Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoPr-3-2020.pdf
PDF · 122.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Na E. XXC/XX, zastúpeného Odborovým zväzom GINN, so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, IČO 51 215 861 a manželkou Mgr. E. Iliaš Vlčekovou, bytom S., Na E. XXC/XX, proti žalovanému GeWis Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievidza, Vápenická 30, IČO 30 223 300, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/1/2019-285 zo dňa 30. januára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným zo dňa 31.10.2018 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2008 naďalej trvá /výrok I./ a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal /výrok II./. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2018 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.10.2018 dané žalobcovi žalovaným je neplatné a určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2008 trvá. Žalobu odôvodnil tým, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca so žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2008. Žalobca je členom odborovej organizácie Odborový zväz GINN, so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, ktorá pôsobí u žalovaného. Žalobca je členom vedenia výboru Odborového zväzu GINN. Žalovaný dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 31.10.2018 z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh ako aj porušovania pracovnej disciplíny a žalobcovi oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer. Žalobca mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.10.2018 je neplatné z dôvodu, že nebolo prerokované s odborovou organizáciou, ktorej je členom. Žalobca sa dopustil skutkov, na základe ktorých sa mu dalo okamžité skončenie pracovného pomeru a tieto skutky nemôžu byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je tiež neurčité, tvrdenia v ňom uvedené sú nepravdivé a okamžité skončenie pracovného pomeru je možné považovať za “trest”, že je členom príslušnej odborovej organizácie. Odborová organizácia viackrát žalovanému predložila požadované doklady o svojom pôsobení, ten ich však doposiaľ nerešpektoval. Žalovaný spochybnil včasnosť podania žaloby v rámci zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorú bolo potrebné podať najneskôr do 31.12.2018. Nespokojnosť žalobcu s pracovnou pozíciou vyústila v priebehu leta k verbálnym útokom žalobcu na žalovaného, jeho organizáciu práce, štandardy a postupy. Žalobca opakovane zverejnil na sociálnej sieti o žalovanom nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktoré závažným spôsobom poškodzovali dobrú povesť žalovaného medzi
obchodnými partnermi, zamestnancami. Išlo o nepravdivé informácie o dodržiavaní právnych predpisov u žalovaného, najmä o nedodržiavaní predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o vedomom klamaní zákazníka o kvalite produktov, vedomom produkovaní nepodarkov, o ohrozovaní konečného spotrebiteľa, ďalej znevažoval prácu žalovaného a jeho zamestnancov.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.07.2008 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom (zamestnanec) a žalovaným (zamestnávateľ) na pozíciu obrábač kovov. Odborová organizácia GINN e-mailom zo dňa 25.10.2018 oznámila žalovanému, že ďalším členom odborového orgánu sa stal žalobca, ktorý je v súčasnosti aj zamestnancom žalovaného. Dňa 31.10.2018 o 11:37 hod. bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného z dôvodov opakovaného zverejňovania nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré závažným spôsobom poškodzujú dobrú povesť žalovaného a opakovaného porušovania pracovnej disciplíny tak, že žalobca opustil svoje pracovisko bez upovedomenia nadriadeného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované s Odborovou organizáciou GINN. Zo správy Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 15.01.2019 súd zistil, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že zamestnávateľ bol písomne informovaný o pôsobení odborovej organizácie
- Odborový zväz GINN v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 Zákonníka práce a predložila doklad o Oznámení o pridelení identifikačného čísla (IČO)“ zo dňa 14.11.2017, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, Bratislava oznamuje pridelenie identifikačného čísla (IČO) odborovej organizácii - Odborový zväz GINN, Ľubinská 18. 811 03 Bratislava a predložila zamestnávateľovi ako svojmu sociálnemu partnerovi, meno a priezvisko predsedu a podpredsedov odborovej organizácie. V oznámení boli teda uvedení 3 členovia odborového orgánu, ktorí sú oprávnení v mene Odborového zväzu GINN konať ako aj kontaktné údaje, kde je možné s odborovou organizáciou resp. členmi odborového orgánu možné komunikovať. Na základe uvedených skutočností si odborová organizácia - Odborový zväz GINN splnila povinnosť vyplývajúcu zo Zákonníka práce. Výkonom inšpekcie práce a z vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 14.11.2018 bolo zistené, že spoločnosť GeWis Slovakia s. r. o.. v súlade s ustanovením § 240 ods. 5 Zákonníka práce vyčlenila priestory, ktoré by mohli slúžiť pre potreby odborovej organizácie, pričom zamestnávateľ bol pripravený vyčlenené priestory po dohode s odborovou organizáciou GINN doplniť ďalším vybavením. K odovzdaniu priestorov však nedošlo, nakoľko odborová organizácia doposiaľ nenavštívila priestory zamestnávateľa. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že zamestnávateľ vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čím porušil ustanovenie § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 74, § 79 ods. 1, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Súd prvej inštancie ustálil, že žaloba je dôvodná. Medzi žalobcom (zamestnancom) a žalovaným (zamestnávateľom) bola riadne uzatvorená dňa 14.07.2008 pracovná zmluva na dobu neurčitú na pozíciu obrábač kovov. Žalobca v konaní tvrdil, že v skutočnosti vykonával iný druh práce ako mal uvedené v pracovnej zmluve, konkrétne mal na starosti prípravu robôt, teda jeho pracoviskom nebolo konkrétne miesto v areáli žalovaného. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nerozporoval. Žalovaný namietal, že žaloba bola podaná oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná včas a to v rámci plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce. Žaloba bola podaná elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a bola doručená súdu dňa 31.12.2018 o 23:51 hod., teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žaloba na súd bola doručená až 02.01.2019. Čo sa týka námietky, že Odborová organizácia GINN nemala riadnu plnú moc na podanie tejto žaloby, tak išlo len o formálny nedostatok v právnom názvosloví, čo nemôže mať za následok nedostatok procesnej legitimácie, keď medzi stranami nebolo sporné, že voči žalobcovi bola aplikovaná iba jedna forma skončenia pracovného pomeru. Žalobca na nariadenom pojednávaní jednoznačne uviedol, že dané splnomocnenie bolo na tento prípad, pričom v splnomocnení uvedená výpoveď predstavuje zrejmú nesprávnosť, nakoľko malo ísť o okamžité skončenie pracovného pomeru. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný mal okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať s Odborovou organizáciou GINN alebo so zástupcami zamestnancov. Súd prvej inštancie mal za to, že ak žalovaný mal vytvorené priestory na svojom pracovisku pre pôsobenie Odborového zväzu GINN a mal vedomosť, že žalovaný je členom tohto zväzu, čo bolo minimálne preukázané e-mailovom komunikáciou, mal návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru zaslať odborovej organizácii poštou alebo elektronicky, aby tento návrh mohla prerokovať. Keďže žalovaný takto nepostupoval nesplnil si svoju zákonnú povinnosť, čo má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru bez tohto, aby súd skúmal konkrétne dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. K obdobným právnym záverom dospel aj Inšpektorát práce Trenčín, ktorý konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov žalovaného, čo spôsobuje rovnaký právny následok a to neplatnosť tohto právneho úkonu. Z týchto dôvodov súd nevykonal navrhované dôkazy - výsluchy svedkov, nakoľko by išlo o neúčelne dokazovanie, ktoré by nemalo žiaden vplyv na výsledok tohto sporu a žalobe bez ďalšieho dokazovania vyhovel. Súd sa oboznámil s predloženou videonahrávkou, ktorú predložil žalovaný, umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým označeným pochybeniam žalobcu, ktoré uviedol žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom nezistil také závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, ktoré by malo viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Išlo o dlhoročného zamestnanca žalovaného, v konaní sa nepreukázalo, že by bol v minulosti žalobca oficiálne riešený za neplnenie si svojich pracovných povinností, žalobca sa vecne a logicky vyjadril, prečo vyhotovoval fotografie na pracovisku a mediálne sa negatívne vyjadril na adresu žalovaného, pričom z tohto konania žalobcu nevyplýva, že by mal úmysel škodiť žalovanému alebo že by jeho správanie nebolo možné riešiť len písomným napomenutím alebo osobným pohovorom. Vzhľadom k tomu, že v prípade úspechu žalobcu žalovaný neuviedol a ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy, že by bolo nespravodlivé od žalovaného žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával, súd rozhodol aj o tom, že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Žalobca sa na nariadenom pojednávaní jednoznačnej vyjadril, že jeho cieľom je vrátiť sa do firmy. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy konania neuplatnil.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že spochybňuje včasné podanie žaloby v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. O spravovacom a kancelárskom poriadku. V elektronickom súdnom spise je uvedené, že žaloba bola podaná dňa 02.01.2019 a vo veci bola pridelená spisová značka ako podanie doručené súdu v roku 2019, a to sp. zn. 7Cpr/1/2019. Aj napriek uvedenej námietke žalovaného v priebehu konania, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval včasnosť podania žaloby dňa 31.12.2018. Táto skutočnosť nevyplynula zo súdneho spisu a z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý dôvod a vysvetlenie rozporu medzi obsahom elektronického súdneho spisu a záverom konštatovaným v napadnutom rozhodnutí. Je technicky málo pravdepodobné, aby bola žaloba odoslaná na súd dňa 31.12.2018 po 23:00 hod. a bola doručená na súd v priebehu niekoľkých minút dňa 31.12.2018. Zákonný sudca pre konkrétnu vec bol vybraný podľa rozvrhu práce Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na rok 2019. Ak bola žaloba podaná skutočne dňa 31.12.2018, tak uvedený postup bol nesprávny a zákonný sudca po podaní žaloby mal byť určený podľa rozvrhu práce platného do 31.12.2018. Nesprávny postup bol aj pri následnom pridelení spisu sudcovi, ktorý vo veci rozhodol. Žalovaný považuje za nesprávny záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované s odborovou organizáciou, ktorá mala u žalovaného pôsobiť. Žalovaný objektívne nemal možnosť prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru s odborovým zväzom GINN, nakoľko tento bol pasívny a reálne činnosť u žalovaného nevykonával. Prvý oficiálny list adresovaný žalovanému zo strany odborového zväzu GINN bol doručený žalovanému v apríli 2018, pričom neobsahoval dokument potvrdzujúci registráciu danej odborovej organizácie. Žalovaný z opatrnosti vyčlenil v súlade s prevádzkovými možnosťami priestory, ktoré by mohli slúžiť pre potreby odborovej organizácie. K prevzatiu priestorov zo strany odborového zväzu GINN doposiaľ nedošlo. V júli 2018 odborový zväz GINN doručil žalovanému list, v ktorom boli žalovanému oznámené mená a priezviská osôb zastupujúcich odborovú organizáciu, avšak nebolo z listu zrejmé, kde je možné tieto osoby kontaktovať alebo zastihnúť. Odborový zväz GINN bol pasívny, nekontaktoval žalovaného za účelom dohodnutia stretnutia v súvislosti s prevzatím priestorov u žalovaného alebo prvého rokovania so žalovaným. Súd prvej inštancie nezohľadnil to, že Inšpektorát práce Trenčín neposudzoval skutočné začatie vykonávania činnosti odborového zväzu GINN, ani neplnenie si povinností zo strany odborového zväzu, pričom súd nebol viazaný závermi Inšpektorátu práce. Taktiež súd nesprávne vyhodnotil, že obsah emailu preukazuje vedomosť žalovaného o členstve žalobcu v odborovej organizácii a pôsobnosti tejto organizácie u žalovaného. Žalovaný tak objektívne nemal možnosť prerokovať s odborovým zväzom GINN okamžité skončenie pracovného pomeru a ani iné úkony, pričom aktuálne vykonáva činnosť u žalovaného len zamestnanecká rada. Ďalej uviedol, že boli dané predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru tým, že žalobca sústavne porušoval svoju povinnosť nepostupovať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, opakovane zverejňoval nepravdivé informácie o žalovanom, ktoré ho závažným spôsobom poškodzovali ako zamestnávateľa, v období od júla 2018 do októbra 2018 žalobca opakovane porušoval pracovnú disciplínu, nerešpektoval pracovný poriadok,
pokyny nadriadených zamestnancov, svojvoľne opúšťal pracovisko a pohyboval sa počas pracovnej doby po areáli žalovaného v miestach, kde sa vzhľadom na svoje pracovné zaradenie pohybovať nemal, všetky tieto skutočnosti uvedené tak, ako to žalovaný špecifikoval v priebehu konania vo svojich vyjadreniach. Z postoja žalovaného v rámci súdneho konania jednoznačne vyplynulo, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom považuje za platné a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a na konanie žalobcu žalovaný nepripúšťa možnosť, aby žalobca u neho vykonával prácu. Je zrejmé, že žalobca sústavne pokračuje v dehonestovaní žalovaného aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie s poukazom na priloženú fotografiu žalobcu. Súd nesprávne vec posúdil a neodstránil ani žalovaným namietané vady v zastúpení žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu nemal oprávnenie na podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko bol oprávnený podať len žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Okamžité skončenie pracovného pomeru a skončenie pracovného pomeru výpoveďou sú dva samostatné a rozdielne právne úkony. Súd nesprávne vyhodnotil, že na základe plnej moci bol splnomocnený zástupca žalobcu oprávnený podať žalobu a mal žalobu podanú neoprávnenou osobou v rámci prekluzívnej lehoty zamietnuť. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že žaloba bola podaná elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 31.12.2018 o 23:42:36 a 23:43:50 a v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehoty bola žaloba doručená súdu v ten istý deň 31.12.2018 o 23:51:00. Žalobca trval na tom, aby ho žalovaný po okamžitom skončení pracovného pomeru aj naďalej zamestnával. Žalobcovi dňa 31.10.2018 v rámci stretnutia zamestnancov žalovaného bolo oznámené skončenie pracovného pomeru, pričom mal žalobca na výber ukončiť pracovný pomer dohodou alebo mu dá žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru. Nakoľko žalobca trval na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával, odmietol skončenie pracovného pomeru dohodou a žalovaný mu dal okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný sa snaží s tvrdeniami uvedenými v odvolaní o obštrukcie a prieťahy v konaní, pričom žalobca zdôrazňuje, že žaloba bola podaná včas a sudca súdu prvej inštancie bol určený v súlade so zákonom v zmysle rozvrhu práce. Odborový zväz GINN oznámil svoje pôsobenie u žalovaného dňa 18.04.2018. Aj na základe nečinnosti zo strany žalovaného k odborom, predseda odborového zväzu GINN Z. M. menoval žalobcu za člena odborového zväzu GINN, aby bol žalobca oprávnený konať v mene tohto odborového zväzu. O menovaní žalobcu do uvedenej funkcie informoval žalobca žalovaného emailom dňa 25.10.2018. Z čestného vyhlásenia pani A. Z. je zrejmé, že počas pohovoru dňa 21.09.2018 žalobca sa pani Z., ako vedúcej zamestnankyne, opakovane pýtal na akceptáciu odborového zväzu GINN zo strany žalovaného, ktorá ignorovala otázky žalobcu. Vzhľadom na aktívne pôsobenie odborového zväzu GINN prostredníctvom žalobcu, ktorý opakovane aj písomne poukazoval na porušovanie práv a povinností žalovaného, sa žalobcovi dostalo odmietanie akceptácie pôsobenia odborového zväzu, čoho dôsledkom bolo zvýšené pracovné sledovanie žalobcu zo strany žalovaného a dochádzalo k znepríjemňovaniu výkonu práce žalobcu. Žalobca bol nútený podať podnet na Inšpektorát práce, ktorý po prešetrení podnetu zistil, že odborová zväz GINN aktívne pôsobí u žalovaného a zistil i ďalšie nedostatky na strane žalovaného. Odborový zväz GINN nemá zákonnú povinnosť prevziať si vyčlenené prevádzkové priestory. V prípade, že žalovaný mal pochybnosť o právnej subjektivite odborového zväzu GINN, bolo jeho povinnosťou informovať sa, aby nedošlo k nesprávnemu posúdeniu činnosti odborového zväzu. Žalobca považoval žalovaným tvrdené porušenie pracovnej disciplíny, ako dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, za bezpredmetné a v rozpore so zákonom, keď žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, ktorý bol členom odborového zväzu GINN. Pracovná pozícia žalobcu a miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve boli v rozpore s reálne vykonávanou prácou, preto k svojvoľnému opúšťaniu pracoviska zo strany žalobcu nedošlo. Zámerom žalobcu prostredníctvom odborového zväzu GINN bolo napraviť opakované porušovanie práv a povinností zo strany žalovaného, zabezpečiť zamestnancom právo na bezpečnú prácu a vytvoriť tak stabilitu a spokojnosť zamestnancov u žalovaného. Dosiahnuť dané ciele chcel žalobca založením odborov GINN, odborovej rady a následným vstupom do dozornej rady žalovaného a riešiť problémy zamestnancov. Žalobca pracoval u žalovaného viac ako 10 rokov a žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol opakované porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, pričom žalobcovi nikdy nedal písomné alebo ústne pokarhanie. V prípade, že by splnomocnenie vykazovalo vadu, súd prvej inštancie by žalobcu vyzval na odstránenie danej vady, nakoľko sa jedná o individuálny pracovnoprávny spor a žalobca ako zamestnanec je slabšou stranou sporu. Súd prvej inštancie na pojednávaní žiadal žalobcu o spresnenie splnomocnenia, čo žalobca spolu so svojim zástupcom urobili a ozrejmili, že uvedené splnomocnenie bolo dané pre predmetné konanie o určenie
neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru. Nech je v splnomocnení napísané čokoľvek, žalobca vedome chcel, aby ho v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zastupoval predseda odborového zväzu GINN Martin M.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol rovnaké skutočnosti ako v odvolaní, pričom dodal, že lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je lehotou prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, preto je potrebné v posledný deň tejto lehoty žalobu doručiť na súd. Posledný deň na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zachovanie lehoty bol deň 31.12.2018, keďže žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom dňa 31.10.2018. Kontrola inšpektorátu práce sa zaoberala iba formálnym ohlásením začatím pôsobenia odborového zväzu GINN u žalovaného, pričom nebol skúmaný reálny výkon činnosti tohto odborového zväzu u žalovaného a súd nie je viazaný zisteniami inšpektorátu práce. Žalobca potvrdil vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že tento odborový zväz nevykonával činnosť u žalovaného. Nebola preukázaná vedomosť žalovaného o skutočnosti, že žalobca je členom odborového zväzu GINN, nakoľko emailová komunikácia nie je relevantný druh komunikácie v súvislosti s oznámením pôsobenia odborového zväzu u žalovaného. Na základe predloženej plnej moci nebol splnomocnený zástupca žalobu oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko z plnej moci vyplýva, že bol oprávnený podať výlučne žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Žalovaný sa vo zvyšnom v celom rozsahu pridržiava odvolania a všetkých doterajších podaní.
7. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného a pridržiava sa v celom rozsahu svojich ústnych a písomných vyjadrení.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací tak preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
9. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
10. V zmysle § 68 Zákonníka práce pracovný pomer skončený okamžite zaniká okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Ak sa dotknutý účastník pracovného pomeru domnieva, že jeho pracovný pomer trvá alebo právny úkon, na základe ktorého sa skončil (v tomto prípade okamžité skončenie pracovného pomeru) je neplatný, môže podľa ust. § 77 Zákonníka práce žiadať o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. S poukazom na ustanovenie § 36 Zákonníka práce ide o prekluzívnu lehotu a márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Predmetná lehota je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že v posledný deň dvojmesačnej lehoty, t.j. deň, ktorý je číselne zhodný s posledným dňom trvania pracovného pomeru, musí byť žaloba zamestnanca alebo zamestnávateľa podaná na súde. Nepostačuje, aby sa žaloba v posledný deň podala na poštovú prepravu. Ak sa žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatní na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, právo zaniká. Okamžité skončenie pracovného pomeru patrí medzi tie písomnosti, ktoré je potrebné doručiť do vlastných rúk a zamestnávateľ je povinný takúto písomnosť doručiť zamestnancovi na pracovisku, v bydlisku zamestnanca alebo kdekoľvek inde, kde bude zamestnanec zastihnutý. Za doručenú písomnosť určenú do vlastných rúk sa považuje aj to, keď zamestnanec odmietne prevziať písomnosť.
11. V zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce prerokovanie výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v právnej forme predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou ich platnosti. Po doručení písomnej žiadosti
zamestnávateľa adresovanej zástupcom zamestnancov, Zákonník práce ustanovuje lehotu siedmich pracovných dní na prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa a lehotu dvoch pracovných dní na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak zo strany zástupcov zamestnancov nedôjde k prerokovaniu v zákonom ustanovených lehotách, Zákonník práce zakotvuje súčasne nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že po márnom uplynutí takejto lehoty sa predpokladá, že došlo k prerokovaniu zo strany zástupcov zamestnancov.
12. Ustanovenie § 230 ods. 1 Zákonníka práce vymedzuje odborovú organizáciu ako občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia oznamuje zamestnávateľovi začatie jej pôsobenia a predkladá zamestnávateľovi zoznam členov predmetného odborového orgánu ako štatutárneho orgánu odborovej organizácie, oprávnených konať za odborovú organizáciu, ale nie všetkých členov odborovej organizácie. Odborová organizácia nie je povinná ani oprávnená bez súhlasu dotknutého zamestnanca oznamovať členstvo fyzických osôb v odborovej organizácií tretím osobám. Požiadavka na preukazovanie členstva v odborovej organizácii by viedla k porušeniu všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov.
13. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že žaloba nebola podaná v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehote a dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná včas. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.10.2018 vyplýva, že uvedená písomnosť bola doručovaná žalobcovi na pracovisku dňa 31.10.2018, pričom žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo aj napriek tejto skutočnosti prečítané a žalobca bol poučený za prítomnosti dvoch podpísaných svedkov. Odmietnutie prevzatia písomnosti v zmysle Zákonníka práce má rovnaké právne účinky ako doručenie písomnosti a na základe uvedeného okamžité skončenie pracovného pomeru sa považovalo za doručené žalobcovi dňa 31.10.2018, a týmto dňom pracovný pomer zo dňa 14.07.2008 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným zanikol, čo malo za následok zároveň začatie plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nakoľko ide o hmotnoprávnu lehotu, žalobu bolo potrebné doručiť na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty, a to dňa 31.12.2018. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná včas na súde prvej inštancie elektronicky dňa 31.12.2018, o čom svedčí elektronická doručenka. V zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente elektronické podanie, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako žaloba, pričom takéto elektronické podanie sa považuje za doručené uložením do schránky, t. j. okamihom, kedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke. Orgán verejnej moci je povinný prijímať elektronicky doručované elektronické správy každý deň. Pre prijaté elektronické podanie je orgán verejnej moci povinný vystaviť doručenku. Ak je adresátom orgán verejnej moci, doručenku vytvára a potvrdzuje elektronická podateľňa tohto orgánu. Elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, pričom údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak (§ 30 zákona o e-Governmente). Žalovaný ďalej namietal, že žaloba bola doručená na súd až 02.01.2019 podľa pečiatky súdu a pokiaľ by aj bola žalobca doručená dňa 31.12.2018, tak zákonný sudca mal byť určený podľa rozvrhu práce platného na rok 2018 a nie podľa rozvrhu práce na rok 2019. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na doručenku bola žaloba doručená v posledný deň lehoty dňa 31.12.2018 o 23:51 hod., teda včas a podateľňa súdu prvej inštancie spracovala elektronickú žalobu až najbližší nasledujúcu pracovný/úradný deň, a to 02.01.2019, kedy bolo potrebné prideliť k predmetnej žalobe spisovú značku pre rok 2019. Aj napriek skutočnosti, že žalobca bola doručená súdu prvej inštancie dňa 31.12.2018 o 23:51 hod., v tom čase nebol pochopiteľne prítomný žiadny zamestnanec podateľne súdu na spracovanie žaloby a preto až najbližší pracovný deň 02.01.2019 bolo možné určiť zákonného sudcu podľa rozvrhu práce súdu platného na rok 2019, pričom zabezpečenie náhodného výberu sudcu, resp. zákonného sudcu, ktorý má predmetnú vec prejednať a rozhodnúť bolo vykonané cestou elektronickej podateľne, ktorá v tom čase bola aktuálne nastavená na rozvrh práce súdu prvej inštancie na rok 2019. Otázkou potom zostáva, či je vôbec možné v systéme elektronickej podateľne vykonať takú zmenu, ktorá by umožňovala prideliť vec podľa už tom čase neaktuálneho rozvrhu práce súdu. Bez ohľadu na takúto možnosť, musí odvolací súd konštatovať, že k uvedeným postupom súdu prvej inštancie nebolo zasiahnuté do práv žalovaného, pretože rozvrhy práce súdu prvej inštancie na rok 2018 a rok 2019 boli z hľadiska toho, ktorým sudcom sú prideľované na konanie a rozhodovanie pracovnoprávne veci, totožné. To znamená, že 02.01.2019, kedy bola predmetná vec zadaná do systému elektronickej podateľne, táto vykonala náhodný výber medzi tými istými sudcami, ako by to bolo dňa 31.12.2018.
14. Taktiež neobstojí námietka žalovaného, že splnomocnený zástupca žalobcu nebol oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko bol s poukazom na splnomocnenie oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Síce zo splnomocnenia predloženého žalobcom vyplýva, že odborový zväz GINN je oprávnený žalobcu zastupovať v plnom rozsahu žalobcu vo veci žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale na pojednávaní dňa 30.01.2020 žalobca ozrejmil, že splnomocnenie bolo udelené na predmetné celé konanie, ide o zrejmú nesprávnosť a v splnomocnení malo byť udelené oprávnenie na konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a tým bol daný nedostatok odstránený.
15. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného sa týkala oznámenia pôsobnosti Odborového zväzu GINN u žalovaného a povinnosti žalovaného prerokovať s týmto odborovým zväzom okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu. Aj túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Ustanovenie § 230 ods. 1 Zákonníka práce vymedzuje odborovú organizáciu ako občianske združenie podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z účelu vzniku odborovej organizácie ako aj z ustanovenia § 230 ods. 2 Zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ povinný umožniť fungovanie odborových organizácií u neho na pracovisku, je žiaduce a odporúča sa, hoci to Zákonník práce výslovne neustanovuje, aby nemenej jeden zo zakladajúcich členov bol zamestnancom zamestnávateľa, avšak tento predpoklad nie je povinnosťou v zmysle Zákonníka práce. Zákon o združovaní občanov a ani iný právny predpis v súčasnom právnom stave nezakazuje, aby členmi odborového orgánu boli aj občania, ktorí nemajú pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi, u ktorého bude odborová organizácia pôsobiť. Odborová organizácia oznamuje zamestnávateľovi začatie jej pôsobenia a predkladá zamestnávateľovi zoznam členov predmetného odborového orgánu ako štatutárneho orgánu odborovej organizácie, oprávnených konať za odborovú organizáciu. Zo súdneho spisu vyplýva, že emailom zo dňa 25.10.2018 Odborový zväz GINN oznámil žalovanému, že ďalším členom odborového orgánu sa stal žalobca, ktorý je zamestnancom žalovaného a môže samostatne za odborový orgán prerokovať práva a povinnosti ďalších zamestnancov a zároveň Odborový zväz GINN informoval, že u žalovaného plánuje vykonať kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďalej bolo potrebné vychádzať zo zhodných tvrdení strán sporu. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ako aj v odvolaní uviedol, že Odborový zväz GINN listom doručeným žalovanému v apríli 2018 a v júli 2018 oznámil začatie pôsobenia odborového orgánu u žalovaného s oznámením zástupcov odborovej organizácie (Martin Daňo, Rastislav Kavický, Vivien Menteová), ktorí sú oprávnení konať za odborovú organizáciu. Žalovaný taktiež tvrdil, že v súlade s prevádzkovými možnosťami vyčlenil priestory, ktoré by mohli slúžiť pre potreby odborovej organizácie, pričom k ich prevzatiu zo strany odborového orgánu nedošlo. Neboli tak pochybné tvrdenia žalobcu týkajúce sa preukázania pôsobenia odborového orgánu u žalovaného a to i s poukazom na predložené listinné dôkazy. Odvolací súd má za to, že Odborový zväz GINN relevantným spôsobom v zmysle ustanovenia § 230 Zákonníka práce žalovanému oznámil začatie svojho pôsobenia u žalovaného ako odborová organizácia. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi dňa 31.10.2018 mal preto žalovaný ako zamestnávateľ podľa Zákonníka práce prerokovať s Odborovým zväzom GINN, ktorého členom je žalobca. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by tak učinil, porušil tým povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 74 Zákonníka práce a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi neplatné. Odvolací súd na podporu svojich tvrdení poukazuje na správu Inšpektorátu prácu Trenčín zo dňa 15.01.2019, v ktorej bolo ustálené, že žalovaný bol písomne informovaný o začatí pôsobenia Odborového zväzu GINN s uvedením jeho členov (zástupcov), pričom žalovaný vo svojej prevádzke vyčlenil priestory pre odborový orgán, ale vopred nedošlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi s odborovou organizáciou. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2008 naďalej trvá, nakoľko žalobca sa jasne vyjadril, že jeho cieľom je vrátiť sa naspäť do zamestnania a žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo nespravodlivé od žalovaného žiadať, aby žalobcu aj naďalej zamestnával.
16. Ustanovenie § 229 ods. 4 Zákonníka práce upravuje účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a ich foriem, podľa ktorého sú uvedené právne formy účasti zamestnancov prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Pokiaľ u zamestnávateľa pôsobí súbežne odborová organizácia a zamestnanecká rada, ustanovenie § 229 ods. 7 Zákonníka práce určuje medzi nimi deľbu právomoci. Právomoc odborovej organizácie obsahuje právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie.
Právomoc zamestnaneckej rady obsahuje právo na informácie a prerokovanie, ktoré zahŕňa účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, kedy je zamestnávateľ uvedené jednostranné právne úkony povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Pokiaľ žalovaný namietal, že u neho nepôsobí odborový zväz GINN, ale zamestnanecká rada, odvolací súd záverom konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že by v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi pôsobila u žalovaného zamestnanecká rada.
17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý tak má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).