Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne X.. U.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, U., zastúpenej JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I 57/132, proti žalovanému: J. L. Q. M., IČO XXXXXX, so sídlom F. XXX/X, Q. M., zastúpenému LEGAL POINT s.r.o., IČO 47253495, so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, o zaplatenie 4 034,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júla 2020 č. k. -77 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 4 034 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2016 do zaplatenia z dôvodu, že bola zamestnaná u žalovaného ako R. J. v E.. Všeobecne záväzným nariadením Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 18/2015 bola J. E. ku dňu 31.8.2015 zrušená a všetok majetok, práva a povinnosti, vrátane tých z pracovnoprávnych vzťahov, prešli na J. Q.. Napriek tejto skutočnosti žalobkyňa nebola z funkcie R. odvolaná. Listom z 31.8.2015, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 3.11.2015, žalovaný určil žalobkyni výšku jej funkčného platu spolu vo výške 1 185,- eur. Listom zo dňa 4.11.2015 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s týmto určením. Podľa názoru žalobkyne ani po zrušení J. v E. nedošlo k zmene jej funkcie, a teda nemohlo dôjsť ani k zmene jej funkčného platu, ktorý jej bol určený vo výške 1 474,50 eur, až do skončenia pracovného pomeru dňom 30.9.2016. Okrem doplatku platu sa žalobkyňa domáhala aj doplatku odstupného, ktoré jej bolo vypočítané ako trojnásobok jej skutočného platu 1 232,50 eur, avšak mala dostať trojnásobok funkčného platu 1 474,50 eur.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval na vec ustanovenia , , , , , , o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení účinnom do 31.8.2015, , , , , , , o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a dospel k záveru, že žalobkyni zanikla funkcia R. dňa 31.8.2015, keďže zanikla J., teda subjekt, na čele ktorého žalobkyňa ako R. stála. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa bola zriaďovateľom, Trenčianskym samosprávnym krajom, dekrétom z 23.6.2014 menovaná do funkcie R. J. E. a táto škola dňa 31.8.2015 zanikla. K tomu uviedol, že neaplikoval ustanovenie , nakoľko toto ustanovenie je účinné až od 1.9.2017, ale toto ustanovenie (podľa ktorého funkcia R. zaniká dňom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí ministerstva o vyradení školy zo siete) reagovalo

na podnety aplikačnej praxe týkajúcej sa chýbajúcich dôvodov zániku funkcie R. školy, čo utvrdzuje súd v právnom názore, že funkcia R. žalobkyne zanikla najneskôr 31.08.2015. Od 1.9.2015 sa novým zamestnávateľom žalobkyne stal žalovaný a od tohto dňa žalobkyňa funkciu R. na J. nevykonávala, ale vykonávala prácu Q. (žalobkyňa nepreukázala, že by po 1.9.2015 vykonávala reálne kompetencie R. alebo že by sa domáhala výkonu funkcie R.).

1.3 Súd prvej inštancie porovnaním funkčného platu určeného Trenčianskym samosprávnym krajom dňa 15.1.2015 a funkčného platu určeného žalovaným dňa 31.8.2015 zistil, že žalobkyni zostali nezmenené zložky mzdy: tarifný plat 807,50 eur, zvýšenie platovej tarify 190 eur a kreditový príplatok 97 eur. Bol jej odobratý príplatok za riadenie 150 eur, osobný príplatok bol znížený zo sumy 230 eur na 40 eur, ale pribudol jej príplatok za výkon špecializovanej činnosti vo výške 50,50 eur. Žalovaným určené jednotlivé zložky mzdy zodpovedali reálne vykonávanej práci žalobkyne u žalovaného od 1.9.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že príplatok za riadenie jej nemohol žalovaný priznať z dôvodu, že od 1.9.2015 reálne nevykonávala funkciu R.. Takýto príplatok patrí len zamestnancovi, ktorý reálne funkciu R. vykonáva, pričom súd prvej inštancie odkázal na definíciu pojmu vedúci zamestnanec v a dospel k záveru, že pre vznik nároku na príplatok za riadenie nie je dôležité, aké je formálne označenie pracovného zaradenia osoby, ale podstatným je, či je takýto zamestnanec reálne oprávnený ukladať úlohy a pokyny podriadeným (k tomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.4.2014). K osobnému príplatku uviedol, že na jeho priznanie neexistuje právny nárok, o jeho priznaní, odobratí či znížení rozhoduje výlučne zamestnávateľ.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie zdôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne pre zánik funkcie R. v prípade zániku školy boli v tom čase rozhodujúce ustanovenia a Podľa patrí do povinnosti zriaďovateľa odvolať R. školy, ktorá sa zrušuje. Iné ustanovenie o zániku funkcie R. školy v tom čase neobsahoval. Spôsob zániku funkcie R. podľa bol do doplnený s účinnosťou od 1.9.2017. V čase, keď zanikla J. teda 31.5.2015, v ustanovení predpokladal pre zánik funkcie R. právny úkon zriaďovateľa - odvolanie z funkcie. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že u žalobkyne došlo k zmene druhu práce, žalobkyňa uviedla, že zmenu druhu práce upravuje v ustanoveniach - 56, podľa ktorých k zmene druhu práce môže dôjsť len na základe písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo z dôvodu podľa . Teda k zmene druhu práce nemohlo dôjsť, pretože žalobkyňa svoj nesúhlas so zmenou druhu práce jednoznačne vyjadrila v liste zo dňa 4.11.2015, v ktorom aj priamo poukázala na absenciu odvolacieho dekrétu podľa Ak by žalobkyňa aj teoreticky pripustila, že jej zanikla funkcia R. dňom zániku školy, na mieste by bol postup podľa príslušných ustanovení , teda výpoveď podľa alebo uzatvorenie dohody o zmene druhu práce. To sa však neudialo. Ak teda funkcia R. žalobkyni nezanikla zo zákona a nedošlo k zmene druhu práce zákonom predpísaným spôsobom, nemôže byť platné nové určenie funkčného platu od 1.9.2015, teda žalobkyni patrila mzda určená rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 15.1.2015 vo výške 1 474,50 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznil, že aj keď v zmysle v znení účinnom do 31.3.2015 nebol ako spôsob zániku funkcie R. explicitne uvedený zánik školy (tak ako je tomu v súčasnosti), toto je len logickým následkom zániku školy. Ak zanikol subjekt, v ktorom žalobkyňa vykonávala funkciu R., nemohla žalobkyni takáto funkcia náležať, keďže žalobkyňa po zániku J. viac nemala koho a čo riadiť. Žalobkyňa bola zriaďovateľom vymenovaná do funkcie R. J. na základe menovacieho dekrétu zo dňa 23.6.2014, pričom táto škola dňa 31.8.2015 zanikla. Ak by mala byť žalobkyňa R. žalovaného, musela by byť do tejto funkcie vymenovaná, čo sa však nestalo. V danom prípade bola zmena druhu pracovného pomeru vyvolaná ako logický následok zániku subjektu, v ktorom žalobkyňa zastávala riadiacu funkciu. V dôsledku zániku školy, a teda zániku funkcie R., bola žalobkyňa zaradená do kariérového stupňa: Q. zamestnanec, na základe čoho jej bol nový zamestnávateľ povinný oznámiť zmenu jej funkčného platu, a to v zmysle ustanovenia Žalovaný nemohol so žalobkyňou ani len teoreticky uzatvárať dohodu o zmene druhu práce, nakoľko k tejto zmene došlo zo zákona, resp. na základe rozhodnutia o zrušení J. a jej vyradením zo siete škôl a školských zariadení. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na

to, že osobný príplatok je nenároková zložka platu, pričom poskytnutie nenárokových zložiek je na vôli zamestnávateľa. Žalovanej nemohol byť priznaný príplatok za riadenie, nakoľko takúto funkciu žalobkyňa nevykonávala - žalobkyňa nevykonávala ani jednu z riadiacich funkcií, ktorá je predpokladom pre priznanie príplatku za riadenie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

5. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom nároku žalobkyne nie je doplatenie „základného“ tarifného platu, zvýšenia platovej tarify či kreditového príplatku - tieto zložky jej funkčného platu zostali nezmenené aj po 1.9.2015. Doplatok, uplatňovaný žalobkyňou v tomto konaní spočíva výlučne v osobnom príplatku (ktorý jej bol od 1.9.2015 znížený) a príplatku za riadenie (ktorý jej bol od 1.9.2015 odobraný).

6. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že o priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí v zmysle ustanovenia o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme rozhoduje výlučne zamestnávateľ, pričom osobný príplatok predstavuje ocenenie mimoriadnych schopností, pracovných výsledkov alebo vykonávania práce nad rámec pracovných povinností ( ). Ide o zložku mzdy, na ktorej priznanie v určitej výške nemá zamestnanec právny nárok. Ak teda v preskúmavanej veci žalovaný oznámením o výške a zložení funkčného platu z 31.8.2015 znížil žalobkyni osobný príplatok zo sumy 230 eur na sumu 40 eur, mal na takéto zníženie osobného príplatku podľa citovaných ustanovení právo a žalobkyňa nemá nárok na zachovanie osobného príplatku v pôvodnej výške.

7. Príplatok za riadenie v zmysle o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí „vedúcemu zamestnancovi“, pričom , ani o výkone práce vo verejnom záujme neobsahuje definíciu pojmu „vedúci zamestnanec“, preto je v zmysle potrebné aplikovať definíciu ustanovenú v , podľa ktorej sa za vedúcich zamestnancov považujú zamestnanci, ktorí sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (s tým sú spojené aj povinnosti vedúceho zamestnanca, uvedené v ). V preskúmavanej veci žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by (po zániku J. ktorej bola R.) mala u žalovaného nejakých podriadených zamestnancov, ktorým by bola oprávnená ukladať pracovné úlohy a dávať záväzné pokyny. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala a netvrdila ani to, že by žiadala žalovaného o umožnenie reálneho výkonu funkcie R. žalovaného (prípadne inej funkcie vedúceho zamestnanca, za výkon ktorej by jej patril príplatok za riadenie).

8. Pre účely posúdenia nároku na príplatok za riadenie nie je podstatné, či žalobkyni zanikla funkcia R. J. súčasne so zánikom tejto J. (ako to posúdil súd prvej inštancie), alebo jej táto funkcia de iure nezanikla. Podstatné je, že žalobkyňa u žalovaného od 1.9.2015 reálne nevykonávala práva a povinnosti vedúceho zamestnanca, preto nemá nárok na príplatok za riadenie. Opätovne je potrebné pripomenúť, že sporné v preskúmavanej veci nebolo zaradenie žalobkyne do platovej triedy a platového stupňa ani tzv. zvýšenie platovej tarify - tieto zložky jej mzdy sa ani po 1.9.2015 nezmenili; sporné bolo zníženie osobného príplatku a nepriznanie príplatku za riadenie.

9. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že žalobkyňa bola do funkcie R. J. menovaná menovacím dekrétom predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Podobne pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bol výkon funkcie R. J., dodatok č. 3 o zmene pracovných podmienok a určenie funkčného platu z 15.1.2015 podpísali (v súlade s o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) predsedovia Trenčianskeho samosprávneho kraja. Menovanie (a odvolávanie) R.Z. jej zriaďovateľom je v zásade právnym vzťahom medzi zriaďovateľom a R. nie medzi R.Z. a školou. Prípadné pochybenie zriaďovateľa (ktorý mohol R. odvolať podľa a neurobil tak) nemá automaticky dopad vo vzťahu k nároku na príplatok za riadenie, ktorý je súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

10. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že nedošlo k zmene druhu práce, pretože k takejto zmene môže dôjsť len na základe písomnej dohody, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa je zamestnávateľ povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne, avšak nesplnenie tejto povinnosti nesankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu ( ). Zisťovanie, či došlo alebo nedošlo k prípadnému konkludentnému uzavretiu dohody o zmene pracovných podmienok (keďže - ako bolo uvedené vyššie - žalobkyňa sa po 1.9.2015 nedomáhala výkonu práv a povinností R. namietala iba výšku platu; v liste zo 4.11.2015, na ktorý odkazovala v odvolaní, síce uviedla, že bol porušený , avšak uviedla to len v súvislosti s výškou a zložením funkčného platu, nie vo vzťahu k výkonu právomocí a povinností vedúceho zamestnanca) však v tomto prípade nebolo potrebné vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie vo vzťahu k nároku na príplatok za riadenie.

11. Z vyššie uvedených dôvodov (vo vzťahu k osobnému príplatku jeho nenárokovateľnosť a vo vzťahu k príplatku za riadenie reálne nevykonávanie právomocí a povinností vedúceho zamestnanca) odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (v zamietajúcom výroku) potvrdil ako vecne správny.

12. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobkyňa v odvolaní neuviedla samostatné odvolacie dôvody. Odvolací súd tento výrok preskúmal ako súvisiaci (závislý) výrok a dospel k záveru, že aj tento výrok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa . Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie a keďže žalovaný bol vo veci samej plne úspešný, správne mu priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami , a priznal proti neúspešnej odvolateľke (žalobkyni) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne (rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie) súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).