Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-11-2021.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ S. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: M. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. J. I., L. XXXX/XXA, právne zastúpená: JUDr. Nikoleta Sekeráková, advokát so sídlom L. X. S. XX, a otca: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. X, právne zastúpený: JUDr. Branislav Samec, advokát so sídlom L., J. XX, o zmene priezviska maloletých detí, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/226/2018-390 zo dňa 08. júla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu priezviska mal. S. a mal. S.. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že sa vydala, spolu s manželom žijú v harmonickom manželstve a chceli by mať všetci rovnaké priezvisko. So súčasným manželom by chcela mať ešte ďalšie dieťa. Na pojednávaní bol zistený názor otca, ktorý nevidí dôvod na zmenu priezviska maloletých detí. Skutočnosť, že sa matka vydala a s novým manželom uvažujú o spoločnom dieťati, nie je dôvod, ktorý by zakladal potrebu zmeny priezviska detí z predchádzajúceho vzťahu. Zmena priezviska musí byť v záujme maloletých detí a súdy všeobecne skúmajú záujem a starostlivosť o deti zo strany otca. Otec sa o deti zaujíma, plní si vyživovaciu povinnosť a chce sa podieľať na ich výchove. Názor detí nebol zisťovaný vzhľadom na ich vek, vykonávané však bolo odborné poradenstvo, z ktorého vyplýva dobrý vzťah otca k deťom, problematická je len komunikácia rodičov. Ani kolízny opatrovník nevidel dôvod na zmenu priezviska maloletých detí. Keďže teda nebol zistený žiadny vážny dôvod na zmenu priezviska maloletých detí, respektíve aby dal matke súhlas na podanie žiadosti na matriku na zmenu priezviska maloletých a tiež nebolo zistené žiadne ohrozenie záujmu maloletých detí, návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach v rámci prvého stupňa. Zastáva názor, že je v záujem maloletých detí, aby došlo k zmene ich priezviska a je to aj v záujme ich zdravého a prospešného vývinu alebo aj výchovy do budúcnosti, v ktorej budú mať všetci rovnaké priezvisko. Maloleté deti zatiaľ navštevujú materskú školu a v budúcnosti budú navštevovať aj školu, kde bude riešená otázka ich priezviska medzi deťmi. Nie je dôvodne vytvárať stav, aby deti v škole vysvetľovali dôvod rozdielnosti ich priezviska a priezviska ich matky. S. sa predstavuje všade ako S., pretože vyrastá v prostredí, kde sú všetci S.. Ona si ponechala dievčenské priezvisko
S., aj keď sa vydala. Mal. S. býva často chorý a počas návštevy zdravotníckych zariadení jej je nepríjemné, keď ju oslovujú a zapisujú menom S.. Zmenou priezviska by sa tak posilnila spolupatričnosť rodiny. Nepochybne to zároveň zjednoduší aj praktické aspekty každodenného života. Samotný otec jej navrhoval zmenu priezviska mal. detí, avšak v konaní pred súdom už zmenil názor a nechce, aby bolo priezvisko mal. detí menené. Ako rodičia neboli manželia a otec dal súhlas na zmenu priezviska viackrát. Ďalej poukázala na to, že o mal. S. sa otec nezaujíma a zaujíma sa len o staršieho syna S.. Súd prvej inštancie neaplikoval podstatný § 40 Zákona o rodine, ale aplikoval len § 28 a § 35 Zákona o rodine. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd udeľuje matke M. H. S., aby namiesto otca S. S., podala žiadosť o zmenu priezviska mal. S. S. a mal. S. S. z terajšieho priezviska S. na priezvisko S..
3. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nie sú dané odvolacie dôvody, ktoré by spočívali v nesprávnych a v neúplných skutkových zisteniach súdu prvej inštancie ako to uvádza matka. Matka počas konania nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by mala byť povolená zmena priezviska maloletých detí. On sa o deti intenzívne zaujíma. Samozrejme, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí, styk s deťmi neprebiehal pravidelne, ale vždy keď bola možnosť, tak sa s nimi chcel stretnúť, čo mu matka neumožňovala a bol nútený riešiť situáciu neodkladnými opatreniami. Nie je v záujme maloletých detí, aby sa prerušili všetky formálne vzťahy medzi nimi a otcom, medzi ktoré jednoznačne patrí ponechanie priezviska po otcovi. Jeho zmena by len prehĺbila priepasť medzi ním a deťmi, ktorú tak intenzívne prehlbuje matka. Matka priezvisko po ňom ako po otcovi vždy akceptovala a súhlasila s ním a zmena nastala až teraz, keď má manžela s priezviskom H. a sama si vzala jeho priezvisko. Rodinou nie je len ona, ale aj otcova strana rodiny spolu s ním. K uplatnenému nároku na náhradu trov odvolacieho konania uviedol, že podľa nie sú splnené podmienky na priznanie tohto nároku matke. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadnemu z účastníkov konanie nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej žiada súd o zmenu priezviska maloletých detí. Všetky tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde. Súdu už niekoľkokrát dokladovala správy, že bola ochotná mu deti dať za jej prítomnosti. Dokonca aj v čase choroby detí mu navrhla náhradné termíny, na ktoré ani nereagoval. Sudkyňa otcovi tiež jasne vysvetlila, že zmenou priezviska o deti nepríde. Považuje za klamstvo, že o zmenu priezviska detí začala konať po jej sobáši s manželom, pretože žiadosť na súd o zmenu priezviska podala už v roku 2018 a priložila aj návrhy otca, ktorý sám navrhoval zmeniť priezvisko mal. detí. Sobáš uzatvorila až XX.XX.XXXX. Správy, v ktorých sám otec navrhoval zmenu priezviska sú z 28.08.2018 a 16.09.2018. Nikdy netvrdila, že otec a jeho rodina nie sú súčasťou rodiny mal. detí. Práve naopak, sú to oni ktorí prestali o deti javiť záujem. Keď mal mladší syn S. operáciu mozgu, nikto z jeho časti rodiny ho neprišiel do nemocnice pozrieť. O otcovi uviedla, že je to človek s drogovou minulosťou, hazardér a alkoholik, kradol peniaze a chodil po erotických domoch. Žiadosť o zmenu priezviska podala kvôli deťom, pretože manžel sa volá H., ona H. S. a deti majú priezvisko S.. Svoje priezvisko si nechala len kvôli deťom. V súčasnosti plánujú s manželom mať dieťa a pre dobro detí je vhodné, aby sa súrodenci volali rovnako. Otec odmietal termíny stretnutí s deťmi, odmietal aj určené náhradné termíny, ale on nereagoval. Nebol schopný 2,5 roka sám navrhnúť termín stretnutia. O zdravotný stav sa prestal zaujímať, naposledy tak mal urobiť v septembri 2019. Rozsiahlo uviedla, že povesť otca je zlá, v opitosti jej mal dať facku, a uviedla, že aj jeho otec pil a pije. Starší S. sa chcel volať S., po nej. O otcovi sa nezmieňuje pekne. Budúci rok ide do školy a v škole zvyknú vzniknúť situácie, že sa deti vysmievajú spolužiakom, napríklad pre nekompletnú rodinu alebo z dôvodu rozdielneho priezviska. Tomu chce zabrániť pre dobro detí. U detí môže vyvolať zbytočný stres, keď budú odpovedať na nepríjemné otázky rovesníkov, prečo majú odlišné priezvisko ako ich matka. Ďalej uviedla, že žiadosť o zmenu priezvisku podávala v roku 2018, kedy ešte nebola v manželskom zväzku, pričom už súčasný manžel sa jej do tohto sporu vôbec neplietol. Po celý čas procesu si veci riešila sama, v žiadnom prípade v sprievode manžela alebo iných osôb, na rozdiel od otca mal. detí. Otec jedná v afektoch, v hneve a v osočovaní, čo je aj cítiť z jeho konania. Možno by nebolo na škodu, aby podstúpil odborné vyšetrenie u psychológa v záujme maloletých detí, aby odbúral hnev a agresivitu voči nej, ktorú prejavuje aj navonok pred ľuďmi. Má tendenciu znižovať jej autoritu pred mal. deťmi, ale keďže ich má zverené do osobnej starostlivosti ona, je potrebné a žiaduce, aby u detí túto prirodzenú autoritu mala a aby ju rešpektovali. Pokiaľ sú jej deti zverené do osobnej starostlivosti, tak rozdielnosť ich priezviska môže viesť k problémom detí v sociálnych interakciách s inými deťmi. Otec sa o mal. deti už vyše roka neinformuje ani v škole a ani u pediatra. Mal na ňu fyzicky zaútočiť priamo pred deťmi, čo potvrdila aj psychologička v posudku. Len okrajovo uviedla, že podpis otca sa s podpisom starého otca detí takmer zhodujú, teda vyslovila podozrenie, že podpis bol sfalšovaný. S manželom majú v Čechách vyhliadnutý pozemok na stavbu
rodinného domu, teda v priebehu najbližších rokov budú žiadať o schválenie presťahovania sa do Čiech. V Česku už má zriadené aj zdravotné poistenie.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podľa § 65 a § 66 CMP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolanie matky a v ňom uvedené odvolacie dôvody, že na podanom návrhu na žiadosť o zmenu priezviska mal. detí trvá, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie považuje za nedôvodné. Argumentácia, že sa matka mal. detí znovu vydala a chceli by mať všetci rovnaké priezvisko v domácnosti, nie je opodstatnená. Dôvod zmeny, aby deti nečelili v školských zariadeniach nepríjemným otázkam o rozličnom priezvisku, je možné riešiť rozhovorom, aby mal. deti pochopili prečo sa volajú inak ako ich matka. Aj keď matka s maloletými deťmi nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, tento ako biologický rodič má nielen povinnosti, ale aj práva. Odvolací súd dopĺňa, že podmienky, kedy by bolo dôvodné povoliť zmenu priezviska maloletého dieťaťa musia vyplývať z okolností konkrétnej posudzovanej veci. V danom prípade takéto okolnosti neboli dané, keďže otec prejavuje skutočný záujem o mal. deti, chce tráviť s nimi čas a taktiež riadne platí na nich výživné. Vyhovenie návrhu by do úvahy prichádzalo napríklad vtedy, ak by rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého nesúhlasil, neplnil si svoje povinnosti voči maloletému, nejavil oň záujem a stratil k nemu citový vzťah, prípadne z iného vážneho dôvodu a nebolo by v záujme ďalšej výchovy maloletého, aby bol u neho udržiavaný a prehlbovaný pocit prepojenia s týmto rodičom (R 11/1973). V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovanie takéto závery nevyplývajú.
8. Ostatné argumenty matky o minulosti otca a o situácii v jeho rodine nepovažoval odvolací súd za preukázané. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, na základe ktorého sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok o zamietnutí návrhu matky na podanie žiadosti na matriku na zmenu priezviska maloletých ako vecne správne potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z nich náhradu trov odvolacieho konania priznať.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)