Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoPr-6-2020.pdf
PDF · 126.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. P. XXX/XX, zastúpeného Národným odborovým zväzom, so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, IČO 51 431 106, proti žalovanému SLOVAKTUAL s.r.o., so sídlom Pravenec 272, IČO 00 693 511, zastúpenému Advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Bratislava, Panenská 8, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a určenia, že pracovný pomer trvá, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. júla 2020, č. k. 11Cpr/16/2018-423, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.05.2018 domáhal určenia neplatnosti výpovede zo dňa 24.01.2018 daná žalobcovi žalovaným a určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaný založený pracovnou zmluvou zo dňa 06.06.2017 trvá. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je členom Odborového zväzu GINN, so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, ktorá pôsobí u žalovaného a členom vedenia výboru tohto zväzu. Žalovaný v Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.01.2018 adresovaný žalobcovi uviedol, že žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že neposlúchol zákaz vyvesenia nežiaducich oznamov na nástenku. Žiadosťou o prerokovanie výpovede zo dňa 23.01.2018 adresovanej Odborovému zväzu GINN požiadal o prerokovanie výpovede žalobcu, pričom odborový zväz prevzal písomnosť dňa 01.02.2018. Žalovaný listom zo dňa 24.01.2018 oznámil žalobcovi, že z dôvodného podozrenia zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a ohrozenia dôležitého záujmu zamestnávateľa ďalším výkonom práce, žalobcovi prerušuje výkon práce na dobu jedného mesiaca. Listom zo dňa 24.01.2018 žalovaný oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru výpoveďou, s výpovednou dobou 2 mesiace, a to z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh a porušovania pracovnej disciplín, pričom výpovedná doba začína plynúť dňa 01.02.2018 a končí 31.03.2018. Odborový zväz GINN mailom zo dňa 07.02.2018 kontaktoval žalovaného za účelom prerokovania výpovede danej žalobcovi. Žalovaný mailom zo dňa 08.02.2018 požiadal odborový zväz o predloženie kvalifikovaného oznámenia s listinnými dôkazmi o registrácii odborovej organizácie a členoch. Odborový zväz GINN viackrát zaslal žalovanému svoju registráciu s uvedením štatutárneho orgánu a členov, napr. Mailom zo dňa 08.02.2018. Žalobca mal za to, že výpoveď zo dňa 24.01.2018 daný žalovaným je neplatná, nakoľko žalovaný neprerokoval výpoveď s odborovou organizáciou, ktorej je členom. Tvrdenia uvedené vo výpovedi sú nepravdivé a výpoveď možno považovať za trest z dôvodu, že žalobca je členom odborovej organizácie a na tabuľu spoločnosti vyvesil oznam o pôsobení Odborového zväzu GINN. Odborová organizácia predložila žalovanému doklady o svojom pôsobení u žalovaného, ten ich však nerešpektuje. Žiadosť žalovaného o prerokovanie výpovede s odborovou
organizáciou zo dňa 23.01.2018 možno považovať iba za formálnu a ide o zjavne účelové konanie, nakoľko následne po tejto žiadosti dňa 07.02.2018 spochybnil existenciu odborovej organizácie.
2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom v tomto spore č.k. 11Cpr/16/2018-244 zo dňa 15.08.2019 výrokom I. určil, že výpoveď zo dňa 24.01.2018 daná žalobcovi žalovaným je neplatná, výrokom II. určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 06.06.2017 končí dňom 15.08.2019 a výrokom III. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalobcu a žalovaného tunajší odvolací súd uznesením č.k. 5CoPr/5/2019-383 zo dňa 04.03.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu, že výpoveď nebola prerokovaná odborovou organizáciou. Toto tvrdenie bolo neopodstatnené, nakoľko v čase doručovania výpovede žalobcovi zo strany žalovaného dňa 25.01.2018 nepôsobil Odborový zväz GINN na pracovisku žalovaného a nepôsobili u žalovaného ani zástupcovia zamestnancov. Z uvedeného dôvodu nebol potrebný súhlas a žalovaný nebol povinný prerokovať výpoveď žalobcu s Odborovým zväzom GINN, a to s poukazom na oznámenie Odborového zväzu GINN zo dňa 18.04.2018 adresovaného žalovanému, že Odborový zväz GINN ako oprávnená odborová organizácia zastupujúca záujmy zamestnancov oznamuje inštitúciám, že od 01.02.2018 začala pôsobiť podľa § 230 Zákonníka práce odborová organizácia ako zástupca zamestnancov. Súd prvej inštancie ustálil, že povinnosťou žalovaného bolo pred podaním výpovede oboznámiť žalobcu s dôvodmi výpovede a umožniť mu vyjadriť sa a z dôvodu nedodržania uvedenej povinnosti, súd považoval výpoveď danú žalovaným žalobcovi za neplatnú. Odvolací súd s týmto názorom nesúhlasil z dôvodu, že pri výpovedi pre porušenie pracovnej disciplíny je síce zamestnávateľ povinný vopred oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa, ale nesplnenie uvedenej povinnosti nemá za následok neplatnosť výpovede. Preto neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Odvolací súd konštatoval, že zamestnávateľ môže zamestnancovi dať výpoveď z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh až vtedy, ak bol zamestnanec písomne upozornený na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a napriek tomu vytýkané nedostatky neodstránil, pričom zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť primeranú lehotu, počas ktorej má zlepšiť svoj výkon práce. Až po splnení týchto podmienok môže dať zamestnávateľ výpoveď z predmetného dôvodu, inak by bola výpoveď neplatná. Súd prvej inštancie sa výpoveďou z pracovného pomeru z tohto hľadiska vôbec nezaoberal napriek tomu, že vypočul zamestnancov a štatutárov žalovaného, pričom vykonané dokazovanie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, a preto odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní opakovane sa zaoberať, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu voči žalovanému v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, teda či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca opakovane a menej závažne s prihliadnutím na všetky okolnosti ako je potrebné posudzovať v rámci opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny s prihliadnutím na jednotlivé upozornenia, ktoré boli žalobcovi doručované zo strany žalovaného. Tieto porušenia bude potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na jeho pracovné zaradenie, výkonnosť v práci, obvyklý odchod a pracovné zaradenie zamestnanca. Faktom je, že z doposiaľ vykonaného dokazovania zatiaľ vyplýva, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobcovi z dôvodu ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce doposiaľ neobstojí, avšak pokiaľ by boli naplnené predpoklady pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, je z právneho a skutkového hľadiska potrebné opätovne sa zaoberať naplnením tohto výpovedného dôvodu.
3. V poradí druhým rozsudkom v predmetnom spore, ktorý je predmetom prieskumu tunajšieho odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného a zhodnotil všetky doposiaľ vykonané výsluchy svedkov. Z výpovede svedka Vladimíra Baroša (zmenový majster u žalovaného) vyplynulo, že vedel o výpovedi pre žalobcu. Osobné skúsenosti so žalobcom nemal, ale videl ho dva krát fajčiť (len nevie kedy presne to bolo) v nedovolenej zóne, kde sú odpadové kontajnery s rizikom vzniku požiaru, preto túto skutočnosť oznámil kolegovi zmenovému majstrovi. U zamestnávateľa sú vyhradené miesta na fajčenie, zamestnanci môžu fajčiť len cez prestávku, o čom sú uzrozumení, pričom žalobcu prichytil fajčiť nie cez prestávku. Za predpokladu
takého porušenia je postup nasledovný - hlásenie nadriadenému, vyvodenie dôsledkov. V prípade žalobcu to bolo kárne opatrenie spočívajúce v písomnom napomenutí. Z výsluchu svedka Radka Peregrima (zmenový majster u žalovaného) vyplynulo, že žalobca pracoval u neho na smene dávno. Keď začal u neho žalobca pracovať, pôsobil ako veľmi seriózny človek, bol veľmi šikovný, pracoval, ale postupom času sa jeho ochota pracovať vytrácala. Porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že nemal pracovnú bezpečnostnú obuv, prišiel len v teniskách. Z hľadiska bezpečnosti je potrebné mať pracovnú obuv, pretože pri práci môže zamestnancovi niečo padnúť na nohu. V prípade ďalšieho porušenia, žalobca opúšťal svoje pracovné miesto, rozprával sa s kolegami a prechádzal sa po hale. Pokiaľ ide o Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 10.01.2018, kde je podpísaný spolu s Ing. M. s uvedením nekorektného jednania žalobcu s nadriadeným, tak žalobcovi dal pokyn, aby sa vrátil na pracovisko, ale ani po jeho upozornení žalobca pracovný pokyn nerešpektoval a uviedol, aby mu dal pokoj. Toto upozornenie riešil hneď, ako sa to udialo, bol volaný za pánom M.. V prípade, že by mal žalobca naďalej pracovať u žalovaného určite by nebol pre zamestnávateľa prínosný, ani nápomocný. Z výsluchu svedka Ing. Igora Šefčika (zmenový majster u žalovaného) vyplynulo, že vie o kárnom opatrení, ktoré bolo adresované žalobcovi, toto nebolo prvé a žalobca dostal výpoveď. Čo sa dialo ďalej toho nebol zúčastnený. Žalobcovi nebol priamo nadriadený. So žalobcom pracoval počas prvého pracovného pomeru u žalovaného. Počas tohto prvého zamestnania bol so žalobcom v hale, ale v krátkej dobe tam boli problémy. Žalobca ho ale nežiadal po skončení pracovného pomeru, aby sa za neho prihovoril u zamestnávateľa, ale bol pri telefonáte, keď sa žalobca rozprával s pánom M., ktorý sa pýtal na názor, či majú žalobcu vziať späť do práce. Dôvodom, že žalobcu vzali späť, bolo kajúcne správanie žalobcu vyplývajúce z rozhovoru, jeho prísľub, že sa polepší a dôvodom bolo tiež, že bol žalobca manuálne zručný. Žalobcovo zlepšené správanie trvalo 1-2 mesiace a potom skĺzol naspäť. Žalobca neuznával autority (majstri, konatelia) a robil si stále svoje. Žalobca nedodržiaval odchody a príchody z prestávok, čo malo negatívny vplyv na zamestnancov. Z rozprávania od svojich kolegov, ale aj z vlastnej skúsenosti vie, že žalobca nerešpektoval pokyny od nadriadených. Po všetkom je toho názoru, že žalobca nie je pre žalovaného nápomocný a nie je pre neho prínosom. Z výsluchu Ing. U. U. (bývalý konateľ) vyplynulo, že bol konateľom žalovaného v čase, keď bola žalobcovi doručená výpoveď. Nepamätá si, z akého dôvodu bol žalobca pôvodne prepustený, ale má vedomosť, že za jeho opätovné nastúpenie sa prihovárali. K okolnostiam ohľadne druhého prepustenia žalobcu sa vyjadril, že ako konateľ pracoval so vstupmi, ktoré mu boli predkladané od manažéra a riadiacich pracovníkov. Z výroby prišiel podnet, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zo sekcie ľudských zdrojov mu bolo pripravené na podpis napomenutie pre žalobcu, ktoré bolo doručované. Bol prítomný pri doručovaní výpovede žalobcovi, ktoré bolo podložené napomenutiami. Vedomý si je toho, že pred doručovaním výpovede sedel v kancelárií spolu so svedkami uvedenými vo výpovedi, následne bola žalobcovi prečítaná výpoveď podložená napomenutiami, žalobca si výpoveď prevzal, ale odmietol podpísať jej prevzatie. Z vykonaného dokazovanie ďalej vyplynulo, že e-mailom zaslaným dňa 18.01.2018 Odborový zväz GINN oznámil, že odo dňa 29.11.2017 začína pôsobiť u žalovaného ako odborová organizácia zastupujúca zamestnancov žalovaného podľa § 230 Zákonníka práce a zastupuje viacerých zamestnancov žalovaného, ale vzhľadom na ochranu osobných údajov nemôže ich zverejniť bez súhlasu. Žiadal, aby v prípade konaní právnych úkonov, ktoré sa týkajú dotknutých zamestnancov, konal žalovaný výlučne s odborovou organizáciou. Odborový zväz tiež uviedol, že zaznamenal neprípustné správanie vedúceho pracovníka žalovaného, ktorý sa vyhrážal zamestnancom, že ak vstúpia do Odborového zväzu GINN, tak budú prepustení. Upozornil žalovaného, že prípadné prepustenie zamestnanca, ktorý je členom Odborového zväzu GINN, musí najskôr prerokovať s odborovou organizáciou, inak bude právny úkon neplatný. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne navrhovanej žalobcom (pani Vidová) a zástupcov zamestnancov zamestnaneckej rady pôsobiacej u žalovaného, nakoľko ich výsluch nesúvisí s predmetom konania. Nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkov zamestnancov inšpektorátu práce na preukázanie skutočností, že inšpektorát práce úmyselne zavádzal, že u žalovaného nepôsobila žiadna odborová organizácia, nakoľko toto bolo preukázané e-mailom a protokolom z inšpektorátu práce Trenčín.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 230 ods. 1 až 3, § 63 ods. 1 písm. e), § 63 ods. 4, 6, § 77, § 79 ods. 1, § 81, § 38 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Z hľadiska dodržania formálnych podmienok platného skončenia pracovného pomeru má súd za preukázané, že dôvod skončenia pracovného pomeru vo výpovedi je skutkovo vymedzený aj s odkazmi na predchádzajúce písomné upozornenia dané žalobcovi. Výpoveď bola žalobcovi doručená osobne dňa 25.01.2018, napriek tomu, že ju žalobca nepodpísal. Žalobca naďalej trval na tom, že u žalovaného v čase doručovania výpovede pôsobil Odborový zväz GINN, pričom uvedené
tvrdenie doposiaľ nebolo v konaní preukázané, a to ani predloženým e-mailom zo dňa 18.01.2018, ktorým odborový zväz oznámil svoje pôsobenie u žalovaného, pričom mu nepredložil zoznam členov odborového orgánu. Odborový zväz GINN teda neoznámil pôsobenie u žalovaného tak, ako predpokladá ust. § 230 Zákonníka práce. Ani vešanie oznamov na nástenke u žalovaného nemožno považovať za kvalifikované oznámenie pôsobnosti odborového zväzu. S poukazom na uvedené tak podmienkou platnosti výpovede žalobcovi nebolo predchádzajúce prerokovanie výpovede s Odborovým zväzom GINN. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, či skutočne došlo k naplneniu uplatneného dôvodu výpovede, či boli naplnené hmotnoprávne podmienky výpovede, teda či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu opakovane a menej závažným spôsobom s prihliadnutím na jednotlivé upozornenia zaslané žalobcovi, jeho pracovné zariadenie, výkonnosť v práci, obvyklý chod a pracovné zaradenie. Žalobca pracoval u žalovaného od 06.06.2017 ako operátor výroby, pričom už u žalovaného pracoval na základe predchádzajúceho pracovného pomeru, ktorý sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ako uviedol žalobca a Ing. X., žalovaný zobral žalobcu naspäť s tým, že je pracovne zdatný, ale problémový. Dôvodom bolo kajúcne správanie žalobcu vyplývajúce z rozhovoru a prísľubu, že sa zriekne všetkých návykov, ktoré mal počas predchádzajúcich pracovných a dôvodom bolo tiež to, že bol žalobca pracovne zručný a chýbali ľudia. Žalobca vykazoval zlepšené správanie 1-2 mesiace a potom skĺzol naspäť. Z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce vyplýva, že pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi, ak zamestnanec aspoň dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom v rámci šesťmesačného obdobia, pričom pri prvom porušení musí byť zamestnanec písomne upozornený na možnosť výpovede v prípade, ak v období nasledujúcich šiestich mesiacov dôjde k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobca bol dňa 18.10.2017 písomne upozornený zo strany zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny nedodržiavaním bezpečnostných predpisov tým, že nenosí pracovnú obuv, v dôsledku čoho hrozí nebezpečenstvo úrazu. Uvedené písomné upozornenie žalobca osobne podpísal. Ako vyplýva z výsluchu žalobcu a svedka E. Peregrima, na pracovisku žalobca musí nosiť špeciálnu obuv z dôvodu, že žalobca ako operátor výroby vešia krídla okien na rámy. Z hľadiska bezpečnosti, keďže žalobcovi pri práci môže spadnúť niečo na nohu. Žalobca prišiel obutý len v teniskách. Žalobca si bol uvedenej povinnosti vedomý a ako sám vo výpovedi uviedol, keď urobil chybu, kárne opatrenie podpísal, vie niesť za to zodpovednosť. Žalobca bol dňa 10.01.2018 opakovane písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny tým, že nekorektne jednal s nadriadeným ohľadom pracovných pokynov. Žalobca pri výsluchu potvrdil, že na pokyn vedúceho, aby sa žalobca vrátil na pracovisko, mu tento povedal, že mu má dať už pokoj. Žalobca bol písomne upozornený dňa 24.01.2018 na porušenie pracovnej disciplíny tým, že dňa 12.12.2017 fajčil počas pracovnej doby na mieste nie na tento účel vyhradenom a dňa 08.01.2018 svojvoľne opustil pracovisko, keď bol pristihnutý na linke 1 na pracovisku zasklievania, kde nemal čo robiť. Žalobca k uvedenému uviedol, že si nie je vedomý, že by u zamestnávateľa dňa 12.12.2017 fajčil, na smene fajčí každý, keď ich videli majstri, tak to neriešili, nakoľko na ich smene sa robilo riadne. Potvrdil, že na fajčenie majú vyhradenú fajčiarsku miestnosť. K ďalšiemu upozorneniu, že sa mal dňa 08.01.2018 zdržiavať na pracovisku zasklievania uviedol, že nakoľko vedel robiť na každej pozícií, išiel pomáhať kolegom, iba tam robil, kolegov nezabával, bežne to u zamestnávateľa tak fungovalo. Tieto upozornenia považuje za účelové, keďže ho chceli prepustiť. Súd prvej inštancie na základe uvedeného ustálil, že boli naplnené materiálne podmienky výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v bezdôvodnom opúšťaní pracovného miesta, nerešpektovania pracovných pokynov nadriadeného, porušovania bezpečnostných predpisov. Žalobca potvrdil, že keď si bol vedomý svojho pochybenia, kárne opatrenie podpísal. Na pracovisku nemal pracovnú obuv, ktorú je potrebné z hľadiska bezpečnosti práce nosiť a tejto povinnosti si bol vedomý. Nerešpektoval pokyny nadriadeného, aby sa vrátil na svoje pracovisko, svojvoľne opúšťal pracovisko. Z výsluchov svedkov vyplýva, že žalobca neuznával autority, robil si svoje. Žalobca a zástupca žalobcu na obranu konanie žalobcu, ktorým sa dopúšťal porušovania povinností zľahčujú a písomné upozornenia považujú iba za formálne vyprodukované. Nakoľko mal súd v konaní riadne preukázané porušovanie povinností na strane žalobcu, ktoré vyhodnotil ako opakované a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, je súd toho názoru, že dôvody na určenie neplatnosti výpovede nie sú dané. Pokiaľ ide o dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4. Zákonníka práce pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, súd nemal v konaní pre platnosť výpovede skutkovo vymedzený dôvod výpovede, ako aj to, že by žalovaný žalobcu v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na odstránenie týchto nedostatkov a žalobca ich v primeranom čase neodstránil. Ako uviedol žalovaný, porušovanie pracovnej disciplíny žalobcom viedlo aj k poklesu výkonnosti na strane žalobcu a formálne vo výpovedi uviedol, že končí pracovný pomer aj z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Predchádzajúce písomné upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh žalovanému
neadresoval a tento dôvod skončenia pracovného pomeru vo výpovedi ani skutkovo nezdôvodnil. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v čase, kedy mu žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru, u žalovaného pôsobila odborová organizácia. Nasvedčuje tomu i fakt, že žalovaný dňa 23.01.2018 požiadal Odborový zväz GINN o prerokovanie výpovede žalobcu a až následne, keď odborová organizácia reagovala s ponukou na stretnutie, žalovaný namietal a žiadal predložiť doklady o svojom pôsobení, ktoré mu odborová organizácia zaslala. Odborový zväz riadne v zmysle ust. § 230 Zákonníka práce oznámil svoje pôsobenie, oznámil žalovanému i to, že zastupuje žalobcu, pričom zoznam ďalších jej členov konkrétne neuviedol z legitímneho dôvodu, a to že nemá súhlas týchto osôb na takéto zverejnenie. Žalovaný v čase dania výpovede žalobcovi bol povinný umožniť pôsobenie Odborového zväzu GINN u žalovaného a bol tiež povinný prerokovať s odborovým zväzom výpoveď danú žalobcovi, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie navyše neprihliadal na predložený dôkaz (emailovú komunikáciu pred prepustením žalobcu zo zamestnania) a takýto svoj postup v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil. Žalobca ďalej uviedol, že porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú mu kladené za vinu, sú len vykonštruované a simulované tak, aby žalovaný mal dôvod na výpoveď z pracovného pomeru. Ďalej namieta opakované porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa mal dopustiť, neboli v konaní riadne preukázané, pričom ako celok nespĺňajú materiálne podmienky takého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovali výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými atribútmi ako osoba zamestnanca, jeho funkcia, miera zavinenia, spôsob a intenzita porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bol zaviazaný rozhodnutím krajského súdu s odkazom na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo 1252/2002 a sp. zn. 21Cdo/414/2001, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere nepreskúmateľné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu odmieta tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní, ktoré nemajú oporu v riadne zistenom skutkovom stave a v žiadnom prípade nepreukazujú dôvodnosť odvolania. Obsahom odvolania sú len opakujúce sa tvrdenia žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie a odvolací súd už riadne vysporiadali. Žalobca len vo všeobecnosti vyjadruje svoju subjektívnu nespokojnosť so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bez toho, aby akokoľvek bližšie špecifikoval, v čom majú spočívať nesprávne skutkové zistenia alebo nesprávne právne posúdenie danej veci súdom prvej inštancie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že súčasťou práva na spravodlivý proces nie je právo procesnej strany domáhať sa, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami a zároveň rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. K opakovaným tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa povinnosti žalovaného prerokovať výpoveď žalobcu s Odborovým zväzom GINN, ktorý pôsobil u žalovaného, súd prvej inštancie a aj odvolací súd už zaujali stanovisko a konštatovali, že v čase výpovede z pracovného pomeru žalobcu nepôsobil u žalovaného Odborový zväz GINN a žalovaný tak nebol povinný prerokovať výpoveď s odborovou organizáciou. Tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie neprihliadol na novo predložený dôkaz e-mailovú komunikáciu pred výpoveďou žalobcu, nie je pravdivé, nakoľko tento e-mail bol v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jedným z dôkazných prostriedkov. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej tento e-mail nebolo možné považovať za kvalifikované oznámenie odborovej organizácie o začatí pôsobenia u žalovaného v zmysle § 230 ods. 1 Zákonníka práce, keďže jeho súčasťou nebol zoznam členov odborového orgánu. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že nemohol poskytnúť zoznam členov odborového orgánu z dôvodu ochrany ich osobných údajov, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany osobných údajov je chráneným osobným údajom len údaj o odborovej príslušnosti radových členov odborovej organizácie, nie však údaj o tom, či je určitá osoba členom odborového orgánu odborovej organizácie. Tento údaj je odborová organizácia v súlade s § 230 ods. 1 Zákonníka práce povinná poskytnúť zamestnávateľovi, ak chce u zamestnávateľa riadne pôsobiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru o opakovanom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu na základe riadne vykonaných dôkazov, vrátane písomného upozornenia na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zo
dňa 18.10.2017 a zo dňa 10.01.2018 a z výsluchu svedkov, ako aj z výsluchu samotného žalobcu, ktorý sám potvrdil, že porušil pracovnú disciplínu spôsobom uvedeným v písomných upozorneniach. Súd prvej inštancie zohľadnil aj ďalšie relevantné skutočnosti, že v danom prípade išlo už o druhý pracovný pomer žalobcu u žalovaného, pričom k skončeniu prvého pracovného pomeru došlo na základe okamžitého skončenia z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcu. Súd prihliadol tiež na to, že žalobca dlhodobo nebol schopný vykonávať prácu podľa pokynov vedúcich zamestnancov a dodržiavať pracovnú disciplínu, čo bolo v konaní riadne preukázané výsluchmi svedkov. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny, ktoré mal súd za preukázané, nespĺňajú ako celok materiálne podmienky takého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací tak preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
9. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 10. V prejednávanej veci, ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich rozhodnutiach súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 06.06.2017 na dobu určitú, na základe ktorej bol žalobca ako zamestnanec funkčne zaradený ako operátor výroby s miestom výkonu práce v spoločnosti SLOVAKTUAL, s.r.o. V Pravenci. Žalovaný dňa 24.01.2018 písomne oznámil žalobcovi, že s ním končí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce a z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, s výpovednou dobou 2 mesiace, pričom výpovedná doba začína plynúť dňa 01.02.2018 a končí dňa 31.03.2018. Žalobcovi bola výpoveď osobne doručená dňa 25.01.2018.
11. Predmetom tohto konania je už len určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.01.2018, ktorá bola daná žalobcovi zo strany žalovaného z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Rovnako ako ustálil súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, vo výpovedi zo dňa 24.01.2018 nebol skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu vyplýva, že výpovedi nepredchádzalo písomné upozornenie žalovaného na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo strany žalobcu s určenou primeranou lehotou na odstránenie nedostatkov v priebehu posledných 6 mesiacov. Neboli tak splnené hmotnoprávne podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce, nakoľko žalovaný neposkytol primeranú lehotu na to, aby žalobca mohol začať plniť svoje pracovné úlohy uspokojivo, preto je výpoveď z pracovného pomeru z tohto dôvodu neplatná. Žalovaným tvrdený pokles pracovnej výkonnosti žalobcu bol v tomto prípade čisto formálny a bez skutkového odôvodnenia.
12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce môžu pri tomto výpovednom dôvode nastať 2 prípady, a to zamestnanec naplnil dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru (závažné porušenie pracovnej disciplíny) alebo zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. V prípade porušenia pracovnej disciplíny si zamestnanec neplní svoje pracovné povinnosti, s ktorými bol preukázateľne oboznámený v pracovnej zmluve, interných predpisoch zamestnávateľa alebo mu taká povinnosť vyplýva priamo zo Zákonníka práce alebo osobitného zákona a bol s ňou oboznámený zamestnávateľom. Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným konaním zamestnanca, aj z nedbanlivosti, pričom preukázanie zavinenia je dôkazným bremenom zamestnávateľa. Porušenie pracovnej disciplíny musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje medzi spomínaným menej závažným a závažným spôsobom porušenia pracovnej disciplíny, pričom napriek veľkému
významu stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre výber spôsobu skončenia pracovného pomeru a tiež pre posudzovanie platnosti rôznych spôsobov skončenia pracovného pomeru absentuje presnejšia špecifikácia pravidiel pri určovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Preto je úlohou súdu, aby z vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny s prihliadnutím na osobu zamestnanca, jeho pracovnú funkciu, resp. pracovné zaradenie, doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, dobu porušovania pracovných úloh a povinností, mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob porušenia pracovných povinností a podobne. Pre prípad menej závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom Zákonník práce nevyžaduje, aby mu zamestnávateľ určil lehotu na nápravu, ale za to Zákonník práce vyžaduje pre platnosť výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e), aby v predchádzajúcich 6 mesiacoch bol zamestnanec v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na to, že pre takéto porušenie môže zamestnávateľ pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Zamestnávateľ je teda oprávnený pristúpiť k výpovednému dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za predpokladu, že zamestnanec v priebehu 6 mesiacov dvakrát porušil pracovnú disciplínu, pričom toto porušenia sa nemusí týkať tej istej povinnosti zamestnanca a nemusí ani medzi dvomi porušenia pracovnej disciplíny existovať súvislosť.
13. Ustanovenie § 230 ods. 1 Zákonníka práce vymedzuje odborovú organizáciu ako občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia oznamuje zamestnávateľovi začatie jej pôsobenia a predkladá zamestnávateľovi zoznam členov predmetného odborového orgánu ako štatutárneho orgánu odborovej organizácie, oprávnených konať za odborovú organizáciu, ale nie všetkých členov odborovej organizácie. Odborová organizácia nie je povinná ani oprávnená bez súhlasu dotknutého zamestnanca oznamovať členstvo fyzických osôb v odborovej organizácií tretím osobám. Požiadavka na preukazovanie členstva v odborovej organizácii by viedla k porušeniu všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov.
14. Neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu, že žalovaný neprerokoval výpoveď žalobcu s Odborovým zväzom GINN, ktorý v čase výpovede pôsobil u žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že e-mailom zo dňa 18.01.2018 Odborový zväz GINN oznámil, že odo dňa 29.11.2017 začína pôsobiť u žalovaného podľa § 230 Zákonníka práce ako odborová organizácia zastupujúca zamestnancov žalovaného a e-mailom zo dňa 18.04.2018 Odborový zväz GINN taktiež oznámil žalovanému, že ako oprávnená odborová organizácia zastupujúca záujmy zamestnancov oznamuje inštitúciám, že od 01.02.2018 začala pôsobiť podľa § 230 Zákonníka práce odborová organizácia ako zástupca zamestnancov. Odvolací súd má za to, že pôsobenie Odborového zväzu GINN v čase doručenia výpovede žalobcovi dňa 25.01.2018 nebolo v konaní preukázané. Odborový zväz GINN relevantným spôsobom neoznámil svoje pôsobenie u žalovaného tak ako to predpokladá ustanovenia § 230 Zákonníka práce, nakoľko v e-maili zo dňa 18.01.2018 Odborového zväzu GINN a v oznámení Odborového zväzu GINN zo dňa 18.04.2018 o začatí svojho pôsobenia u žalovaného absentoval zoznam členov odborového orgánu, ktorí sú oprávnení konať za odborovú organizáciu. Súd prvej inštancie správne ustáli, že Odborová organizácia GINN v čase doručovania výpovede žalobcovi dňa 25.01.2018 nepôsobila u žalovaného vzhľadom na vyššie prijaté závery a žalovaný tak nebol povinný prerokovať výpoveď žalobcu s odborovou organizáciou. Pokiaľ Odborový zväz GINN v tejto súvislosti namietal, že nemohol zverejniť mená zamestnancov, ktorí sú členovia odborovej organizácie,bez ich súhlasu z dôvodu ochrany ich osobných údajov, tak odvolací súd konštatuje, že na, aby mohol Odborový zväz GINN pôsobiť u žalovaného ako odborová organizácia zastupujúca zamestnancov bolo potrebné oznámiť žalovanému svoje pôsobenie predložiť zoznam členov odborového orgánu (štatutárneho orgánu) a nie členov odborovej organizácie, ako tvrdil Odborový zväz GINN. 15. Pokiaľ ide o posúdenie otázky naplnenia hmotnoprávnych podmienok skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, súd prvej inštancie správne skutkovo a právne vyhodnotil nedôvodnosť podanej žaloby z dôvodu preukázania opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, pričom súd zohľadnil aj okolnosti porušenia pracovnej disciplíny s prihliadnutím na osobu žalobcu (zamestnanca), mieru jeho zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny a ďalšie okolnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, keď nemal pracovnú obuv, prišiel obutý v teniskách, v dôsledku čoho hrozilo nebezpečenstvo úrazu, nakoľko žalobca ako operátor výroby vešal krídla okien na rámy a mohlo mu niečo spadnúť na nohy. Uvedenú skutočnosť potvrdil pri výsluchu svedok Radko Peregrim (zmenový majster u žalovaného) a aj sám žalobca, ktorý si uvedomoval túto povinnosť. Žalobca tak
bol na dané porušenie zo strany zamestnávateľa písomne upozornený dňa 18.10.2017 s poučením o možnom skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ak v najbližších 6 mesiacoch znova poruší pracovnú disciplínu. Žalobca toto písomné upozornenie podpísal. V poradí druhým porušením pracovnej disciplíny žalobcu bolo jeho nekorektné jednanie s nadriadeným, so zmenovým majstrom Radkom Peregrimom, ktorý tieto skutočnosti uviedol pri výsluchu, keď žalobcu po svojvoľnom opustení pracoviska vyzval, aby sa naspäť vrátil na pracovisko, pričom ani po upozornení žalobca nerešpektoval pracovný pokyn a nadriadenému povedal, aby mu dal pokoj. Žalobca bol na uvedené nerešpektovanie pracovných pokynov nadriadeného písomne upozornený zo strany zamestnávateľa dňa 10.01.2018 s poučením, že ak v najbližších 6 mesiacov poruší pracovnú disciplínu akýmkoľvek spôsobom, bude s ním ukončený pracovný pomer výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Na ďalšie porušenie pracovnej disciplíny bol žalobca písomne upozornený dňa 24.01.2018 z dôvodu, že žalobca dňa 12.12.2017 fajčil počas pracovnej doby, na mieste nie na tom určenom a dňa 08.01.2018 svojvoľne opustil svoje pracovisko. Svedok Vladimír Baroš (zmenový majster u žalovaného) potvrdil, že žalobcu pristihol fajčiť nie cez prestávku a na mieste, kde sú odpadové kontajnery s rizikom vzniku požiaru a žalobca si bol vedomý vyhradených priestorov na fajčenie cez prestávku. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval vyššie uvedené skutočnosti za opakované a menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré bolo v konaní preukázané v rámci vykonaného dokazovania, a to písomnými upozorneniami zo strany žalovaného (zamestnávateľa) a predovšetkým výsluchom svedkov.
16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).