Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté deti A. N., nar. XX.XX.XXXX, a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Štefánikova tr. 88, Nitra, deti rodičov: matka G.. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpená: JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom Tomášikova 50/ D, 931 04 Bratislava, otec Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. T. XXX/XX, XXX XX U., t.č. bytom L. XX, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, XXX XX U., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu U. zo dňa 5. novembra 2020 č.k. -497, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -171 zo dňa 04.12.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti A. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 15.11.2018 a toto otcovi uložil povinnosť platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vyslovil, že zročné výživné otca za čas od 15.11.2018 do 31.10.2020 činí na maloletého N. sumu 1 176,72 eura a na maloletú Y. sumu 1 176,72 eura, ktoré sumy povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur na každé dieťa tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , Zákona o rodine, . 1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že došlo k zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, aj na strane oboch ich rodičov. Maloleté deti sú aktuálne o päť rokov staršie (v čase podania návrhu o tri roky) od poslednej úpravy, pričom je nesporné, že so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí a ich nástupom na vyššie stupne vzdelávania preukázateľne súvisia aj vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen ich bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na ich ďalšie odôvodnené potreby. 1.3. Uviedol, že v čase podania návrhu prišlo k zvýšeniu príjmu otca zo sumy 945 eur na sumu 1 415,19 eura, t.j. o 470,19 eura. Nakoľko otec v tom čase nemal inú vyživovaciu povinnosť okrem týchto dvoch maloletých detí skonštatoval, že bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloleté deti o 50 eur na každé dieťa viac ako tomu bolo v čase rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. V roku 2019 prišlo znovu k zvýšeniu príjmu otca a to na sumu 1 660,17 eura, t.j. o sumu 715,17 eura oproti poslednému rozhodnutiu súdu. Toto zvýšenie by bolo dôvodom na ďalšiu úpravu výšky výživného, avšak iba pri zachovaní počtu vyživovacích povinností otca. Nakoľko ale otcovi v roku 2019 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ponechal výživné aj naďalej vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa.

Aj napriek ďalšiemu zvýšeniu príjmu otca v roku 2020 a to na sumu 1 768,71 eura, t.j. o 823,71 eura, výživné smerom hore neupravoval, nakoľko partnerka otca maloletých detí je aktuálne iba poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, čo znamená, že všetky náklady spojené s bývaním a zabezpečovaním každodenných potrieb v tejto domácnosti a tiež každodenných potrieb tohto maloletého dieťaťa otca, zabezpečuje v podstatnej miere otec, pričom jeho partnerka vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť voči tomuto maloletému dieťaťu prevažne osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa v tak útlom veku. 1.4. Aj napriek tomu, že matka maloletých detí nedokázala zdokladovať všetky výdavky na maloleté deti, mal súd prvej inštancie zrejmé, že k zvýšeniu nákladov na zabezpečovanie ich základných životných potrieb, ako aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k ich zdravému duševnému a telesnému vývinu určite prišlo. Obe deti už navštevujú osemročné gymnáziá, kde dosahujú veľmi dobré výsledky, potrebujú sa všestranne rozvíjať, aj keď sú tieto možnosti detí aktuálne z dôvodu celosvetovej pandémie dočasne eliminované. Aktuálne maloleté deti absolvujú vzdelávanie dištančnou formou, nezúčastňujú sa žiadnych školských, športových a spoločenských podujatí. Tiež v rámci školy neabsolvujú exkurzie či výlety. Túto skutočnosť nepovažoval za dôvod na určenie výživného v nižšej sume, ako to pomery otca umožňujú. V prípade, ak výška výživného prevýši sumu potrebnú na úhradu potrieb maloletých detí počas tohto obdobia, finančné prostriedky je matka povinná deťom odložiť a následne použiť na prípadné mimoriadne jednorazové výdavky v budúcnosti. 1.5. Súd prvej inštancie považoval príjem matky vzhľadom k jej vzdelaniu veľmi nízky, vyšší príjem matka dosahovala iba v čase keď vykonávala prácu zdravotnej sestry. Konštatoval, že túto prácu matka nie je schopná zo zdravotných dôvodov v súčasnej dobe vykonávať. Z vyjadrení matky mal zrejmé, že jej aktuálne zamestnanie je iba dočasné a po nadobudnutí potrebnej praxe sa matka hodlá uplatniť plnohodnotne v odbore, ktorý vyštudovala. Konštatoval, že je povinnosťou matky využiť všetky svoje schopnosti, aby sa tak stalo čím skôr. Napriek nízkemu príjmu matky súd prvej inštancie v konaní nezistil, že by táto nezabezpečovala potreby maloletých detí v dostatočnej miere. Matka obom maloletým deťom zabezpečuje primeranú životnú úroveň a to nielen z výživného, ktoré platí otec maloletých detí, ale tiež napríklad aj zo svojich úspor. Stavbou rodinného domu matka zase do budúcnosti zabezpečí maloletým deťom bývanie tak, aby tieto už nemuseli zdieľať spoločnú domácnosť so svojimi starými rodičmi, čím príde tiež k zvýšeniu životnej úrovne oboch maloletých detí. 1.6. Návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré navrhli právni zástupcovia oboch rodičov, zamietol keďže z hľadiska vykonaného dokazovania sa javili ako nadbytočné, prípadne ich zabezpečenie by znamenalo neprimerané predĺženie tohto konania. Uviedol, že právny zástupca otca navrhol doplniť dokazovanie o výpis z účtu matky, z ktorého táto spláca hypotekárny úver. Poukázal na vyjadrenie matky, podľa ktorého sa jedná o účet, na ktorom má uložené finančné prostriedky jednak z úveru a tiež finančné prostriedky získané z predaja bytu v R., z ktorých čerpala v prípade vyšších jednorazových výdavkov týkajúcich sa maloletých detí a tiež v čase, keď bola bez príjmu. Takéto vysvetlenie bolo pre súd prvej inštancie postačujúce, a preto v tomto smere návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Právny zástupca matky žiadal doplniť dokazovanie o výpis z účtu otca v R. a tiež zdokladovanie z akého účtu platí výdavky v domácnosti a výdavky na svoje nové dieťa a preukázanie zostatku na tomto účte. Nakoľko príjem otca je jasne zdokladovaný, je zrejmé, že otec žiadne iné legálne príjmy nemá, súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na preverovanie jeho účtu. Čo sa týka účtu v R., na ktorý matka v konaní neustále poukazovala, jedná sa o účet, ktorý bol zriadený v čase trvania manželstva, zostatok na účte ku dňu rozvodu je predmetom dokazovania v konaní o vyporiadanie BSM. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zvýšil vyživovacou povinnosť otca od podania návrhu, nakoľko už v tom čase zistil existenciu zmeny pomerov. 1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že otcovi, ktorý prispieval na maloleté deti výživným v doteraz stanovenej výške tak vzniklo zročné výživné a to na každé dieťa vo výške 1 176,72 eura (XXX - XXX = 50 x 23 mesiacov a 16 dní). Uvedené sumy povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur na každé dieťa s prihliadnutím k výške zameškaného výživného, veku maloletých detí a aktuálnemu príjmu otca. Konštatoval, že po uhradení bežného výživného spolu so zročným výživným otcovi zostane dostatočne vysoká suma na to, aby si mohol zabezpečovať nielen svoje životné potreby, ale aj životné potreby ďalšieho maloletého dieťaťa bez toho, aby bola podstatným spôsobom ohrozená jeho životná úroveň. 1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky zamietne. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe nevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci ( ). 2.2. Namietal voči zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania výpisom z účtu matky, na ktorom mala príjem z predaja bytu v osobnom vlastníctve a peniaze z hypotekárneho úveru. Tvrdil, že vyjadrenia matky ohľadom jej aktuálnych príjmov a PN boli protirečivé a v rozpore so zisteniami súdu prvej inštancie v Sociálnej poisťovni. Namietal tiež rozporné tvrdenia matky ohľadom dôvodov, pre ktoré údajne nepoberá plat za prácu. Tvrdil, že matka napriek opakovaným výzvam súdu nepredlžila dôkazy, na ktoré sa odvolávala v návrhu a v dôsledku jej ospravedlňovania z dôvodu údajnej PN sa pojednávanie štyrikrát odročovalo. Napriek tomu bolo výživné zvýšené spätne odo dňa podania návrhu, v dôsledku čoho musí splácať zročné výživné. Tvrdil, že počas trvania konania poskytoval deťom výživné aj nad rámec určeného výživného - dovolenky, pravidelné výlety, nákupy kníh pre Y., nový mobilný telefón pre N., darčeky pre obe deti atď. 2.3. Namietal, že súd prvej inštancie priznal zvýšené výživné už od podania návrhu v novembri 2018 a v rozsudku sa nevyporiadal s tým, že matka predložila prvé doklady o výdavkoch na maloleté deti až v septembri 2019 (doklad na 148 eur za jazykový kurz pre Y. v mesiaci september 2018). Iné mimoriadne vyššie výdavky matka nepreukázala, hoci v návrhu žiadala zvýšiť výživné do sumy XXX eur na sumu 500 eur. Rovnako nepreukázala údajné výdavky 350 až 400 eur rodičom za bývanie v rokoch 2018 až 2019. Namietal, že v čase návrhu maloletá Y. navštevovala ZŠ a matka nepredložila žiadne doklady, ktoré by naznačovali zvýšené výdavky matky na maloleté deti v čase podania návrhu a odôvodňovali zvýšenie výživného. Navyše mu pribudla vyživovacia povinnosť s čím súviseli výdavky, ktoré preukázal. Tvrdil, že matka nepreukázala ani splácanie hypotéky a namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz. Navyše zmluvu o dielo na dom matka predložila k nahliadnutiu súdu na poslednom pojednávaní, takže sa s ňom v priebehu konania nemohol oboznámiť. Tvrdil, že matka nevysvetlila, prečo stavia dom v E. I., hoci v roku 2015 sa bez jeho vedomia presťahovala z R. do U., pričom deťom bez jeho vedomia zmenila školu. Matka nepreukázala ani svoje tvrdenie o celkovej sume za stavbu domu 145 000 eur. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal z rozpornými tvrdeniami matky o jej PN v roku 2020 a s tým, z akého príjmu matka aktuálne žije, a nezisťoval príjem osôb, ktoré s matkou žijú v spoločnej domácnosti. Tvrdil, že matka sa dobrovoľne vzdala svojho príjmu. Tvrdil, že zo svojho príjmu zabezpečuje všetky výdavky na domácnosť, v ktorej žije s partnerkou a maloletou H., a táto situácia bude trvať najmenej do augusta 2022, kedy maloletá H. M. dovŕši tri roky veku. Preto nie je schopný platiť zvýšené výživné spolu so splátkami zročného výživného. Matka aktuálne neprispieva maloletým deťom žiadnym spôsobom, keďže sa vzdala príjmu a pracuje zadarmo. Tvrdil, že maloleté deti v rokoch 2018 až 2020 nenavštevovali žiadne kurzy (s výnimkou jedného semestra kurzu angličtiny, ktorý navštevovala Y.), matka nepreukázala iné finančné potreby detí v priebehu konania ani do poslednej úpravy výživného. Z hľadiska odôvodnených potrieb detí nie je významný rozdiel medzi tretím a piatym ročníkom ZŠ a prvým ročníkom osemročného gymnázia. Namietal voči zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa jeho príjem zvýšil od roku 2015 zo sumy 945 eur. Tvrdil, že v roku 2015 pracoval v zahraničí a za prvý polrok dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 3 394,34 eura a u zamestnávateľa SIS priemerný čistý mesačný príjem 628,45 eura. V druhom polroku 2015 (od 01.07.2015) pracoval už len u jedného zamestnávateľa SIS a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1 112,96 eura. To predstavovalo priemerný čistý mesačný príjem za rok 2015 v sume 2 535,63 eura, z ktorého súd pri stanovení výživného v roku 2015 vychádzal. Preto oproti roku 2015 neprišlo k nárastu jeho príjmu v roku 2018, ale naopak k poklesu. Pokiaľ aj v roku 2019 došlo k miernemu nárastu jeho príjmu, zároveň mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej H. M.. Tvrdil, že jeho aktuálne pomery mu neumožňujú úhradu výživného spätne do minulosti, najmä za obdobie, v ktorom preukázateľne neboli žiadne výdavky na dochádzku detí do školy, ani žiadne iné výdavky na zabezpečenie ich potrieb. Navyše v roku 2018 a 2020 plnil v zamestnaní aj úlohy nad rámec bežnej pracovnej činnosti, za ktoré dostával nenárokovateľné odmeny, pretože zamestnávateľ predsedal pracovnému výboru v rámci NATO, ktoré úlohy už v roku 2021 plniť nebude. Tvrdil, že v práci si priberal aj rôzne pohotovostné služby, ktoré rovnako navýšili jeho príjem. Napriek tomu nedosahuje príjem z roku 2015. Matka, na rozdiel od neho, vydrží u každého zamestnávateľa v priemere len niekoľko mesiacov a je viac na PN, ako v práci. Navrhol doplniť dokazovanie preverením príjmov matky z práce v zahraničí, vzhľadom jej vyjadrenie, že na území SR nepoberá žiaden príjem, ale pritom sa pravidelne nezdržiava doma ani počas víkendov, keď otec príde prevziať a odovzdať maloleté deti. Z rovnakého dôvodu žiadal preveriť aj starostlivosť matky o maloleté deti.

3.1. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozhodol tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. zo sumy XXX eur na sumu 300 eur mesačne a na maloletú Y. zo sumy XXX eur na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 15.11.2018 a zročné výživné otca za čas od 15.11.2018 do 31.10.2020 v sume 3 450 eur na maloletého N. a v sume 3 450 eur na maloletú Y. povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvej inštancie nesprávne resp. neúplne zistil skutočný stav veci ( ). 3.2. Namietala, že súd prvej inštancie riadne nezistil majetkové pomery otca, keď nevykoval navrhnuté dokazovanie a to zabezpečením výpisu z účtu otca v R., návrh na vykonanie dokazovania zamietol a nedostatočne ho odôvodnil len tým, že je predmetom dokazovania v konaní o vyporiadanie BSM. Pritom otec nepoprel, že má zriadený účet v R., kde mu chodili a možno aj chodia peňažné prostriedky. Dôvod uvádzaný súdom prvej inštancie, že vykonanie takého dôkazu by len predĺžilo súdne konanie a zamietnutie dôkazu z tohto dôvodu je v rozpore so samotnými procesnými zásadami a právom účastníka na spravodlivé a nestranné súdne konanie. Súd prvej inštancie nevyzval otca, aby predložil výpis z účtu, čo otec mohol dobrovoľne urobiť, a pokiaľ by to otec odmietol urobiť, bolo možné zvážiť, či otec nezatajuje majetok a odmieta preukázať svoj príjem. 3.3. Namietala namieta nesprávne skutkové zistenie súdu pri posúdení dôvodov na zvýšenie výživného v roku 2019 a 2020, podľa ktorého partnerka otca maloletých detí je aktuálne iba poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Tvrdila, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že partnerka otca maloletých detí v roku 2019 poberala materskú, ktorá bola mnohonásobne vyššia ako rodičovský príspevok, ktorý poberala až 04/2020. Namietala, že súd prvej inštancie neustálil výšku odôvodnených potrieb maloletej dcéry H. M., pričom z predložených bločkov nepravidelných výdavkov je zrejmé, že otec zabezpečuje maloletej H. M., s poukazom na jej vek a výšku odôvodnených potrieb, vyššiu životnú úroveň ako maloletému N. a Y.. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal opodstatnenosťou výdavkov uvádzaných otcom, a to náklady na byt rodičov XXX eura mesačne, poplatok za mobilný telefón 52,37 eura mesačne, za pevnú linku vo výške 38,65 eura mesačne a náklady otca za pohonné hmoty a spojené s prevádzkou a údržbou motorového vozidla, pri ktorých otec neuviedol výšku. Žiadala, aby sa odvolací súd vyporiadal s tým, či ide o bežné výdavky domácnosti a či bola preukázaná výška takýchto neodôvodnených potrieb, ktorá tvorí približne 15 % z priemeru príjmu otca za rozhodné obdobie, na rozdiel od súdom určeného výživného, ktoré tvorí 2 x 11 % z príjmu otca mesačne. Poukázala na navýšenie príjmu otca počas posudzovaného obdobia oproti poslednému rozhodnutiu súdu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v záujme maloletých detí a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky ohľadom jeho účtu v R. sú výmyslom, naopak matka počas celého konania tajila existenciu vlastného účtu, z ktorého údajne uhrádzala platby za kúpu pozemku a stavbu rodinného domu a na ktorý jej mal byť údajne poskytnutý aj hypotekárny úver a jeho existenciu priznala až na poslednom pojednávaní. Tvrdil, že od polovice roku 2015, keď skončil výkon práce v zahraničí, mu na uvedený účet nebol vyplácaný žiadny príjem, ani žiadne iné finančné prostriedky. Zopakoval svoju argumentáciu z odvolania vo vzťahu k nepredloženým dokladom matkou, jej vzdania sa príjmu v roku 2020, zatajenia druhého účtu s príjmami minimálne vo výške XXX-tisíc eur v rokoch 2018 až 2020 (predaj bytu, hypotéka). Tvrdil, že zabezpečuje maloletej H. M. každodennú osobnú starostlivosť a s maloletými N. a Y. je odkázaný na stretnutia každý druhý víkend a počas prázdnin. Tvrdil, že matka zatajuje svoje majetkové pomery, ktorými disponuje. Výpočty matky v odvolaní považoval za nesprávne. Zopakoval svoju argumentáciu z odvolania k svojim príjmom v roku 2015 a v rokoch 2018 a 2019. Uviedol, že v odvolaní požadované zvýšenie výživného na základe písomného odvolania matky predstavuje navýšenie výživného o rovných 100 %, ktoré nezodpovedá zvýšeniu platu otca v roku 2020 oproti roku 2018. Na jednej strane teda má byť „potrestaný“ za snahu zvyšovať si svoj príjem a na druhej strane matka sa vzdala celého svojho príjmu a dobrovoľne sa dohodne so svojím zamestnávateľom, že

bude vykonávať pracovnú činnosť zadarmo a vyhlási, že súd môže pracovať s jej posledným zárobkom vo výške 427 eur.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňajú náležitosti , neviazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi odvolania ( ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v zákonom. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10.1. V predmetnej veci matka podala dňa 15.11.2018 na súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. na sumu 500 eur a na maloletú Y. rovnako na sumu 500 eur mesačne. Dôvodila, že od poslednej úpravy rozsudkom o rozvode došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, keďže uplynuli 3 roky, N. študuje na osemročnom športovom gymnáziu so zameraním na francúzsky jazyk v ročníku v „prime B“ a Y. je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Otec nad rámec určeného výživného neprispieva. Poukázala na rozpis nákladov na zabezpečenie potrieb detí, ktorý k návrhu nepriložila. 10.2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril s poukazom na nedoručený rozpis nákladov na zabezpečenie potrieb detí, pričom žiadal, aby mu bol doručený v dostatočnom predstihu pred nariadeným pojednávaním. V priebehu konania s návrhom nesúhlasil dôvodiac tým, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. 10.3. Naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2015 č.k. -171, ktorým boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou XXX eur mesačne na každé dieťa. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi jednak pravidelne počas bežného roku každý nepárny týždeň, jednak počas letných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov a jarných školských prázdnin. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2015. 10.4. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého N. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne a maloletú Y. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 15.11.2018. Ustálil výšku zročného výživného za čas od 15.11.2018 do 31.10.2020 vo výške 1 176,72 eura na každé dieťa a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, počnúc splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -171 zo dňa 04.12.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca. Na odvolania oboch rodičov je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17.1. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšení alebo znížení vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pritom súd berie zreteľ na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery osôb povinných poskytovať výživné, ktorými sú pri maloletých deťoch obaja rodičia. 17.2. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami.

18.1. V prejednávanej veci bola posledná úprava výživného pri rozvode rodičov v decembri 2015. Keďže sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, z dôvodov rozsudku nevyplýva z akých pomerov rodičov a detí súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal. Bol však vykonaný výsluch účastníkov konania, z ktorého vyplýva, že otec mal príjem približne vo výške 3 404 eura za prvý polrok 2015 a vo výške 945 v druhom polroku 2015, platil si podnájom 550 eur v R. a mal ďalšie bežné výdavky na stravu, oblečenie, cestu do práce a každodenné potreby. Synovi platil poistku 30 eur mesačne, dcére za uskladnenie pupočníkovej krvi 40 eur ročne a od septembra 2015 sporil obom deťom po XXX eur mesačne. Matka bývala u rodičov a prispievala im 100 eur mesačne na domácnosť. Tvrdila, že jej príjem by mal byť okolo 500 eur v čistom. Deti mali N. 9 rokov a Y. 8 rokov a boli žiakmi základnej školy. 18.2. V pomerne krátkom čase matka podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom síce tvrdila, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, avšak preukazovala ju len zvýšením veku detí z 9 a 8 rokov na 12 a 11 rokov a skutočnosťou, že N. študuje v prvom ročníku osemročného gymnázia a Y. je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Hoci poukázala na rozpis nákladov na zabezpečenie potrieb detí, tento k návrhu ani v priebehu konania súdu prvej inštancie nepredložila. Pokiaľ neskôr predložila rozpis, tento bol bez časovej špecifikácie vzniku mimoriadnych výdavkov a priložené doklady preukazovali len príjem a výdavky rodičov matky, pri mimoriadnych výdavkov detí, okrem zaplatenia zubného strojčeka, išlo o výdavky, ktoré vznikli až v priebehu konania (máj 2019). 18.3. Hoci súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil majetkové pomery otca, najmä jeho príjem zo závislej činnosti za jednotlivé roky 2018, 2019, 2020, počas ktorých prebiehalo prvoinštančné konanie, pri

porovnaní tohto príjmu s príjmom v čase poslednej úpravy (2015) nesprávne vychádzal len zo sumy 945 eur, aj keď je zrejmé, že pri určení výživného XXX eur na každé dieťa v roku 2015 len z tohto príjmu vychádzané nebolo, vzhľadom na výdavky otca na nájomné a jeho bežné potreby. V tomto smere bola zmena pomerov na strane otca vyhodnotená nesprávne a jeho majetkové pomery v čase poslednej úpravy boli zjavne podhodnotené. Navyše otec, okrem plnenia vyživovacej povinnosti, preukázal aj svoje tvrdenia, podľa ktorých poskytoval deťom plnenia nad rámec určeného výživného - dovolenky, výlety, nákupy darčekov, a sám uspokojuje potreby detí počas pomerne široko upraveného styku s deťmi. Na tieto skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadol, ani sa s nimi v napadnutom rozsudku nevyporiadal. 18.4. Na druhej strane majetkovými pomermi matky sa súd prvej inštancie zaoberal nedostatočne. Nevyhodnotil príjem matky na jednotlivé roky 2018, 2019, 2020, počas ktorých prebiehalo prvoinštančné konanie, hoci zistil, že jej príjem bol v jednotlivých rokoch rozdielny. Zaoberal sa len jej posledným príjmom od septembra 2019 a z neho aj vychádzal, hoci matka tvrdila a preukazovala, že pracuje zadarmo. Navyše sa neoboznámil s pracovnou zmluvou matky u posledného zamestnávateľa a nevyžiadal si ani pracovný posudok, preto nemal preukázané jej pracovné zaradenie u zamestnávateľa R. D. s.r.o. Napriek tomu prijal záver, že zmena zamestnania matky bola na prospech aj v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie prijal tiež záver, že matka zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať prácu zdravotnej sestry, hoci nebol relevantne preukázaný lekárskym posudkom alebo rozhodnutím orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia, za ktorý nemožno považovať lekársky nález MUDr. C. G., všeobecného lekára (č.l. 474), v ktorom navyše ani nie je špecifikované pracovné zaradenie matky, ktoré nemôže vykonávať. Z uvedených dôvodov bol záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého matka zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať prácu zdravotnej sestry, nepreukázaný, a to ani ku dňu zvýšenia vyživovacej povinnosti, ani ku dňu rozhodnutia. Navyše súd prvej inštancie nevyhodnotil zmenu zamestnania matky za podstatne nižší príjem, keďže dôvody matky pre túto zmenu (kariérne ambície), neboli v konaní preukázané. Matka totiž žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že získala kvalifikáciu pre túto novú odbornosť ani, že potrebuje klinickú prax, ktorú získa práve v novej práci, keďže nebolo preukázané jej pracovné zaradenie. Z predložených výplatných pások vyplýva, že matka v tejto novej práci nedosahovala žiadny príjem už od januára 2020 (pracovala len od 1. do 7. januára, následne bola do konca mesiaca PN a poberala nemocenské dávky). Od februára 2020 nemala žiadny príjem zo závislej činnosti (v máji časť mesiaca opätovne poberala nemocenské dávky), čo zdôvodnila pandemickou situáciou, napriek tomu, že prvý človek nakazený na Slovensku bol až 06.03.2020 a mimoriadna situácia bola vyhlásená až 12.03.2020. Je teda zrejmé, že v januári, ani vo februári, a ani v marci 2020 ešte nebol dôvod na zatváranie prevádzok. Navyše ani zatvorenie prevádzky nebolo dôvodom na nevyplatenie mzdy, alebo jej časti, pokiaľ pracovný pomer trval. Matka nepreukázala akú prácu mala vykonávať, či ju vykonávala naďalej a v akom rozsahu, prečo bezplatne, z čoho žije a hlavne z čoho plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletých deťom N. a Y.. Súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal tvrdením matky, že žije z úspor, nezisťoval o aké úspory ide, v akej výške, keď jej umožňovali celý rok 2020 nepracovať, respektíve pracovať bez nároku na mzdu. Súd prvej inštancie ani nevyhodnotil schopnosti matky s kvalifikáciou zdravotníckeho pracovníka, ktorá je v dnešnej dobe nadmieru žiadaná, keďže zdravotníckych pracovníkov je nedostatok. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že podľa zákona majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, nielen otec, ale aj matka, a keďže deti sú vo veku, keď nevyžadujú celodennú starostlivosť, bolo potrebné dôsledne sa zaoberať aj plnením vyživovacej povinnosti matkou z hľadiska jej schopností, možností a majetkových pomerov. 18.5. V konaní nebola preukázaná ani zmena potrieb maloletých detí v čase podania návrhu, vzhľadom na krátky čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy. U detí neboli preukazované žiadne mimoriadne výdavky. Prechod maloletého N. na osemročné gymnázium ani podľa tvrdenia matky v návrhu a ani z dokladov predložených matkou dodatočne, nebol spojený so žiadnymi mimoriadnymi výdavkami. Dcéra Y. navštevovala rovnakú základnú školu, prešla len do 5. ročníka, a osemročné gymnázium začala študovať až od nasledujúceho roka (2019/2020). Matka však opätovne nepreukazovala žiadne mimoriadne výdavky spojené s týmto prechodom. Hoci deti pri poslednej úprave navštevovali prvý stupeň základnej školy a pri podaní návrhu už školu, ktorá zodpovedala druhému stupňu základnej školy, z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o zvýšených potrebách maloletých detí, okrem bežných potrieb spôsobených rastom. Odvolací súd nevylučuje, že aj bežné potreby detí sa s pribúdajúcim vekom zvyšujú, treba však veľmi citlivo skúmať moment, kedy rast týchto bežných potrieb je ešte pokrytý určeným výživným, prípadne aj plnením vyživovacej povinnosti dobrovoľne (druhým rodičom), a kedy už určené výživné nepostačuje. Vyživovacia povinnosť sa totiž určuje do budúcna tak, aby po určitú dobu pokrývala aj zvýšené bežné výdavky spojené s rastom detí, a nebolo potrebné ju často meniť.

18.6. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania dôsledne nezaoberal tým, či došlo k zmene okolností, za ktorých bolo vydané ostatné rozhodnutie súdu, a či prípadná zmena týchto okolností je tak podstatná, že vyžaduje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, a nezaoberal sa ani tým, v akom rozsahu sa na prípadnej zmene potrieb detí má podieľať matka. Pokiaľ napriek uvedenému rozhodol o zvýšení vyživovacej otca k obom maloletým deťom o 50 eur a od podania návrhu, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho bolo jeho rozhodnutie predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. A to napriek tomu, že vo veci ide o konanie podľa , podľa ktorého je súd povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli ( ).

19. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd čiastočne stotožnil s odvolacími námietkami otca týkajúcimi sa rozporných a nepreukázaných tvrdení matky o jej aktuálnych príjmoch, dôvodov, pre ktoré matka nepoberá plat za vykonanú prácu, nákladov na bývanie a platení hypotéky. Rovnako treba prisvedčiť námietke otca, že súd prvej inštancie priznal zvýšené výživné už od podania návrhu v novembri 2018, hoci ku dňu začatia konania neboli preukázané žiadne mimoriadne výdavky na deti. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku otca voči zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa jeho príjem zvýšil od roku 2015 zo sumy 945 eur.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou matky, podľa ktorej súd prvej inštancie riadne nezistil majetkové pomery otca, naopak majetkové pomery otca považoval za zistené dostatočne podrobne, na rozdiel od majetkových pomerov matky. Nestotožnil sa ani s tvrdením matky, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkové zistenie a dôvody na zvýšenie výživného v roku 2019 a 2020. K tomu odvolací súd uvádza, že s narodením dieťaťa sú spojené zvýšené výdavky matky aj novorodenca. U matky sú to najmä zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom (na oblečenie, obutie, výživa, zdravotná starostlivosť) a u dieťaťa sú namieste zvýšenie výdavky na obstaranie výbavičky (oblečenie, kozmetika, kočík, postieľka, prípadne autosedačka a pod.). Keďže otcovi sa v roku 2019 narodilo dieťa, pribudla mu nielen vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu, ale mal povinnosť podieľať sa aj na zvýšených výdavkoch matky a výdavkov na obstaranie potrebnej výbavy pre dieťa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v tomto období nebolo v možnostiach otca podieľať sa vyššou mierou na výžive maloletých detí N. a Y. aj v roku 2019 a 2020. Výdavky, ktoré otec preukazoval ani odvolací súd nepovažoval za neprimerané, nadsadené, či neopodstatnené.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, za ktorých bolo rozhodnuté o ostatnej úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a či k tejto zmene došlo už ku dňu podania návrhu. Ďalej sa bude podrobnejšie zaoberať majetkovými pomermi matky, jej skutočnými príjmami za obdobie od podania návrhu v roku 2018, prípadne jej možnosťami dosiahnuť vyšší príjem vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, prax a schopnosti, a inými majetkovými pomermi, ako aj jej skutočnými výdavkami. Za tým účelom vykoná opätovný výsluch oboch rodičov a ďalšie potrebné dokazovanie. Následne opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).