Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-56-2018.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne SetCar sk, a.s., so sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 1.334,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.334,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.334,40 eura od 20.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 20.12.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.334,40 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovanej došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobkyne. Po ukončení nájmu žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru, ktorú si poškodený uplatnil u žalovanej. Oznámením o poistnom plnení žalovaná oznámila poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznala uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej. Žalovaná na výzvu nereagovala, a preto si žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde. Tvrdenia preukazovala upomienkou adresovanou žalovanej spolu s podacím lístkom, faktúrou č. 170391 z 08.09.2017, oznámením o poistnom plnení zo 04.10.2017 a oznámením o postúpení pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 19.01.2018 platobný rozkaz sp. zn. 11Up/8/2018, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci náležitosti požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože k návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa nepriložila žiadnu
zmluvu, ktorou by preukázala vznik aktívnej legitimácie na jej strane. Namietala aj nepreukázanie dôvodnosti uplatňovanej sumy 1.334,40 eura. K oznámeniu o poistnom plnení č. 9526532619 zo 04.10.2017 uviedla, že primeraná dĺžka možného prenájmu bola zo strany žalovanej určená podľa údajov výrobcu poškodeného motorového vozidla, ako aj na základe predloženej faktúry, v ktorej opravca určil ako čistý čas opravy 16,9 normohodín, čo nekorešponduje s 28 dňami prenájmu motorového vozidla. Bola preto priznaná doba 12 dní ako primeraná doba opravy poškodeného motorového vozidla. Škoda na motorovom vozidle jej bola nahlásená 14.08.2017 a 15.08.2017 vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla. Po vykonaní obhliadky zaslal servis žalovanej 24.08.2017 požiadavku na vykonania doobhliadky. Po vykonaní doobhliadky bola žalovaná vyzvaná na vykonanie ďalšej doobhliadky 07.09.2017. Predĺženie opravy motorového vozidla tak zapríčinil samotný autoservis a nie žalovaná. Žalovaná preto nemôže niesť zodpovednosť za neprimeranú dĺžku opravy motorového vozidla. Napokon k cene nájmu motorového vozidla uviedla, že suma 54 eur bez DPH za deň nájmu nepredstavuje podľa k odporu priložených cenníkov iných prenajímateľov v regióne účelnú a primeranú cenu prenájmu náhradného motorového vozidla. K odporu priložila hlásenie poistnej udalosti, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 15.08.2017, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 24.08.2017, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo 07.09.2017, ako aj cenníky iných prenajímateľov motorových vozidiel.
4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 21.05.2018, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že 12.08.2017 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorového vozidla W. U. Q.: L vo vlastníctve P. X. (ďalej len „poškodený“). Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. A3 Q.: L poisteného u žalovanej. V dôsledku poškodenia motorového vozidla bol poškodený nútený na zabezpečenie svojich potrieb užívať náhradné vozidlo, ktoré si prenajal na základe zmluvy o nájme č. 350 z 12.08.2017 u žalobkyne. Po ukončení nájmu žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru č. 170391 z 08.09.2017 znejúcu na sumu 1.814,40 eura. Priznanie plnenia len za 12 dní prenájmu náhradného motorového vozidla považovala za neoprávnené krátenie poistného plnenia, pretože poškodený nemohol svoje vozidlo užívať 28 dní od 12.08.2017 do 08.09.2017. Poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Za účelové krátenie označila aj nepriznanie uplatnenej dennej sadzby za prenájom náhradného motorového vozidla, pretože nemožno vychádzať len z cenníkov predložených žalovanou. Je potrebné skúmať dostupnosť vozidla, nutnosť zložiť depozit, zaplatiť nájomné dopredu a podobne. Tieto ukazovatele potom ovplyvňujú aj výslednú sumu za deň prenájmu vozidla. Poškodený nemá zmluvnú a ani zákonnú povinnosť hľadať najlacnejšiu požičovňu a robiť výber medzi požičovňami. Napokon nesúhlasila ani s námietkou žalovanej o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie. Poukázala na zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvorila 08.09.2017 s poškodeným, a ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 9526532619. K vyjadreniu priložila technický preukaz, zápisy o obhliadke vozidla, správu o parametroch geometrie vozidla, faktúru č. 61170273 z 08.09.2017, zmluvu o nájme č. 350 z 12.08.2017, čestné prehlásenie poškodeného z 08.09.2017 a zmluvu o postúpení pohľadávky z 08.09.2017.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na tvrdení, že návrh žalobkyne ani po jeho doplnení (bod 4. tohto rozsudku) nespĺňa kritéria požadované § 132 C. s. p. Z predloženej zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého motorového vozidla pri jeho prevzatí poškodeným a ani miesto jeho prevzatia a uzavretia zmluvy o nájme. Údaj o počte najazdených kilometrov je len ručne dopísaný na faktúru. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že poškodený bol nútený užívať náhradné motorové vozidlo, pričom čestné vyhlásenie poškodeného predložené žalobkyňou je neurčité, keď z neho nevyplýva ani náhradné vozidlo, ktoré mu malo byť poskytnuté. Navyše žalobkyňa ani nemá ako predmet svojho podnikania zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, a preto jej činnosť hodnotila ako neoprávnené podnikanie. Opakovane tvrdila nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože poškodený mal voči žalobkyni záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Poškodený preto nemohol so žalobkyňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila aj ako absolútne neplatný právny úkon. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedla, že tento nevyplýva zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ani zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). Uplatnený nárok je tak nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
6. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 10.02.2021 zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovanej, v ktorom zotrvala na svojich tvrdeniach. K stanovisku priložila čestné prehlásenie poškodeného z 15.05.2018.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.03.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 08.03.2021 žalovaná podaním z 12.03.2021 a žalobkyňa podaním zo 12.03.2021 súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.
8. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej výške bolo zo strany žalovanej oprávnené. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho predchodcu žalobkyne, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
9. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovanej v rámci vybavovania celej záležitosti, keď primárne poskytla čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla, následne však modifikovala svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd najskôr zaoberal, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky (bod 1., bod 2., bod 3. prvá veta, bod 4. a bod 5.) z 08.09.2017 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanej, ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlomX.XXX,XX Q.: L vo výške 1.814,40 eura z titulu jeho nároku voči žalovanej podľa § 4 zákona o PZP. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou z 12.08.2017 na vozidle W. U. Q.: L Postupca touto zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupuje žalobkyni uvedenú pohľadávku a žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4. a 5. Postupca súčasne postupuje s postúpenou pohľadávkou žalobkyni všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.814,40 eura, ktorá zodpovedá faktúre č. 170391 vystavenej žalobkyňou ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla W. U. Q.: X Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobkyňa si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
20. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu.
21. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná ani s ohľadom na námietku žalovanej, že žalobkyňa nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobkyne, pretože žalobkyňa nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky.
22. Pokiaľ ide o primeranosť sumy 54 eur bez DPH za deň prenájmu motorového vozidla treba uviesť, že účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Ak by si poškodený, ktorý bol v dôsledku porušenia právnej povinnosti poistencom žalovanej zbavený možnosti používať svoje vozidlo L. prenajal od žalobkyne luxusné auto, kamión s návesom alebo opancierovanú limuzínu, nešlo by o účelne vynaložený náklad, pretože by celkom zjavne nešlo o porovnateľné vozidlá. Nebol by to primeraný spôsob realizácie legitímnej potreby vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený si prenajal auto rovnakej triedy (W. U. - XX. Súd), a preto možno konštatovať primeranosť a účelnosť vynaloženého nákladu na jeho prenájom.
23. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z Občianskeho zákonníka a ani zo zákona o PZP. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Pokiaľ ide o výšku ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Preto pokiaľ cena nájmu z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Zároveň každá uzavretá zmluva je výsledkom individuálnych rokovaní zmluvných strán. Bez znalosti ďalších kritérií ako je potreba platby vopred, platba zábezpeky za motorové vozidlo do jeho vrátenia, platba za pristavenie vozidla na dohodnutom mieste, dĺžka vodičského oprávnenia, vek vodiča - nájomcu, platby za vyčistenie motorového vozidla, obmedzenie jazdy počtom kilometrov, možnosť s autom vycestovať do zahraničia, nie je možné jednoducho priemerovať zverejnené ceny nájmov na internete.
24. V nadväznosti na predchádzajúci bod súd konštatuje, že suma 54 eur bez DPH (64,80 eura s DPH) za deň nájmu motorového vozidla celkom zjavne z cenového pásma nevybočuje a nemožno ju považovať za neprimeranú alebo celkom premrštenú. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu ako najvyššiu sumu uviedla 40 eur s DPH za deň prenájmu. Sumu 64,80 eura (vyššiu o 24,80 eura) bez bližšej znalosti požičovných podmienok za deň prenájmu motorového vozidla je potom potrebné akceptovať ako cenu obvyklú. Žalobkyňa dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným.
25. Čo sa týka počtu dní nájmu náhradného vozidla súd poukazuje na to, že k poškodeniu motorového vozidla došlo 12.08.2017, čo vyplýva aj z dokumentu predloženého žalovanou - hlásenia škody a v ten istý deň došlo aj k uzavretiu zmluvy o nájme č. 350 z 12.08.2017. Podľa faktúry SLOV TAIN, s. r. o. č. 61170273 (spoločnosti, ktorá poškodené motorové vozidlo opravovala) bola služba dodaná 08.09.2017, teda v deň, ktorý bol podľa faktúry žalobkyne č. 170391 zároveň posledným dňom prenájmu náhradného motorového vozidla. Poškodený tak mal náhradné vozidlo prenajaté v čase od 12.08.2017 do 08.09.2017, teda v čase vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Neprimerané by bolo preto používanie náhradného motorového vozidla mimo uvedeného rozpätia. Poškodený nedokáže ovplyvniť dĺžku opravy motorového vozidla, a preto akákoľvek námietka žalovanej v tomto smere je nedôvodná. Právne irelevantná je námietka žalovanej o zavinení dlhej opravy zo strany autoservisu, pretože podstatné je to, že poškodený vlastné motorové vozidlo užívať nemohol a dĺžku opravy rovnako ovplyvniť nemohol. Žalovaná navyše ani netvrdila, že dĺžku opravy negatívne ovplyvnil poškodený alebo žalobkyňa. Je zároveň vylúčené, aby poškodený mal preukazovať vykonávanie jednotlivých servisných úkonov počas jednotlivých dní. Používanie motorového vozidla poškodeným 28 dní počas opravy jeho vlastného vozidla je preto účelne a primerané. Poškodený zároveň v čestnom prehlásení z 08.09.2017 a z 15.05.2018 uviedol, že auto využíval na bežné účely, na chodenie do práce, na vozenie detí do školy a škôlky, na nákupy a na ostatné zabezpečenie životných potrieb rodiny. Iným vozidlom nedisponoval a bez vozidla by sa nezaobišiel. Používanie motorového vozidla vyplýva aj z faktúry žalobkyne č. 170391 z
08.09.2017, podľa ktorej bol počas prenájmu vozidla kilometrový nájazd za 28 dní 1.243 kilometrov. Tieto listinné dôkazy v spojitosti dostatočne preukazujú podľa názoru súdu potrebu využívania náhradného motorového vozidla poškodeným počas opravy jeho vlastného motorového vozidla. Žalovaná navyše uznala časť nákladov za prenájom náhradného vozidla, a preto je nepochopiteľné prečo dodatočne spochybňuje nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla. Námietky o neuvedenom počte kilometrov v čase prevzatia náhradného motorového vozidla, neuvedenie miesta prevzatia a miesta podpisu zmluvy o prenájme považuje súd za účelové a právne irelevantné. Počiatočný a konečný stav tachometra je uvedený na faktúre č. 170391 z 08.09.2017 a z tohto stavu vychádzala aj žalovaná v oznámení o poistnom plnení t. j. priemerný denný nájazd 44,39 kilometra (1.243 kilometrov / 28 dní prenájmu = 44,39 kilometra za deň prenájmu). Žalobkyňa preto dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným, ako aj nevyhnutnosť doby, po ktorú bolo vozidlo prenajaté (28 dní x 64,80 eura za deň prenájmu = 1.814,40 eura). Nárok žalobkyne je dôvodný, pretože k nájmu náhradného vozidla došlo v dôsledku poistnej udalosti, ktorú poškodený nezavinil, ale zavinil ju klient žalovanej, následkom čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy. Boli tak splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.334,40 eura (1.814,40 eura - už poskytnuté plnenie 480 eur), ktorá predstavuje sumu, o ktorú žalovaná krátila poskytnuté plnenie.
26. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona o PZP, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila plnenie splnila podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť § 11 ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobkyne) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp .zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020.
27. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 03.10.2017. V súlade s bodom 26. bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobila, je od 19.10.2017 v omeškaní s plnením sumy 1.334,40 eura. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 11. tohto rozsudku) zo sumy 1.334,40 eura od žalobkyňou požadovaného dňa 20.10.2017 do zaplatenia.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola vo veci v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.