Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_17CoCsp-47-2020.pdf
PDF · 119.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Marek Baraník, advokát a konateľ, proti žalovanej G. F., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo N., H. Z. č. XX, o zaplatenie 275,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 5Csp/12/2020-67 zo dňa 31.07.2020, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého „právny predchodca žalobcu (D. L. K., a.s.) a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2015, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 800,- €; úver sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných splátkach v sume 25,- € mesačne pri počte splátok 48, dátume prvej splátky uvedenom ako „po mesiaci od poskytnutia úveru“, splatnosti splátok vždy 15. dňa v mesiaci, termíne konečnej splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci, úrokovej sadzbe vo výške 21,13 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vo výške 23,50 %, priemernej RPMN vo výške 37,67 %, celkovej čiastke úveru 1.200,- €; podľa hlavy 6 a § 2 úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu, ktoré podľa zmluvy tvorili jej neoddeliteľnú súčasť, v prípade, ak by sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, musí klient celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru); podľa doložených dokladov bol úver čerpaný dňa 16.07.2015 a žalovaná za obdobie od 02.09.2015 do 24.04.2017 zaplatila 21 splátok po 25,- €, t.j. spolu 525,- €; listom zo dňa 25.10.2017 (výzva k splateniu celého dlhu) vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, t.j. sumy 642,93 € najneskôr do 15 dní odo dňa spísania výzvy; predmetná výzva bola daná na poštu dňa 27.10.2015; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 bola pohľadávka právneho
predchodcu žalobcu voči žalovanej postúpená na žalobcu v sume 704,63 € a pozostávala z nezaplatenej istiny 532,39 €, úroku 75,52 €, úrokov z omeškania 96,72 €; podľa prílohy k tejto zmluve bol dátum zosplatnenia úveru dňa 25.10.2017“.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie „je potrebné predmetnú zmluvu posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a súčasne aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.; je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti“; súd prvej inštancie najskôr skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore a uviedol, že „žalobca odvodzoval svoju vecnú aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy, v ktorej je špecifikovaná pohľadávka vymáhaná v tomto konaní“, pričom „nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004); otázka vecnej legitimácie je súdom riešená v priebehu konania a jej vyriešenie sa odzrkadlí v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník (strana) nie je nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní ide“; súd prvej inštancie argumentoval, že „k vyhláseniu okamžitej (predčasnej) splatnosti by mohlo dôjsť, ak by boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky; podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka; ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva; v tejto veci má súd za preukázané, že bolo dohodnuté plnenie v splátkach a bola dohodnutá aj možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ale k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo, pretože žalovaná síce bola v omeškaní so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace, avšak nebola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka; žalobca napriek výzve súdu nepredložil žiadny doklad o takomto upozornení, a preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno; za upozornenie nie možné pokladať listinu, ktorou došlo už k vyhláseniu predčasnej splatnosti, keďže ide o dva odlišné inštitúty; stotožnenie upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a listiny, ktorou bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, by znamenalo neprimerané uľahčenie popierajúce zmysel právnej úpravy; predmetná výzva predstavuje už iba oznámenie veriteľa o zosplatnení úveru; pre účinné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je však nevyhnutne potrebné, aby veriteľ, skôr ako využije možnosť zosplatnenia úveru, upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva; žalobca tak nepreukázal splnenie podmienky, že jeho právny predchodca (D. L. K., a.s.) vopred upozornil žalovanú ako dlžníčku na možnosť zosplatnenia úveru; nedodržanie tohto postupu stanoveného zákonom následne znamená, že veriteľ využil právo tzv. straty výhody splátok v rozpore so zákonom, a preto na jeho zosplatnenie úveru nemožno prihliadať“; súd prvej inštancie uzavrel, že „v konaní nebolo preukázané platné zosplatnenie predmetného úveru, preto nemohlo dôjsť ani k jeho postúpeniu na tretiu osobu; zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 17 obsahuje obmedzenie, ktoré umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah poskytovania spotrebiteľských úverov (ktorým je aj žalobca, čo vyplýva z obchodného registra), ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu); termín konečnej splatnosti uvedený v zmluve bol 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci; úver bol poskytnutý dňa 16.07.2015; po prepočítaní je zrejmé, že prvá splátka podľa zmluvy mala byť zaplatená dňa 15.08.2015 a posledná splátka pri počte splátok 48 dňa 15.07.2019; k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť dňa 29.04.2019, teda skôr ako nastala konečná splatnosť úveru, pretože platné predčasné zosplatnenie úveru preukázané nebolo; ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, t.j. zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi; v dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať
pred súdom; vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie; neboli splnené zákonné podmienky uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch ani v Občianskom zákonníku, aby bolo možné konštatovať, že došlo k platnému zosplatneniu predmetného spotrebiteľského úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky; opomenutím postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka aj s poukazom na účel daného ustanovenia, ktorým je umožnenie spotrebiteľovi dať mu určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu predtým, ako dodávateľ využije svoje právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz, nemohlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 525 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 prvá veta, § 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože „jej žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú“.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 18.08.2020 (č.l. 78-88 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V odvolaní konkrétne (1) po citácii ustanovenia § 297 písm. b) C.s.p. uviedol, že predmetné ustanovenie „je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania; avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) C.s.p., t.j. bez nariadenia pojednávania; rozhodnutie súdu je teda nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho procesného postupu; je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu“; ďalej s poukazom na ustanovenia § 171 ods. 1 C.s.p. a § 181 ods. 2 C.s.p. vyjadril názor, že súd prvej inštancie „v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov; na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti zo strany súdu ako skutočnosti spornej, resp. nepreukázanej a preto žalobca nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere a z uvedeného dôvodu považuje za absurdné, ak súd bez nariadenia pojednávania žalobu zamietol“; na podporu uvedeného názoru poukázal na viaceré konkrétne rozhodnutia krajských súdov; (2) ďalej vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne (ne)splnenia podmienok ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že „pri plnení v splátkach upravuje oprávnenie veriteľa požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky § 565 Občianskeho zákonníka a v prípade spotrebiteľských sporov aj § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (...); postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t.j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; žalovaná bola pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzývaná k úhrade omeškaných splátok úveru a taktiež bola postupcom upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo nebolo zo strany žalovanej v konaní rozporované; napriek uvedenému žalobca uvádza, že ak by aj bola žalovaná na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka upozornená len v podaní zo dňa 25.10.2017 (t.j. v podaní, ktorým postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru), tak v zmysle odbornej
literatúry by takéto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo v plnom súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná bola aj v tomto podaní upozornená na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní do doby, do ktorej má pohľadávku zaplatiť; podľa Občianske právo s vysvetlivkami, 1. až 4. zväzok. Bratislava: Iura Edition spol s.r.o., PLANK K. a kol. 2009., 1900 s. ISBN 80-88715-07-5: „v odseku 9 sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach; podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky; toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní; z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať; z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť; pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky; zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky; vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 Občianskeho zákonníka sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť; za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno; to znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka“; žalobca teda v zmysle uvedeného uzavrel, že „postupca platne podaním zo dňa 25.10.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovanú pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti opakovane vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil na možné zosplatnenie úveru, pričom tieto tvrdenia neboli protistranou rozporované; ak by aj dodávateľ upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva aj priamo v podaní, ktorým si toto právo uplatňuje, tak postup, ktorý by pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zvolil je v súlade s odbornou literatúrou, podľa ktorej § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepredpokladá samostatné predchádzajúce písomné upozornenie na uplatnenie tohto práva; postupca by totiž využil svoje oprávnenie zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 25.10.2017 upozornil žalovanú, že si toto právo uplatňuje; zároveň by žalovanú týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; na základe uvedeného považuje za nesporné, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ uzavrel, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo neplatným právnym úkonom; súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ považoval pohľadávku žalobcu za nesplatnú („živý úver“) v čase jej postúpenia“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.4.2 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu; medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter sporu; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2015, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 800,- €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných splátkach v sume 25,- € mesačne pri počte splátok 48 so splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2015 s tým, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 25.10.2017 ku dňu 25.10.2017 a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu; súd prvej inštancie správne skúmal splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky zo spornej zmluvy voči žalovanej na žalobcu; vzhľadom na to, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľskú zmluvu (zmluvu o spotrebiteľskom úvere), pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru museli byť okrem podmienok ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka splnené aj podmienky stanovené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky, ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva; z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva; podľa názoru odvolacieho súdu k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (pohľadávky) podľa § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka možno v spotrebiteľskom spore zo strany veriteľa pristúpiť v prípade, že v čase výkonu (uplatnenia) práva na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (pohľadávky) je dlžník (spotrebiteľ) v omeškaní aspoň s jednou splátkou úveru dlhšie ako tri mesiace, keď predtým veriteľ splnil svoju povinnosť a upozornil dlžníka (spotrebiteľa) na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka aspoň 15 dní pred skutočným uplatnením práva na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru, pričom toto právo veriteľa trvá až do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (v okamihu splatnosti tejto splátky, t.j. splatnosťou štvrtej splátky v prípade mesačných splátok právo veriteľa na vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru kvôli predchádzajúcej splátke zaniká); rozhodujúce je, či na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sú splnené zákonné podmienky (t.j. či má veriteľ na tento postup právo); ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak v podstate zakotvuje akúsi notifikačnú povinnosť (upozornenie) veriteľa smerom k spotrebiteľovi v omeškaní, že môže pristúpiť k využitiu svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v prípade kvalifikovaného omeškania dlžníka (spotrebiteľa), t.j. omeškania dlhšieho ako tri mesiace od splatnosti splátky, keď súčasne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v prípade mesačných splátok úveru redukuje počet možností pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru na najviac štyri do roka; odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že upozornenie veriteľa vo vzťahu
ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (pred jeho samotným uplatnením) musí predchádzať samotnému výkonu práva vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru; nakoľko z vykonaného dokazovania ani nesporných skutkových tvrdení strán (bod 4.4.3 odôvodnenia) vyplýva, že vyhláseniu mimoriadnej splatnosti sporného úveru listom zo dňa 25.10.2017 nepredchádzalo upozornenie na možnosť výkonu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ani podľa odvolacieho súdu v prejednávanom spore nebola preukázaná osobitná výzva (upozornenie) žalovanej podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; pre nesplnenie zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sporného úveru neboli splnené ani zákonné podmienky (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) na postúpenie spornej pohľadávky na žalobcu; splnenie podmienok postúpenia spornej pohľadávky bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať v rámci posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore; z vykonaného dokazovania tak vyplýva nesplnenie zákonných podmienok (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez splnenia zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovaným z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu (t.j. sporná pohľadávka nebola v čase postúpenia v celom rozsahu splatná); žalobca preto spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa D. L. K., a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 platne nenadobudol; zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovanej zo strany súdu prvej inštancie bolo preto vecne správne; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.
4.4.3 Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou (námietkou) žalobcu, že vyhlásením napadnutého rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b/ C.s.p.) došlo postupom súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces; odvolací súd sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názorom žalobcu, že v prípade nesporných skutkových tvrdení strán (ako jednej z podmienok postupu podľa § 297 písm. b/ C.s.p.) môže súd žalobe žalobcu vždy len vyhovieť, pretože aj v prípade nesporných skutkových tvrdení strán môže právne posúdenie veci vyznieť v neprospech žalobcu (až na základe právneho posúdenia veci môže súd dospieť k záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby, samotné nesporné skutkové tvrdenia strán na vyhovenie žalobe nestačia); nie je sporné, že jeden zo spôsobov zistenia skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu vo veci samej (§ 215 ods. 1 a 2 C.s.p.) predstavujú aj nesporné skutkové tvrdenia strán (§ 150 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 C.s.p.); na nastúpenie účinkov nesporného skutkového tvrdenia v dôsledku jeho nepopretia protistranou (§ 151 ods. 1 C.s.p.) musí byť skutkové tvrdenie strany úplné, t.j. vyhovujúce dispozícii príslušnej právnej normy, ktorej aplikácia prichádza do úvahy na zistený skutkový stav; na doplnenie neúplného skutkového tvrdenia strany slúži ustanovenie § 150 ods. 2 C.s.p.; žalobca v podanej žalobe neprodukoval skutkové tvrdenie, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti sporného úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru; súd prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 a 2 C.s.p.) výzvou zo dňa 30.03.2020 (č.l. 41 spisu), na ktorú žalobca reagoval podaním zo dňa 20.04.2020 (č.l. 43-47 spisu), v ktorom k posudzovanej otázke v podstate produkoval tvrdenie, že upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sporného úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je súčasťou samotného hmotnoprávneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 25.10.2017, ktorý k podaniu aj priložil (č.l. 48 spisu); aj keď žalovaná uvedené skutkové tvrdenie žalobcu (ohľadne spôsobu upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) formálne (výslovne) nepoprela, nezbavila táto skutočnosť súd prvej inštancie povinnosti právneho posúdenia nesporných skutkových tvrdení strán; súčasne postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. zabezpečil súd prvej inštancie žalobcovi dostatočný priestor na doplnenie chýbajúcich podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie; súd prvej inštancie mal preto podľa názoru odvolacieho dostatočné skutkové podklady pre rozhodnutie sporu a aj splnené podmienky pre procesný postup podľa § 297 písm. b) C.s.p. (t.j. išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia splnenia postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, skutkové tvrdenia strán ohľadne splnenia postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- €); nakoniec odvolací súd dodáva, že rozhodnutia krajských súdov, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, sa nevzťahujú na posudzovanú procesnú situáciu, pretože
v uvedených prípadoch nešlo o nesporné skutkové tvrdenia strán a súd pred vyhlásením rozsudku nepostupoval podľa § 150 ods. 2 C.s.p.; na základe uvedeného žalobca neuplatnil odvolací dôvod porušenia svojho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) dôvodne; pre úplnosť odvolací súd udáva, že ani samotné neposkytnutie predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 C.s.p. nepredstavuje porušenie práva strany na spravodlivý proces, pretože v dôsledku absencie tohto postupu nie je strana vylúčená z uplatnenia žiadneho procesného práva.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sú však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani tvrdené porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože aj podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie napadnutého rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) C.s.p. (bod 4.4.3 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok), ktorý bol vecne správny a odôvodnený skutočnosťou, že napriek plnému úspechu žalovanej v spore žiadne trovy konania nevznikli.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol jej proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaná bola však v odvolacom konaní úplne nečinná a žiadne trovy odvolacieho konania jej nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).