovaná tento stav nepozná, nakoľko nejaví o predmetnú nehnuteľnosť záujem. Ďalej poukázal na to, že žalovaná so svojou rodinou majú trvalé bydlisko v meste Q., kde majú nielen sociálne väzby, ale aj rodinné. Len plnoletosť člena rodiny žalovanej nie je dôkazom o tom, že žalovaná vie účelnejšie využiť predmetnú nehnuteľnosť. I keď je žalobca zahraničná právnická osoba, koná prostredníctvom slovenskej fyzickej osoby, pána J. T.. Tento je trvale bytom na území SR a v mene spoločnosti vie hospodárne a účelne nehnuteľnosť využiť. Sama žalovaná bez súhlasu podielového spoluvlastníka nemôže byt nijako využívať. Vyslovil nesúhlas s tým, aby bez jeho vedomia bol byt využívaný niekým tretím.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uviedol jediný dôvod, a to skutočnosť, že žalovaná nejaví záujem o predmetnú nehnuteľnosť a že súd nevykonal dôkaz, ktorý nešpecifikoval na skutočnosť, že syn žalovanej má predmetný byt v budúcnosti užívať, poukázala práve na to, že žalobca ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili ani jedného z pojednávaní, preto sa jej zdá čudné, že práve oni takýmto spôsobom preukazujú záujem o predmetný byt. Uviedla, že predmetný byt riadne udržuje, nie je pravdou, že by tento bol plesnivý, prípadne doňho zatekalo. V bytovom dome bola vykonaná oprava strechy včetne nového náteru. Ďalej zdôrazňovala, že jednou z hlavných povinností vlastníka bytu je plniť si povinnosť voči správcovi bytu včetne úhrad za poskytované služby. Žalobca a ani osoba, prostredníctvom ktorej koná, neuhradil doteraz žiadnu čiastku na účet správcu a všetky úhrady v plnej výške, teda aj za žalobcu, uhrádza žalovaná. Žalobca nikdy v predmetnom byte nebol, jeho vyjadrenia sú čisto domnienky. Poukazovala na skutočnosť, že ani právny predchodca žalobcu nikdy žiadne úhrady voči správcovi neuskutočnil a tieto vždy uhrádzala právna predchodkyňa žalovanej a po jej smrti žalovaná. Ďalej zdôrazňovala, že podiel žalobcu pôvodne nadobudlo občianske združenie J. T., ktorému služby poskytoval práve právny zástupca žalobcu a z dôvodov námietok spočívajúcich v porušení predkupného práva došlo k spätnému prevodu na R. G., ktorý tento podiel bez ponúknutia žalovanej odpredal žalobcovi.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.12.2020 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

6. Žalovaná nesúhlasila so späťvzatím žaloby žalobcom a žiadala, aby súd v konaní pokračoval a rozhodol o odvolaní žalobcu. Uviedla, že nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve k predmetnému bytu, čo deklarovala svojimi prednesmi v súdnom konaní. V prípade zastavenia konania by to malo za následok, že žalovaná by musela podávať novú žalobu, čo i z dôvodov hospodárnosti a hlavne z dôvodov, že vo veci už bolo vykonané dokazovanie, by nebolo v záujme ani jedného z účastníkov.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Nakoľko v danom prípade žalovaná oznámila odvolaciemu súdu, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí a uviedla dôvody, odvolací súd posudzoval vážnosť ňou uvedených dôvodov a mal za to, že vzhľadom na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku, dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu, vzhľadom na hospodárnosť konania dospel k záveru, že žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov, a preto pokračoval odvolací súd v odvolacom konaní.

9. V danej veci sa žalobca proti žalovanej domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome č. XXX, postavenom na parcele reg. „C“

- parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. H. T. a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 586 m2 o veľkosti 2464/124334 s tým, že nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva a bude mu uložená povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej a vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Vyhovel tak návrhu žalovanej s tým, že práve žalovaná je nielenže väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, ale má aj lepšie možnosti, aby využila nehnuteľnosť na účel, na ktorý má táto nehnuteľnosť slúžiť, t.j. na bývanie, keďže je fyzickou osobou a býva na území Slovenskej republiky, naproti tomu žalobca je právnickou osobou so sídlom v K. a jeho možnosti využitia danej nehnuteľnosti sú podstatne horšie. Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, keď namietal, že k uvedenému súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.

11. Odvolací súd napriek tomu podrobne preskúmal danú vec a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

12. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné.

13. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

15. Podľa , pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. 16. Citované zákonné ustanovenie upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na základe súdneho rozhodnutia, čím je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie nie je objektívne možné. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve, čo je i prípad danej veci.

17. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje citované ust. , ktoré uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom súd môže použiť spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť a sú uvedené v ods. 1 cit. zák. ust.

18. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, pri ktorom prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. V danej veci nebolo možné spoločnú vec rozdeliť reálne medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov, o čom v danom prípade neboli žiadne pochybnosti, nakoľko prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania, a to rozdelenie veci, nebol dobre možný, predmetné nehnuteľnosti tvoriace podielové spoluvlastníctvo strán sporu nie je reálne deliteľné a súd prvej inštancie správne vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti tak, že prikázal nehnuteľnosti žalovanej za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, je potrebné totiž rešpektovať požiadavku účelného využitia veci, skúmať bytovú potrebu spoluvlastníkov, prihliadajúc na to, kto napríklad v preskúmavanej veci byt doteraz obýval, kto ho udržiaval, opravoval, platil poplatky, prípadne, kto doň investoval, kto je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu. Súd prvej inštancie v danom prípade s prihliadnutím na tú skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, je byt, ktorého najúčelnejším využitím je to, že bude uspokojovať potrebu bývania fyzickej osobe, prikázal nehnuteľnosť žalovanej s tým, že táto nielenže je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, ale vzhľadom na skutočnosť, že býva na území Slovenskej republiky, má lepšie možnosti, aby využila nehnuteľnosť na účel, na ktorý má táto nehnuteľnosť slúžiť. Správne súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v K. a jeho možnosti využitia danej nehnuteľnosti na určený účel sú podstatne horšie. Nemožno prehliadnuť tvrdenie žalobcu o tom, že nehnuteľnosť chce využívať na podnikanie, z čoho súd prvej inštancie správne vyvodil, že má v úmysle nehnuteľnosť prenajímať tretím osobám. Za správny považuje odvolací súd aj názor súdu prvej inštancie, že vec, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového vlastníctva má v prvom rade slúžiť potrebám podielového spoluvlastníka, prípadne jeho blízkych osôb a až následne tretím osobám. Žalovaná deklarovala zámer, že nehnuteľnosť v blízkej budúcnosti bude využívať jej syn. Predložila súdu potvrdenie T. J... H. T. o tom, že tento neeviduje žiadne nedoplatky na fond opráv a zálohy za plnenia s tým, že mesačné platby pravidelne uhrádza žalovaná, čím preukazovala svoje tvrdenie o tom, že tieto uhrádza aj za žalobcu, ktorý si svoje povinnosti vlastníka neplní. Poukazovala ďalej na spôsob nadobudnutia spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, a to porušením predkupného práva, na preukázanie ktorej skutočnosti navrhla vykonanie dôkazu zabezpečením spisov z Okresného úradu H. T., katastrálny odbor, ktoré sú súčasťou spisu.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom občianskom súdnom konaní (v súčasnosti civilnom sporovom konaní) sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazne bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

20. V danej veci si žalobca vyššie uvedenú povinnosť v danom spore nesplnil. Na pojednávaniach sa nezúčastnil, a to ani jeho právny zástupca a nenavrhol súdu ani vykonanie žiadneho dôkazu. Nakoľko nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, pokiaľ chcel v konaní byť úspešný, musel nielen tvrdiť, ale aj predložiť alebo označiť na svoje tvrdenia dôkazy týkajúce sa účelnejšieho využitia nehnuteľnosti. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa potvrdiť.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. V zmysle ust. o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).